JDØS
Jablká Ďaleko Ød Stromu (Joy Destroys Øur Solitude) Saving paper for assholes since MMXX.

#1 Review: Flork! reviews Dehydrated - After the Funeral (2021)

After the Funeral – Dehydrated
By Flork!

(photo source: Facebook official page)

 



 

Well, perhaps the first thing necessary to mention is that there are in fact, two bands called Dehydrated, one of which comes from somewhere far away in the Siberian taiga, a young death metal quartet (a death metal quartet?) with a dangerous mix of expertly crafted brutality and fury (as per their YouTube sound description) and quite possibly singing in either Russian or English or whatever, either way I can’t understand what the songs are about since it all sounds like Satan coming home after a bad day at the office to an angry wife and ADHD kids, but who cares? I’m sure few people listen to them for their lyrics anyways.  And from what I gathered from the comments section of the first video that came up (I forget the name of the song), these guys have also recently released their fourth full-length studio album (as with the other band called Dehydrated), and whom I had never even heard of until just a few hours ago after typing their name in the YouTube search box. 

But enough about the Russian group. The other band, who is also called Dehydrated, is a death metal quintet hailing from Western Slovakia, from perhaps the least-metal town I can possibly think of on the planet – Piešťány (I’ll talk about this place in a moment). They too describe themselves as Death Metal, yet unlike the Dehydrated from the previous paragraph, they have been around for 30 years now, forming way back after the Iron Curtain fell in 1991. And although I totally love the sound of the Russian Dehydrated group (I always love that moment of surprise when I discover the lead singer is female), I’ll likely save a review of their stuff for another time, since my task this evening is to write something about the fourth studio album from their homonymous colleagues in Slovakia.  


 

As I mentioned just a few moments ago, the Slovak group Dehydrated has been around for some time and is by far the more experienced of the two groups, despite both of them being active participants in festivals and concerts here in Central Europe. These guys have matured over the years, taking breaks now and then for personal reasons, sometimes for extremely long lengths of hibernation (like 15 years), including changes to their line-up, but coming back around 2017 and reinstating their position on the death metal scene. Since that time, most of their new material has been compared to their sound from the 1990s, especially with their 1997 release Ideas.

And so, let’s get to the nitty-gritty and talk about this little masterpiece that I’m listening to while typing. The title track of After the Funeral opens with a symphonic moment, or moments I should say, perhaps a bit reminiscent of a Cradle of Filth album, but no matter, the song itself is raw and honest with the same edge as their older songs, yet somehow more tight-sounding. However, it is a bit stretched out with a repetition of chord progressions in the last minute of the song that goes on for way too long. Ending the song around 3.30 minutes would have saved it. 

The second track, Conscience of a Serpent is a bit better, but not by much and I still can’t quite get into it. The song has an amazing opening with the higher strings of the guitar, but again, I gotta hit the fast-forward button. Oh my, what are these feelings I’m wrestling with? I take a timeout to reflect on what I’ve just heard. These aren’t band songs at all, and despite coming from a snobbish spa town like Piešťány, whose music scene is more connected with gazebo orchestras or the Pohoda festival and the Slovak rap singer Rytmus, I have to remind myself that this is a group who really does lurk in the underbelly of a town known for its grand hotels and opulence and upper-middle class citizens. I press play again and listen to the opening of Scattering Ashes, which begins with an interview with American serial killer, John Shawcross, aka the Genesee River Killer, who is describing how he strangled June Cicero, one of his 14 victims. Now things are picking up. The riffs are pretty good and less repetitious, including a rock-style guitar solo in the middle. I listen to the whole thing and the next track Retribution has me listening more sharply. I’m starting to like what I hear. This isn’t a bad album at all. Shadows Taint has me googling upcoming concert dates.

There are 8 tracks in total and the album gets progressively better the more you listen to it, finishing with Osteoplastic Sarkom, a sometimes rough and sometimes polished cut full of energy and pain. I finish my coffee and go back to the beginning and listen to the album once more. I find now that I do like the sound of it, even the first two tracks, and realise that the album was meant to be “mid-paced” brutality with serious composition and that 1997 was a long time ago. Perhaps the album’s title is just an allusion to burying the past.

Overall, I give these guys high marks and feel inspired to pick-up my guitar and strum a few power chords, hey, I’m no spring chicken myself.  After the Funeral is a great example of old-school experience and exploration and will satisfy both old and new fans.












#121 Urbanfailure. Electronic music z Bratislavy. Odpovedá Michal.


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Ahoj, hudbu robím ako Urbanfailure, zujíma ma môj lokalny mikrosvet, veci ktoré mám rozrobené a rád by som ich podokončoval


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.


Už viac ako 20 rokov je to projekt Urbanfailure kde hr
ám na rôzne elektronické nastroje – sytetizátory, sampler. Ružovi Kovboji tiež elektronika a občas „spev“, Urbsounds Collective elektronika, Mud Woodstone a dávno v minulosti to bol Správny Smer kde som hral na gitaru a spieval.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?


Posledné roky je centrom mojej produkcie granulárna workstation Gotharman‘s Little Deformer 3, je to synth, sampler, sekvencér a efektor, vymakaný groove box a inšpiratívny nástroj. DSI Evolver synth s ktorým robím dlhe roky a ktorý je super aj na produkciu aj na žive hranie, dobre sa mi kombinuje s LD3. OTO Biscuit 8 bit bitcrusher/filter výborný efekt a OTO BiM delay. Mixpult Mackie 1202, toto je môj aktuálny sutup s ktorým si vystačim na žive hranie a aktualne na ňom dávam dokopy aj nove tracky na release.
 


 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Umenie je subjektívne :-) . Pre mna je tým oddelením asi invenčnosť, vyvolanie emócie, vtiahnutie do tvorby a vytvorenie vzťahu medzi umelcom a s umením … mám rád abstraktné veci a nemám úplne dar o tomto písať a pomenovať to.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Nemyslim si, že by malo mať hranice alebo tématické obmedzenia.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Asi niečo čo naruša/obmedzuje slobodu iných.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Keď mam chuť zapnem mašinky a hrám si len tak pre seba, čo sa mi pači si aj uložím a postupne sa k tomu vraciam a rozvíjam tie nápady. Hranie je pre mňa tvorivým relaxom. Tie veci sa vyvíjajú v čase, vždy keď je nejaké potvrdené hranie tak rastie aj motivácia si pripraviť niečo hrateľné. Je tam vždy veľké miera náhody a viac menej nedokážem to celé zahrať 2x rovnako.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Album Radical Rest, lebo s tým bolo veľa práce a podarilo sa mi to dať celé dokopy, nemám úplne rád študiouvú prácu, radšej hrávam live.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Texty akutálne píšem veľmi málo a len pre projekt Ružoví Kovboji. Mám všetky naše texty rád, hovoria o nás, o tom čo žijeme.  Pre túto chvíľu by to mohol byť Vesmír.


Hviezdy sú ďaleko
život je nebezpečný
a my sa tešíme
z kombinácií nekonečných



Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Vždy to bolo o zábave, tvorení niečoho čo ma napĺňa. Ísť na turné a stretávať nových ľudí, spoznať a zažiť niečo nové, vybočenie z denných stereotypov. Veľa sa zmenilo, fungovanie scény, možnosti komunikácie. A posledný rok dosť problematické až nemožné hranie aj vo vlastnom meste...


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Mám rad koncerty ktoré dobre vypália, keď sa ľudia bavia a mne sa dobre hrá. Fakt silným zážitkom bolo hranie s Fuckhead vo Viedni a hranie na Letnej filmovej škole v Uherskom Hradišti.



 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Dobre sa spomína na turnéčka v Švajčiarsku so Správnym smerom ktore sme dávali stopom, to bol adrenalín, aj zábava a vždy všetko dobre dopadlo.  Super boli tiež výlety s Urbsounds Collective, Nemecko, Švajčiarsko, Írsko, Francuzsko. Výborné časy :-)


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Dať dokopy release z rozrobených veci, skusiť odohrať nejaké koncerty ak to bude možné...


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Áno, elektronickej :-)


 

Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Na minulosť a 90‘ mám len dobré spomienky, nadšenie nové možnosti… dosť sme si to užívali a netušili sme ako rychlo to všetko preletí


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Myslím že všetko bolo iné, možno viac osobnejšie. Obrovské množstvo ľudí ktorých kreativitu potláčal politický systém dostali priestor a vznikali nové možnosti a priležitosti, ľudia neboli tak presýtení ako sú teraz.
Dnešná doba vytvorila iný spôsob „konzumácie“ hudby/umenia, zjednodušila prístup k technológiám aj samotnej produkcii, veci sú inak či horšie alebo lepšie to neviem


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Lues the Funes



 

Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Toto je dosť ťažké riešit, v mojej bubline sú ludia s ktorými sme na podobných vlnách a je to fajn. Som fanúšik spolupráce


Čo ťa na domácej scéne serie?

Keď neplatia dohody? Našťastie sa pohybujem skôr tam kde ma nič neserie :-)


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Slovenska produkcia je fajn, veci ktoré vydávam a počujem sú super. Maraki, Dead Janitor, Bartek, Monikak Šubrtová, LOM všetci majú svoj zvuk.   
Tu budem neskromný track/video Invasive co sme robili spolu s VJ Wosom a Incompatibl3 minulý rok, pačilo sa mi Fyasco


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Všetky čo sa podarili sú najlepšie.


Vinyl alebo CD ?

Vinyl a kazeta :-)


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?


Duro z Luesu


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

To že sme kokoti neznamená že nemôžme byť hrdinovia.

=================================

Linky:

https://urbanfailure.bandcamp.com/

https://urbsounds.bandcamp.com/

https://exiles-electronics.bandcamp.com/album/recurring-errors

RK#12 Čítanie po rannej káve s Bilbom (Marhule).

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo?

Marhule vydali jediný album v roku 2019 a nazýva sa Dno Dien. Nespolupracoval na ňom nikto, dokonca ani niektorí členovia kapely, azda by som teda mohol povedať niečo viac o poslednom singli.

Singel sa volá Ach, ty sviňa a pri nahrávaní sa nám podaril husársky kúsok: gitara je tak na kokot nahratá, že aj bicie napísané na kompe znejú krivo. Celá pesnička znie ako keby sme ju nahrávali počas jazdy na húsenkovej dráhe. Je to čistá láska.


Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila?

Neviem si spomenúť na nič konkrétne čo by vyčnelo. Doma sme posledný rok zažívali skôr radosť inú. Potešila ma kontinuita umeleckých priestorov a hudobných podujatí, ktorých majitelia a organizátori sa dokázali prebiť cez zlý rok a prežiť. V súvislosti s týmto som rád, že vznikla Hudobná Únia Slovenska, Asociácia klubov a podobne, teda niečo ako “hudobné odbory”, v dôsledku ktorých si snáď aj štát konečne uvedomil, aká scéna na Slovensku existuje. To je podľa mňa veľmi pozitívna vec do budúcnosti.


Čo ťa naposledy vytočilo?

Ľudia sa začínajú stále viac strácať v čoraz komplikovanejšom svete a prestávajú vnímať vrstvy a kontext. Premieta sa to všade.


Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Chcel by som sa narodiť v 13.storočí, keď Zlatá Horda porobila Rus. Ak si dobre pamätám, bol to jediný príklad v histórii, keď sa Rusko stalo vazalským štátom a dostalo sa do submisívnej pozície voči Mongolom na dlhé roky.

Ja by som konkrétne chcel byť veľvyslancom Zlatej Hordy, ktorý by dohadoval podmienky mieru a výšku vojenských reparácií. Za rokovací stôl by som si sadol v zakrvavenej mongolskej uniforme, prežúvajúc surové mäso, zo zaštupľovaného býčieho rohu by som pil jačiu krv.
Pri každom náznaku drzosti zo strany Rusov by som sa rozčúlil a šermoval im šabľou pred ksichtom. Občas by som len tak vstal od stola a išiel pohladiť svojho kona pred jurtou. Nakoniec by sme ich s celou delegáciou donútili polhodinu počúvať mongolský hrdelný spev.



 

Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?

Keby som nebol jebnutý a odpovedal ti na otázky v čase, keď si mi ich poslal, povedal by som ti, že Marhule budú mať celkom zaujímavé festivalové leto. Hrali sme na pankáčinách ako Punkáči deťom či OHY fest, ale aj na viac “mediánových” festivaloch ako Končiny v Púchove. Mal som chvalabohu i žiaľbohu toľko angažmánov, že som prakticky na každú akciu prišiel ako interpret. A na jeseň/zimu to tak vyzerá, že nebude veľmi kam ísť ani hrať, ani sa kukať, čo zasa pre undergroundové projekty nie je neobvyklé.


Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.

Spoľahlivo si viem vybaviť len veci čo som nevidel pradávno, tak skúsim. A bacha, budem spoilovať! :)

Najzábavnejšia scéna sa mi asociuje hneď s niekoľkými scénami z filmu Underground od Emira Kusturicu, čo je jeho asi najmegalomanskejšie dielo. No a scéna: jeden z hlavných hrdinov prichádza do miestnosti, kde hrá juhoslovanská dychovka a príde k bitke. Ako vchádza, zavelí orchestru: rýchlejšie a hlasnejšie! a až potom vletí do bitky, v ktorej predvádza niečo choreografiu na pomedzí tanca a bojového umenia.

Najstrašnejšia: nerád sa bojím pri pozeraní filmov, priznám sa. Pamätám si však mrazivú scénu z filmu 4 mesiace, 3 týždne a 2 dni, ktorej hlavným motívom je vykonávanie ilegálnych potratov v socialistickom Rumunsku. Na záver hlavná hrdinka blúdi po nočnom meste a hľadá miesto, kde by mohla zahodiť mŕtvy plod zabalený v igelitke, vediac že jej v prípade prezradenia hrozí basa.

Najsmutnejšia: vybavil sa mi záver z filmu Dobrá smrť, ktorá mapuje posledné etapy života nevyliečiteľne chorej ženy trpiacej svalovou atrofiou, ktoré vedú k eutanázii. Divák má možnosť prejsť si s ňou celú cestu vrátane lúčenia s deťmi a momentu, keď ležiaca na posteli v eutanazačnej klinike otočí kohútik, ktorý jej do tela vypustí smrtiacu látku a do minúty je po nej. Veľa divákov po východe z kina volalo mame, vrátane mňa.


Čo hovoríš na tieto songy/klipy:


 

Celé EPčko som zedou, môj favorit je pieseň Videá, tam je celý skreslený noise rokenrol ešte obohatený o nejaké špicaté poltóny navyše. Je to energické ako sviňa že mám hneď chuť niekomu hodiť šálku do tváre.


Podľa názvu som čakal rockabilly, ale napokon sme dostali pomerne bežný rockový rezeň na motorheadovskej omáčke, znie to v pohode, ale nijako špeciálne ma to nezaujalo.



Horror punk a podobne ladené kapely sú mojou malou guilty pleasure, akurát si pri tomto žánri viac potrpím na melodickosť, ktorú mi táto skladba nie úplne dodala. Vypočul som si aj ďalšie pesničky od kapely a tie mi zapasovali viac.


 

Tak toto je najväčšia jeba v menúčku. Chlupaté gitary, garážové bicie, stopáž blížiaca sa k 10 min, k tomu ľahká beznádej s lúčom svetla ako keď Atreyu v Nekonečnom príbehu ťahal koňa z bažiny a hoci to vyzeralo všelijako, blato koňa predsa zožralo. Spoiler alert, ale zas Nekonečný príbeh videl každý koho brat nebol narkoman.



Táto pieseň mi príde ako protipól k predošlej skladbe, svižný diskopunk a ja som sa zamiloval asi po dvoch taktoch, i keď plytkejšie než o skladbu vyššie. Druhé miesto u mňa.



Páči sa mi tá tlstá basa v intre a celkovo príjemná téma čo sa opakuje v celej pesničke, ale ryhu mi to nespravilo.
 

Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

Určite miešať, veď kde by sme boli bez miešania.


V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším  ? :)

To ti viem povedať aj z vlastnej skúsenosti, keď som rozpustil Kýbel Mačiek. Podľa mňa má väčšina projektov na obale dátum spotreby a ide iba o to neignorovať ho. Pokiaľ nie si ako muzikant schopný vyhnúť sa pomalému skĺzavaniu do irrelevancie a nemmáš dostatočnú kapacitu na to, aby si sa znovuvynašiel, ako to spravili napr. Arctic Monkeys keď opustili svoj altindiepunk a prišli s Tranquility Base Hotel & Casino, tak si odsúdený na to, že začneš znieť, ako keď si tvoj otec v 50-tke založil kapelu a hrali covery Olympicu. Nad každým z nás visí bigbíťácky Damoklov meč tvojho tatka. Kýbel Mačiek sa narodil v závere punkového holocénu a v podstate bol celý čas odsúdený na odstrel, čo som si dlho nechcel pripustiť. Je to emočne ťažké opustiť svoj dlhé veky slúžiaci Excalibur, ale načo ti bude, keď už dávno vynašli pušný prach?


Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať ?

Skús zaklopať na vráta katakomby Segerovi z kapely SlØn, už som dlho nepočul, že by niečo vypustil.



#120 Ironic Modern World. Punkrock z Topoľčian. Odpovedá Oto (gitara, spev).



 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Čau, som Oto, venujem sa muzike popri robote a najviac ma zaujíma v týchto dňoch dvojročná dcérka.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Fú...raz si spravím takú časovú os, kde všetky tie kapely a projekty spíšem, ale teraz skúsim: Začalo to husľami na výchovných koncertoch a dixielandom na bicích na zuške. Potom prvé pubertálne punk-rockové zoskupenia, kde sme ledva vedeli hrať, projekt P.O.D. (Peťo Oto Dávid) na deň detí na základnej škole, rôzne hosťovačky, stredoškolská kapela, až cez kapely, v ktorých som hral vo Veľkej Británii a na Kanárskych ostrovoch. Momentálne hráme s kapelou Ironic Modern World, kde mám mikrofón a gitaru, a hlboké zárezy v pomyselnej pažbe mám z kapiel Fishing Strip a Puzzle'n'Pyjamas, kde som trieskal bubny.



 

Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
 
Stačí mi zatiaľ Fender Telecaster a Orange Dualterror. Mám delay, distortion, tremolo a ladičku (smiech). Určite chcem všetky gitary & efekty a mať na to určenú miestnosť, niečo ako šatník pre ženy. Zatiaľ to je v skúšobni, kde mám ešte Mapex bicie, ktoré majú najhustejší kopák čo som kedy počul a rád by som išiel do elektro halušiek typu syntetizátor. Keď si to tak rekapitulujem, tak každý môj nástroj má zaujímavý príbeh v pozadí,  ale ľudia sa zvyknú baviť na pedalboarde, ktorý je vyrobený zo skejtovej dosky a na koncertoch sa pýtajú, či budem robiť triky.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Umenie má veľký vplyv v subjektivite aj objektivite zároveň. Ten moment ťažko nájsť, pretože poznám aj muzikantov, ktorí hrajú na nástroj a pripadajú mi, ako keby pracovali manuálne. Umenie môže byť aj "zlé" a môže sa páčiť objektívne ľuďom, kdež to pri majstrovi, čo manuálne postaví zlý dom, subjektívne sa nikomu nebude páčiť, možno len tak umelcovi. Umenie sa dá odlíšiť od niečoho, čo sa na to podobá uveriteľnosťou.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Umenie by nemalo mať hranice a malo by sa prelínať so všetkými témami, to je dôvod umenia.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Akceptujem všetkých, ale keby sa mám účastniť projektu, čo ma nebaví, tak je to na mne vidieť.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Úplne všade, kd je niečo ironické, absurdné, keď mám z niečoho nervy, rasdosť a chcem mať na to spomienku v podobe piesne, tak napíšem. Niekedy sú to pocity, čo musia von a neviem ich dať len slovami, tak napíšem pesničku.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Momentálne Nothing better to do, ešte sme ju nestihli nahrať v štúdiu a asi aj preto ju mám rád, že ešte nie je ohraťá. Myslím ale, že by som si ju postil keby je od inej kapely a vyhodí mi ju spotify.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Nikdy som sa nad tým nezamýšľal, ale asi najsiľnejší verš mi príde v piesni VP, keď v poslednom refréne sú slová: "Keď chceme, vieme viac!" Ľudia by mali vedieť, akú majú silu.



 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Hudobné ambície boli také prvoplánové, že chcem byť najlepší bubenník. Niekedy mi to po koncerte aj povedali potúženci/puberťáčky, hehe. Realita sa teraz prelína s filozofiou umenia, čo sme riešili vyššie. Radšej sa dotknem hudbou jedného človeka, ako silou mocou ísť za trendami a číslami.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Keď mi môj bubennícky vzor povedal, že som super búchal na koncerte.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Zaujímavé príhody sú, keď potrebuješ wc na pumpe a zistíš, že tá brána berie poľské zloté a ty máš pri sebe len eurá. Toho je veľa...keď je kapela, ktorá si to užíva, tak má x zážitkov za večer. Ide karta, sme páni sveta, odhliadnúc od naších bežných životov, v ten večer sme rakenról. Na jednom koncerte prepichla basgitara blanu na kopáku a típek vytrhol mixpult aj s káblami, inde kapela chcela hrať po nás a nakoniec ani nezahrali, lebo sme dali vysoko laťku a oni sa vyhovorili na časový sklz. Treba sledovať náš feed, tam dávame naše koncertné bizáriky. Slovíčko dekadencia som si musel gúgliť, a myslím, že môj rebríček je veľmi pestrý. V prvej časti otázky ale bolo napísané, že o ktoré sa môžem podeliť, hehe. Sem tam prídu okamihy, keď sa stretnú hovädá a porovnávajú si zážitky, kto spravil väčšiu koninu, vtedy sa dobre nasmejeme.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Najbližšie treba vydať von druhé EP, ktoré sa už naťahuje jak sopel a k tomu aj videoklip. Ďalej skladať nové piesne, hrať naživo, implementovať nové čísla v setliste a tak.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Cítim sa byť súčasťou domácej rockovej scény, sú tam bubny gitary, prvky, zbytočne to budem deliť do subžánru, keď naša scéna je beztak malá.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

V devädesiatkach som sa narodil, tak prvé roky pamätám len z počúvania. Domáca scéna sa formovala ako chcela, skvelý príklad je Gladiátor. Ku mne sa dostali prvé albumy lokálnych UG kapiel na kazetách, neskôr CD, to mohol byť prelom z devedesiatok na nulky. Potom sme to vyhľadávali na bandzone, mal som už aj vek, kedy som chodieval na koncerty a spoznával som punk rock. Časom sme začali hrávať, to bol silný underground po skúšobňach. Špecifické boli úzke gate, reťaze a časom internet ktorý vytvoril aj spojenie v rozličných scénach.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Výhodu mali, že mohli okopírovať západnú muziku, pretextovať na slovenčinu a mali úspech... o tom to ale predsa nie je a ľudia ťo spoznajú. Výhoda dnešnej doby je, že muzikanti nepotrebujú vydavateľstvá, nahrajú si to aj sami v obývačkách, dajú na net, a keď je to dobré, tak sa to chytí. Potom je aj vyššia kvantita a poslucháč má tendenciu ignorovať to množstvo muziky.



 

Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Teraz mi napadá HT, alebo aj starý rap keď bol UG. Z moderného si idem na zbojníckom metale, alebo aj na kapelách s ktorými sme koncertovali.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Presne taký istý menovateľ, ako u ostatných ľudí. Spája ich pokora a rozdeľuje pýcha.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Keď niekto začne viac hrávať, má čísla rýchlo chytá maniere, ako keby ide world tour. Väčšinou to začína rýchlo a tak to aj končí. Takto ma serú individuálne a všeobecne ma serie slabé povedomie a záujem o kvalitnú, menej známu muziku. V tomto ma serú žiadanosťou varhanových odvrhovačiek. Niekedy mi to pripadá ako hudobná xenofóbia.



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zvuk ma zaujal zo štdia PULP, kapela z domácej scény Bad Karma Boy. Aj FVLCRVM sa mi zapáčil, i keď to nie je úplne moja šálka. Album ma dostal od Horkýže Slíže - Alibaba a 40 krátkych songov 2, keďže som veľký fanúšik jednotky tak som bol zvedavý či to ešte slíže vedia. Ukázali, že sú stále vo forme. Klipy ma zaujali dávnejšie od zoskupenia No Talent Generation, majú ich viac, ja som prvý videl "Uočjunouebauded" a je to spestrenie našej videoklipografie, ak také niečo existuje. Zvuk je nič moc, ale klipy bomby.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Prvé albumy od Arctic Monkeys odporúčam, alebo IDLES všetky albumy. Knihu odporúčam "Can I say", čo je životopisná kniha Travisa Barkera, alebo "Scar Tissue" čo je o Anthony Kiedesovi. Filmy sa mi páčia typu "Butterfly effect" alebo "Mr. Nobody", kde sa pohrávajú s alternatívnymi realitami. Seriál Rick and Morty, Tie roky 70te (vraj bude aj o 90tkach), Better call Saul. Z domácej tvorby odporúčam krátky "Moderný Seriál" kde moderný detektív hľadá počiatky surfingu na Slovensku v obci Havaj v okrese Stropkov. Pivo Topvar pred 2002, Plzeň, Urpiner, záleží kto čapuje.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Domáce akcie na ktoré mám pekné spomienky sú Pohoda, Grape a všetky podobne orientované festivaly. Najväčší zážitok zo zahraničnej akcie som mal na Rakúskom Nova Rock, kde som mal možnosť väčšinu kapiel na ktorých som si v puberte fičal. Dôvod je ten, že som festivalový človek a mám rád bavku.


Vinyl alebo CD ?

Aj aj, CD do auta, vinyl na doma. Aj kazety majú svoje čaro.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Rád by som si prečítal rozhovor s veľmi aktívnym muzikantom Fuxom, aj keď som s ním mal už veľa osobných rozhovorov a popýtal som sa ho hocičo.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Život je vtip, ktorý pochopíme na konci. 

====================================

Linky:

https://www.facebook.com/IronicModernWorld/

https://bandzone.cz/ironicmodernworld


#119 Toreva. Unblack metal z Bratislavy. Odpovedá Pax.



 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som Peťo z centra Bratislavy a priznám, že momentálne sa čo možno najviac snažím sústrediť sa na Boha a nenechať si odvádzať pozornoť všetkým, čo sa deje naokolo. Zatiaľ sa jedná len o tú snahu, darí sa mi len veľmi málo.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.


Hral som kedysi dávno v 90. rokoch v jednej UG kapele, a to je azda asi všetko čo sa kapiel týka. Projektov bolo viac, ale moje staršie radšej nespomeniem pre istotu. Novšie projekty teda : Toreva, Vyatûr, Master Hunter. Hral som na gitaru a bubnoval som.



 

Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Toto rád spravím, zaujímam sa o techniku. Mám momentálne dve gitary (obe používam v iných projektoch) ESP LTD EC BLACK SATIN so Seymour Duncan Black Winter snímačom a starú Jacksonu Dinky s Nazgul kobilkovým snímačom. Doteraz som používal 11-49 Elixir struny ale precházam na 10-46. Ladím do D štandard až E štandard (to už pomenej). Takisto mám 3 gitarové hlavy, Peavey 6505+ 120W - táto je používaná na rytmické gitary v Toreve a je to valec. ENGL Thunder 50 E325, ktorú používam na melodiské linky v Toreve a ako hlavný aparát v Master Hunter projekte. Mám ešte Bugeru 1990 120W, lacná, ale skvelá hlava s fantastickým zvukom. Je to taká vydarená kópia Marshallu JCM900. Robím s ňou všetky gitary do Vyatûru. A keďže som bytový, nie domový obyvateľ, treba mi byť potichu a preto mám ešte Two Notes Torpedo Live ako speaker emulátor. Všetky hlavy boostujem dvoma klasikamy - Ibanez Tube Screamerom a Boss Super Overdrive-om. Stále mi znejú najlepšie, aj keď už nemajú moderný zvuk. Ešte používam Marshall Bluesbreaker, zopár ekvalizérov a noise-gate (Decimator II) na škrtenie basových frekvencií. Z Torpedo Live idem optickým káblom do zvukovky (RME Babyface) a do Cubase, kde to všetko nahrávam a mixujem. Uff.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Som tak rozmýšľal o tomto, ale viem akurát tak selsky pouvažovať. Musíme sa ale najprv dohodnúť na tom, čo je to umenie, lebo každý to vníma inak. Z mojho pohľadu mi to príde, že je Pravda subjektívna alebo objektívna ? Ak je subjektívna, tak potom aj umenie je subjektívne. Ale ak je objektívna a teda jedna, potom je umenie len ódou na Pravdu, potom je objektívne. Krása stredovekých chrámov, ktoré nájdeš po celej Európe,je dokladom o objektivite umenia. Neverím, že v niekom vyvolajú spontánny hnus a odpor. Umelecký dar využitý presne tak ako mal byť, to jest, na chválu Boha. Takéto umenie povznáša ľudského ducha. Ľudia využívajú svoje nadania ale aj na iné, ako na Božiu oslavu, napr. na presný opak. Tam teda nájdeš aj odpor, aj hnus aj nepokoj. Umenie, ktoré nepoukazuje na Boha je prázdne, zbavené svojho zmyslu. Ako človek, ak je duchovne mŕtvy, tak je celkom prázdny ako zviera, alebo kus šutra.



 

Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Myslím, že som na to už čiastočne odpovedal v predošlej odpovedi. Samozrejme, všetky témy sú tu presne na to, aby sa do nich zasahovalo. A špeciálne kresťania sú pozvaní vyjadrovať sa aj skrz umenie ku všetkému. Tento svet si veľmi praje, aby sa niektoré veci nevyťahovali na svetlo. Taký luxus mu netreba dopriať. Jediný kameň nemá zostať neprekotený.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Nemám rád perverzitu a do očí bijúce rúhanie sa, lebo svet niekomu povedal, že to je fajn. Ľudí, ktorí chcú používať zlo na to aby niečo povedali. Zlo vie robiť každý, to je to najľahšie, zato pravé dobro len ten, kto je naozaj slobodný.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Vo všetkých ľuďoch naokolo. Všímam si ich, ako sa majú a ako fungujú. Kde sa zhruba nachádzajú. Väčšinou, toto mnou hýbe najviac. A samozrejme hudba ma inšpiruje.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Najlepšia vec, htorá sa mi podarila je album Vyatûr - The Beginning a jediná pieseň Contemplating the dying. Myslím si, že sú tam pasáže, ktoré sú fakt dobré. Až sa sám tomu divím.

 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Tak najsilnejší čo do efektu je nepochybne "Protestant Heresy", celé protestantké black metalové podhubie sa so mnou prestalo rozprávať po tomto kúsku :) Ale, najdôležitelší je v piesni "Salutaris Hostia", pretože hovorí o eucharistickom Kristovi.
-
"The victim is bearing aid
As the screaming blind
Are being crushed
By the freeing knowing

Hidden for so long
Not so bloody anymore
Feeding the crowds
To bear the fruits

The magnetic attraction
Is not possible to ignore
The hostile ones will stay
untouched by the force"



Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Vidíš, úplne konkrétne som na toto ešte nikdy neodpovedal. Ja som vždy mal ambíciu prekračovať slovenké hranice. Nebyť len lokálny, ale viac než to. Motivovala ma sláva (slavomam). Celé sa to rozplynulo po mojom obrátení. A teraz budem s radosťou len lokálny, aj keď rád by som textami siahal možno čo najďalej.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Priznám sa, že len s ťažkosťami si sám seba predstavujem ako umelca. Nič, čo by som označil za umelecké dielo ja nejako nevnímam. Možno ten Vyatûr, na ten sa hrdím sám pred sebou che-che. Aj text tam je dobrý, dokonca aj dôležitý.



 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Tak hej, istej dekadentnosti bolo dosť, ja som mal aj iné hudobné aktivity a veci s tým spojené, Toreva prišla vlastne až roky po ukončení mojej "kariéry", ako niečo s čím som už nerátal, že by sa mi mohlo prihodiť. Celá tá moja skoršia tvorba bola jedna dekadentnosť a vlastne celý môj život.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Rozmýšľam nad tým teraz, že ako pokračovať. Vydal som 3 albumy a 2 EPs za rok a pol, tak v tomto štýle už nepôjdem, výrazne zvolním. Chcel som si vyskúšať, že čo som schopný dať. Ak teda vyjde jedna vec ročne bude to veľa. Aj tak nemám pocit, že by to niekoho priveľmi zaujímalo.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Scény sú pre mladých aby sa formovali, hľadali sa a potvrzovali sa, pomáha im to potom neskôr rozhodnúť sa ako a kam ďalej. Ja už sa nehľadám, úspešne som sa našiel. Aj formáciu dostávam z iného zdroja. Na druhej strane, byť súčasťou skupiny ľudí, ktorá má rovnaký koníček je veľmi fajn. O také mám záujem aj ja.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Myslím, že sa veci hýbali len veľmi pomaly a všetko trvalo roky. U nás každý hral technický death metal a vo všeobecnosti bolo len málo ľudí, ktorých by zaujímali okrajové žánre. Zato sme sa skoro všetci poznali osobne a to dokonca ešte aj v rámci Čiech. Dokážem sa vyjadriť len k 90tym a skorším 2000, lebo vtedy som hudobne fungoval. 90te roky mali svoje čaro a jednoznačne som videl progres v celej spoločnosti, ale úderom 2000 roku akoby sa niečo zmenilo a to čaro zmizlo. Mám pocit, že ešte do 2010 sa veci posúvali akousi zotrvačnosťou, ale v druhej dekáde sa všetko zastavilo a veci sa zastavili. Ja osobne to vnímam tak, že ľudská história sa končí a vstupujeme do novej, veľmi odlišnej éry. Toto všetko vnímam aj čo sa hudby týka. Kompletný regres a stagnácia (doslova hromadné štylizovanie sa do prejavu starších kapiel), kapely sa snažia ísť naspäť namiesto toho aby tvorili niečo nové.



 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Beriem tu do úvahy len domácu scénu, a rovno priznám, že všetky výhody vypapali tí, ktorí začínali v druhej dekáde rokov 2000cich. Lebo mám pocit, že až vtedy sa na Slovensku začalo niečo diať vo vačšom. V 90tych rokoch bolo tých ľudí tak málo a všetko tak plienkovité, že tam bolo vlastne len to čaro. Všetko iba začínalo a ako som spomenul vyššie, len veľmi pozvolna. Dnes je síce viac možností a omnoho viac kapiel a ľudí, ale vnímam len stagnáciu a regres napriek super talentovaným umelcom.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Úprimne musím priznať, že toho nebolo veľa, o nejakých rôznorodých žánroch sa tu ani nedá hovoriť. Niektoré tu vôbec neboli (grindcore, noisecore, industrial, black metal), alebo len nejakí jednotlivci. Zopár death metalových kapiel a zopár hc/crustových. Vlastne jediná kapela ktorú som mal zo Slovenska rád boli košičania Obliterate. Dnes už nepočúvam sekulárne metalové kapely a nemám prehľad. Len som si stihol všimnúť, že talent tu ľuďom nechýba. Zdravé sebavedomie žiaľ áno.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Nerozumiem úplne tejto otázke, tak ale pokúsim sa nad tým zamyslieť. Hudobne ťa nemusí niečo spájať s niek
ým, kto má iný vkus ako ty. To je v poriadku. Jedine potom asi radosť z hudby.
Hudba samotná nemôže predsa nikoho rozdeľovať, náš vlastný hriech nás rozdeľuje, prejav sebeckosti, ktorá pramení z nezriadenej sebalásky. Ale to je tak vo všetkom, nie len v hudbe.



 

Čo ťa na domácej scéne serie?

Vôbec nič :-)


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zaujali ma logá niektorých kapiel, aj artwork. Tu vnímam viacero talentov. Čo sa albumu týka, priznám sa, že nemám napočúvané vôbec nič, len som sa na youtube preklikal zopár videami, aby som mal aspoň trochu šajnu, kde sa nachádzame. Rozumej prosím, že ja od roku 2008 neviem o tunajšej hudobnej scéne mnoho. Respektíve nič.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Odporúčam "Umučenie Krista" od Mela Gibsona a "Veľké ticho", čo je dokument o Kartuziánoch. A ešte francuzsku komédiu "Drž hubu".


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Ja úprimne neviem :-)


Vinyl alebo CD ?

Definitívne CD.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Nemám nikoho v merku, ale rád si čítam rozhovory, aby som vedel, čo si dnešní mladí myslia a ako uvažujú.



 

Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

"Pohanské srdce bude v ten deň sťa srdce ženy pri pôrode, ich nivy užasnú nad ich osudom" (ktorýsi starozákonný prorok).

Veľká vďaka za tvoj záujem. Pax

================================

Linky:

https://toreva.bandcamp.com/











#118 Bätlick. Raw/Atmo/Synth/Black/Metal/Punk z Košíc. Odpovedá Bätlick.


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som Bätlick. One man show „hrajúci“ raw/atmo/synth/black/metal/punk a čas trávim tvorením ďalších a ďalších nezmyselných skladieb.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Vokál v kapele Otras.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?


Jediná výbava je Macbook, najlacnejšie štuplové Sony slúchadlá a cigareta.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Určite subjektívne. Dôležitý je vkus.



 

Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Môže zasahovať do čohokoľvek. Je už len problém daného jednotlivca, ak ho to nejakým spôsobom provokuje.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

V podstate žiadna. Muziku počúvam akú chcem, podporujem a rozširujem ďalej iba tie kapely, ktoré uznám za vhodné.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

V samote a prebytku času. Rovnako aj v prokrastinácii, neschopnosti spolupracovať. Spoliehanie sa len sám na seba a úplná sloboda v tvorba.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Fäls. Ten sa mi podaril.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Nemám texty.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Očakávania boli nulové. Projekt vznikol z nudy a frustrácie. Prekvapivo to však nalákalo pozornosť a vytvorilo si malú fanúšikovskú základňu, čo ma stále udivuje a zároveň teší.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Záujem ľudí o hudbu Bätlick


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?


Pri stole v izbe sa toho veľa nedeje.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Tvoriť hudbu v rovnakej kadencii ako doteraz. Myšlienka hrať Bätlick naživo sa vždy zjaví a následne hneď zavrhne. Uvidíme.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Nie necitím.  


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?


Tú dobu som nezažil. Nedokážem sa adekvátne vyjadriť.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Museli vedieť hrať. Ja na gitaru hrať neviem. Preto je v Bätlick každý nástroj komplet naklikaný. Tož jedna z mnohých výhod.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Kedysi som si veľmi SK tvorbu nešiel, pretože som si v nej nič nenašiel. Časom som ale podobiehal skvelé veci, ktoré ma nejakým spôsobom predtým obišli. Momentálne cením každého, kto tvorí niečo čo má zmysel a je to vkusné. Prvý mi napadá Teufelsmauer.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Myslím si, že solidárnosť scény jej najväčšou výhodou. Paradoxne zároveň často zlyháva.


Čo ťa na domácej scéne serie?

To, čo som napísal v predošlej odpovedi.



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Nič mi nenapadá.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

- Darkthrone – Under a Funeral Moon. Včera sme o jeho kvalitách viedli dlhý opilecký rozhovor.
- Veľmi nečítam.
- 1917. Žiadny iný film ma za poslednú dobu tak neodrovnal.
- Squid Game. Hype ma neobišiel, fajn seriál.
- Hry nehrám.
- Tetovať sa dávam hlavne u kamošov doma.
- Radegast, Kozel 11. Za mňa najlepšie palivo.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Napadá mi FFUD, DIY bashavely v Košiciach. Ďalej akcie v Prahe kde momentálne trávim väčšinu času. Naposledy výborný Dragon H Fest. Ďalej za hranice sa na akcie ešte len chystám.


Vinyl alebo CD ?

Vinyl.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Bahratal.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Nemám.

=================================

Linky:

https://batlick.bandcamp.com/


#117 Samūhaya. Experimental blackened doom z Nitry. Odpovedajú ελέφαντας, Mŕtva bukréta, προσκυνητής a Honoré de Prozac.




Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Sme experimentálne zoskupenie z Nitry, ktoré nehrá hudbu podľa šablón a ignoruje “hranice”, pretože žiadne nie sú a každá je falošná. A nezaujíma nás nič, okrem umenia.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Každý sa podieľa na projektoch v rôznych žánroch.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Hráme na nástroje, ktoré sú momentálne po ruke, používame rozladené bicie a meníme ladenie počas hrania, aby sme dosiahli jedinečnú a ťažko reprodukovateľnú atmosféru.


Je  umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje “manuálnu zručnosť” od umenia?

Manuálna zručnosť u nás nehrá rolu, všetci sa riadime počas hrania len pocitmi. Každý ich máme rozdielne, no zároveň rovnaké. To, čo nás ťahá k tvoreniu, je v prítomnosti a je výhradne subjektívne, ale to, čo vznike, platí vždy a je objektívne.


Má  mať umenie hranice resp. Sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Pre nás hranice nemá, na tom je založená naša skupina. Umenie je odrazom sveta, musí sa podávať tak, aký je v skutočnosti svet a nepatrí do neho cenzúra, čiže si môže dovoliť zasahovať kamkoľvek. Navyše, umelecké dielo je beyond this world aj napriek tomu, že sa manifestuje inside this world, takže môže zasahovať dokonca aj mimo tento svet.


Čo  je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Je dôležité rozlíšiť umenie od umelca, pretože umenie bude vždy vyššie a podstatnejšie ako sám umelec, on je iba médium. Každopádne, všetko závisí od uhľa pohľadu a niekedy je ťažké prekúsnuť skutky umelca.



 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

V našich chorých hlavách, ktoré sú pod nátlakom chorej doby.


Ktorý  album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Sme na začiatku našej cesty. Nezamiluješ sa do prvého dievčata, ktoré uvidíš. Odpoveď na túto otázku zatiaľ nevieme.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Slová zlyhávajú vo vyjadrení najhlbších a komplexných emócií. Krik také obmedzenia nemá. Dokáže vyjadriť naše emócie aj bez slov.


Aké  boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Táto kapela vznikla spontánne a spontánne v nej pokračujeme.



 

Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Na túto otázku nemôžeme odpovedať, pretože každý z nás koordinuje v nejakom projekte. Keby to napíšeme, porušilo by to všetko, o čom sme doteraz písali.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Každá skúška je príbeh sám o sebe, už len preto, že vždy sme v nejakom inom stave a vtedy sa dejú rôzne veci. Napríklad, pokus o útek zo skúšobne počas hrania, alebo grcanie v 130km/h na dialnici. Ale nechceme znieť ako smažky. Nevrav, kúzelník.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Nemáme plány, všetko ide spontánne, improvizujeme a tak nám to vyhovuje.



 

Cítiš  sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Vzhľadom k charakteru našej tvorby pravdepodobne nezapadáme do žiadnej domácej scény.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990’s a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Veľkú rolu v tej dobe u nás hral pád totality. Možnosti neboli síce také veľké, ale ľudia to brali úplne inak. Dnes je už úplne iný hudobný svet. Všetko je na internete. Poobede to nahráš digitálne a večer je to na nete.



 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90’s oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?

Vtedy mali kapely obmedzené možnosti a spravili viac, ako kapely čo majú dnes možnosti neobmedzené. To je tá povaha slobody, veľa krát pod istým nátlakom alebo obmedzením vzniknú oveľa väčšie veci.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Na toto nemáme spoločnú odpoveď. Tak radšej neodpovieme.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?


Spája ich láska k hudbe a rozdeľuje ich presvedčenie, že jediné hodnotné je to, čomu sa venujú oni sami.
Medzi jednotlivými žánrami sú oveľa tenšie hranice, ako sa im zvyknú dávať.


Čo ťa najviac serie na domácej scéne?

Nemá nás na nej čo srať.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zaujal nás zvuk skupiny Bätlick, tak ako aj artwork skladieb/EP. Bätlick dokonalo vystihuje zvuk Raw BM/ Black Punk, no zároveň sú v ňom prvky a zvuky new schoolu. Aj keď si počas počúvania uvedomíte, že niektoré zvuky do toho žánru absolútne nepatria, tak hneď na to vás zaujme iný zvuk a nakoniec si uvedomíte, že to všetko dokonalo zapadá do seba.


 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Good Charlotte – Chronicles of life and death (album)
Franz Kafka – Proces (kniha)
Vreskot (film)
Squid Game (Seriál)


Ktorá  domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Koncerty na garážach, pretože tam objavíme zaujímavých undergroundových umelcov.


Vinyl alebo CD?

Odpoveď je individuálna. Každý z nás preferuje niečo iné. Niektorí z nás MC a niektorí cd a vinyl.



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Laco majster slova.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

„Ako úbohí sú tí ľudia, ktorí nikdy nespievali, a zomrú so všetkou tou svojou hudbou v sebe.“ —  Theodore Roosevelt

======================================

Linky:

https://samuhaya.bandcamp.com/releases

#116 Leo Clair. Syntwhave z Bratislavy.


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Volám sa Peťo a vystupujem pod umeleckým pseudonymom Leo Clair. Vo voľnom čase sa venujem hudobnej produkcii synthwave a obsesívnemu hraniu hier. Dávnejšie som sa hodne venoval písaniu básní, krátkych poviedok a scenárov na filmy, ale všetko len tak pre vlastné súkromné potreby. V týchto dňoch som pohltený prácou a voľný čas trávim 100% pred PC, najmä hrami.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral doteraz.

Zatiaľ mám len vlastný sólo projekt Leo Clair a s kamošom Grawlixom spoločný projekt Nyctalope, oba sú zamerané na synthwave produkciu. Nemám hudobné vzdelanie, takže nemôžem povedať, že by som vedel na niečo hrať (okrem základného ťukania na klávesy).


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Moja výbava pozostáva s notebooku kde využívam softwave Ableton Live na aranžovanie hudby. V abletone využívam rôzne plugin emulátory na vytváranie takmer všetkých zvukov, ktoré sú v mojich trackoch. Najradšej mám Divu, trošku starší Predator a mainstreamovo známejší Serum. Z externých nástrojov používam midi controller Novation Launchpad Pro, midi keyboard Alesis VI49 a Akai midi mix.



 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Umenie je hodne subjektívne. Manuálna zručnosť ide podľa mňa ruka v ruke s umením, ale ten zlomový moment je u mňa osobne to, keď autor diela pridá do niečoho, čo urobil, čosi vlastné, čím sa to odlíši od ostatných. Prípadne moment, keď daná vec u mňa vyvolá nejakú emóciu, pocit. Inak je to len manuálna zručnosť, s emóciou je to už umenie.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

V zásade nie, ale myslím si, že nejaké veľmi okrajové hranice by sa hodili. Myslím si, že ako hranice by mal mať každý nastavené svoje vlastné svedomie. Ak nemám dobrý pocit z niečoho, čo idem vytvoriť, alebo mám z toho výčitky, tak to by mala byť tá hranica.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Asi ak prekročí hranicu nejakej vážnej etickej/morálnej otázky.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Prakticky všade. Ale najmä z filmov, hier, od iných interpretov, a magických chvíľ.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Album mám vonku zatiaľ len jeden, ale z trackov asi Wrath of Uranos, lebo som  s ním najviac spokojný. Z projektu Nyctalope čerstvo upečený song Smile in the sunset (v čase interview ešte nie je vonku), ktorý trochu odbočil od synthwave, ale neskutočne som si užil jeho tvorbu s Grawlixom a aj výseldok.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Nemám otextované piesne.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Nemal som žiadne hudobné ambície, všetko sa tak nejak vyvrbilo samo. Začali sme s kamošom Grawlixom len tak for fun tvoriť v albetone a na midikontroleri, brali sme to skôr ako zábavu a popíjali pri tom whisky. Tracky sme hádzali na soundcloud bez nejakej vízie do budúcnosti. Zlomový moment prišiel asi v čase, keď sme sa dali do kopy s Jurom (Daniel Jackson) a jeho Nightcall crew, cez ktorých prišla možnosť prvého live koncertu a vydania vlastného albumu.
Realita dneška je taká, že máme každý sólo album a za sebou niekoľko live koncertov. V začiatkoch by ma nikdy nenapadlo, že budem niekedy hrať pred ľuďmi na živo, alebo že si niekto kúpi môj album.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Prvý live koncert na Nightcall akcii pred verejnosťou.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Asi road trip s Grawlixom na Mallorce, spomínal ho v rozhovore aj on. Celý ten trip bola taká zaujímavá príhoda aj zážitok, nebudem sa moc o tom zbytočne rozpisovať, takže šup na rozhovor s ním a prečítajte si to :).


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Chcel by so sa viac vzdelať v hudobnej teórii a masteringu, naučiť sa hrať na klávesy. Vydať prvý Nyctalope album.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Cítim sa byť súčasťou našej maličkej synhtwaveovej scény, ktorá sa pomaličky rozrastá. Teší ma, že je to zatiaľ taký underground, a moc by som nechcel, aby sa zo synthwave stal mainstream, aj keď zahraničné trendy návratu do 80tych rokov sú zjavné takmer v celom umení (hry, filmy, hudba).


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Pravdupovediac v tomto sa veľmi nevyznám a neviem na to relevantne odpovedať.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Vtedy ak chcel niekto preraziť, musel byť ozaj hudobník, takže to bolo ťažšie. Šírenie hudby bez internetu tiež nebolo jednoduché. Jednoduchšie možno bolo prísť s niečím novým, nakoľko tá hudobná scéna nebola až taká presýtená.
Dnes naopak môže robiť hudbu aj človek, čo nepozná noty a nevie hrať na žiadny hudobný nástroj, Všetko zaňho môže spraviť počítač, takže hudobná tvorba dneska je prístupnejšia pre kohokoľvek. Šírenie hudby cez rôzne webové platformy je super easy a dostane sa to tak rýchlo k širokým masám. Na druhú stranu medzi tým množstvom hudobnej tvorby, čo vychádza, je ťažšie sa presadiť a nájsť si svoj „zvuk“, lebo je toho mrte veľa.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

UG okrem synthwave moc nesledujem.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Veď už hudba sama o sebe ako taká spája. Jediné čo môže rozdeľovať je, ak si niekto myslí, že jeho žáner čo hrá, je lepší ako iný a na ostatné nadáva.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Ak myslíme všeobecne domácu scénu, tak našťastie, (či nanešťastie?) moc do domácej scény nevidím. A nejak ma ani nezaujíma. Ak myslím synthwave scénu, tak asi nič. Možno by sa mohla trošku rozrásť.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zvuk, tam je toho hodne. Celkovo si idem našich synthwave producentov, Grawlix, Daniel Jackson, Milcho Malefic. Takto z brucha ma ďalej napadá zvuk od Gleba, ktorému robí parádne beaty Komander.
Artwork asi druhý Grawlixov album Citadel.



 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Ani z jednej kategórie nemám vyslovene nejakú topku, takže skôr tak všeobecne.
Album: Playback od Power glove – mocný synth, proste paráda.
Kniha: Sci-fi - Arthur Clarke a starší sci-fi autori hlavne. Kedysi som hodne šiel historické romány (Artušova smrť od Thomasa Maloryho je šmakofka) a fantasy – Lotr, Silmarillion. Tiež sem tam manga alebo manhwa – Berserk (rip Kentaro Miura), Solo leveling
Film: Scifi, fantasy, anime – LOTR, Interstellar, Arrival, čokoľvek od režisérov Hayo Miyazaki, Makoto Shinkai, alebo Satoshi Kon a old school cyberpunk anime.
Seriál: z hraných asi GoT (len do 6 serky) a mnoho, mnoho skvelých anime sérií – Samurai Champloo je srdcovka.
Hra: Diablo II, Age of Empires, Black desert online.
Pivo: domáce drobné pivovary, inak Plzeň, Hurban.

Najbližšie som sa k tetovaniu dostal na základke, keď sme si na ruky lepili tetovačky dinosaurov zo žuvačiek.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Na zahraničné moc nechodím, a z domácich jednoznačne náš Nightcall ;).


Vinyl alebo CD ?

Pred pár rokmi by som povedal CD, ale posledné trendy návratu gramofónov a opakovaného vydávania platní ma asi presvedčili o vinyle. Ale všeobecne asi digital :D.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Milcho Malefic, náš ďalší synthwave producent.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Nerob druhým to, čo nechceš aby robili tebe.
A majte sa všetci radi :D.

=================================================

Linky:

https://nightcallsk.bandcamp.com/album/synthetic-universe

https://www.facebook.com/Leo-Clair-103225017714211