Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ja som Krivoš, v JPN hrám na basu (po novom aj na španielku) a skladám beaty. Môže to znieť ako klišé pre rozhovor, ale v tejto dobe ma najviac baví, keď môžem robiť niečo do kapely. Za tie roky, čo hráme, boli obdobia keď som si na ňu spomenul tak raz do mesiaca dva dni pred skúškou, ale teraz sa to zbehlo tak, že pomaly nie je deň, kedy by som nemal v ruke gitaru alebo aspoň sluchátka na ušiach. Hlavne počas lockdownu boli skúšky jedna z mála vecí, na ktoré sa v tej nude dalo tešiť. Teraz sa chystáme vydávať split LP s kamoškami Inspiratio; naskúšali sme unplugged set a snáď konečne bude príležitosť vyskúšať ho aj na ľuďoch; po dlhšej dobe sa rodia nejaké nové pesničky, do toho sa rysujú nejaké klasické koncerty...
Aby som nebol len pozitívny, onedlho ma čaká sťahovanie do iného mesta, čo je dosť blbé, keď sa len nedávno do Brna presťahoval Kvaso a my sme mali konečne možnosť fungovať ako normálna kapela čo býva v jednom meste. Takže sa teraz dosť venujem aj tomuto, keďže ešte nemám úplne jasno čo a jak bude. A tou pilnou kapelnou aktivitou si možno kompenzujem to, že onedlho budeme zas na skúšky chodiť vlakom a tým pádom len raz za pár týždňov, haha.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
V rokoch 2004-2009 som hral v emo-HC/punkovej Nagaike a pár mesiacov v 2017-om som bol vo fastpunkových Godot Youth, v obidvoch na basu. Tiež už od roku 2010 občasne kazíme punkové akcie trápnymi diskoškami v rámci Diskoteror Soundsystemu, tam sa v selektorovaní striedame podľa toho, kto ako zrovna vládze atď. No a neviem či sa ešte počíta - keď je príležitosť, rád si zahrám s Rhytms of Resistance, čo je celosvetová sieť niečoho ako samba bandov, ktoré hrávajú na demonštráciach a podobne. Tam sa dosť ide to, aby každý vedel hrať ideálne na každý nástroj (všetky bandy majú rovnaké nástrojové zloženie a hrajú tie isté rytmy), takže nie je problém pokračovať v hraní ani keď trebárs policajti zadržia tretinu zúčastnených - alebo naopak pridať sa, keď niekde pri potulkách svetom nečakane narazíš na bandu a majú zrovna voľný nástroj.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Basu mám nejakú noname päťstrunovú, kúpil som ju na inzerát od nejakého týpka, čo si ju sám vyrábal. Zaujímavé je na nej akurát to, že keď som stratil šróbik z ladiacej mechaniky, trvalo asi rok než som zohnal nový, pretože je to nejaký neštandard. Ako základný efekt mám bass overdrive od Ibanez, na ktorom je najzaujímavejšie asi len to, že mi už slúži tak 17 rokov a stále bez problémov, čo je pri tých podmienkach akými ho vláčim celkom neuveriteľné. Ako druhý efekt, na prisolenie, som relatívne nedávno začal používať krabičku "bass synthetizer", ktorú som síce kupoval za inými účelmi (pamätníci si môžu spomenúť na jedno kratšie obdobie asi pred 10 rokmi, kedy nám to v JPN dosť kvákalo skrze expression pedál v ňom zapojený, nebolo to moc dobré), ale dosť spoko funguje aj takto, s väčšinou nastavení na minime. Backlin mám nejaký šunt, rokmi ošľahaný, ale ani moc nestojí za reč, lebo ak sa dá, v poslednom čase sa ho snažíme skôr nepoužívať a zapájať basu priamo do mixu. Zvukári nás za to vlastne väčšinou mávajú celkom radi (bez irónie).
Ak sa pýtaš aj na software, beaty robím v Ableton Live. Základ projekcií sa nastrihá tiež tam, akurát občas keď tomu treba pomôcť nejakými efektmi, tak poslúži ešte free video editor Kdenlive.
Do vybavenia na unplugged hranie som sa rozhodol investovať čo najmenej, lebo a) aj tak neviem poriadne hrať na gitaru b) mala to byť pôvodne jednorázová záležitosť, akurát nás to začalo celkom baviť c) uvidíme ale, či to to po prvom koncerte bude baviť aj ľudí a d) tak trochu aj z princípu. Takže gitaru som našiel vo freeboxe, hraciu bedňu som už dávnejšie vykšeftoval za fľašu vína, kapodaster som dostal na meniny keď som mal asi 17 rokov.. takže jediná vážnejšia investícia bol snímač, a aj to sa vybavilo na inzerát za 9 evry aj s poštovným.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Za mňa určite subjektívne. Snažiť sa vyrobiť nejakú objektívnu definíciu umenia, to asi chcú len ľudia "s patentom na pravdu", aby mohli ostatným kecať do toho, čo by mali považovať za dobré a čo nie. U tej druhej otázky si nie som istý, či sa náhodou nejedná o dosť nesúvisiace veci - môžeš mať najšikovnejšie prsty a rytmus ako hodinky, ale ak tvoja tvorba neprináša nič nového, nikomu nerobí radosť ani iný zážitok, potom neviem či sa dá hovoriť o umení. Ale ťažko sa mi to hodnotí, sám sa za umelca skôr nepovažujem.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
V rámci tej subjektivity si asi každý môže nazvať umením čo chce. Ak sa ale chce umelec vyjadrovať k nejakým témam, musí si to vedieť obhájiť aj bez toho, aby sa schovával za to, že to je umenie. Fakt neznášam takých tých zmrdov, čo si myslia že môžu šíriť ľubovoľné nenávistné (rasistické, homofóbne, atď atp) sračky a obhajovať to štýlom "to je umenie/sranda, len vy tomu nerozumiete".
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Viz. predošlá otázka. Plus som dosť citlivý na to, keď interpretom neverím, to čo prezentujú. Než pozéra, čo hrá vymakane ale z čistého kalkulu, to si radšej pozriem niekoho, kto síce moc nevie hrať a/alebo hrá niečo čo ma až tak nebaví, ale vidím na nich že im to ide od srdca a bavia pri tom seba aj svoje okolie.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
To je ťažké, je to vidieť aj na pomere toho, koľko rokov hráme a koľko máme pesničiek a vydaných albumov, heh. Čo sa týka textov, tam sú to fakt veci, ku ktorým sa chcem vyjadriť (či už v 'scéne' alebo väčšinovej spoločnosti) dosť silno na to, aby sme to potom bez hanby opakovali na každom koncerte ešte pár rokov. Proste banality skôr nie. Niektoré témy vo mne zrejú aj pár mesiacov, a občas padne na skúške nejaký nápad, po skúške som v správnom rozpoložení a buch, pesnička je napísaná za hodinu a pol.
No a hudba - stále sa snažím počúvať nové veci a rozširovať si obzory, tak sa na mňa občas niečo nalepí, no... akurát to musím prispôsobovať svojim nie-až-tak-slávnym muzikantským a skladateľským schopnostiam.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Tak album samozrejme ten, čo nám má teraz vyjsť, bude dostať v každom lepšom distre, kupujte :) Nie ale fakt, vzhľadom k tomu, že sme bez bicích hrali prvý krát už pred cca 8 rokmi a takmer výhradne tak hrávame už skoro päť rokov, som rád že to už konečne máme aj nejak nahraté, aj keď to možno nevyšlo 100%-ne podľa mojich predstáv. Pesnička asi (Anti)Nihil Song, keďže sme sa ju ako jedinú z tej "starej" tvorby rozhodli nahrať aj teraz v novom kabátiku.
A nie je to len kvôli tomu, že to teraz po novom znie trochu ako Valčík od Daniela Landu :) - myslím že je dôležité snažiť sa v punku aj o trochu pozitívny prístup, že tu nie sme len kvôli tomu aby sme prinášali zmar a rezignáciu, snáď ešte stále nosíme nejaký nový svet v našich srdciach a chceme v ľuďoch niečo prebudiť. Ale sám viem, aké je v tejto dobe ťažké zo seba niečo také vypotiť, takže o to som radšej, že sa mi to pri tejto aspoň ako-tak podarilo.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Paradoxne jeden z mála textov, čo v súčasnosti hrávame a nepísal som ho ja ale Kovi, náš prvý bubeník. Pesnička sa volá Sám, text je vlastne celkom jednoduchý a pre niekoho možno primitívny, ale dosť sa ma týka, keďže mám so svojou prostorekosťou nezriedka problémy:
On vraví čo chcú počuť, ty vravíš čo si myslíš.
On má ľudí pri sebe a ty zostaneš sám,
pre veľa ľudí si chudák, no pre mňa si pán!
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Haha, našťastie asi žiadne, inak by som musel byť horko sklamaný. Ale keby mi vtedy niekto povedal, že ma to bude baviť aj po takej dobe, asi by som na nich dosť čumel.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Keď sa občas stane, že s nami spievajú refrény aj cudzí ľudia, nie len kamaráti, to ma vždy celkom dojme. Alebo keď sa niekto po koncerte spýta na niečo z textov, trebárs aj keď s tým nesúhlasí, to mi potom dáva pocit, že to nepíšeme len preto aby sme niečím vyplnili akordy.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Opilecké historky typu že si nikto nepamätáme polku koncertu asi nikoho nezaujímajú, a pri nás asi ani moc neprekvapia. Ale keď sme kedysi na brnenskom ProtestFeste mali hrať poslední, ale nejak sa meškalo, zvukár už chcel ísť domov a bubeník zistil že nemá šlapku a už to ani nie je od koho požičať... ale nakoniec sme zvukára ukecali aspoň na pár pesničiek a bubeník to odohral tak, že proste kopal teniskou do kopáku, to bol trochu bizár. Alebo keď nedávno v Kubíku - to už sme hrali techno - vypadol počas koncertu prúd hneď niekoľko krát, a my sme aj napriek tomu odohrali všetky pesničky viacmenej v poriadku až do konca, tomu sme neverili nikto.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Netuším. Sťahujem sa do mesta, kde sa darí bársakej muzike, nie len tomu čo zrovna frčí, tak uvidím kam ma to zaveje. S trochou šťastia nájdem niekoho na realizáciu nápadov, čo mám v hlave už niekoľko rokov a zatiaľ nebolo s kým ich realizovať.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Uff, toto je ťažko povedať. Čo sa týka tej hudobnej/punkovej, nikdy som nebol úplný insider - trebárs koncerty robievam občas párkrát do roka, občas raz za pár rokov, a nikdy ma moc nebavili také tie kšefty "ja spravím koncert tvojej kapele, keď ty spravíš mojej". V rámci pár iných scén sa asi cítim trochu viac in, ale to asi rozmazávať moc nechcem.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
O 90s sa hovorí, že vtedy boli punkové kapely politickejšie, že bola samozrejmosť aby boli texty anarchistické alebo aspoň ľudsko- a zvieracoprávne, ale zároveň vtedy nebolo až tak výnimočné, aby členovia kapiel s textmi proti krutosti na zvieratách chodili rybárčiť alebo pracovali v mäsiarstve. Alebo tam trebárs bolo kopec sexistických, násilnických a/alebo rasistických hovád, feminizmus bol ešte pomaly sprosté slovo. Potom prišiel internet, začalo sa to všetko trochu viac riešiť aj mimo koncertov (áno, internetové diskusie nepovažujem za čisté zlo), napríklad na teba nepozerajú ako na debila že nechceš hrať na jednom koncerte napríklad so Zónou A. Alebo v lepšom prípade ostatné kapely presvedčia organizátorov, aby takúto jebnutú kapelu z line-upu vyškrtli a už ich nikdy nepozývali. Tiež už mi scéna príde omnoho tolerantnejšia po hudobnej stránke, tj. otvorenejšia voči fakt okrajovým štýlom alebo naopak hrátkami s mainstreamovejšími žánrami.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Tak také tie klasické veci, akože na koncerty vtedy chodilo viac ľudí, ľudia si viac vážili hocikoho kto si dal prácu niečo naskúšať a blabla. Na druhú stranu internet pomáha, nie že nie, hlavne kapelám čo sa vedia a chcú "predať". A technika je niekde úplne inde, a omnoho dostupnejšia, takže nie je problém spraviť fakt kvalitnú nahrávku aj doma na kolene, keď sa chce. Prípadne robiť zaujímavú či zábavnú hudbu trebárs aj na smartfóne za pár korún, keď sa človek neberie zbytočne vážne.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Bez toho, aby som rozmýšľal zbytočne dlho, ma napadá napríklad Brigáda, Nonconformist a Attitude, takže tam asi bude nejaká náchylnosť k melodickejšiemu punku s textmi, ktoré idú na vec bez zbytočnej lyriky. Žánre som sa vždy snažil moc neriešiť a byť otvorený každej špatnosti, v poslednom čase ma trebárs začali trochu viac baviť folk a country, naopak ma začala nudiť väčšina metalu.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Neviem či sa to dá aplikovať na konkrétne žánre alebo scény (až na výnimky), ale z môjho pohľadu robí veľa to, či hudobníci hrajú primárne pre ľudí, alebo pre uspokojenie samých seba (či už sú to peniaze, alebo vlastné egá). Keď to robíš z lásky k hudbe, nemáš problém zahrať v nedokonalých podmienkach, za málo peňazí alebo na akcii, kde väčšina divákov prišla na inú hudbu, než hráš ty.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Asi málo odvahy robiť aj veci, ktoré nie sú úplne s kostolným poriadkom, vyjsť z komfortnej zóny. Tj. než robiť tržby nejakému zmrdovi v športbare alebo platiť šialené nájmy za trápny kulturák, pretože nemám k dispozícii poriadny klub, radšej sa hecnúť a skúsiť to rozbaliť niekde pod mostom alebo na lúke. Takže rešpekt všetkým, čo to skúšajú "ináč", za všetkých napríklad bratislavské garáže pod prístavným mostom a freetekno scéna.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Keď by sme mali zostať na Slovensku, najvýraznejšie sa mi v poslednom čase do pamäti zapísal klip aj pesnička Wilderness - Čo s tým hnevom. V rámci guilty pleasure aj veci okolo Tatrofky/Brizolitu, je to taká primitivita (v dobrom slova zmysle) ktorej by som síce koncert asi sám od seba neurobil, ale má veľmi charakteristický drive, ktorý pobaví a na nič viac sa, pokiaľ viem, nehrá, takže prečo nie. Jo a veľmi príjemné prekvapenie bol/je Vločka, nový projekt Dášu Fon Fľašu - kto ho pozná dlhšie, asi vie prečo. V rámci artworku ma hrozne bavia plagáty FFUD Festu, na nejaký dychberúci album cover si teraz nespomeniem, sorry.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Album: v poslednom čase som sral kocky z nového albumu Drumcorps - Better Days , takto by som to niekedy chcel vedieť robiť aj ja, a fakt dúfam že ho ešte niekedy uvidím naživo. A určite je skvelý album We Live Here od Boba Vylana, akurát ho nechce dať online a ja som zatiaľ moc socka na to, aby som si to objednal z Anglicka. Ale asi budem musieť, lebo toto v nejakom lokálnom distre asi len tak nenájdem.
Kniha: Tim Maughan - Infinite Detail. Dystopický román, odohrávajúci sa v blízkej budúcnosti, keď na celom svete zrazu prestane fungovať internet. Celkom nová vec, takže to ešte myslím nevyšlo v češtine ani slovenčine, ale oplatí sa zohnať - autor má očividne anarchistické podhubie, takže keď reflektuje čo sa deje aktuálne vo svete, ide aj správne do hĺbky. Recenzia, na základe ktorej sa to ku mne dostalo - link.
Film: Trochu odbehnem od vážnych vecí a odporučím film Rude Awakening, taká oddychová tupotka z roku 1989 z produkcie HBO, ale má to veľmi pekné ekologické a aktivistické posolstvo. A na ČSFD to nemá žiadne hodnotenie, to nemôže byť náhoda. (Jo a fun fact: ak poznáte pesničku I Wanna Be a Hippy, tak tá je vysamplovaná práve z tohto filmu)
Seriály: sú hroznými žrútmi času, takže by som najradšej odporúčal nepozerať žiaden... ale nebudem sa hrať na to, že si sám nejaký nedám, takže si trebárs pre porovnanie kuknite úplne prvú a posledné dve série Southparku. Stále to síce nie je žiadna veľká intelektuálčina, ale neviem či poznám nejaký iný seriál, ktorý by sa zmenil takto pozitívne, od bezduchej apolitickej až antipolitickej zábavky až k celkom angažovanej satire. Väčšinou to býva maximálne tak naopak.
Počítačové hry: fakt nie, sorry. Ak sú seriály žrút času, tak toto je mor. Kebyže tým nezabijem celé detstvo, možno by som teraz vedel naozaj hrať na nejaký nástroj, alebo vedel opravovať elektroniku alebo sa dorozumel viacerými jazykmi. Keď už chcete nejakú aktívnu zábavu a musíte sedieť doma pri počítači, skladajte radšej hudbu, aspoň pre vlastné potešenie, prekladajte články, spravte zin alebo diskutujte s pomýlenými ľuďmi na facebooku, bude to mať väčší zmysel.
Tetovanie: nepraktikujem, ale asi keďtak bežte k Pecovi (ex-Rats Get Fat), je sympaťák, je zo scény a kreslí pekne. Vlastne určite urobil aj nejaký skvelý album cover, ale to by bolo podvádzanie keby som si to vygooglil, či?
Pivo: nie som moc snob - viem oceniť dobré pivo, ale kľudne vypijem aj eurosplašky keď je núdza. Som rozmaznaný životom v ČR, kde je pomaly aj najhoršie pivo v supermarkete na úrovni tých najlepších kúsok za hranicami (nehovoriac o zvyšku sveta). Takže keď už si mám vyberať, tak skôr podľa pozadia pivovaru - či je to niečo lokálne/férové, alebo či za tým aspoň nie je nejaká korporácia alebo šovinistický/pravičácky zmrd (pozdravujem Bernarda, nech zhorí v pekle).
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Domáca jednoznačne FFUD Fest, neviem či sa tomu na Slovensku niečo približuje pestrosťou kapiel, atmosférou, miestom, ponukou jedla... proste dátum FFUDu je v diári zakrúžkovaný veľkou červenou fixkou a muselo by to byť fakt niečo, aby som vynechal (a nie je to tým, že tam skoro každý rok varíme a/alebo hráme, heh).
Ak sa za zahraničie počíta ČR, tak tam mám na podobnom leveli a z podobných dôvodov Fotbal proti rasismu, ktorý sa robieva na začiatku mája vo Věžničke pri Jihlave. Úplne v zahraničí asi žiadnu aktuálnu akciu fest obľúbenú nemám. Hodne rád som mal narodeninový festival amsterdamského squatu ADM, ale tomu je už žiaľ koniec (squatu aj festivalu).
Vinyl alebo CD ?
CD je už snáď minulosťou, či? Ja si ich teda ešte ako-tak mám kde prehrať, ale kopec známych už CDčka so smiechom odmieta aj zadarmo, že fakt nevedia čo by s tým robili. Vinyl má určite svoje opodstatnenie, minimálne ako zberateľský kúsok, ale kebyže si chcem od nejakej kapely kúpiť album a môžem si vybrať nosič... tak beriem kazetu :)
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Jak je možné, že si tam ešte nemal Dášu fon Fľašu? Či som len zle hľadal? Prípadne ešte Richťo z BandaSka soundsystemu, ale neviem prečo ma napadlo práve on.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Odkaz na záver - asi neberte tak vážne muziku, a berte vážne veci s ktorými treba niečo robiť.
IQ13 zhrnuli to s tou muzikou dosť dobre:
Ja viem, že máte talent hudobný, / len vy ste už na to zabudli,
že nezáleží na tom, ako vieš hrať, / ale koľko radosti vieš hudbou dať.
=============================
Linky:
https://soundcloud.com/jezisovi-pivo-nelej
https://bandzone.cz/jezisovipivonelej?at=news&ni=636937
