Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Miťa: Čaute všetci. Som Miťa z kapely Fajront. V poslednom období venujem všetok svoj voľný čas na prerábku chaty, v ktorej už dáky ten mesiac existujem. Keďže to mojimi rodičmi nebolo nikdy stavané na bývanie, ale len na také letné vykvasenie s rodinou, zožerie to dosť energie aj nervov vytvoriť z toho dáky ten obývateľný brloh aj keď zatiaľ aspoň zo základnými prvkami na prežitie. No mne to stačí. Popri práci do ktorej chodím je nato dosť málo času a je to aj na úkor mojich kamarátov (pozdravujem), ktorých musím často krát kvôli tomu posunúť no oni to určite chápu. Kedysi len "party" chata pre partiu a sem tam prespatie zopár kapiel, teraz už aj miesto vlastného bývania na ktoré sa vždy rada vraciam ... ten kľud čo tu je by som už asi nemenila keďže je to už na okraji mesta
Adam: som gitarista Fajrontu, tvárim sa že aj spevák. Patrím aj do skupiny ľudí ktorí organizujú koncerty v Banskej Bystrici a folkpunkový festival Hodošťiják. Okrem toho občasný Dídžej na afterkách po koncertoch. V týchto dňoch ma zaujíma kedy už konečne dokončíme tento rozhovor. Otázky sme dostali koncom septembra, teraz je december a my ešte stále nemáme všetko hotové. Ale keď že to už čítaš tak vidíš, že sa nám to už podarilo.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Miťa: nepamätám si že by som pôsobila aktívne v inej kapele ako fajront pokiaľ teda nerátam úlety mojich kamarátov ktorý vymýšľajú rôzne projekty či už len zo srandy alebo aj tých čo to mysleli seriózne. No nikdy to nezašlo z mojej strany až tak ďaleko aby som to dotiahla aj na dáky ten koncert haha. Neviem či by som momentálne vôbec stíhala viac ako jednu kapelu. No vážim si všetkých čo ma volali do dákeho projektu oni už vedia kto a čo som rada že som mohla niekde aspoň hosťovať. Posledne napr. v kapele Toy pištols kde som poskytla len môj hlas. Diky chlapci.
Adam: prvý pokus o kapelu bol v roku 2005 ZMäTOK. Bordel punk ktorý mal asi iba dve skúšky. Z toho ani jedna poriadna lebo neboli nástroje ale podarilo sa nám odohrať jeden koncert. Na ňom som vlastne prvý raz sedel za komplet sadou bicích. Nástroje nám vtedy požičala kapela PIVNICA. My sme totiž okrem pár fliaš vína do vlaku viac nezobrali keďže sme ani nič nevlastnili. Po dvoch rokoch nečinnosti sme založili oi!punk srandu POLOHA69 kde som tiež bubnoval. Stihli sme absolvovať asi 5 skúšok a 4 koncerty v priebehu roku a pol. Neskôr sa mi do rúk dostala akustická gitara a začal sa tvoriť FAJRONT. Okrem toho máme v partii zopár projektov ktoré buď ešte len čakajú na poriadnu skúšku alebo ani nestoja za zmienku.
Dedo: Poloha 69 na basu, Pivnica na basu, Fajront na baniar.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Miťa: V mojom prípade je to skôr s každého rožku trošku. Páčia sa mi všetky hudobné nástroje ktoré existujú. Každé má to svoje čaro a najradšej by som chcela vedieť hrať aspoň na polovici z nich haha. Všetko čo vytvára dáky zvuk s čoho môže vzniknúť hudba je pre mňa zaujímavé a obdivujem každého kto vie hrať na akomkoľvek nástroji poriadne. Asi preto neviem hrať na ničom poriadne lebo všetko čo vyskúšam a chytím do rúk tak len do toho zabrdnem a nevenujem sa tomu naplno a tak je to aj vo Fajronte. Začínala som len na malom djembe do toho akási snaha spevu no skôr to bol len krik plný falošných tónov. Neskôr som menila malé djembe za väčšie a postupne sa k tomu pripájali rôzne perkusie na oživenie punkových textov. Tak nám tu vznikali zrazu iné melódie a tóny ktoré nám postupne menili žáner s amatér akustic punk na folkpunk. Tak že cez ústnu harmoniku, kazoo, hrkalky či tamburínu sa postupne pridal zaujímavý nástroj valcha. U nás kedysi známe ako ručný nástroj na pranie oblečenia či pantoflí, v Amerike seriózny nástroj na hranie. Inšpirácia: kapela Days and daze. super vec.a tak. (inak kupovaná v kuchynských potrebách a náprstky v galantérii). No a na záver prišiel kachon. Ten opisovať nemusím.
Adam: Moja momentálna hudobná partnerka sa volá Adriána Ibanezová AEG12II-NMH a sme spolu zatiaľ krátko. Bola to však láska na prvý posluch a ohmat. Absolvovala snami zatiaľ iba dva koncerty ale som nadmieru spokojný. Je to moja štvrtá gitara a konečne to znie ako som chcel.
Dedo: Bľachový lavór, papek z garniže a špagát dlhý presne 150cm. Nesmie byť dlhší lebo potom to zle hrá.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Miťa: ...to je na dlhšiu diskusiu. Ale aj manuálna zručnosť môže byť druh umenia...
Adam: umenie je určite subjektívna záležitosť. Nedá sa odmerať kto je lepší hudobník, maliar, herec atď. Umenie sa od zručnosti asi líši v tom keď začne umelec tvoriť podľa seba. Napríklad naučiť sa zahrať nejakú prebratú pesničku by sa dalo považovať za zručnosť ale keď začneš tvoriť niečo vlastné dalo by sa to považovať za umenie.
Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Miťa: ..Podľa mňa môže mať umenie témy všetkého druhu už je len na danej osobe ako to podá a samozrejme na ľuďoch ako to vezmú. Niektoré veci by sme nemali brať až príliš vážne samozrejme ak to príliš nezasahuje do života druhých. Ak tým dielom niekomu vážne ubližujem tak je to hranica ktorú ja osobne neakceptujem. Ale to zase záleží od uhla pohľadu. Pre každého je ta hranica iná. Napr. niekedy možno záleží aj to kto má práve aký deň a podľa toho to tak aj vnímame. Ak máš dobrý deň plný dobrej nálady tak sa vieš asi viac povzniesť nad určitými vecami ako inokedy. Ak máš zlý deň tak ta skôr vytočia veci nad ktorými by si sa asi inak bežne ani nepozastavil. Ale ak je niekto hovädo neakceptujem žiadny druh jeho umenia. Aj keby to bolo veľdielo.
Adam: Neviem si ani predstaviť kto by tie hranice určoval a dozeral na dodržiavanie. Každý by mal mať možnosť na sebarealizáciu. Potom už len záleží aké má konkrétny umelec ciele. Ak chce to umenie robiť pre ľudí tak tie hranice nastaví možno publikum. Ak mu stačí pocit že niečo robí aj keď iba pre seba tak môže robiť čo len chce. Samozrejme kým tým nezasahuje do slobody iných.
Dedo: Nemalo by mať hranice, ale každý, ktorý to svojim "dielom" poserie nech si za to nesie zodpovednosť.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Miťa: To je tiež na dlhšiu diskusiu. Takže len v skratke už ako som napísala v predchádzajúcej odpovedi ..Keď je niekto hovädo, neakceptujem žiadny druh jeho umenia...
Adam: nedá sa akceptovať keď je niekto chuj. či už je rasista, sexista alebo sa príliš hrabe za peniazmi.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Miťa: prichádzajú s diania vecí okolo teba. Kedysi keď vznikal Fajront a skúšky boli kadejaké na rôznych miestach, tak veľa krát vznikali veci za jazdy. Hrali sme si na chate v hore či krčme (kde sme mali dáky čas skúšobňu ) a postupne sme skladali pesničky. Každý z nás mal dáky nápad a dohodnúť sa na ňom spoločne bolo fakt ťažké. Ale vždy sa nám podarilo to nakoniec vytvarovať tak aby boli obe strany spokojné. Kompromisy musia byť hehe. Bolo to ako varenie gulášu.. Adam doniesol prísady ja som ho okorenila a dochutila. Teraz je dáko menej času na všetko ale na skúške sa to vždy dáko dotvorí... Ale väčšina inšpirácií vzniká vďaka všetkým tím "krásam "čo sa okolo nás dejú.
Adam: ako som už viackrát spomínal tak sú to internetové diskusie. Tam je stále z čoho čerpať. Niekedy však príde iba myšlienka a jednoduchá melódia iba tak a potom to treba nejak uchopiť a dotvoriť. Stalo sa mi už aj že sa mi text sníval. V noci to znelo ako super hit ale ráno sa čudujsvete z toho stala blbosť. :-D
Dedo: Na rybách.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Miťa: Čo sa týka albumu tak rozhodne tento nový lebo znie lepšie a celkovo sme si na ňom dali aj viacej záležať. Popravde ten prvý by som albumom ani nenazývala ale skôr len takým demom hehe. Obľúbených songov mám viac. Nemám v hlave vytvorený rebríček obľúbenosti ..tak isto aj s textami. Zato keby si sa ma spýtal opačne...
Adam: Albumy máme iba dva a samozrejme mám radšej terajší lebo je lepší. :D Najobľúbenejšia pieseň je stále iná a väčšinou je to tá, ktorá je práve v procese výroby. Ten čas keď sa tvorí text a celková kompozícia (hahaha kompozícia je pri našej tvorbe fakt silné slovo keďže ide väčšinou o pár akordov). Vtedy nad piesňou najviac premýšľam a vrýva sa mi pod kožu. Eufória prichádza pri každom posunie vpred. Keď vymyslíme nový verš alebo hocijaký nápad a začne to ako celok dobre znieť. Po pár odohratých koncertoch väčšinou pieseň zovšednie a prestanem vnímať tú energiu, ktorá s nej šla pri tvorbe. Vtedy ju treba vyradiť z playlistu a je po probléme. Samozrejme že sú piesne ktoré majú energiu aj po veľa rokoch alebo sa stane že sa k piesni vrátime po čase a znova je tam to čo bolo niekedy.
Dedo: Všetky, lebo sme neskutočne dobrá kapela a všetky skladby sú tie najlepšie.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Miťa: Určite nemám len jeden obľúbený a s prichádzajúcimi novými skladbami sa to mení.
Adam: Pieseň Príšť. Tá pojednáva o príbehu mladej dievčiny ktorá očakáva doma svojho priateľa ale práve sa jej vytvorilo akné na tvári. Jej priateľ to nevedel tolerovať a tak sa rozišli. Je to smutný príbeh o mladých ľuďoch ktorých zaujíma viac výzor človeka ako ich duša.
,,na tvári máš príšť
a frajer ti má prísť
čo s tým urobíš?
asi ho vytlačíš.
R: s príšťom na tvári
sa rande nedarí
s príšťom na tvári
je to zlé
príšť už dozrel a
frajer vo dverách
fuj aký máš príšť
radšej som nemal prísť"
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Miťa: ,Po pravde keď som začínala s hudbou tak som nemala žiadne hudobné ambície ..Nikdy predtým by som nepovedala že budeme niekedy vystupovať na pódiu. Vždy som obdivovala ľudí čo vedia hrať na gitaru alebo hocijaký hudobný nástroj a stále som túžila naučiť sa to. Hrali sme si lebo nás to bavilo a tak je to aj dodnes. No nemala som žiadnu vidinu, že by som sa niekedy chcela vidieť na pódiu. Práveže hrať si len tak pri ohni alebo na chate či v lese pre ľudí čo to radi počúvali alebo aj nemali na výber bol pre mňa vždy príjemný pocit. Kým nás kamarátka nezavolala zahrať jej na svadbe, tam sa to zlomilo a od vtedy hráme kade tade. Mne osobne to aj trvalo dáky čas si zvyknúť na tie pódiové koncerty. Je to iné ale keď vidím tu odozvu davu ako sa ľudia bavia, opadne všetka nervozita ak aj dáka vznikne.
Adam: na začiatku som sa chcel naučiť hrať a aspoň kus spievať. Realita je taká, že sa mi to stále nepodarilo.
Dedo: Nemal som žiadne ambície keď som začínal, takže som v podstate spokojný s tým ako to je teraz.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
Miťa: najsilnejší moment bol určite koncert vo Viedni. Nečakala som také nadšenie ľudí počas a aj po našom vystúpení. Atmosféra bola perfektná a celý pobyt na EKH-čku s obľúbenou kapelou Days'n'daze čo dodať ..Na žiadnom koncerte som sa tak nespotila
Adam: Koncert vo Viedni pre plnú sálu bol fakt super. Ale niekedy úplne stačí keď nás niekto po koncerte pochváli. Dokonca sa stalo, že nám niekto tvrdil že sa na nás tešil alebo prišiel iba kvôli nám. Také veci sme nečakali že sa nám budú diať.
Dedo: Keď sa mi za deň podarilo vypiť 37 pív. To bol dosť silný moment vtedy. Nejedna slza vytiekla. Našťastie nohavice ostali suché.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Adam: Občas sa stane, že to preženieme s prípitkom pred koncertom alebo aj počas neho. Kto videl naše vystúpenie na Ffud feste v Seredi tak asi vie o čo ide. Spevové orgány nechceli po predchádzajúcom večierku spolupracovať a tak som si vypýtal od publika jednu borovičku. Prišli ku mne tri a s toho jedna fľašková. Polovicu koncertu si nepamätám ale z počutia viem že to bola katastrofa. Samozrejme sme dali aj prídavky.. keď hanba tak poriadne. Po koncerte ma naložili do auta a prakticky som spal až do druhého rána keď ma zobudil budík do práce. Zvyšok kapely si radšej na svoje zážitky nespomína ale osobne radi rozpovieme viac príbehov. Donedávna sme viedli aj denník s koncertov a ak by mal niekto záujem môžem preposlať.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Miťa: Tvorivých plánov do budúcnosti mám kopec, ale čo sa týka kapely tak určite viac popracovať na skladbách. Celkovo nemávame veľa skúšok a to je v našom prípade rozhodujúce, takže viac skúšok znamená lepšie odohratý koncert (aj keď nemusí to tak vždy byť, samozrejme že to záleží od okolností).. A tiež viac skúšok znamená aj viac nápadov na nové skladby. Pretože aj keď príde niekto s nejakým nápadom, tak na konci s toho vznikne niečo iné ako bolo pôvodne v pláne. Takže aj tak sa to väčšinou vyformuje až na skúške do toho záverečného štádia. Aj to niekedy až po niekoľkých odohratých koncertoch, kým sa dohodneme ako to budeme hrať hehe. Tiež sme sa už dávnejšie bavili o natočení nejakého jednoduchého videoklipu takže aj to by bolo fajn začať robiť. Okrem toho nemáme ani žiadne kapelové tričká ktoré sú tiež v riešení. A tak ďalej...plány sú stále dáke, už ich len zrealizovať.
Adam: Dokončiť rozpracovanú pesničku a čakať na ďalšiu inšpiráciu. V hlave sa rodí aj nápad na jednoduchý klip a keď to dotiahnem do stavu, že ma zvyšok kapely opäť nevysmeje tak to možno aj natočíme nejak amatérsky.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Miťa: Súčasťou sme asi všetci čo aspoň malou časťou do nej zasahujeme aj keď si to možno ani neuvedomujeme. Tým nemyslím len ľudí ktorí sa viac zapájajú do rôznych organizácií či už koncertov, festivalov, rôznych benefit akcii, alebo pochodov atď. Podľa mňa je každý súčasťou scény kto sa napr. na akciách síce len sem tam vyskytuje, ale už aj tým tvorí časť toho celého jadra. Ak si myslel pod akú by som sa zaradila tak je to asi všehochuť, ako sa vraví "My sme punkáči - jedna rodina " tak to aj vnímam. To je jedno kam sa vyberieš či už do iného mesta alebo štátu. Nerozlišujem či je niekto punkáč, cruster, oi-káč alebo má radšej noise a či je s Bystrickej, Zvolenskej, Sereďskej a taaaak daaale scény. ..Hlavne nech sa cítime dobre medzi sebou a aby sme sa k sebe normálne správali ...Potom je jedno pod akú scénu koho radíš.
Adam: Neviem ako sa tá scéna vlastne volá. hahaha všetci o nej hovoria ale od nikoho som nepočul jej pomenovanie. Niektorí sa možno dištancujú od pomenovania PUNK ale asi to bude iba ten Punk a jeho rôzne obnože od folku až po crust.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Miťa: Vravíš rok 1990? Hmm to som nebola ešte dlho na svete hehe. Punk som začala viacej riešiť až keď som prišla na strednú školu. Dovtedy som punk síce poznala a aj počúvala sem tam, no koncerty a festivaly prišli keď som bola v prváku na strednej. Takže ako sa formovala scéna pred tým viem len z počutia zážitkov starých punkáčov... Jedného dňa som sa sama vybrala na festival. Potom sa to už rozbehlo rýchlim tempom. Pamätám si že v tom čase bolo koncertov nasekaných viac než dosť. Niekedy bol problém si vybrať na aký koncert máš isť keď bolo viac akcií v jeden deň alebo víkend. Všade som spoznala vždy viac a viac ľudí o ktorých v tej dobe tiež nebola núdza. Všetci chodili všade, nikto nerobil drahoty. Nezabudnem ako sa chodilo vtedy na koncerty v "celých húfoch". Keď poprichádzali ľudia aj z ďaleka len kvôli koncertu vyzeralo to skôr ako dáky pochod. Okolo idúci nechápali čo sa to deje keď videli toľko punkáčov pokope. Veľa punkáčov vtedy ani nevyzeralo ako punkáči, bol síce na nich vidno ten undergroud, ale páčilo sa mi že sa nikto na nič nehral. Prišlo mi to také úprimnejšie. Hudba bola vzácnejšia ako dnes kvôli tomu že bolo oveľa ťažšie zohnať dáky album alebo kapelu ktorá sa ti páči. Po dákom uplynutí času prišli do módy skinheads. Oi bol obľúbený vtedy aj pri dievčatách. Číro alebo strapatý účes na hlave, ponášivkované dotrhané veci a povybíjané kožáky vystriedali vykosené hlavy na koleno s rôznymi ofinami samozrejme, slušne upravené košele s trakmi a navrchu bomber. Na pocit to vyzeralo akoby punkáčov kus ubúdalo. Možno to bolo aj tým že poniektorí stihli byť za jeden rok všetkým a vystriedal všetky štýly hehe. Ale hlavne že sa vedelo proti čomu bojujeme. Názory mali všetci rovnaké ..heslá ako "spolu proti"...Ešte by som dodala že bolo aj viacej bitiek zo strany náckov oproti tomu ako je to dnes. Bol to väčší adrenalín a aj väčší odpor od okolitého sveta. Teraz je to rozhodne voľnejšie. Neskôr sa začali objavovať aj ostatné vlny, aj keď boli už aj vtedy hardcoráci či crusteri atd ale z môjho vnímania neboli tak nápadné alebo masívne ako tieto predošlé. Dnes je to už taká všehochuť, len škoda že o dosť menej všetkého. Menej ľudí, menej akcií. Neviem či je to tým že starneme a je menej mladiny ale aspoň v BB scéne je niekedy už aj na uváženie akú kapelu zavolať aby prišli ľudia. Zase na druhú stranu, lepšia kvalita ako kvantita. Názory sa menia a to je niekedy dobre
Adam: scénu som začal vnímať až po roku 2000 takže čo bolo predtým som zisťoval až neskôr. V čase keď sme začali behať po koncertoch toho bolo fakt veľa. Kapiel fungovalo viac skoro v každom meste a ľudom sa aj chcelo cestovať na akcie aj do iných miest. Pamätám si časy keď po koncerte v B. Bystrici bolo bežné, že na stanici bolo do rána aj 50 ľudí ktorý čakali spoločne na prvé spoje domov. Prichádzala móda skinheads. Punkáči postupne začali dospievať a väčšina sa vytratila. Neskôr som objavil hardcore punk a zrazu som nechápal ako ma dovtedy mohli všetky tie kapely obchádzať. Dnes ma zaujme skôr ľudská stránka kapely ako to aký žáner hrajú.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Miťa: Neriešilo sa zbytočne veľa blbostí a šlo sa rovno na vec. Dnes je síce všetko kvalitnejšie, no toľko sa narozpráva okolo toho.
Adam: V 90tich rokoch som o scéne nemal ani poňatia ale čo som zaregistroval spätne tak to boli možno vtedajšie menšie nároky na kvalitu interpreta. Publikum bolo vekovo oveľa mladšie a neriešilo dokonalí zvuk a intonáciu. Stačilo hrať koncerty a aj slabšia kapela sa mohla stať relatívne známou minimálne vo svojom okolí. Nechcem týmto dehonestovať všetky kapely z tej dekády. Je mnoho kapiel ktoré hrali v tých rokoch a ešte dnes by nám nakopali prdele. Čo bolo v tom čase výhodou bola dravosť s akou kapely hrávali. Netrápilo ich aké majú aparáty a aký je v sále zvuk. Podstatné bolo posolstvo. Dnes je väčší dôraz na kvalitu. Možno to bude aj tým že scéna je vekovo staršia a čím si starší tak si potrpíš na kvalitnejšie veci.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Miťa: staré punkofky ako Davová Psychóza tú poznám skoro odmalička, HNF, HT, Minimálna trvanlivosť a Pexeso bolo toho veľa nejdem všetko písať. Dnes si vypočujem čokoľvek čo ma zaujme, od punku crustu cez hardcore emošiny atd. Zo zahraničných mám rada napr. Accidente alebo Not on tour, Days n Daze. Slovenska scéna všetko možné
Adam: Začínal som na klasickom punku ako Pexeso, HT, davovka... Dnes mám rád všeličo. Ale stále mám radšej melodickejšie veci ako ťažké žánre. Avšak na koncerte naživo ma bavia aj tie. Doma si však radšej pustím niečo kde rozumiem aj textu. Medzi obľúbencov určite patria My o vlkoch, Samorast, Sistem erorr, Prach, je toho fakt veľa.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Miťa: Názory, alebo niekedy len nepochopenie sa ...
Adam: Názory sú viac krát to čo spája a zároveň aj rozdeľuje.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Miťa: Možno to, že ľudia niekedy riešia úplne kokotiny namiesto toho aby riešili fakt dôležité veci. Ale to myslím všeobecne pre scénu ako takú. ..
Adam: Asi všetko čo ma sralo sme prejavili v textoch. Nebojíme sa povedať to čo si myslíme. Niektoré veci ktoré ma srali pred pár rokmi sa naštastie vytratili. Na koncertoch sa fajčí už minimálne, Vzniklo a stále vzniká viac malých diy festivalov. Niektorý punkáči sa začali viac zaujímať o život okolo seba a dalo by sa povedať, že je to ideálne. To však nie je pravda. Stále je čo zlepšovať. Z čoho som možno viac smutný ako by ma sralo je pre niekoho koncert stále iba zámienka na totálnu deštrukciu svojej osobnosti. Tých ktorým na zábavu nestačí pivo prípadne zopár panákov ale potrebujú sa povzbudiť chémiou cez frňák radšej nebudem ani komentovať.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Adam: Zvukovo asi prvý album Rúbaniska. Prešiel som si moju chabú zbierku vinylov a asi najkrajšie obaly mali Rozpor a Catostrofy. Videoklipov sa u nás robí málo čiže konkurencia je slabá ale zas keď už niekto niečo natočí tak to stojí za to. Ja si rád pozriem každý klip. Či je to už Fyasco, Wilderness, Box alebo Jožo Žemľa.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Miťa: Popravde knihy veľmi nečítam lebo nemám nato čas a trpezlivosť, takže musí to stáť zato aby som si dáku prečítala. Pivo rozhodne Urpiner lebo je najlepšie a to som ochutnala už fakt bársčo. Počítačové hry sa nehrám a tetovacie štúdio viem odporučiť Viktora zo Zvolena, aj keď chlape, mám na teba ťažké srdce hehe. Už je to dáky čas čo sa dohadujeme na tetovanie.
Adam: je ťažko odporúčať niekomu niečo kým nepoznám človeka osobne. Každý má iný vkus a čo sa páči jednému je pre iného brloh. Ale keby som vybral čo mám rád tak album Bolo nás jedenásť. Momentálne čítam knihu Kde všade som (ne)zomrel od youtubera PPPetra a celkom sa na nej zabávam. Filmy pozerám málo a ked už tak nejaké biografie hudobníkov. Ale Bašťovanský a zať je parádny film. Ten mám rád. Seriály pozerám tiež len také bežné. Pobavili ma ale české krátke seriály Kozmo a Most. Hry na počítači nehrám, tetovanie zatiaľ tiež nie a pivo Urpiner 12" a keď je možnosť tak Francz z Lučenca alebo Stupavar.
Dedo: Urpiner, k pivu nieto čo viac dodať. A ostatné neviem, každému sa páči niečo iné, napr. tetovanie môže vyzerať akokoľvek dobre ale keď sa raz niekomu nepáči tak sa môžeš aj pojebať a aj tak sa mu páčiť nebude. Takže keď je niečo pre niekoho top pre iného to môže byť úplne nudné.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Miťa: Všetky akcie sú najlepšie pokiaľ sa tam stretnú v pohode ľudia. ..Môže byť akcia ktorá ťa až tak nezaujme ale ideš na ňu a nakoniec si povieš bolo parádne. Keď je dobrá partia tak je všade dobre. Ale napr. ffud fest ma zatiaľ nikdy nesklamal. Od organizácie ľudí a celkovej atmosféry musím len pochváliť. Ja osobne nemusím obrovské akcie kde sú sbs-chlapci, ktorí po tebe pozerajú ako by si im práve obed zjedol, samé ploty a zbytočne natrieskaných pódií...v jednoduchosti je krása.
Adam: na toto nemám jednoslovnú odpoveď. Každá akcia má svoje špecifiká. Čiže bez poradia : Ffud fest, Opičí bál, No fest, Kultúr fest. Milujem malé akcie rodinného tipu kde poznáš po hodine všetkých od vyberača vstupného cez kapely až po krčmára....
Vinyl alebo CD ?
Miťa: to záleží kde sa nachádzam. Nemám veľa platní ale určite sú lepšie ako CD. Niekedy okolnosti dovedú aj počúvanie z usb kľúča. Keď máme s partiou dáku akciu, nie vždy sa dá zobrať si gramofón a platne...
Adam: CD si nemám kde pustiť takže vinyl. Ideálne kombinácia vinylu na doma a mp3 na cesty.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Miťa: No veľmi nesledujem internet, kvôli času takže vlastne ani neviem kto všetko odpovedal, ale možno kamošky Piče by mohli povedať dáke to slovko poprípade Ďas, nejdem menovať všetky kapely lebo by ich bolo ozaj veľa, takže sa nechám prekvapiť. Poteší alebo zaujme naozaj bárskto.
Adam: Dievčenská banda Piče by určite stála za to aby niečo napísali. Alebo aj My o vlkoch a Sistem erorr či emigranti J.P.N.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Miťa: Always look on the bright side of life.
Adam: Pracuj a pi len tak aby ti aj na druhý deň chutilo.
Dedo: Keď vidím tak pijem, keď nevidím tak nahmatám a pijem ďalej.
===================================
Linky:
https://fajront.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/FAJRONT-100424058312307
https://bandzone.cz/fajront
No comments:
Post a Comment