Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Občas sa to pýtam aj sám seba, ale volajú ma Zildo alebo Kubez a motám sa okolo hudby. Teda predávam hudobné nástroje a ozvučovaciu techniku. Keď zvýši čas tak sa pokúšam tú hudbu zbierať, venovať sa jej a aj ju poskladať. V týchto dňoch je to nadmieru ťažké, pretože pri malom synovi a občasnej karanténe sa to moc nedarí. Zaujíma ma hlavne prežitie kultúry ako takej, lebo ľudia prežijú. Hlavne tí hlúpejší.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
– Momentálne hrám na elektrickú gitaru v kapele Ataraxia. Predtým to bola kapela Kneel In Dust (basgitara) a krátky čas som pôsobil aj v kapele Distax (tiež basgitara).
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Mám dve gitary – staršiu metalízovú RG-čku od Ibanez a novší biely telecaster ESP LTD TE-200. Ide o základné modely, čo bohato postačia na to moje vŕzganie. Môj zvuk ohrievajú lampy v Laney IRT-120 Ironheart a tlačí to cez box Mesa Boogie Rectifier 2x12‘‘. Farbu tvorí momentálna svätá trojica Boss pedálov: TU-3, HM-2 a NS-2. V mojej výbave sú ešte aj iné pedále a nejaké modulačné efekty, ale pri živom hraní ich zatiaľ nevyužívam.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Dobrá a zároveň jedna z najťažších otázok. Stotožňujem sa s názorom, že aj keď sa snaží byť umenie objektívne, vždy ide o subjektívne vnímanie každého z nás. K druhej otázke jednoznačne estetická hodnota. Manuálna zručnosť je manuálna zručnosť, ale umelecký artefakt musí obsahovať estetickú hodnotu.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Hranice určite nie. Umenie má a môže reflektovať všetky témy, ktoré sa naskytujú. Skôr si myslím, že by sa nemalo zneužiť a zapredať ako nástroj, napríklad politický.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Hranice chcem búrať, nie ich stavať, preto aj ako študovaný estetik ich vždy dávam bokom. Ťažšie je to už potom s vkusom. Ten má veľkú náruč, ale tiež si už vyberám len tie lahôdky z obrovskej ponuky. Vkus sa formuje aj s pribúdajúcim vekom, ale vždy musí byť nahliadaný s dávkou pokory a tolerancie.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Klišé by bolo, keby poviem, že všade. V inej hudbe, v iných textoch, na rodnom Liptove. Najmä pri cestovaní alebo bicyklovaní vznikali solídne podnety k tvorbe. Taktiež hlavne pod tlakom a tiažou sa mi najlepšie tvorí. Najhoršie je potom si nájsť ten čas a usporiadať to do celku.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
To sa často mení. Samozrejme všetky, ale teraz by som asi vybral skladbu „Potopa“. Obsahuje po hudobnej stránke všetky prvky, čo mám rád, a preto ju nemožno úplne zaškatuľkovať.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Kedysi to bol starší song Remorkér, dnes to budú asi Vatry:
„dymové signály prevzali továrne
a v chrámoch konzumu duša ti zostarne
povstaň proti hlúposti a plameň chráň
majestátny odveký, veď horí nám“.
Najsilnejší určite nie je, to musia posúdiť iní. Mám ho rád, lebo sú tam zároveň súčasné aj univerzálne motívy. Mnohokrát ma nebavia tematické žánrové klišé.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Ako povedal idol nášho národa: This is my sen when I was small boy and now is realita. Ja som sa venoval hokeju, hokejbalu, skateboardingu a popri tom všetkom sa lepila na mňa muzika. Keď moji kamoši už dávno hrali punkové koncerty, tak ja som ani nevedel ako sa v ruke drží gitara a túžil som hrať na bicích. Dnes stále neviem hrať na bicích a hrám ako tak na gitare. Vďaka hudbe som sa dostal ku zážitkom a nadobudol vzťahy a väzby, ktoré sú späté s celým mojim doterajším životom. Takže z ničoho nič posun niekam. Teda môže byť, haha.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
Možnosť autorsky sa realizovať. Tvoriť, hrať a zdieľať nápady s najlepšími kamošmi je zadosťučinenie. Zároveň hrať koncerty ľuďom, ktorých baví rovnaká a podobná hudba je vždy silný moment. Spoločenský rozmer je v tom podstatný. Keď nejakým spôsobom hudbou či textami ovplyvníš ďalších, tak je to skvelé. Samozrejme jedine na správne chodníčky a smery.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Nám ide vždy o srandu za každých okolností! No vážna dekadencia nie je zvykom, občas možno od stúpajúceho promile. Keď sme konečne ustálili personálne zloženie, tak tomu predchádzala skôr nepríjemná zaujímavá udalosť. Náš basák Sťu mal prísť na prvú skúšku a chlapa bodol nožom nejaký feťák v centre mesta. Sťu je živý, zdravý a následne založil ďalšiu kapelu Stabbed.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Mať viacej času na hranie. Momentálne v domácej izolácii aspoň „na sucho“. Ak vírus dá, tak snáď veľa výborných koncertov a ďalšie ešte lepšie nahrávky a tak ďalej.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Ani nie. Domácej ružomberskej áno, tam nás toľko nie je a všetci sa poznáme. Celoslovenskej ani nie, lebo neviem či niečo také v pravom slova zmysle existuje. Ja v to verím, ale skôr si myslím, že je to o subžánroch, o partiách ľudí z rôznych miest a zákutí. Veľa z nich poznám a mám rád, ale neviem či by som tam niekde sám seba zaradil.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
V rámci mojich kapiel viem posúdiť len posledné desaťročie, a to bolo oproti „deväťdesiatkám“ určite jednoduchšie a dostupnejšie. Bol som alebo som si zahral koncerty s kapelami, ktoré by človek kedysi len videl v časáku. Najťažšie je podľa mňa vydržať na tzv. scéne. Niektorí ľudia sú tu dodnes a robia veľa pre muziku a scénu. Iní to už dávno zabalili. O kapelách platí to isté. Škoda, že neplatí pri tom aj pravidlo typu: „Len to dobré prežije“. Mne osobne chýba dnes ten rozmach death metalu, aký bol v 90.rokoch.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Nadviažem na predošlú odpoveď. Vtedy mali všetci väčší zápal. Veľa vecí bolo v našom kontexte nových a nepoznaných, ale aj náročných a menej dostupných. Dnes máš všetko ako na podnose a prestávaš si to v určitom momente vážiť. Berie sa to ako samozrejmosť a to ma občas štve. To sa vzťahuje napríklad aj na koncerty. Vtedy ich bolo málo a všetci sme chodili na všetko v rámci žánrových príbuzností. Dnes hrá o ulicu vedľa americká kapela a radšej sú ľudia o tri ulice vedľa na pive.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Nemyslím, že by sa to dnes špeciálne zmenilo oproti minulosti. Skôr som na niečo nevedome pozabudol alebo počúvam menej. Napríklad dnes si už sám od seba nepustím toľko punku. Dnes som možno viac otvorenejší a vnímam aj iné kvality tej či ktorej kapely. V prvom rade to musí byť dobre zahraté. Krivé veci neospravedlní nič.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Peniaze a sláva, ženy a alkohol. Môžeme pokračovať ďalej v týchto životných klišé. Je to žiaľ tak. Často ich spája spoločný svetonázor a vkus a rozdeľuje závisť a netolerancia inakosti.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Asi ma na nej nič konkrétne neteší, preto ma na nej nemôže nič priamo štvať. Sú v nej bašty a ľudia, čo robia koncerty a kultúru. Robia to často od srdca a tam je radosť hrať a zdieľať to s nimi.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Každý rok vychádza celkom dosť nových vecí, čo je signál, že sme na tom dobre. Po rokoch ma veľmi potešili Chiki Liki Tu-a, ktorých rámec možno už nespadá až tak do UG. Síce posledný album má už pár rokov, ale pre mňa je novinka a sú to kurva hustí muzikanti! Artworky robí mega super Dee X Gee, čo dospelo aj k našej spolupráci na poslednom albume. Klip úprimne neviem, ale naposledy som sa pobavil na klipoch od Catastrofy alebo Fyasco. Taktiež Marián Vredík má výborné nápady na klipy.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Je toho mnoho, tak skúsim to obmedziť na „za poslednú dobu“. Hudobný album: Ingested – Where Only Gods May Tread, pretože tak má znieť poctivý deathcore a vykukol spomedzi kopírujúcej masy iných podobných kapiel. Kniha: trilógia Spomienka na zem od Liou Cch‘-sin, pretože je to jedno z top sci-fi súčasnosti. Film: The Gentlemen od Guya Ritchieho, pretože jeho rozprávačský štýl a humor mám rád. Seriál: The Last Dance, a to aj napriek tomu, že vychádza neustále veľa nového aj dobrého. Taktiež preto, že som vyrastal v basketbalovom prostredí, je to silný príbeh a je to výborne natočená dokumentárna miniséria. Hlavne aj pre nešportového fanúšika. PC hra: Už dlhú dobu nemám na to výkonný PC a ani čas. Keby áno, tak by som podľahol ošiaľu z príchodu Cyberpunk 2077. Zvykol som hrávať každý rok vždy od znova Commandos II. Taktiež frančíza SimCity u mňa nevymrie. Tetovacie štúdio: Nemám kérky, ale rád sledujem, čo nové vytvorí kamoš Peco z Wolf Town Tattoo. Pivo: Za mňa tradičné ležiaky, pretože mám radšej pivá plzeňského typu.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
V rámci SK/CZ sú to viaceré úžasné festivaly ako Brutal Assault, Obscene Extreme, Fluff či Ffud, ale viacej ma bavia klubové koncerty. Najlepšia je tá, kde nie je zlý zvuk, zlé pivo, fašisti a iní blbci. Teraz môžeme už len dúfať, že prežijú kluby, kde sa tie najlepšie akcie môžu konať.
Vinyl alebo CD ?
CD.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Miky z Thorwaldu by ma potešil.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
„Život je ako smrť, len celkom iný.“ Buďte zdraví a podporujte muziku a svoje obľúbené kapely. Dík za priestor a všetko dobré!
====================================
Linky:
https://ataraxiark.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/ataraxiark
No comments:
Post a Comment