Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
MAČÁK: Čau, som Mačák a robím gitaristu v Ausgezeichnete. Je piatok a zaujímam sa o čo najskorší úprch z civilného zamestnania. V ostatné dni ma zaujíma, kde asi budeme hrať prvý koncert po korone.
RUDO: Som basák v The Ausgezeichnet, najlepšej kapele na svete, hneď po Monster Magnet :). Premýšľam nad letom, dúfam, že bude poriadne horúce a všetkých to spomalí.
DANCO: Volam sa Dano, hrám na gitaru v The Ausgezeichnet a zaujimalo by ma kedy bude na Slovensku lepšie.
RAŠO: Čau, ja som Rašo a búcham v The Ausgezeichnet. Zaujíma ma, čo dať priateľke k meninám :D
PETRA: Som Petra a spievam s Ausgáči a zaujíma ma či sa chytí ten vysadený kaleráb.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
MAČÁK: Najprv sme sa stretávali rôzni ľudia po garážach a všelijako sa to mlelo. Rašo bol tiež jednou zo zložiek tej zmesi, ešte ako basák. Z toho vykryštalizovalo niekoľko kapiel, mne sa ušlo trio Sprostá otázka, kde som hulákal a hral na gitare. To bola kapela, ktorá už robila to, čo kapely normálne robievajú. Potom sme s Rašom (už na bicích) založili základ Ausgezeichnetu. Sem-tam som sa ešte niekde mihol, ale basoval som pár koncertov so Small Town Life. To bolo super, neviem či sa to počíta..
DANCO: The Ausgezeichnet, na viac nemám :-)
RUDO: Som oddaný jedine Ausgáču :D Predtým som sa zatváral v izbe s gitarou a otravoval akurát tak susedov. Potom som jedného dňa zablúdil do skúšobne a tam sa nevtieravo ponúkol ako basák, lebo vtedy akurát nemali žiadneho. Vlastne ani neviem, či bol predomnou niekto. Petra netušiac o mojich (ne)schopnostiach oznámila chalanom, že zohnala basáka :D Ale byť súčasťou Ausgezeichnet, nie je len tak hocičo. To bola veľká motivácia :D
RAŠO: Ako uz Mačák spomínal, chodili sme do garáží hrať a ožierať sa, vzišlo mnoho viac či menej úspešných zoskupení - zozačiatku som basoval v punkovine A.N.A.R. s Norbim a Palinom a "Ježišom" Miškovičovcami. Neskôr som trapošil na base aj v budúcej Sprostej Otázke, tam ma chalani prekukli skôr, než bolo neskoro a nakoniec prišiel Jarko :) Viac ma bavili bubony. Potom som búchal v Questions and Reflections.. A po Otázke sme s Mačákom začali The Ausgezeichnet. A asi 2 - 3 x som vypomáhal v Crosswalku/Small Town Life - Serus Kubo :)
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
MAČÁK: Gitary používam Fender Telecaster '72 Custom a Gibson SG Standard, tie idú do treble boostru (homemade Catalinbread Naga viper), odtiaľ do ladičky a do cry baby. Ako overdrive mám homemade EQD Dunes, v podstate je to tube screamer 808 na steroidoch. Distortion mi robí tiež homemade Coda Effects Black hole, čo je v podstate preamp z niektorého zosíku Sunn, alebo Ibanez mini fuzz (variácia na ram's head big muff). Ako fuzz sa u mňa udomácnil DOD Carcosa. Najnovší člen pedalboardu namiesto octaveru od Hotone je Digitech Ricochett. Z modulačných mám jedine MXR Phase 95 a maličký delay Hotone tape eko. Niekde tam je ešte kompresor Mooer yellow comp, úplne na konci Mosky xp boost a v fx loope nejaký boostrik na sóla (momentálne je to eq od Artec). Neviem či si to niekto všimol, ale podľa mňa žijeme v zlatej dobe efektových krabičiek. Za naozaj rozumnú cenu je možné vymodelovať si zvuk podľa všetkych svojich predstáv. Osobne na krabičky nedám dopustiť, pre mňa je to súčasť pôžitku z hrania na gitare. Na druhej strane absolútne chápem, že pre niekoho to môže byť skôr otrava. V tomto "svete" totiž existuje wannabe totalitná kasta Najtrápnejších - zástancov z oboch prístupov k tvorbe zvuku, ktorí sú schopní organizovať križiacke výpravy na tých druhých. Ale to som kvapku odbočil.. Všetko to teda ide do komba Kustom Coupé 72, predchodcu známejšieho Kustom Defender. Aparatúra všeobecne pre mňa je, bola a bude zaujímavá tým, že cieľom jej subjektívnej dokonalosti je tá cesta samotná.
DANCO: Fender Jazzmaster Player Series a Gretsch G5233, ide to do Marshallu a medzi tým sa nachádza pedalboard ktorý keby tu popisujem tak by sa vám nechcelo čítať zvyšok rozhovoru. Koho to zaujíma nech sa kľudne dojde kuknúť na koncert a môžme o tom pokecať.
RAŠO: Tu nie je moc čo popisovať - klasická Sonor zostava za pár šupiek, ale krásnej vínovočervenej farby :) Posledne som si dovolil lepšie blany a mám z nich naozaj radosť.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
MAČÁK: Ten moment je podľa mňa niekedy úplne neúmyselný. Zober si napríklad telecaster, úplne prvú sériovo vyrábanú elektrickú gitaru. Vymyslel ju človek (síce geniálnej mysle), ktorý ani nevedel hrať a vyrába sa v podstate rovnaká už 70 rokov! To je podobné ako keby si si z detstva pamätal, že pred činžiakom parkovali škodovky a pár Fordov model T. Zavesil by som ju vedľa Mony Lisy.
RAŠO: Podľa mňa je umenie odraz stavu mysle jednotlivca, preto je subjektívne - práve myseľ je limit, musíš si svoje "odhobľovať" aby si sa dostal na nejaký počiatočný level, na ktorom sa dá stavať - každá ďalšia nadstavba si už ty, tvoj mozek, tvoje umenie..
DANCO: Určite subjektívne, nikto nikomu nenúti svoju tvorbu a každý si vyberie čo sa mu páči.
PETRA: Dosť zle položená otázka nakoľko pojmom objektívne umenie popisovali akurát tak maľby od Kandinského (bifľošský úsmev 😊).. no, Vnímanie umenia je vždy subjektívne, už nezáleží na tom čo popísali v tonách kníh o tom, čo je umenie a čo už nie je. Súvisí to s mozgom a srdcom v prijímači. Keď je prijímač tupý, je jedno či spoločnosť hovorí o danej veci že toto je umenie a toto už nie, toto je pekné a toto špatné.. Preto sa obávam že v budúcnosti umenie ako objektívne existujúca forma vyhynie, lebo ako prijímače otupiävjavame. Ostanú len výsledky ľudskej činnosti tých, ktorým sa v súčasnoti stále ťažšie a ťažšie žije. Umenie sa bude ďalej tvoriť, len či bude mať diváka ktorý skutočne prežije ten zážitok z neho.. Beriem tento jav ako súčasť downhillového vývoja ľudstva. Ten moment odlíšenia zručnosti od umenia vnímam vtedy keď sa mi zaježí na záhlaví kúsoček medzi spodinou lebečnou a krkom.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
MAČÁK: Znevážilo by to celú podstatu umenia. To už tu bolo v dobe, do ktorej sa nemálo budižkničemov snaží silou-mocou vrátiť.
RAŠO: Fuu.. Jedine asi, ak by propagovalo potlačenie základných ľudských práv, inak jednoznačne bez hraníc.
DANCO: Určite nie.
PETRA: Umenie ktoré vzniká moc hranice nemá a asi to tak aj má byť. Veď nech si každý vyberie čo ho berie. Nevieme nijak zamedziť ani tomu aby sa niečo v ňom limitovalo a ani to nerobme. Niekomu postačí fotka rozliatej kávy do špinavého umývadla, niekto potrebuje komplexnú a precíznu maľbu. Niekto potrebuje Orlik, ten ale potrebuje rovnako aj na hubu.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
MAČÁK: Mojou hranicou je nedotiahnutá, silená alebo trapnučká pointa.
RAŠO: Ani neviem, muselo by ma to nejak udrieť, keď to zočím alebo začujem.
RUDO: Ten kto prezentuje násilie na komkoľvek a čomkoľvek, takýchto ľudí neakceptujem a vedia ma "vytočiť".
PETRA. Nie som ochotná akceptovať podporu násilia na prírode, ľuďoch a iných zvieratách. Ja si pozriem aj hocijaký suterén aj hnoj aby som o ňom bola informovaná, beriem to aj ako sociologickú sondu do toho čo ľudstvu dnes stačí na zážitok.. Môj mozog ľúbi naberať dáta, ale verím že moja túžba po informovanosti nebude pokladaná za podporu daného hnoja.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
MAČÁK: V muzike, ktorú mám rád. Asi ako každý.
RAŠO: Jasné, hudba - prevažne alternatíva 90s, 00s.
DANCO: V tvorbe iných.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
MAČÁK: Song vždy ten najnovší, lebo ešte nesprístupnil všetky atrakcie :)
RAŠO: U mňa je to song Pilot - má taký parádny flow :)
RUDO: Album máme zatiaľ jeden a mám ho najradšej a asi aj budem mať, lebo pokiaľ sme ho nezačali nahrávať nevedel som aká je to drina dať dokopy všetky materiály a urobiť z toho nejký celok. Song mám najradšej Shame, je správne tučnučký a posiela odkaz kokotom hore.
DANCO: Asi song Shame ktorý má dosť návykový refrén a je dosť možné že si ho budeš "hmkať" ešte chvíľku po vypočutí.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
MAČÁK: I know the time has come to...
RAŠO: Tak Petra sa snaží odrážať plytkosť a povrchnosť ľudí naokolo, preto viem, že každý text je silný.
RUDO: Petrine záverečné kvílenie Shame, Shame, Shame v spojení s našim hlukom.
PETRA: Texty píšem ja, chalani mi celkom veria, sú až tak dôverčiví že nepochybujú o tom že na koncertoch nespievam o túžbe po znovutvorení koncentrákov a pod. Mám všetky tie texty rada, sú to mementá období v ktorých boli písané, kedy som čo v sebe nevedela pretráviť z pozorovania života a musela to vyvracať do textu.
Možno najradšej mám tie v ktorých si naivne myslím že nastavujem zrkadlo, že vytknem ľuďom ich zažranú falošnosť, adaptovanie sa nejakým modlám, trendom ako sa správať a žiť a pritom sú to stále len tí istí sebastrední zmrdi.. například tuto v Hippie:
Take your time
To find out what those colours mean and which you are
Is it you?
Or just a sight into your lovely vision far
You lie
To all the surrounding around you
All those naive lies
About freedom
Loving
All human kind
All human kind
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
MAČÁK: Kúpim si gitaru, budeme slávni ako Nirvana, cestovať v dodávke po celom svete a všetci umrieme. Realita je našťastie značne odlišná :)
RAŠO: Až tak som nesníval, jasne, bolo by super mať na starosti iba hudbu, v reále som však rád za každú skúšku, prípadne koncert - toto platilo na začiatku a platí dodnes.
RUDO: Nemal som ambície, chcel som hrať pre radosť s občasným koncertovaním a to zažívam.
DANCO: Žiadne, bral som gitaru ako niečo na zabitie voľného času keď sa mi nechcelo kukať do počítača a vonku pršalo.
PETRA: Nikdy som nijaké ambície nemala a ani doteraz nemám. Raz som sa chopila mikrofónu na jednom žúre na Váhu a spievala som len tak staré klasiky k tej partii muzikantov zo Šale čo sa tam striedali. Mačák ma začal lámať nech s nimi spievam. Nechcelo sa mi, ale nakoniec som do tej hnilej garáže chodila, mala som rada tú komunitu. Doteraz to robím hlavne kvôli kapele, sú to mne najbližší ľudia ako rodina, dala by som za nich ruku do ohňa, pátosček...
Koncerty som nechcela, chcela som to ponechať ako nejakú intímnu interiérovú zábavku ale kapela chcela, tak reku ok. Nakoniec ma náš koncert už aj celkom baví hoc stále nerada som exponovaná. Chcela by som vydať ešte ďalšie albumy, som zvedavá kam nás tá naša sešlosť zavedie. Ale či budú mať poslucháčov alebo nie mi je celkom aj jedno, robím hudbu čisto pre svoje naplnenie.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
MAČÁK: U mňa je to fakt každý jeden deň kedy zbalím gitaru a vydám sa do skúšobne. Keby mi ako 16-17 ročnému povedal Palino v Adrianinej garáži, že toto budem robiť ďalších 15-20 rokov s rovnakým nadšením a pochybnými vyhliadkami, vypil by som mu víno a už by som sa s tým pošahancom viac nevidel.
RAŠO: Podľa mňa je to oficiálny vznik The Ausgezeichnet, všetko sa zrazu upratalo a nabralo jednotný smer.
DANCO: Keď nám Kubo zo Small Town Life pokrstil album. A keď nám došiel mail že náš album je k dispozicii na všetkých streamovacích platformách. Teraz už len čakám kedy niekto použije náš song v nejakom tiktoku.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
MAČÁK: Stalo sa mi už kadejaké klišé, ale momentálne sme kapela, na ktorú by si svoju dcéru v pohode pustil.
RAŠO: Keď sme posielali nahrávky do Demovnice a ani sme nepočkali na vyhodnotenie a vysrali sa na to :D
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
MAČÁK: Keep on keeping on-ovať
RAŠO: Pokračovať a skúšať, hľadať vrcholný výtvor a v tej úrovni zostať čo najdlhšie.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
MAČÁK: Vrátil si ma do školy na písomku, neviem totiž ani aké sú možnosti :)
RAŠO: No šalianskej, obviously.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
MAČÁK: O 90's viem len z počutia, nehralo sa často ale účasť bola masová. Každý bol hladný a žralo sa všetko. Postupne sa zvyšovala úroveň kvality a dostupnosti aparatúry aj klubov a vznikla možnosť výberu kam ísť, čo oželieť. Celkom luxus v porovnaní s 90-tkami si myslím. Potom som to už zažil, hralo sa fakt veľa oproti dnešku. Milión skvelých kapiel vznikalo a rozpadalo sa, ale stále bolo pre koho a kde hrať a nové kapely mali množstvo takého zdravého sebavedomia alebo čo. Aspoň sa mi to tak zdá. Citadel sa ešte volali Natura Mergens a Spajky sa motal okolo, Maťko - Edúv syn - ziapal v Blind Rattvista, Štramáci z Anonym kids netušili, že BOX nemusí zákonite bolieť, Wilderness zneli jak z nejakého fokin’ Birminghamu v 77-om, Die hards, Alea iacta est atď…cihla na pedál a ruka hore. Pár chytrých hláv ze Serede natlačilo tieto ingrediencie doby do bonga a uvarili prvý FFUD. Fesťák, kde si aspoň z videnia poznal každého návštevníka! To bola, aspoň podľa mňa, ideálna doba byť v nejakej kapele. Ale možno to je len môj spomienkový optimizmus, lebo teraz to všetko vnímam oveľa menej.. Fuj zniem jak dedo.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
MAČÁK: Výhodu mali možno v tom, že bol taký hlad po muzike, že kapela bola skvelá (aj keď reálne to rozhodne nebola najostrejšia tužka v penále) už len preto, že vôbec existovala. To je podľa mňa, čo sa týka výhod, všetko. Ostatné boli len nevýhody. Dnešná doba má zas len jedinú nevýhodu, že mlátenie do gitár a bicích už vylieva oceán endorfínov menšiemu množstvu ľudí. A ponuka niekedy prevažuje nad dopytom. To je, podľa mňa, čo sa týka nevýhod, všetko. Ostatné sú len výhody.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
MAČÁK: Doma by ma ani nenapadlo si to pustiť, ale mal som rád Enema shower, to bol grind z Komárna. Čudoval by som sa keby bol niekto z nich ešte nažive :) Žánre mám rád rovnaké asi odjakživa (v podstate je to na pár výnimiek gitarová muzika), aspoň som si nevšimol, že by sa niečo zmenilo..
RAŠO: Kedysi punk, teraz tá alternatíva, slovenským kapelám sa celkom úspešne vyhýbam, snáď len Chikiliki Tu-a.
RUDO: Mačák ma možno nakope do riti, ale Sprostá Otázka bola dosť podstatná pre mňa a tie songy si púšťam dodnes.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
MAČÁK: Spája ich určite uhol pohľadu na určitú situáciu, a rozdeľuje ich určite uhol pohľadu na určitú situáciu
RAŠO: Myslím, že Mačák hovorí za nás všetkých :)
Čo ťa na domácej scéne serie?
MAČÁK: Neviem či som vôbec v pozícii, že by ma mohlo niečo srať. Zdá sa mi, že je málo miest, kde by sa dalo hrať, ale za to scéna nemôže.
RAŠO: Scéna sama.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
MAČÁK: Small Town Life album, náš artwork ;) a klip Čo s tým hovnem
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
MAČÁK: album Queens of the stone age - Songs for the deaf - lebo je to modla, knihu Nina Špitálníková - Svědectví o živote v KLDR - lebo zlatí komunisti, film Napoleon Dynamite - lebo je to kktina, seriál Alf - lebo ma to prvé napadlo, hru Settlers 2 - lebo som to cez lockdown prešiel, kérku nemám a pivo odporúčam všeobecne.
RAŠO: album Live on two legs od Pearl Jam - pekný prierez tvorbou, knihu L. Pauwels a J. Bergier - Ráno kúzelníkov, lebo je to asi jediná kniha, ktorú som čítal, film Inglorious Basterds - lebo je super, seriál Peaky Blinders - lebo má gule, hru Witcher 3 - lebo je nádherná, na tetovanie srať a Plzeň nič neprekoná.
RUDO: Tool - Lateralus, artwork Queens of the Stone Age - Villains, album Black Sabbath - Paranoid, lebo Sabbath. Film Scarface, lebo mám rád mafiánske filmy a Al Pacino tu naložil bomby. Tetovanie nemám. Pivo Blud od pivovaru Parom.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
MAČÁK: Aj keď sa nezúčastňujem často, je to pre mňa aj tak FFUD
RAŠO: Teraz už moc nič, pradávno to bol však Hodokvas, keď to býval vlastne fest plný alternatívy.
Vinyl alebo CD ?
MAČÁK: Vinyl mám rád pre také domáce počúvaníčko, veľký formát, obrázky, tvárim sa pri tom že mám bohovský zvuk, musím to chodiť otáčať a meniť, takže žijem zdravo. CD do auta, alebo keď popustím z tvrdej disciplíny a nechce sa mi žiť zas až tak zdravo. Oba formáty u mňa majú miesto.
RUDO: CD, lebo vinyly nemám.
RAŠO: Aj - aj, vinyl doma, CD v aute.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
MAČÁK: Určite Cranial Void. Práve vydali album, tak nech im ide karta.
RAŠO: Za mňa určite Divná párty/Pekelné kone, stojí za nimi Tomáš Hricišák a je to borec.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
MAČÁK: Ak by si niečo v živote potreboval, tak si to kúp.
RAŠO: Muž je jako kus sýra.
RUDO: Ľúbkajte sa a nebuďte na seba zlí :D
DANCO: Bráško neporovnávaj, užívaj. Prajem pekný deň.
PETRA: Nech je Skeetre, vždyť nic nedělaj.
==============================================
https://theausgezeichnet.bandcamp.com/releases
No comments:
Post a Comment