Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
Pouličný podivín zo stredného Slovenska, vychovaný temnými ulicami Banskej Bystrice; punkáčmi, skinheadmi, metalistami, disko maniakmi, depešákmi a feťákmi. Vlastne už ako veľmi mladý sopliak som prepadol hudbe, keď som vyrastal v 80’tych rokoch. Hudobnej produkcii sa seriózne venujem iba posledných 7 rokov. Je to moja najväčšia životná vášeň. Hudbou sa síce neživím, v budúcnosti je to ale možné. Nedávno som sa presťahoval do Japonska kvôli životným a profesionálnym príležitostiam. Okrem vedy a technológii, ktorým sa aktívne venujem vlastne cely život, sú v Japonsku pre hudbu úplne vhodné príležitosti. To ma zaujíma najviac.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Už od malička som riešil kadejaké podivné projekty. V Banskej Bystrici som sa vždy motal okolo undergroundu, kde som spoznal mnoho kapiel a hudobníkov. Zvyčajne som im opravoval hudobne aparáty a nástroje a zúčastňoval sa skúšok. Chalani z Hecate boli moji najbližší kamaráti a na ich prvé demo som im napísal texty. Túžba robiť hudbu ma dostala do Hecate na post speváka, čo bola a dodnes je moja hlavná kapela. Popri tom som hosťoval a pôsobil v rôznych lokálnych kapelách. V Bratislave sme s Tomaxom založili TearsAside, po jeho odchode z Galadriel a mojej pauze s Hecate. Bol to iba dočasný projekt, ale skvela skúsenosť so skvelými hudobníkmi. Určitý čas som hrával s gothic metalovou kapelou Gloom z Prešova ako spevák, ale z dôvodov vzdialenosti a pomalého progresu to žiaľ netrvalo dlho.
Po odchode zo Slovenska som sa začal venovať elektronickej hudbe a jej produkcii. Elektronickú hudbu milujem už od malička. Naplno som sa oddal audio inžinierstvu a hudobnej produkcii. Dnes píšem, produkujem a vydávam vlastnú hudbu pod svojim menom. Jedna sa o EDM a Indie/dark pop projekty. Na Novom Zélande som spolupracoval s rôznymi hudobníkmi, podieľal sa na projektoch, nahrával a produkoval lokálne kapely. Stále som členom Hecate, ale už nie ako hlavný spevák. Mam na starosti elektroniku, klávesy, synths, sound design, backing vocals a produkciu.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Mám toho skutočne veľa a stále niečo kupujem, upgradujem. Skúšobňu Hecate som vybavil skvelým aparátom, z čoho sme urobili vlastne také malé štúdio na skúšky. Veľké stĺpové bedne JBL, Yamaha koncák a mix pult + mám rack plný efektov (EQ, kompresor, FX). Doma na Slovensku mám plno audio a hudobnej techniky, čo potrebujem priniesť do Japonska, kde mám svoje home project studio. Momentálne vlastním dva kondenzátorové mikrofóny a tri dynamické, základné veci ako pre-amp, sound interface, piano Yamaha Clavinova, MIDI keyboard Native Instruments Kontrol S88 a Maschine, rôzne MIDI controlery, rackové efekty, plno hudobného software a to je iba základ. Môj cieľ je slušne vybavené projekt štúdio na produkciu a mix. Momentálne pokukujem po Sequential OB6 a Yamaha DX7 analógových syntetizátoroch. Používam Cubase a Logic Pro na písanie, produkciu, aranžmán, sound design, sampling, kompozíciu, atď. a Pro Tools na nahrávanie a mix. Všetok software mam legálne kúpený. Sú v tom tisíce euro. Dôležité sú pre mňa inspirácia a workflow. Keď si sadnem v štúdiu, zapnem nástroje, ubalím jointa a zaznamenávam nápady a zvuky.
Je umenie subjektívne alebo objektívne? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Podľa mňa umenie má oba aspekty; subjektívne aj objektívne. Subjektívne je individuálna záležitosť umelca, keď vyjadruješ svoje unikátne vnútorne pocity, osobnosť, životné skúsenosti, okolnosti, zmeny, prostredie, mentálne podnety a vibrácie. V umení nie sú pravidlá. Subjektívne to vnímam tak, že ak niečo vytvoríš, si na to emocionálne naviazaný, na každý jeden detail a je ťažké sa od toho odvlastniť, odpútať. Je to osobné vyjadrenie. Nevieš či to je dobré, či zlé, len cítiš, že niečo vyjadruješ. Preto objektívna stránka je takisto podstatná. Ako náhle niečo vytvorím, dám si od toho určitý odstup, napríklad dám si pauzu, začnem sa venovať niečomu inému, či novému, snažím sa zabudnúť na to predošlé. Keď sa neskôr s vyčistenou hlavou k tomu vrátim, pozriem sa na to ako celok, big picture, a urobím si o tom náhly objektívny názor na základe prvého dojmu. Nepremýšľam nad detailmi, zaujíma ma prvotný dojem, veľký celok. To je ten moment, keď zhodnotím svoje umenie objektívne.
Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?
Ako som spomenul, umenie nemá hranice, tam nie sú pravidlá, či zákony. Možno máš k dispozícii guidelines, nástroje ako niečoho dosiahnuť, ale hranice sa tu nekladú. Umenie môže mať však aj kontroverzné výsledky alebo následky, keď sa porušujú nejaké zákony, ľudské pravá, ktoré ta môžu dostať aj do problémov, alebo pred súd, ak napríklad urážaš alebo diskriminuješ isté etnikum, náboženstvo, rasu, či podobné veci alebo niečo protizákonne propaguješ. Je to vidno v hudbe, filmoch, knihách, či obrazoch. Či by malo, nemalo zasahovať je na uhle pohľadu. Bez ohľadu na následky, stále môže byt niečo považované za umenie.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca?
Nikdy som o tom neuvažoval, nemám osobne žiadnu hranicu, čo sa týka umenia, lebo som otvorený človek a veci beriem s nadhľadom. Buď sa mi určité umenie páči, alebo nie. Ak je tam niečo negatívne, plytké bez emocionálnej hĺbky, či nudné, nezaujímam sa o to. Je to vec umelca alebo sprostredkovateľa. Neberiem nič osobne aj v prípade, ak sa ma to osobne týka alebo sa v tom sám nájdem. Pousmejem sa nad tým a idem ďalej. Je to každého vec, aký ma názor na čokoľvek. Nestarám sa o to čo si ľudia myslia alebo niečo negatívne vyjadrujú vo svojom umení. Buď sa ti ich výsledok páči a oceníš ho, alebo o to ani nezavadíš.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?
Húlim trávu haha. Inšpirácia je všade naokolo a neprestajne, len treba mať otvorené všetky zmysly a zachytiť, čo ta zaujme, motivuje a mohlo by byt použité v tvorbe. Ak niečo zachytím a emocionálne sa ma to hlboko dotkne, snažím sa to vyjadriť priamo alebo nepriamo vo svojej tvorbe, akordoch, melódiách, zvukoch a výslednej nálade. Keď mám inšpiráciu zachytenú, často zapnem šiesty zmysel, kedy húlim trávu, čo ma posúva na vyššiu vibračnú mentálnu úroveň. Vtedy aktivujem kreatívny mód a zaznamenávam nápady pre hudbu, texty, obraz.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?
V roku 2018 som vydal svoj prvý seriózny song s názvom “Cold Season”, doteraz som na to hrdý, po produkčnej ako aj zvukovej stránke, je tam zachytené všetko moje úsilie, skúsenosti a vedomosti, ktorými som vtedy disponoval.
Čo sa týka Hecate, tak z albumu “Programmed Earth” by som asi vypichol song “Digital Nova”, ktorý zhrnul na tú dobu moju túžbu spojiť metal s elektronikou.
V tom čase som bol aj v dobrej speváckej kondícii, dosť sme hrávali. Po produkčnej stránke ten album nie je nič moc, ale myšlienka je tam zachytená. Podobne album “Oppressed by Sorrow” znie síce po hudobnej stránke mizerne, ale ta melanchólia, depresia a beznádej na ňom zachytená mi dodnes vytvára husiu kožu. Pointa bola zachytená.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok)?
Dobrá otázka. Asi ich bude viac, lebo texty sú pre mňa veľmi osobné, dôležité a vždy dávam do nich maximum. Práve text môjho sólového songu “Intersection” je veľmi silný, odzrkadľuje radikálnu zmenu, ktorú som v živote podstúpil. Keď som dosiahol určitý vek a dostal sa do bodu, kedy som po prvý krát v živote nevedel čo ďalej. 38 rokov som vedel čo chcem a kam v živote idem a zrazu ten nečakaný moment, ako keď sa dostaneš na neznámu križovatku v tvare T a nevieš zrazu kam, doľava ci doprava. Žiadne značky, nikto naokolo, žiadna pomoc, iba ty sám na opustenej križovatke odkázaný na svoje rozhodnutie. Ktorý koľvek smer si vyberieš, cesta späť nie je, musíš tam pokračovať. Song “Intersection” ako aj text môžete počuť na mojom YouTube kanáli alebo Spotify.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si začínal a aká je realita?
Keď som začínal s hudbou aktívne, bol som pohltený metalovou scénou. Asi ako každý mladý a naivný hudobník aj sám vieš, že ambície sú vysoké, až keď si po čase uvedomíš, aká je realita tvrdá. Chceli sme vydávať pre veľké vydavateľstvo, albumy na svetovej úrovni a koncerty aspoň v Európe. Samozrejme čím hlbšie do toho ideš, tým si viac uvedomíš, aká je konkurencia tam vonku silná a na úplne inej kvalitatívnej úrovni. Nikdy som nebol hudobný profesionál. Robím hudbu pretože ju milujem, pretože chcem a môžem. Je to najväčšia vášeň. Za úspech považujem svoj progress a drive. Od kedy som sa ponoril do hudobnej produkcie seriózne, uvedomil som si svoje slabé stránky, ktoré som pred rokmi, keď sme začínali ani nepriznal kvôli svojmu egu. Napríklad, nikdy som nebol profi spevák, preto vokály aj do svojej produkcie prenechávam na iných, prenajímam si spevákov zo sveta. A keď aj sám niečo naspievam, uistím sa že to je v medziach prijateľnosti a často požiadam o feedback od profesionálov, ktorým dôverujem. Dnes je realita taká, že takmer každý má príležitosť produkovať profi nahrávky, výsledok však závisí na skúsenostiach.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy?
S Hecate sme mali taký hráčsky vrchol okolo roku 2010 až 2013, kde sme vydali album “Programmed Earth”, hodne hrávali, robili veľa rozhovorov, dostali ponuky od zopár zahraničných vydavateľstiev, nakoniec podpísali zmluvu s Gothoom. Vtedy niektorí naši členovia založili Brainscan, čo bola naša bratská spriaznená kapela, ktorá to vyšvihla ešte vyššie a nás to veľmi inspirovalo. Na živých koncertoch sme začali používať elektroniku z playbackov a môj nápad bol ešte to obohatiť video projekciami. Osobne som bol vtedy dosť pohltený gothic scénou a kultúrou, kedy som zapracoval aj ja svojom image, ako vizuálnej stránke umenia. Osobne silný moment však považujem momentálne, cítim že som prešiel kus cesty a dosiahol, o čom by som pred 10-timi rokmi iba sníval; písať a produkovať vlastnú hudbu a byť totálne nezávislý a sebestačný. Stále tu však bude priestor na zlepšovanie a rast.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?
Bolo tam neskutočne veľa šialených príhod a srandy. Netuším čo by som tu vypichol. Bolo to doslova sex, drugs and rock’n’roll. Každý koncert bola veľká party.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Momentálne pracujeme na novom materiáli Hecate, bude to pre mňa osobne výzva, keďže sa idem chopiť produkcie albumu a jeho mixu. Je to veľmi veľká zodpovednosť a dosť sa odo mňa očakáva. Avšak ta výzva ma strašne fascinuje. Čo sa týka mojich osobných hudobných plánov, môj cieľ je napísať a vyprodukovať silný pop song, ktorý by sa kvalitatívne uchytil na top 20 hitparáde. Max Martin je pre mňa silný vzor. Chcem skúsiť dark pop a future bass produkciu a zaangažovať speváčky. Rád by som prenikol do japonskej hudobnej scény, spoznať nových umelcov, hudobníkov, producentov a možno skúsiť niečo v J-pop. A natočiť klip v Tokiu k vlastnému songu. To sú len vízie, ale dosť za nimi idem. No a konečne rozšíriť svoje projekt štúdio a jeho vybavenie.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej?
Ktorej domácej? Česko/slovenskej, ci japonskej? haha. Hoci som už mimo Slovenska 7 rokov, stále sa cítim ako tak súčasťou tejto scény. Som v kontakte s ľuďmi ako ty sám, ktorí sa stále aktívne pohybujú na hudobnej scéne, aktívne komunikujeme, stále jedným okom sledujem tamojšiu scénu, nie už tak intenzívne, ale zaujímam sa čo sa deje a čo je nové. Navyše Hecate je moje silné puto i napriek vzdialenosti. Dnes nie je cez internet a nahrávacie technológie spolupráca s hudobníkmi, kapelami a inými producentami vo svete na diaľku žiadny problém.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Ako sami vieme, to najlepšie na UG scéne vypuklo v 90-tych rokoch, thrash metal bol na výslní a z podhubia vyrastali prvé death metalove kapely, ako po daždi. Koncerty mali úplne inú atmosféru a feeling, pamätám, keď sme chodili na Shitfest do Žiliny pravidelne. Všetci dlhé vlasy, kožené bundy, roztrhané jeansy, pivo a debata iba o hudbe, nič iné. Vtedy ako fanúšik som postretával mnoho osobností, s ktorými sme udržiavali kontakty. Ziny sa tlačili, kazety, ktoré sme si posielali poštou pre kópiu. Nadhera. Podľa mňa 90-te roky boli najproduktívnejšie, malo to ojedinelé kúzlo, keď boli všetci do toho strašne zažratí, vyrábali plagáty doma na kolene fixkou, kopírovali čiernobielo a po večeroch vylepovali po uliciach. Československá UG scéna bola dosť jedinečná, najmä český grind core bol unikátny. Myslím že death metal a grind core to dostal najďalej. Black a doom metalu nebolo na našej scéne veľa.
Po roku 2000 to stále fičalo, ale mnoho tých skvelých kapiel zaniklo. Zase vznikli nové kapely, nové žánre, ale už to nemalo ten špinavý UG šmrnc a čaro. Zase výhoda bola, že internet nabral na dominantnosti, čo formovalo aj UG scénu, distribúciu a propagáciu hudby.
Po roku 2010 sa zvuková a štúdiová kvalita kapiel celkovo zlepšila, zase na druhej strane fanúšikovia zleniveli, koncertov aj klubov pribudlo a ľudia si to prestali vážiť, čo sa odzrkadlilo na návštevnosti. Samozrejme veľké akcie sa vždy naplnili, ako napríklad Manifest of Brutality v BB alebo Winter Solstice Eve v Bratislave boli veľké udalosti. Viac sme si to cenili, dnes je všetko ľahko prístupné.
V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?
Ako som spomenul, v 90-tych rokoch tam bola akási iná zapálenosť, entuziazmus, lebo to bolo niečo nové pre fanúšikov, ako aj hudobníkov. Viac sme si cenili, čo sa dialo a k čomu sme mali prístup. V dnešnej dobe to už berieš ako samozrejmosť, máš ľahší prístup k technológiám a nástrojom, navyše aj samotná technika a štúdiové vybavenie je na kvalitatívne vyššej úrovni a cenovo ľahko dostupne pre hudobníkov. Veľké štúdia s vysokým rozpočtom, kde si mal k dispozícii producenta a inžinierov, zanikajú a vznikajú domáce projekt štúdiá. Dnes si vieš nahrávať vo vysokej kvalite doma, mnoho albumov v akomkoľvek žánri sa produkuje a nahráva v domácich štúdiách s nekompromisnou kvalitou a nízkym rozpočtom. Producentská ruka je však stále dôležitá. Mnoho súčasnej pop a Indie music vzniká práve týmto spôsobom. Internet, hudobne streamovacie médiá a ľahko dostupná technika kompletne zmenili hudobný priemysel.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Ako teenager som si toho prešiel dosť v UG podhubí, od punku, HC po grindcore a death metal. Kapely ako Krabathor, Gladiator, Depresy, Apoplexy, Dehydrated, Insepultus, Sanatorium, Cerebral Turbulency, a už ani nepamätám názvy niektorých, som ako teenager žral. Bolo toho veľa, proste som v tom žil. Vždy som sa ale vyhýbal ortodoxnosti, čiže doom metal a black metal ma očaril o niečo neskôr. Galadriel, Morgain, Ethereal Pandemonium, Mystic Death, Dying Passion, Dissolving of Prodigy, SSOGE boli pre mňa najzaujímavejšie. V roku 1996 sme založili Hecate, v tom čase sme sa vyhýbali všadeprítomnému death metalu, stretli sme sa aj s nepochopením a kritikou, lebo sme ako jedna z mála kapiel na SK hrali black/doom metal.
Dnes som viac otvorený štýlom a hudbe celkovo. O škatuľky sa moc nezaujímam, ide mi o emócie, atmosféru a zvukovú kvalitu a produkciu, to je to čoho si všímam na hudbe dnes. Čo sa týka dnešnej domácej UG scény, mnoho alternatívneho rocku/metalu, ci metalcore je na vysokej hráčskej ako aj zvukovej úrovni. Rust2Dust to zaklincovali albumom “Daymare”, potom keď prešli na slovenčinu, ma to nebralo, NoControl ma veľmi zaujali. A vlastne už nemám taký široký prehlaď, keďže žijem mimo Slovenska. Skôr sa zameriavam na svetovú produkciu a trendy, čo ma osobne inšpiruje a formuje. Slovenský zvuk nemusím a chcem sa od toho kompletne odpútať.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje?
Spája ich spolupráca a kombinácia žánrov a to isté ich aj rozdeľuje haha. Hudba a umenie je v prvom rade zábava a vášeň. Niekto to robí zase pre prachy. Viem, že sú stále ľudia, ktorí iné žánre nemusia alebo to ignorujú, tým pádom majú svoj osobitý svet, hudbu a fanúšikov. V dnešnej dobe však je normálne kombinovať žánre a mazať hranice, kedysi to bolo viac oddelené a tabu. Osobne mam rád žánrovú pestrosť a kombinácie žánrov, čo vytvára nových umelcov alebo vyžaduje ich spoluprácu.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Neserie ma nič. Iba ten slovenský zvuk kapiel mi príde protivný, ale neserie ma to, lebo sa ma to našťastie netýka. Keby si sa ma to iste spýtal pred 20-timi rokmi, odpovedal by som, že závisť a podkladanie si polien pod nohy. Dnes nie je čo riešiť, som nezávislý jedinec a dávam hudbu von do sveta bez ohľadu na názor ľudí. Čo si ľudia myslia ma nezaujíma.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac?
Čo sa týka za posledné roky vážne ťažko odpovedať, keďže som mimo diania. Dnes môže mat skoro každý slušne vybavené štúdio, kedy nie je problém nahrať čokoľvek na slušnej úrovni, i keď výsledok závisí najmä od skúseností a prístupu. Dosť ma v poslednej dobe zaujala slovenská indie pop a alternatívna rocková scéna. Jimi Cimbala a jeho produkcia ma veľmi fascinuje. Som fanúšik Metropolis a teraz NoControl to dobre dávajú. Kapely Deal alebo John Wolfhooker ma zaujali. Papyllon je pre mňa nový objav a nepovedal by som, že sú zo Slovenska. Kvalitné veci. Posledný Gloom sa veľmi dobre počúva. Som veľkým fanúšikom českých bratov Minority Sound. Ešte by som spomenul gitaristu Brian Bajak, ktorého práca sa mi veľmi ľúbi. Žiadny artwork alebo videoklip mi nenapadá. Nemám viac prehľad, aby som ešte niečo vypichol.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Oh, nič radšej neodporúčam, je toho veľa a príliv novej hudby mám na dennom poriadku. Vždy ale odporučím “Animals” alebo “Dark Side of the Moon“ od Pink Floyd, ak máš rad temnú hudbu. Okrem piva sa už o nič hore uvedené nezaujímam, lebo nie je čas, som vážne dosť busy. Pivo samozrejme len to české a slovenské, jednoznačne odporúčam Urpín. Naše pivo mi veľmi chyba.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?
Fuha, ťažko povedať. Navštívil som a žil v rôznych krajinách, čiže vidím to dosť pestro a každá krajina má do seba niečo veľkolepé. Európa je však veľmi pestrá na rôznorodé akcie, lebo v Európe sa toho deje asi najviac. Wave Gothic Treffen, Castle Party, Brutal Assault, Wacken, Nova Rock som mal vždy rád. Prečo? Atmosféra, ľudia, zážitky, najmä objavíš rôzne hudobné žánre a kapely. Hudba naživo je najlepší zážitok.
Vinyl alebo CD?
Haha, vážne chceš túto debatu? To dajme niekedy osobne. Krátka odpoveď: obe médiá mám rád pre ich rozdielne unikátne dôvody. Detaily prečo by boli asi na dlhú diskusiu. Osobne však preferujem CD samozrejme.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?
Tu si teda dáme tu osobnú debatu, keď prídem pozrieť na Slovensko. Ubalíme jointa, otvoríme pivo a zasmejeme sa.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
“Success is making progress”
===================================================
https://www.youtube.com/
https://soundcloud.com/mario-
https://www.facebook.com/
https://open.spotify.com/
No comments:
Post a Comment