Ahh, how can I be any luckier than to review the angelic vocals of
Nicole Dollanganger, especially on the eve of New Year’s Eve. This is
something the Florkman has really been looking forward to, an album full
of atmospheric and haunting beauty that is enhanced a thousand-fold by
the young Canadian singer’s voice. Although Natural Born Losers was
released back in 2015, it is the Florkster’s first review of an artist
from overseas and published here in Slovakia. And so, I press play and
close my eyes and immerse myself in the beauty of her songs and voice
while allowing myself to be carried away to a dreamy wonderland of
sorts, a place of comfort, pain, and sometimes solace in an otherworld
that sadly coexists with this one.
The album leads with Poacher’s Pride, a gentle tune that leads with
“I shot an angel with my father’s rifle, I should have set it free, but I
let it bleed…” Naturally, there are a couple of religious references in
the text, yet there are certainly more interpretations of the lyrics
since it refers to the sickness of Poacher’s Pride, which is killing
without remorse. And this is no surprise as her compositions often
characterise topics of injustice and true crime, which is heard on Mean, a folksy-gothic composition that references police brutality and
sung in her feminine style. This song in particular is one of my
favourite tracks with its light washes of sounds and a pick-me-up rhythm
that ends suddenly in what seems like an upbeat crescendo. And like
much of her music, she creates an eerie undertone of dramatic irony that
weaves in and out throughout her songs, both lyrically and musically.
Songs like White Trashing and Swan dote heavily on violence as well,
with her lullaby voice describing the scenes of carnage outside her
window, perhaps even through the eyes of the innocent victim of the
swan. In the Land references the true killing of two children by their
mother and ends eerily with the haunting beats of the bass drum.
But my favourite by far is Alligator Blood, a song written about
domestic violence and sexual abuse which was inspired by her trips to
Florida. It’s difficult to say whether the “he” figure is a father or
abusive boyfriend „he held my head & made me watch, filled my mouth
up with its blood and said "grow up weak or grow up tough"", but it’s the
way the song is composed itself, with its uplifting changes and
Nicole’s lilting voice that give it an ironic sense of optimism. Yet the
optimism soon fades with the ensuing tracks, like Executioner for
instance, “Oh how sad to face the judgement, unprepared to meet your
god” and later “in darkness I hope you’ll never find him again” and that
everyone fries in Texas. American tradition is another example of
masked pain hidden behind the façades of human superficiality. Angels of
Porn is a further example of our failings, with Nicole’s beautiful
voice comparing the torture of suffering with anorexia with rape and
sexual abuse. This is by far the strongest track on the album with its
heavy guitars and intense vocals, as well as my favourite. The album
ends of course, as beautifully as it begins, with You’re so cool. It’s
kind of a continuation and conclusion of Poacher’s Pride, yet sung with a
male accompaniment. “When I’m good, I’m good, but when I’m bad, I’m
better". And it’s this very irony, ending with the words “You’re so cool,
you’re so cool” that makes sense of the album’s title. Whether we are
the victims or the victimisers, we are all natural born losers.
And though this album is nearly 7 years old, perhaps it has more
pertinence now in 2022 than at any other time in our history. I give
Natural Born Losers a 10 out of 10 for its minimalistic musical
composition and arrangements, as well as the bitter irony in its lyrics.
But of course, it’s Nicole herself, as well as the beauty of her song
writing and vocals that make me want to listen to more.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Čaute, jsem Raiden, momentálně pracuju na dvou deskách, jedný v rámci black metal projektu Eerie Heir, druhý pro svůj novej elektronickej/EBM projekt, momentálně mě nejvíc zajímá hnutí Nerůstu, emancipační proudy v okultismu a taky jak přežít tu zimu venku - asi už je na čase přestat nosit kalhoty s dírama na kolenou
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
V kapele jsem nikdy nebyl, leda párkrát ve snu, to bylo krásný i příšerný zároveň
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Zrovna mám objednanej Turbo RAT distortion kytarovej efekt, ale to bude můj první, jinak mám už asi deset let stejnou kytaru i mikrofon, custom Vivian a Samson Q1U. Už delší dobu spokojenej nejsem, ale trvá mi hrozně dlouho dokopat se k pořízení něčeho novýho. Všechno mi tak nějak obecně dlouho trvá...
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Poslední nahrávkou je EP Lovesick Rebellion, vznikla za cca tři měsíce od července do září 2022. Chtěl jsem na ní navázat na předchozí album a zároveň pár věcí zkusit jinak, to platí hlavně o poslední skladbě a o textech, který byly tentokrát míň abstraktní. Cover art je od Bratrovraždy, toť jediná spolupráce.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Rád bych odpověděl nějak zajímavě, jakože mi to šeptá do ucha každou šestou neděli černej kohout kterýho jsem si vychoval jako plivníka z vejce nošenýho pod paží, ale pravda je bohužel nudnější: nejvíc mě asi ovlivňuje hudba, kterou zrovna poslouchám. A při psaní textů, tam vypíchnout pár největších vlivů asi neumim, tam je to pro mě pořád dost zaháda, jak to vzniká.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Asi je to klišé, ale jelikož se v těch skladbách dost hrabu než je pošlu do světa, tak je pak v čase zveřejnění mám už tak oposlouchaný, že je zpravidla nemůžu ani slyšet. Nabízí se tak ta úplně poslední, Devastation Dreaming, asi i proto, že text se věnuje klimatický krizi/antropocentrismu/kapitalismu, což považuju za výsostně aktuální téma.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Ambice dost nula, první výtvor jsem si zavěsil na bandcamp spíš tak pro sebe, překvapilo mě množství reakcí, který mě nakopli k tomu dělat něco dál. Cílem pro mě pořád zůstává vydat desku, s kterou budu plně spokojenej, což se asi nestane nikdy. Ale i ta cesta je cíl, no. A taky hrát na živo, což už možná vyjde letos, ale taky možná až za deset let, hlavně to neuspěchat, žejo.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
No vzhledem k tomu, že technicky vzato kapelu nemám, tak nemá ani ten život, ale tak zajímavý je to i tak, to zase jo
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Novou desku, surprise. Posouvám se na ní víc k doom metalu, asi, baví mě zkoušet víc hypnotický, opakující se motivy, celkově to asi bude temnější, minimum shoegaze a tak. Myslim, že by to mohl bejt dobrej materiál na živý hraní. Tématicky půjde o podkrkonošskej spiritismus, přízraky z letních ovocných sadů, sex s pavouky a další příjemný záležitosti. No a pak již zmíněnej EBM projekt, s českejma textama, což je pro mě nová věc, a baví mě to veľa.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Nevím ani, jak se současná domácí scéna definuje, takže z toho asi už vyplývá i ta odpověď.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Myslim, že bych byl rád, kdyby se u mojí hudby někomu tak dobře usínalo, jako se mě dobře usíná u mejch oblíbenejch black metalovejch desek.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Jednou bych chtěl mít crustovou kapelu, ale teda nepřibližuju se k tomu vůbec.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Staromilství moc neholduju, nejvíc mě baví současná hudba. Kromě toho, že je aktuální, v sobě často chtě nechtě nese i tu minulost - takže vlastně dva v jednom.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Na to asi neumím odpovědět, ani mě teď nenapadá žádný trend, natož jestli mi vadí...i když počkat, takový ty mullety a knírky a odbarvený vlasy, to je určitej trend teď, ne? Tak to se mi líbí dost, i tim, jak to není moc hezký, jakože prvoplánově
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Politický názory, který podporujou nenávist, autoritářství a další pro mě neakceptovatelný věci, jako je rasismus, sexismus, homofobie apod. Ať už přímo v textech nebo propagovaný danym interpretem mimo hudbu, v tomhle pak dílo od autora neumim moc odlišit. Vždycky se najde někdo, kdo přispěchá s tvrzením že politika do hudby nepatří, že máme řešit jenom tu HUDBU samotnou, ale to je samozřejmě bullshit, už i tohle tvrzení je nakonec politickej statement. Politika je chtě nechtě všude kolem nás, od názorů a hodnot který sdílíme s ostatními až po kapelní merch, kterej je často natisklej třeba na textilu vyrobenym dětma za minimální mzdu v Bangladéši nebo Pákistánu. Cenim naopak interprety, který podporujou myšlenky inkluze a tolerance, lidský a zvířecí práva apod. Je to bohužel pořád potřeba, jak ukazuje třeba i bolestně aktuální, čerstvej útok na Adama z Berlin Manson kvůli duhový vlajce vyvěšený na koncertě ve slovenský Skalici.
A nemyslim si, že tyhle "sluníčkový" hodnoty jsou nějak s extrémní, radikální hudbou v rozporu, naopak. Můj oblíbenej antropolog Jason Hickel někde trefně napsal, že naše civilizace je vlastně takovej kult smrti - když se podíváme na statistiky, kolik jsme už vyhubili zvířat, hmyzu, stromů a dalších organismů. Ve společnosti, kde je vlastně násilí normou (od násilí na ženách až třeba po dopady na tzv. třetí svět) je pak radikální paradoxně soucit, empatie nebo solidarita (v mnoha různých podobách, od podpory LGBT+ až třeba po to nesnažit se všechna zvířata nějak využít pro naši potřebu - sníst, uvázat na vodítko, zavřít do zoo), protože to jsou hodnoty, který většinová společnost nevyznává, bohužel.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Uff, no jedu ted hlavně veci od labelů Korobushka a Wrong (říkal jsem, že mi všechno dlouho trvá…) a klip třeba k Netancujem, kývem hlavou od Berlin Manson, pořád top.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Z poslední doby: album Svět(lo) slepých od Therapist, kniha Roky od Annie Ernaux, aktuálně běžící čtvrtá řada Babylon Berlin, hra Saturnalia (Sardinie + brutalismus + okultní horor - to si fakt dejte), poslední kérku mám od Olesii Pasarenko z Bratislavy - doporučuju, a pivo Kozel a Zíchovec - třeba příchuť sibiřskýho smrku, ale ten se uz bohuzel nedělá.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Nic moc originálního - z domácích asi Fluff, to je láska, letos jsem byl poprvé na Creepku a taky boží, ale to kouzlo je samozřejmě hlavně v objevování malých a člověku dosud neznámých akcí, takže je to vždycky ta, která teprve přijde, a kterou člověk zažije napoprvé...
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Třeba Arleta nebo Dmitrievna, ty hodně cenim
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.
"Kdo nám má co říkat, který svět je ten skutečný? Co je mnohem důležitější, ať už v jakémkoliv světě, je vytvářet svobodné prostory" filozofka Amy Ireland. To ve mě pořád rezonuje
With December in full motion and the Christmas holidays around the
corner, it can be somewhat difficult to keep a sane headspace, at least
one that’s not overly cluttered with the stress of shopping and the
resulting gouge in the bank account. And so, as I return from Shopping
Palace in the deep industrial wasteland on the edge of Bratislava,
carrying a migraine the size of Montreal and „Vianoce, Vianoce
prichádzajú” on repeat mode in my head, not to mention €336.25 EUR
lighter in my wallet, I find it almost comical to be reviewing a black
metal album in the midst of this season of commercial hell. But perhaps
this is what the Florkster is in need of at this moment, a heavy dose of
growl and mayhem to settle his nerves. How else am I to survive the
holidays?
I have to admit that I like listening to Extractión, a twenty-nine
and a half minute composition, which is divided into nine parts of
varying length and speed, but mainly fast and chaotic. It’s an
interesting work that combines the usual atmospheric elements of black
metal music, and although it fringes on blackgazing at various points of
the Ep, it still stays very much within the realms of the genre.
But let’s get to the nitty-gritty. The album opens quite cooly with
0th Act and gets progressively heavier with Atavistic Soul and
Thornapple. Thornapple brings a seemingly impenetrable wall of sound to
the forefront after a minute or two of a slowed-down interlude. This is
followed by several minutes of chaotic frenzy in Eater of Sins, and by
this point my migraine feels like an aneurysim ready to explode. But
don’t get me wrong, it’s all good. And as I said above, I like this
album, yet I can’t find words or reason why to explain my opinion. I
just do. In fact, their 2017 Ep Wolfram III was nominated for the best
Slovak metal album in the category of „Hard and Heavy“ in the Radio_Head
awards in 2017. So following-up on this achievement is a bit of a hard
act to follow, yet Hyenism seems to manage it.
After Eater of Sins arrives a shorter, but very cool bridge between
the heavier moments called Arsenic Plains. There are fewer vocals at
this point as the guitars take over, creating a thought-provoking
interlude of uncertainty before plunging towards the abyss in Eskapism.
At this point the album becomes extremely heavy and deep with everything
moving at light speed, especially with the higher vocals at the end.
The remaining 7 minutes of Extractión are equally as fast, interspersed
with brief moments of clarity, like coming out of a long-drawn psychotic
episode just to be thrown back moments later into the pits of dark
insanity. And as I look out the window and see the last of today‘s
daylight fade, I suddenly feel better and more prepared to face the
winter soltice and the approaching holiday season. Maybe I will survive.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Všetci ma volajú Ryby. Už od mladíka a školských čias nakoľko im bolo moje priezvisko na škole smiešne. Ja som si to samozrejme po škole s každým vybavil, ale prezývka mi aj tak ostala do dnes. Som protagonistom projektov: dISHARMONY, Oxyd a Triode. Taktiež nejakú dobu vediem vydavateľstvo Aliens production a AV distro. Čo ma najviac zaujíma? Hmmm, na také niečo sa ma už dávno nikto neopýtal. Tak ak myslíš hudobne, zaujímajú ma práce okolo labelu a mojich projektov. V tomto smere som momentálne dosť vyťažený. Snažíme sa spoločne s kolegom niečo tvoriť hudobne, takže v tom sme momentálne ponorení... A najviac ma zaujíma moja rodina a či príde Ježiško, heee...
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
Oxyd už nejakú dobu spí zimným spánkom. dISHARMONY a Triode sú momentálne svieže a živé. O čom sú, si stačí preklikať napríklad na našich BC stránkach. Obraz alebo rovno odraz si urobí každý okamžite a na čo hrám? Na nervy... A niekomu na dušu. Kto si čo z toho vezme. Je to experimentálna hudba, čiže noty u mňa nik nenájde. Verím, že trochu slovenskej továrne a melanchólie áno.
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
Priznám sa, že spievať som nikdy nevedel, ale určitý rytmus tam dúfam bude a či som spokojný s výbavou? To sa treba opýtať najlepšie mojej manželky. Verím, že je spokojná...
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Vznikla zrazu. Občas to príde a je. Kolega je taký lapač nápadov. Skúsil to tento x na 8 kanálov a ja som bol z dema nadšený. Tak sa to posunulo ďalej. Mám pocit, že je to taký krok na začiatok "back to roots". Skladba dune už existuje nejaký čas. Trochu sme ju doklepali a páčila sa mi idea s EP. Aspoň sa pripomenieme, že sme. Ak sa to páči ďalej, iba nás to teší.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
V minulosti to bol chtíč vytvoriť niečo svoje. Svoj obraz hudby. Boli sme ovplyvnení počúvaním iných dark žánrov, leteli sme v tej kultúre a bažili po nových zážitkoch. Dnes je to skôr o relaxe. Urobiť niečo, čo je v tebe o tebe. Ovplyvní ťa čas keď dlho nič nedáš von. Možno počuješ niečo, čo znie podobne ako sú tvoje chute a chceš sa tiež vyjadriť a možno je to iba ozvena z tvojho vnútra.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Texty si moc nepamätám. Pre mňa to vôbec nie je dôležité.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Správne antihudobné. Ambícia bola vytvoriť si svoj hudobný smer a svet. To sa podarilo a ostatné je iba bonus.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Wahhh. Tých bolo. To by bolo na dlhé čítanie. Tie šialené a samozrejme najplodnejšie boli počas našich ciest na konerty a podobne. O väčšine hovoriť nemôžem. Boli sme správne strelení a vždy dobre naladení. Raz sme išli na koncert požičaným autom do Brna na nejaký hrad. To, že vodiča sme čakali od rána a meškal, ako správny chuj, sme prežili. Ale po výjazde na diaľnicu pred MA nám roztrhalo remeň a auto ostalo stáť pri ceste. Našli sme nejakého kamoša čo bol ochotný to prísť opraviť a nástup na pódium sme stihli len tak tak. Čo bolo pár minút pred desiatou. Nastúpili sme bez skúšky nastavení za 5 minút. Koncert začínal vždy samplom búrky. Keď dohrhmelo a mali sme zabrnkať, prišla polícia a zrušila akciu. Vraj nebola ohlásená. Takže deň ako sa patrí. Vonku už bolo zimšie, tak sme si dali nejaký drink, kávu na cestu a pálili rýchle domov v tej kocábke. Cestou späť nám padlo okno z dverí ako duch Vianoc a auto začalo hovoriť ženským hlasom po francúzsky. Oznamovalo prísne niečo ako: "kaput motor bal serve". Vtedy sme všetci "šťali" smiechom. Keď sme dorazili premrznutí pred petržalský panelák, auto zdochlo úplne. Možno tam stojí ešte dnes. Koho vlastne bolo, doteraz neviem.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Moc neplánujem. Chystám nové vydania pre Ap label. Nové dISHARMONY má tiež nejaké vzorky a niečo skúšame vyladiť. Nič konkrétne, ani finálne. Iba sa hráme.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Nie.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Nad tým som sa nikdy nezamýšlal. To sa treba opýtať na druhej strane, či tam nejaké reakcie prebiehajú. V našej tvorbe je chlad, ale aj fantázia a emócia. Je to postavené na atmosférach a nehudbe v hudbe. Takže názov kapely naša produckia dokonale vystihuje.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Niekedy k peklu a inokedy zase k nebu.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Mám. Chýbajú mi staré časy. Tá vôňa undergoundu. V 90. rokoch bolo všetko nové a všetko znelo nadčasovo. Veľa vecí neprebádaných. Komunita bola ako prízrak. Každý koncert alebo párty bola zážitok. Trvalo to samozrejme ešte pár rokov. Bolo to omamné a čarovné, ale všetko raz skončí. Ja som aktívny a hyperaktívny od roku 1997. Prežil som tú technologickú revolúciu.
V roku 2001 keď sme začali tvoriť sme mali nejaké, na tú dobu viac než lepšie, pc a celkom drahý analógový zdroj na komponovanie. Jeden efekt nám rátalo aj pól hodinu. Dovtedy si stihol vyslopať aj fľašu vína. Občas ti to zdochlo a musel si ísť odznovu. Internet ešte moc nefrčal a ak áno, nemal ho každý. Ale bolo to úderné a vážili sme si každý jeden počin čo sme dostali von. Dnes? Prd.. a každý je umelec, grg.. a vydanie je na webe. Tak ale áno.. Technológia je úplne inde. Média a priority tiež. Ja som stará škola, mám rad hmotne si hudbu chytiť. Nemám v telefóne nič, ani jednu mp3, ale nebránim sa tomu. Vďaka napr. BC sa naša ako kapela, tak aj label dostáva ďalej... To je evolúcia.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Mám rád bandcamp. Je prehľadný a inteligentný. Aj keď je už preplnený a naládovaný sračkami. Dlho som sa stránil digitálnej stope.
Ľudia to po nás chceli, tak som Robovi povedal nech to nakopne a už som sa moc nezaujímal. Tento rok som si to zobral pod seba a až na tie šialené poplatky, čo tam strieľajú, je to dobrá cesta pre prezentáciu umelca. Ostatné? Ani neviem poriadne aké sú. Nemáme nič iné. Taký cloud, hentaký stream servis, tam máš toľko hraní a chudák umelec má na konci veľký prd. Okrem FB a BC nikde inde nie sme. To sa aj dá? Taktiež som prekvapený, ako ľudia visia na streamovacích službách. Zaplatia mesačne spoločnosti, ktorá si na tom mastí kapsu, aby mohli počúvať hudbu iných interpretov?! Zaplať to radšej priamo kapele. Tá bude mať aspoň na nové káble alebo brúsku a podporíš priamo ju. To mi príde trochu divné. Viem o našich veciach, ktoré sú tam zavesené a nikto sa nás nepýtal, či môže. Ale prdím na to, aj to je reklama a cesta k poslucháčovi. Pre mňa však jedna veľká neznáma. Týmto som iba chcel povedať, že ak je tá možnosť ísť priamo k umelcovi a podporiť ho, tak idem tam. Alebo aspoň ja to tak robím. Hudby nakupujem stále dosť, som asi chorý, heeee...
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Nemám hranice. Hudby sú mraky. Dobrej aj zlej. Hlučnej aj tichej. To isté môže niekto povedať o našej, že je na pi... a nepočúvateľná. V mojom smere si vyberám a mám určité nároky. V čom sa nevyznám alebo je mimo mňa nesúdim. Ja som v minulosti mal iba určité chuťové spektrum, ktoré som neprekročil, bol som zaškatulkovaný. Pure elektro! Kde bola gitarka, tam som to vypínal. Čo sa vlieklo, som prepínal. Mal som rád takú strojovú dravosť. Ale už dlho to tak nie je. Dnes? Páčia sa mi kapely ako Caliban, Anissokay, Fear Factory, Heaven shall burn Undying, Unearth a veľa ďalších odrhovačiek. Z opačnej strany mám rád Moderat, Boy is fiction, Conjure one, Hurts, The anix a proste ľúbostné piesenky, technicky dobré a emocionálne vyšperkované záležitosti. Samozrejme temnota v štýle Cold meat industry od Desiderii Marginis, Raison d'etre, Sephiroth, Architrav... a kopa iného je pre mňa stále neopočúvaná. To má stále pre mňa čaro. Nepočúvam dnešnú ebm scénu, respektíve málokedy natrafím na fakt plodnú mastenicu, ktorá mi zdvihne chlpy na rukách. Časy kedy sme kakali z vecí ako Polygon, Mortal Constraint, Gridlock, Placebo effect, Yelworc... sú za nami. Doma viac bublem a mám rád plochariny, veci od n5MD alebo Ultimae. Čiže hudobné hranice posúvam stále a mám rád vše hudbu. Už dávno sa neškatulkujem.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Existuje nejaká domáca scéna? Asi som ju prespal! Sledujem Walda a jeho Hradby samoty, keďže mám "fajsbuk". Registrujem na jeho label značke pieknú tape kompilačku. Chcel by som ju mať! Páči sa mi po dizajnovej stránke. Hudobne som ju iba friško prebehol. V takom alternatívnejšom rangu mám rád poslednú vec od Noisecut - december. Hudobne je to taký temný pop, vymakane urobený. Speváčka má emóciu a celkovo sa im ten song dosť podaril. Aj keď je už táto skladba staršieho dáta. Páčil by sa mi od nich nový album v takom duchu. Ináč mám rád domáce parené buchty a sviečkovú.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Ja som naposledy čítal asi magazín pre dospelých, ktorý sa volal Inspirace. Knihy som nikdy nečítal. Ja sa neviem naladiť. Film si nespomeniem a keď si nespomeniem hneď, tak ma asi nič neoslovilo za posledné obdobie, okrem Duny a marveloviek, pri ktorých buď chrním, alebo ich dám na etapy. Ale to je taký relax, mám to rád. Samozrejme Stranger things. Hry nehrám, ale chcem. Poprosil by som teda nintendo. Tetovacie štúdio jedine to moje! Pivo? Wahh.. akurát si dávam Coronu. Pivo často nepijem, ale keď ma pozveš, tak si môžeme niečo spolu lupnúť.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Na akcie moc nechodím. Skoro vôbec. Ja mám akcii za sebou toľko, že ma môžete volať novou prezývkou "Akcia", hee... Domáce sú jednoznačne Hradby Samoty, zahraničná Dannyho Laushcher festival a Gandy v Nemecku vytvoril dosť profesionálny festival Electroanschlag. Teraz majú pauzu, ale ten odporúčam. Odohráva sa v útrobách starého pivovaru. Naposledy som bol na Youth Code. Pred tým Waldo robil v Bratislave pár temnotiek v A4. Samozrejme, keď sem občas zablúdi nejaká klasika, podporím. To je za poslednú dobu asi tak všetko. V tom akciovom chodení nie som moc aktívny. Nechal som si ujsť môj obľúbený Raison nedávno, no nemohol som. Uši nedovolili. Ale ak treba prídem, nie som drahý, heee... Každopádne Hradby Samoty, ktoré sú tu už pravidlene nejaký ten čas, sa dostali na slušnú úroveň a môžu konkurovať určite medzinárodnej špičke. Len tak ďalej...
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Určite je to Miki z Morbid Fancy a Rišo z Einleitungzseit. Ten vie básniť pekné ódy na kultúru.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Volám sa Milan, mam 26 rokov živím sa v IT a vo svojom voľnom čase pôsobím ako hudobný producent a zvukový videoherný dizajnér a kóder. Momentálne mám rozbehnuté dva elektronické hudobne projekty. Prvý (MilchoMalefic) je prevažne elektronická tanečná muzika ktorá si berie inšpiráciu z ikonických zvukov synťákov 80tych rokov, ale zároveň je produkovaná modernými metódami modernej doby. K tomuto projektu pribudlo par albumov k rokom 2020 a 2021 z ktorých robievam DJ sety ktoré performujem na Nightcall akciách v našej domácej undergroundovej scéne. V Roku 2022 vznikol projekt (Aurel Coven) ktorý je zmesou dungeon synthu a vernejšej napodobeniny orchestru. Tento projekt vznikol hlavne pre moju lásku k videoherným soundtrackom a zároveň je to príbeh o našej dlho trvajúcej D&D kampani. Mimo toho trávim rád čas s mojou priateľkou a väčšinu času sme len doma a drtíme videohry.
V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?
V roku 2017 som hrával v indie-popovej kapele Ginthon na gitaru a neskôr na basgitaru.
Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?
V tieto dni si rád zahrám na klavíri alebo len jamujem s mojim midi controllerom na rôznych virtuálnych nástrojoch v mojom DAWku. Svoju výbavu zhruba každý rok obohatiť o niečo nové, tieto Vianoce to budú LUMI keys od ROLI. Celkovo som ale s mojou výbavou veľmi spokojný.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?
Poslednú nahrávku sme robili s kamošom Jurom. Poslal mi zvukovú stopu elektrickej gitary a ja som k tomu nakomponoval orchester a ďalšie tie "lofi" syntaky.
Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?
Úprimne ani neviem. Prostredie, nálada, čo mi ide momentálne hlavou. To čo chcem spraviť a ako to chcem spraviť. Či chcem byt momentálne sám alebo mi to je jedno. Osvedčilo sa mi že najlepšie sa mi robí hudba keď som odizolovaný od okolitého sveta a nič neriešim. Som v takom svojom svete ktorý si sám vyrábam v hudbe.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Možno by som vyzdvihol nove darksynth single ktoré plánujem vydať pod projektom MilchoMalefic, pretože budú mat úplne novu zvukovú identitu ktorá si berie inspiráciu od agresívnych industriálnych darksynth/cyberpunk projektov ako sú napríklad DEADLIFE alebo LAZERPUNK.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Pred piatimi rokmi som si povedal žeby som si vyskúšal robiť elektronickú hudbu. Pred tým som iba hral na zopár nástrojov, vôbec som nevedel ako niečo také funguje a ako sa to robí. Skoro každý deň som vstrebával vedomosti a opúšťal realitu pri tvorbe a neuvedomil som si že sa to uberie až niekde kde budem hrávať naživo a budem mat poslucháčov hlavne z Ameriky a viacero elektronických projektov. Asi som svoje terajšie ambície prevŕšil. Zároveň by som to asi predsa chcel dotiahnuť na svetovú úroveň.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Asi si momentálne nespomeniem na nič čo by stalo za to.
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Chystám viacero spoluprác s niekoľkými zahraničnými vydavateľstvami. Bližšie nechcem ešte nič dávať na povrch snáď všetko vyjde tak jak ma.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Určite. Veľmi sa teším že naša synthwave scéna je v tom správnom meritku "low profile" ale zároveň sa pomaly rozrastá a na akciách sa cítim vždy veľmi dobre a to je hlavné.
Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?
Toto asi veľmi záleží od každej individuálnej skladby. Prevažne asi chcem aby sa moja hudba dobre počúvala.
Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?
Veľa krát sa pristihnem ako sa snažím priblížiť ku špecifickému zvuku ktorý nemám šajnu ako by som spravil. Vždy to skonči tak že spravím niečo podobne ale odlišného charakteru. Každopádne to rozširuje môj arzenál a versatilitu producenta, začo som rád.
Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?
Určite mam nostalgiu za soundtrackmi z videohier, ktoré som hrával ako malý.
Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?
Neviem povedat.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?
Pre mňa je asi stopka propagovanie nenávisti, homofóbie alebo iných takýchto veci.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Škreter - THE SHORE. Je to echt pekne a úhľadne spracovaný dungeonsynth z domácej scény.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Hudobný album by som asi odporučil DEADLIFE - Dark Nation. Moc nie som na knihy tak neviem povedat. Seriál asi The Office. Videohra Darkest Dungeon. Kerku nemam na sebe žiadnu takže netuším. Aj keď to asi nie je až tak pivo tak mi zachutil citrónový radler v centrálnej klubovni.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Nightcall jednoznačne
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Jeden môj kamoš ktorý si hovorí DarkSter. Chalanisko robí veľmi dlho liquid DnB a myslím si že ho aj robí veľmi dobre. Za mňa sa jeho hudba veľmi dobre počúva a ma namakany mix takže rad by som si vypočul že čo ma na srdci.
Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver..
Viem, že momentálne ma hudba neživí, ale tiež viem, že ju chcem naďalej robiť aj keby ju robím celý život zadarmo.
Je december anno domini MMXXII, už druhý deň padá sneh (a slovenská vláda), vonku je sedem pod nulou a fúka tak nepríjemne, že jeden by sa rád zohrial, hoci aj vo vatre nakladenej prisluhovačmi Tomása de Torqemadu...
Kapela Zmyrna, pomenovaná po kríku z púšte, od nepamäti používanom pri náboženských obradoch - myrhe, prichádza s troma novými skladbami, ktoré vychádzajú ako splitko s nemeckými súputníkmi atmosférického black metalu Nebran. V tejto recke sa budem venovať len Zmyrne, ktorá tesne po vydaní svojho medzinárodne úspešného a rovnomenného debutového EP poskytla úplne prvý rozhovor práve pre blog Jablká ďaleko od stromu (čo je pre pisateľa týchto riadkov udalosť veľkého významu). Kapelu tvorí trojica hudobníkov zo Slovenska a Čiech, ktorí sa stretli a tvoria v Prahe. Podľa vlastných slov majú chalani za sebou účinkovanie v rôznych UG zoskupeniach - grind, noise ale aj dungeon synth a dokopy sa dali práve za účelom hrania atmosférického black metalu so silnou stredovekou tématikou. Od svojho vzniku sa ich debutu dostalo veľkej pozornosti zo strany domácich aj zahraničných vydavateľstiev - podľa Discogs, EP Zmyrna z roku 2021 vyšlo v piatich UG vydavateľstvách na Slovensku, v Nemecku, Francúzsku, Rusku a USA na kazetách, vinyle a CD.
Ako som už spomenul, nový počin má tri skladby z čoho hneď prvá je inštrumentálna - Antecantamentum (lat. "predohra"), zahraná na bouzouki - tradičnom gréckom strunovom nástroji, ktorý podľa Bandcampu kapely ovláda basgitarista a spevák H. Jedná sa o vydarené navodenie atmosféry, do ktorej vstupuje druhá skladba Canticum Octavum (lat. "ôsma pieseň"), ktorá je už plnhodnotnou atmo-blackovou skladbou, v ktorej vynikajú silné stránky Zmyrny, a síce pomalé až strednotempové pasáže založené na jednoduchých, melodických riffoch a hlavne choráloch, ktoré sú dopĺňané growlami a výkrikmi, ktoré mi evokujú tradičné DSBM kapely, alebo kľudne aj výkriky duší kajúcich sa hriešnikov v pekelných mukách. Hyeronimus Bosch vie o čom hovorím. Tretia skladba Canticum Nonum (lat. "deviata pieseň") je môj osobný favorit. Platí pri nej všetko spomenuté predtým a pridá sa aj hvizd a zaklínanie v latine. Melódia chorálov sa výborne dopĺňa s ústredným gitarovým motívom, táto melodická kombinácia tu vyniká naplno. Growly v latine pripomínajú miestami špecifický prejav Martina Van Drunena z čias Consuming Impulse, kombinácia gitary a vokálov mi z temnoty vyvoláva spomienky na Ritual od Master's Hammer a pomalé dôrazné pasáže mi miestami evokujú The Dawn of the Dying Sun od vikingov Hades. Všetko namiešané v podmanivo temnej atmosfére stredoveku, v ktorej by sa William of Baskerville musel cítiť ako doma.
Zmyrna opäť dala von silný materiál, korému prajem veľa zdaru a dúfam, že v dohľadnej dobe sa dočkáme aj dlhohrajúceho albumu.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Volám sa Tomo Michalčák, rád počúvam a vydávam rôzne zvuky a momentálne vyplávali na verejnosť také zvuky aj s vizuálom čo sme piekli s chalanmi celú pandémiu v podstate…takže nič iné ma moc nestíha zaujímať týchto pár dní a predsa aj také interview sa nenapíše samé, tak najmä vypisujem si s ľuďmi a po večeroch ešte zopár akcií ma čaká. Včera ma viacej vecí zaujalo lebo sme hrali na Autoriáde, ale už ich neviem moc zreplikovať lebo veľa slov predsalen…no chytil ma tam pocit že by sa mi aj ľúbilo tak 30-50% živého hrania mať len čítačky a vernisáže…dá sa hrať potichu, ľudia počúvajú, neprepotím lak na gitare, foniatria dziękuję bardzo…by vybalancovalo dobre to čo chystáme na novú sezónu naživo ako XCES.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Sú to cca 4 roky čo sa venujem hudbe profesionálne, takže väčšinu mám ešte dúfam pred sebou ale okrem Xces pôsobím najmä v Teatro Fatal - autorskej kapele Kuba Ursínyho, vydali sme nedávno singel z druhého albumu, mixy už sedia doma, tak čoskoro bude aj to vonku. S Kubom taktiež pôsobím v projekte Modrý Vrch Live, kde sme dali dokopy vskutku silnú zostavu a povedal by som že aj životný koncert zatiaľ v MMC. Vo všetkých projektoch využívam gitaru, baritónku, klávesy, Ableton a najmä hlas, ktorému sa venujem síce najkratšie ale podstatne viac ako nástrojom, takže v súčasnosti ma väčšina registruje ako speváka. Popri živákoch a tvorbe/produkcii/aranžom aj sem-tam do dramatického sveta prejdem, Nová Scéna, Divadlo Komédie a naposledy som robil soundtrack pre Divadlo z Pasáže, predstavenie “Lasky Shock!” čo bola vskutku zaujímavá skúsenosť ušiť hudbu na mieru pre silno expresívny tanec ľudí s Downovým syndrómom. Taktiež hrám a spievam v dvoch zábavových kapelách, Peci Uherčík&Rocknroll Gang a Lost Clusters, firemna punková kapela ESETu ktorú Miro Trnka mal už na začiatku firmy ako kontrastný emocionálny outlet popri kódeniu nod32…cez víkend sme hrali síce aj Kraftwerk v Trnave, ale aj to bolo punk lebo tak to proste treba.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Minulé leto bolo logisticky katastrofálne, štadiónový pedalboard plný efektov, polofunkčných káblov, ťažký aparát, ťažký synťák…takže som spravil otočku o 180 stupňov a teraz chodím len gitara/baritónka, Zoom MS50 ako amp, Behringer FCB1010 switch na efekty v Abletone, AKAI MPK249 a MIDIMIX (na VST synths) a Genki Wave MIDI prstene. Tie prstene inak veľká sranda, odporúčam či už na live efekty, kreslenie automatizácie, a ovládanie PC na vzdialenosť…najviac sranda ale no-input feedback veci s tým robiť, je to pocitovo veľmi uspokojujúca činnosť a zároveň aj crowd pleaser takže to budem brávať častejšie. V podstate by som povedal že sa snažím robiť maximalistickú hudbu s minimalistickým setupom. Uvidím či to bude vyhovovať keď sa odohrá veľa koncertov s veľa rôznymi podmienkami a fuckupmi.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Povedal by som že subjektívne ako celok, pretože je priveľa faktorov pri počúvaní daného diela, ale keď sa v tom človek začne vŕtať môžu sa vyskytnúť prvky objektivity - zaužívané rytmické/melodické/harmonické/formové postupy pri ktorých sa dá čiastočne predpokladať emocionálna odozva poslucháča…no aj tie sú značne podmienené tým že Európania kultúrno-hudobne kolonizovali veľkú časť sveta…no skrátka, hudobná teória je značne rasistická. Dnes sa to už našťastie vo svete mení, I keď v našich školách konkrétne moc teda nie. Každá kultúra má veľmi svojský pohľad na hudbu, ale isté veci majú spoločné, keďže fyzika nepustí a všetky objekty rezonujú rovnakým spôsobom nehľadiac na to odkiaľ sme, čo s nimi robíme a čo by sme od nich chceli. Tam je hranica objektivity. A ohľadom tej druhej otázky, nemyslím si že je nejaký konkrétny moment, ale že ak je snaha a chuť akúkoľvek aktivitu povzniesť ďalej ako jej len praktickú aplikáciu, tak sa stáva umením. Ohľadom hudby tou aktivitou je počúvanie. Čím pozornejšie a nezaujatejšie počúvame tým dostaneme viac radosti do života len z ocenenia toho čo existuje a deje sa okolo nás, či už s naším zásahom alebo bez.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
K tomuto môžem povedať len jasné a jednoznačné NIE.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Môžem nepodporovať daného umelca cez kúpu/koncerty ale neexistuje že by som si dané dielo nepustil kvôli nejakému presvedčeniu. Len ono to chvalabohu nejak aj funguje že väčšina napr. fašistických kapiel stojí hudobne za houby. Proste nepríde mi moc zaujímavé napr. album Charlesa Mansona, či Hitlerove obrazy, tobôž nejaký lokálny Krátky Proces, a pre mňa teda aj Burzum (čo má zasa veľa ľudí rado). Ale napr. balkánske vojenské piesne si púšťame často na párty lebo ono celkovo vojenské piesne sú dosť bizarný fenomén v rámci hudby a tieto sú obvzlášť. Z posledných takýchto prípadov v rámci hudobníkov som pozrel trocha z podcastu Lex Fridman - Kanye West (spoiler alert, Lex to tak nezvláda že som ho počul prvýkrát nadávať). Jediná vec ktorú neakceptujem, nepodporujem a nikdy nepustím je “detská hudba”, resp. taká ktorá sa snaží predať vysoko nekvalitný a neúprimný “umelecký” produkt pod zámienkou že však deťom je to jedno. Hudobná a estetická výchova by mala podľamňa nastúpiť súbežne s chodením/rozprávaním atď…lebo je to intuitívna skúsenosť. Samozrejme nájdu sa aj výnimky, napr tohtoročný album pre deti Jany Kirschner, alebo teda čokoľvek od Pentagramčeku.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
To sa nedá zovšeobecniť, tak ako aj tvorivý proces celkovo. Konkrétne ale na debute Xces to začalo tým že mám problém s tým že nemám čo povedať…nemám žiadnu agendu/ideológiu lebo so všetkým čo poviem začnem po chvíľke nesúhlasiť (ako asi aj s celým týmto rozhovorom po čase) a rád iba nasávam informácie. Keďže žijeme v súčasne sociálno tragickej a technologicky úžasnej dobe siahol som po rôznych textových modeloch GPT-2, a tak ako so všetkým AI generovaným materiálom zatiaľ som sa dlho len hrabal v smetiach aby som našiel perly. A každý z tých dobrých textov mal veľmi svojský náboj ktorý veľmi okato napovedal aj žáner…kvôli tomu sa na albume vyskytne značne doom metalová skladba, ale aj absurdný autotune rap, alebo EDM pumpovačka v titulnej skladbe. No a všetky texty ktoré boli dobré ale až moc chaotické a absurdné na výslovnosť dostala na starosti SIRI. A hudobne teda, mali sme pár odložených riffov/beatov ale popravde ťažko povedať ako sme to zlepili dokopy…moc veľa faktorov ale bol som dosť prekvapený že finálny výsledok je tak konzistentný napriek žánrovým skokom, náladám a tomu že je to vlastne celé udržané na takej uncomfortable hranici medzi popom a experimentálnym dobrodružstvom. No a keďže zvukovo sme to mali hotové už na jar, tak vizuál sa ubral tiež rovnakým smerom, najprv som siahol po txt2img modeloch keďže tým už som sa nejakú dobu zaoberal a spravil som celý jeden track takú absurdnú cursed animáciu ktorá je zostavená z textu songu, a potom jedno cez druhé sa začalo rysovať tak organicky celkom. Kľúčová spolupráca bola s Ausgang Tech (Alex Zelina a Radovan Dranga), ktorí ponúkli pripravovaný multimediálny projekt Spawn Point na vizuál, takže je tam aj jeden song komplet cinematic estetický, ktorý spolu s tou animáciou slúži ako maximálny kontrast k zvyšku…což je teda pankáčina DIY shitpost s odkazom.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Z debutu Xces sa neviem rozhodnúť či titulný track “IT'S HAPPENING”, lebo asi najlepšie charakterizuje žáner/štýl akým sa tento projekt bude asi uberať ďalej, alebo “cos'YR'MOAR'tan” ktorý stále nejak nebol “tam” ešte, Kragrowargkomn tam potom dohral doomovú basu, pomenil som nejaké aranže a jak prišiel master tak som si uvedomil že to úplne naplnilo predstavu akú som mal keď som prvýkrát čítal ten text. Čo sa mi stalo asi prvýkrát v živote.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Celý text “cos'YR'MOAR'tan”...tu je kúštik:
“A marathon for you and me I need a dadaist spleen, got more internecine, feeling obscene, you must think I'm a manichaean! Exorbitant and lean... But I've tried contriving before! You feel more sore...parlour thoughts. When times get galore, I'm way too good at influencing. I finally see the score. Your words cut deeper than presentism. And I'm dancing because you're more…”
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Chcel som mať rock'n rollovú kapelu a len behať z miesta na miesto, naložiť pár akordov nahlas, vypic a žic, ale to bolo keď som dusil zároveň svoju introvertnú osobnosť a aj svoj hudobný rast, a nakoniec som z toho vyrástol. Samozrejme že kým mám na to vek by bola škoda nevyužiť to že mám isté frontmanské schopnosti a že ma baví koncertovať, ale úplne dobre mi je aj veľa dní sám doma s PC a hocijakými objektmi čo vydávajú zvuk. Čiže chcel by som veľa aktívne koncertovať ale nie natoľko aby som si popri tom nemohol budovať štúdio a mať dostatok času v komfortnej zóne…a najmä spánku v mojej posteli, ktorú veľmi riešim teda. Vlastne po tej pandémií sa už na šnúre ani neviem vyspať pokiaľ nemám so sebou svoj spací gear.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Byť predkapela Boney M :D Reku každý koncert čo dobre vyjde je highlight a už sa miešajú cez seba rokmi. Ale myslím že vlastne premiéra albumu s vizuálom u nás doma pre úzky okruh kamošov. A teda ešte ten Modrý Vrch v MMC čo som spomínal bol fakt že mega pocit najbližšie dni potom.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Asi najďalej bolo zobudiť sa na vychádzajúce slnko v blate na Kysuckom poli, na inom mieste než sme hrali, bez vecí, len v tričku a gatiach…a bolo asi 10 stupňov. Stopoval som, ale tak zablateného ma nikto nechcel zobrať tak som šiel peši hľadať ktorá je tá správna dedina s ubytkom. Nuž, pálenka…máme to v kultúre, génoch a obchodoch a je to podľa mňa jedna z najtvrdších a najhorších drog ktorá je bohužiaľ nielenže neregulovaná a sociálne akceptovaná, ale často aj nútená. A zistil som že ja pálenku proste nemôžem lebo obrátim celý barák hore nohami hlukom. Celkovo už mám pocit že som umiernený, XCES je už viacej len popis projektu a live performance než životný štýl, lebo však tiahne mi na 27 teraz, tak to kritické číslo reku.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Odprezentovať koncertne debut XCES, vydanie druhého albumu Teatro Fatal a taktiež odprezentovať koncertne…a potom vymýšľať druhý album Xces. Popri tom pokračovať v spolupráci s Ausgang Tech a rád by som našiel ľudí na nejaký neviazaný impro ansámbel. A akordeón…veľmi chcem akordeón, ale 120 bass je zatiaľ moc drahý na to koľko gearu musím ešte nakúpiť na domáce štúdio a lajfky.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Necítim sa doma zatiaľ v žiadnej konkrétnej scéne…a neviem či vôbec niekedy chcem. Ľúbi sa mi scéna okolo A4ky, Garáží pod Prístavným mostom, Novej Cvernovky, Fugy a LOMu a to sú vlastne aj jedny z dôvodov prečo som ostal v BA, lebo ma pár rokov dozadu lákalo ujsť do Prahy, alebo Holandska z hudobných dôvodov. Druhý dôvod a v podstate jedine kde sa zatiaľ cítim byť plne súčasťou nejakej komunity je Magic Garden vizuálnych umelcov Rudavských. Tu bývam, tvorím, natáčam, kolaborujem a organizujeme tu aj kultúrne akcie (toto leto už možno konečne aj verejný minifestival). V rámci scény sa nechám prekvapiť kde to ľudia najviac prijmú.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK/CZ UG scénu?
Ja v tomto bohužiaľ nemám moc prehľad. Poprvé, som ročník 1996 a podruhé, odmalička som vyrastal na anglofónnej hudbe (preto aj v angličtine keď spievam sa cítim doma) a k lokálnej CZ/SK tvorbe som sa reálne začal dostávať až po 18tke tak viac-menej klasicky, cez Deža, Vargu atď. a nejaký ten underground až po 20tke prišiel. Celkovo ale mám pocit že to nemám moc dobre zmapované chronologický ohľadom scény, lokácií, kolaborácií, perturbácií, manipulácií so stlačenými plynmi atď…takže k tomu sa radšej nevyjadrím, nech sa nestanem súčasťou dezinfoscény.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Nežil som vtedy takže len dohady môžem, ale asi tak to nadšenie po páde režimu, u muzikantov aj publika, skombinované s tým že sa ešte predávali nosiče…a neviem už no. Ale jednoznačná nevýhoda bol príval drog po páde režimu, najmä heroín a žiadny internet ktorý by ich pri troške googlenia pravdepodobne odhovoril od toho vôbec to vyskúšať. A výhoda dnešnej doby je teda internet. So všetkým dobrým aj zlým čo k tomu patrí…ja som v tomto veľmi optimista a myslím si že nikdy nebol lepší čas pre niekoho kto chce robiť muziku len pre to že ju chce robiť. A osobne teda robím muziku nielen preto že chcem, ale z veľkej časti aj preto lebo musím…inak by som bol nepríjemný na ľudí, alebo by som sa asi komplet odrezal od spoločnosti a topil sa v oceáne absolútneho nihilizmu. Takto si to to všetko rezervujem na tú hodinku a niečo na koncerte/v skúšobni a môžem byť opäť introvertný slniečkar z Bratislavskej kaviarne. No a ten experience je o dosť vylepšený keď sa toho účastnia aj ďalší ľudia a vďaka internetu, keď je snaha, tak ich môže zlákať ktokoľvek bez ďalších sprostredkovateľov. Čiže pre undergroundovú/DIY scénu je to podľa mňa požehnanie.
Ktoré SK/CZ UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Jedna z prvých súčasných CZ/SK vecí čo ma dostala k počúvaniu viacej lokálne je Hentai Corporation… zároveň to bol aj najuletenejší koncert v živote. Žánrom sa snažím vyhýbať v komunikácií, radšej menovite za poslednú dobu napr. albumy Lenka Dusilová - Řeka, AidKid - Collection, Marián Slávka - Vláska 2, Ankramu - oba albumy, Samčo - Karanténa Rock a live video Predskokan Otrok na Radiohead Awards. A zo živákov naposledy Vojdi strašne nekompromisná nakladačka a Shallov hrali song z pripravovaného albumu, čo som dosť zvedavý na štúdiovku že lebo sa dlho piekla a aranžovala.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Asi jednoducho len to že majú radi zvuk. A čo rozdeľuje okrem politickej angažovanosti vs apolitickosti je možno všeobecné inklinovanie k nejakému estetickému systému…ja som napr. ten typ človeka, že väčšinou mám rád systém pomalšie/nižšie. Kvôli tomu si niektoré obľúbené skladby od iných interpretov upravím v Audacity a ukladám do foldra “opravených vecí”. Veľmi ma napr. potešilo že Thou vydali Black Sabbath album v “správnom ladení a tempe”. Aj na YT je kopec 33rpm verzií albumov. A niekto radšej nonstop blastbeat a tremolo picking, alebo nejaký ten speedcorik, alebo naopak ambientne plochy. A každý kto je dostatočne otvorený si vie nájsť cestu a užiť si aj jedno aj druhé takmer naplno, lebo veľký rozsah a kontrasty sú základ kultúrneho vyžitia, ale každý sa podľa mňa koniec koncov prikláňa k istému systému. Ja tým pádom všeobecne o kúsok viac inklinujem k stoner/doom/sludge/drone a vyhľadávam podobné charakteristiky aj v ostatných žánroch.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Asi najviac ma serie populárny výrok ktorý je mienený ako kompliment no vo výsledku vyvoláva beznádej v budúcnosť domácej kultúry: “WAU! To neznie vôbec ako Slovenské!” A podobné iné výroky aké človek môže vidieť najmä v YT komentároch pod kvalitnými lokálnymi produkciami, implikujúc že v princípe Slovenské=napiču. A potom už len veci ktoré sú všade na svete a dá sa ich bojkotovať ale existovať budú asi ešte dlho…nelogické autorské zákony, akékoľvek súťaže v hudbe, ocenenia v hudbe, korporátna hudba, televízna hudba a už skoršie spomínaná detská hudba.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
To už som skoro všetko stihol zodpovedať, tak teda ešte artwork God and Eve posledný album, lebo im neprešiel na Spotify kvôli pixelácií a zlej kvalite :D Ale pritom sú tam zavesené covery ako Death Grips - Guillotine alebo Wild Man Fischer - Deep State.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Album…to je celkom náročné lebo cez pandémiu sa u mňa drasticky zvýšila konzumácia všemožnej hudby. Keďže má už ten album 4 roky a stále mi dáva neuveriteľné emocionálne výšky aj spodky tak by som povedal že jednoznačne Daniel Blumberg - Minus. Ale nedá mi nespomenúť na úplne iný vibe, Tatsuya Yoshida a Mamer majú album ktorý je len na Spotify, neviem jak sa volá, ale keď tam nastúpi vokál tak ma chytá taký stank face jak nikdy. Knihy sa priznám že dosť zanedbávam, a posledné roky sú to len sem-tam nejaké biografie, ale “To nemyslíte vážne pán Feynman!” bol velice highlight, lebo dlho som sa pri čítaní niečoho tak nenasmial aj poučil zároveň. Z filmov bol za poslednú dobu veľmi silný dokument Joshua Oppenheimera - “The Act of Killing” o genocíde v Indonézií...jedna z tých vecí kde človek absolútne stráca nádej v ľudstvo. Seriál jednoznačne JoJo’s Bizzare Adventures, lebo to mám akurát rozpozerané. Počítačové hry som tiež zanedbával lebo bolo čo robiť až moc, ale tak dlhodobo si idem Company of Heroes, WWII stratégia čo má fully destructible prostredie a zaujímavé mechaniky. Tetovacie štúdio Onakô Tattoo v BA (a hneď vedľa neho do Kaviarne Vták na najlepší káves)...nemám od nich nič lebo musím do dôležitejších vecí investovať ako do svojho zovňajšku momentálne, ale príde na to čas určite. Pivo jednoznačne svetlá 13tka z Múzejný Pivovar Podunajské Biskupice…to sa ďalej ísť nedá.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
NEXT festival. Lebo je vzácne že tu niečo takéto funguje a ľudia na to celkom chodia. Absolútnym highlightom pre mňa bol v 2019 Martin Messier, performance Field.
Vinyl alebo CD ?
WAV.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Michal Kramár - Ankramu (budú mať aj nový album ochvíľu)
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Kúsok z eseje o hluku z knihy Unstrung od Marca Ribota: “The relation between amp wattage and social power can be even stickier within bands, those little units which invariably replicate the most dysfunctional elements of their members’ families.”
When you combine high quality production and mixing with
cleverly-devised grooves and sequences, you get a result that stimulates
rather than irritates. You also get Changes by IAmNøt, a high-energy
mélange of dramatic highs and lows in every track that floats between
techno and breakbeat. There are so many standouts on this album, like
the propulsive Tell me the Reason, which kicks off the album with heavy
grooves and drum beats, especially towards the end, and makes you feel
as if you’re driving in heavy traffic through New York City. The
adrenaline builds up to climatic levels, yet the song ends so sadly with
Sofia repeating “nothing is real, nothing is real…” such a compelling
ending, like being pumped with heavy doses of electricity by a
defibrillator machine, but without the expected gasp for breath at the
end.
Never mind though, since Chaos Spiritual Road keeps the party alive
with dark and raunchy beats prevailing throughout the track. This is one
of those standouts I mentioned a few sentences back. It is such a cool
song that I want to drop acid and dance until 2024. It is so hypnotic
and I’m more than pleased to learn that Sofia wrote, recorded, and
produced the entire album herself. I correct myself, since there is one
track that was co-written by Pkrek, who is also featured on Estrogen.
Two tracks that I particularly like a lot are Valve and Save the Jungle.
Both of these tracks pulse with energy, especially the latter with its
fast-paced industrial tempo and layers of vocals.
But my personal favourite is 2020, a track which blends the sounds of
the synth and guitar masterfully. It is here in this song precisely
that Sofia’s message is delivered and she hits hard: We have an
absolute right to be whoever we want. I am so sick and tired of being
told what I am supposed to look like. This is not my body. This is not
my name. This is not my personality. I want you to be the same as the
one that went before. I am not, I refuse to be the same! So
powerful and profound, and like every message she conveys on Changes,
there is little room for misinterpretation. Yet Changes is not just
about introspection, it’s also about enjoying the music and raising your
heartbeat. Definitely one of the best releases to come out of Slovakia
this year.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ci pana, toto je najťažšia otazka, ktoru budem myslim že riešiť cely život. A i tak sa asi nedopatram odpovede haha. No jedni vravia že som Stano a druhi že som Raptor. Ale ja neviem sam kto alebo čo som ale snažim sa to zistiť. Zda sa že sme minimalne dvaja. Jeden čo sa zdá že hovori a kona, druhy čo počuva a sleduje. Najviac ma v tychto dňoch zaujima to čo väčšina času a to je hudba, priroda a vylety.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Fuh, je toho celkom veľa. Neviem či sa to dakomu bude chceť čitať. Porucha (druha gitara), Waves (gitara a spev), Počkaj?dobre už možeš (gitara a spev), Bordové parpľe (šicko možne a spev), Pgieiezap (gitara, klavesy a spev), #Pokora (bicie a vokaly), Abuol band (bicie), Džumelec band? (bicie), Peter Kolarčik s Pokorou (bicie), Raptor Koch band (gitara a spev), Verejne deti (šicko možne a vokály), Chikiliki tua (gitara a vokaly). Nemam pokoja.
Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?
Kombo Vox ac15 made in China. Gitary: Telač a Strat i nejaka lubovka plus multiefekt Line6 M13. Basa samozrejme dajaky precission bez značky. Klavesy cez kompik. Bicie cez mikrofony do 8 vstupovej zvukovky. Mikrofony SM57, SM58 nejake kondenzatory a i už.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala?
Album vznikal v priebehu dvoch rokoch kedže som mal aj hluche obdobia. Čakal som na texty ta čakal. Album vznikal ako väčšina ostatnych raptorovin. Najprv som nahral nastroje a potom som sa prechadzal a rozmyšlal nad textami. Spolupracoval na ňom Samčo brat dažďoviek. Pomahal mi s mixom a mastreringom zlaty jeden.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Neviem ako to vlastne vznika a kde sa to berie. Tak isto ako neviem odkiaľ prichadzaju myšlienky ale predstavujem si že su nejake prudy vo vzduchu kde poletuju rozne napadiky a myšlienočky a človieča ich dajak zachytava abočo. Podobne to asi može byť aj s hudobnymi napadmi. Proste vezmem nastroj a hram. Asi som tieš len nastroj. Hudobne vznika skoro všetko v skušobni alebo v prirodičke. Dajak to neriešim len tak sa hrajkam. Keď sa mi dačo pači tak si to nahram a niečo z toho použijem a rozviniem. Texty väčšinou pišem vonku na lavičke.
Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?
Asi skladbu Kolotoč z najnovšieho albumu alebo Tiško z Prveho albumu.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Nejake ambicie extra som ani nemal. Nenahovaral som si že je veľa takych ľudi čo by počuvali napr. Pražsky vyber. Všetci dookola počuvali moderne hudby a mňa lakali len šestdesiate a sedemdesiate roky no. Mal som to šťastie že mi moj ujko pušťal v rannom veku kapely ako Pink Floyd, Queen, Frank Zappa, Beatles... už vtedy ma to trafilo do srdiečka a tak som chcel proste robiť muziku. Dajak som sa tak sam vymedzoval od zvyšku mladeže a užival som si svoje outsiderstvo. Dlhe roky som sa hrajkal so zvukmi a nastrojmi a bavil ma proces tvorby tak som len nahraval a nahraval. Mal som tak troch kamošoch čo sa im raptoroviny pačili. Dajak ma nenapadlo že to bude mať nejaky širši dosah. Až do roku 2013 alebo 2014 som cestoval z prahy vlakom a stretol som tam Samča brata dažďoviek a kecali sme spolu lebo sme sa poznali z jednej akcie v Orkucanoch. V tej dobe som nahral taku srandičku že fičuring sam so sebou z roku 1995 a tak som mu to pustil. Samčo ma nakopol šak daj to na net ne? Dal som to nakoniec na soundcloud kde ma objavil jeden človek čo ma nejaky alternativny hudobny label v Brazilii (Chupa manga recs.) a teda chcel vydať CD a ja že OK. Tak sa i stalo. Samčo to zazdieľal na fejsbuku a tak som sa skamaratil s par ľudmi. Trebars Richard Stein s ktorým som neskôr začal hrať v kapele #Pokora. Rišo mi ukazal že aha jake paradne kapely mame na vychode. Spadol som na ric jak mi pustil Vojdov a Tri oka.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?
Jak sme raz hrali s bandou v Trnave asi okolo šiestej večer. Prišlo nula ľudi ale za tu srandu čo som povedal do mikrofonu po pesničke keď nastalo hrobove ticho to stalo: Ďakujem. Ste zatial najlepšie publikum ake sme mali. Zvukar sa pobavil a možno bol i polichoteny. Dobre okej potom prišli ku koncu aj ľudia od Wildernessu taže nesme až taki chudačikovia zlatučky!
Čo chystáš v blízkej budúcnosti?
Chystam sa dokončiť inštrumentalny album z materialu čo som nazbieral za dva roky. Plus dokončiť treti album lebo ten vznikal pomedzi druhy. Koncom mesiaca by mal vysť klip k pesničke Zuza. Pracovali na ňom deti zos Zušky v Krčave pod vedenim Marie Kováčovej. Bars sa mi pačia nadhľady ta som zvedavy čo z toho bude.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?
Asi aj hej. Na vychode sme furt mali silnu andgraundovu scenu. Pomaly sme sa infiltrovali na zapad aby sme ovladli hitparady a vytlačili Paľa Haberu, No name a Elán. Ale to sa nam asi žiaľ nikdy nepodari. Su to silni superi.
Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?
Chceš rebelovať? Chceš dačo zmeniť? Ta to zmeň. Možeš začať od seba. Rebeluj proti sebe. Proti domienkam ktore maš v hlave. Tamten je dobry ujo a ten je zly ujo. Da sa rebelovať proti barsčomu. Možeš kričať v tričke a jesť horalku jak povedal Andrej ale nikto ti nezaruči že sa tym dačo zmeni. Dačo zrob ked dačo chceš zmeniť. Keď ťa štve system ta ho nepodporuj aspoň. Nenakupuj bludy napriklad. Mam taku kamošku s ktorou som minule išiel po rubanisku. Skoro sa rozplakala keď videla tu spušť a vravi že s tym musime niečo spraviť. Protest abo čo. No a o tyždeň na to ma poprosila či jej pomožem povynašať skrine lebo si chce kupiť nove. Pridem tam kukam na tie skrine a reku šak vyzeraju uplne v pohode jak nove. Prednedavnom si plačkala jake su to svine čo robia s našimi krasnymi lesmi a ľaľa teraz ich v tom vlastne podporuješ haha. Takže neviem uplne jednoznačne odpovedať na otazku. To by bolo bars na dlho a nikoho nezaujima moje nejednoznačne mudrovanie.
Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?
Mne sa páči aj originalita aj osvedčene žanrove postupy. Neviem čo viac. Lebo niekedy aj taka originalita za každu cenu vie byť rušiva a niekedy zas su na škodu osvedčene žanrove postupy haha. Čo mam robiť aby som si neprotirečil? Keď vidiš veci tak nejednoznačne jak Raptor ťažko dojdeš k jednoznačnemu zaveru. Každopadne tento rozhovor nauči aj mňa čo vlastne chcem, kam smerujem alebo kto alebo čo som. Diky za tuto terapiu. Boa zas musim nad dačim rozdumovať do rici.
Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?
Čo ja viem. Každy to vnima po svojom. Ja som asi dosť tolerantny pokiaľ ma nepriviažete k stoličke a nenutite ma počuvať dačo čo mi spôsobuje psychicke problemy. Ako šak každy nech počuva a robi taku hudbu jaka ho bavi či už to robi z takeho či onakeho dôvodu. Niekomu sa môže zdať Raptorova hudba jak vykradačka starych hudboch a asi je to aj opodstatnene šak tak to zneje asi aj podľa toho čo sa mne pači. Štyl obliekania nejak u seba neriešim a každy nech sa oblieka jak chce premňa zamňa. Nevadi mi to pokiaľ mi trblietky na cudzich šatach nevypaľuju oči a znemožňuju viesť motorove vozidlo.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta ?
Nepočuvam nič so by sa mi nepačilo. Tolerujem to že každy ma pravo počuvať čo chce.
Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?
Rytmus a blues
Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?
Zo sučasnej sk sceny mam rad vecičky ako Vojdi, Nagy & Beni, Lukáš Valkučák, Džumelec, Abuol, Peter Kolárčik, Veľka Potreba, VBPS, Samčo a šicko okolo neho, Haďáci, Duo Kalich, Krstni otcovia, Deti, Nazi tampons, Nov, Vlado Nosáľ & Avedons, God & Eve, Boh Vajec, Berlin Manson, Jozef Žemľa, Drť, Wilderness, Andrej Dánoczi, Piče, Kúpel Mysle, Genuine Jacks, Ondrej Zintaer, Henry, Our Stories, 52 Hertz Whale, 300 Hrmených, The twö, Obligatne, Barbora Tomášková, Matúš Kolesár a ci pana neviem čo ešte. Viac ma momentalne nenapada. Ale musim sa priznať že veľa z toho slovenskeho čo sa mi pači nepočuvam pravidelne no. Skor ma bavia koncerty. Kapely čo ma seru neriešim vobec. Ako vie byť otravne v obchode počuvať radiove hity ale načo to budem riešiť predsa.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
EP Krsny otcovia alebo Novy album od Veľkej Potreby. Čakam furt na Vojdov novych no oni furt robia drahoty.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.
Album: Residents: High horses, Tetovanie odporučam: Kuriatko jak sa liahne z kraslice. Pivo neviem bo nepijem bars. Počitačova hra: Abes Exodus
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?
Skapal pes fest, Park camp v Trebišove, Vodna Stocka, Zničohonič fest, Pozitif dej, Hájovňa Žilina, Minifesťak MV=PQ.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Richard Stein, Marek Buranovský, Ľubo Petruška, Abuol, Peter Kolárčik, Tomáš Bateško abo proste dačo z 16. otazky.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Čo sa v mladosti naučiš v starobe akoby si zabudol.
