Obšar - V rabstvi merzotnyka (EP, 2025)
By Tom/EZR
Necelý rok po dlhohrajúcom albume Propastnyk sa hlásia black metaloví svidničania Obšar s novým EP V rabstvi merzotnyka (V otroctve ohavy). Ako deklaruje kapela na svojom Bandcamp profile,
"Slizký a jedovatý had sa prebudil z dlhého spánku!
Pľuje jed na všetkých a na všetko, otravuje mysle ľudí.
„Merzotnyk“ je klamár, šarlatán, tmár a jeho cieľom je priviesť ľudstvo do záhuby.
Žijeme v ére plnej Merzotnykov, sme ich otroci – žijeme „V otroctve Merzotnyka“!"
Aktuálny lyrický obsah priam vyzýva k personifikácii svojich vlastných merzotnykov ... V hlave sa mi okamžite mihá celá plejáda merzotnykov, ktorými je táto krajina posiata. Od hranatého merzotnyka na čele až po jeho ansámbel untermezotnykov - nebudem sa im tu ale venovať, tento hudobný počin si to nezaslúži.
Skúsime sa ale sústrediť na to, čo nové prináša Obšar a čo ostalo po starom (žánrové škatuľkovanie alert). Čo poznáme z predchádzajúcej tvorby je tematika prírody a jej mytologických obyvateľov v autentickej rusínčine. Máme tu melodický black metal, skvelo zvládnutý songwriting s výbornou produkciou. Gitary, bicie, spev - to je pevný základ, na ktorom Obšar stavia a popri ktorom si môže dovoliť experimentovať.
Práve experimentácia je kľúčová charakteristika EP V rabstvi merzotnyka. Pri všetkom, čo má kapela zvládnuté na jednotku, si dovolila pohrať sa s elektronikou a dark synthom – čo je najvýraznejšia zmena a patrí k prvým veciam, ktoré poslucháč zaregistruje. Kým predchádzajúca tvorba Obšar sa dala opísať ako melodický folk black metal, vďaka novým synth elementom sa EP V rabstvi merzotnyka prikláňa viac k symphonic folk blacku. Ale pozor, nie je to symphonic black metal v pravom slova zmysle - oproti komplikovaným synth kompozíciám tradičných 90s synth black metalových kapiel, obohacujú Obšar svoje skladby jednoduchšou formou synthovej hudby, ktorá má bližšie k žánrom ako retrowave či synthwave, čo potvrdzuje aj spolupráca na skladbe Sucha rokyta (Suhá vŕba) s domácim predstaviteľom retrosynth vlny MilchoMalefic. Dovolím si povedať, že aj vďaka využitiu jednoduchších synthových vrstiev, má výsledok bližšie k electro-goth soundu - skôr než k nevkusne komplikovaným synth napodobeninám sláčikového orchestra.
K jednotlivým skladbám si dovolím napísať pár prirovnaní. Som už postarší človek, všetko mi pripomína niečo a práve vďaka asociáciám sa rád vraciam v čase k hudbe, ktorú som mal rád pred rokmi. Asociácie neznamenajú neoriginalitu - skôr referujú na škálu autentických pocitov zakonzervovaných v čase, ktoré sa mi vďaka hudbe vynárajú zo zahmlených zákutí minulosti.
Prvá skladba Sucha rokyta (Suhá vŕba) má výrazný melodický motív kvalitatívne na úrovni Mourning Palace od Dimmu Borgir, akurát vo svižnejšom tempe a záverečný vokál mi v dobrom pripomenul videoklip ieuD od Igorrr. Dvojka Sľipa vira (Slepá viera) má asi najvýraznejší 90s synth black metal sound na celom EP a pripomína mi koncerty čechov Inner Fear, z obdobia ich skvelého albumu Symbiotry. Tretia skladba Falošnŷj prorok (Falošný prorok) je môj favorit albumu, fantastický riffing a stoptajmy, melancholické ženské vokály - goth-black metal element je tu najvýraznejší. Pamätáte si rakúsku Sunterra a ich Lost Time? Prípadne čechov Astral a ich Filicetum Lunare? Falošnŷj prorok radím medzi top skladby v rámci tohto žánru. Záverečná Plamiň rozumu (Plameň rozumu) je inštrumentálka, ktorá dôstojne uzatvára EP.
Hovorí sa že každá hudba alebo žáner sa opakuje po zhruba 20 rokoch, niektoré nové kapely majú záujem pôvodný žáner niekam posunúť, nazval by som ich progresívcami. Na opačnej strane stoja puristi - hudobní konzervatívci, ktorí si zakladajú na tom, že sound aj look musí byť totožný s tradíciami. Po retro vlnách doom, thrash, old-school death, raw (a war) black metalu či grindcore, cítiť, že Obšar patria medzi progresívne neo-synth black metalové kapely. Ich tvorba nadväzuje na undergroundovú vlnu prelomu milénií, no obohacuje ju o rusínsky panteón a poetiku, ako aj vkusne zakomponovaný dark synth.
EP V rabstvi merzotnyka, vydané na CD pod hlavičkou rakúskych Kvlt and Kaos Productions, svojou melodikou a žánrovým presahom osloví nielen fanúšikov 90s synth black metalu či goth metalu, ale aj všetkých hudobných zvedavcov, ktorí sa nehanbia obchádzať žánrové hranice extrémnej hudby.
============================================================================
Links:
https://www.instagram.com/obsarofficial/
https://www.facebook.com/obsharband/
https://www.youtube.com/channel/UCGInzuHiC_YTSHztMJlOnbA
Obšar @ JBLK:
https://jablkadaleko.blogspot.com/2024/10/136-lord-belial-reviews-obsar.html
https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/03/16-flork-reviews-obsar-pocornily-hory.html
https://jablkadaleko.blogspot.com/2024/10/246-obsar-propastnyk-2024-black-metal.html
https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/05/160-ancestral-volkhves-obsar-black.html
============================================================================
Obšar - V rabstvi merzotnyka (EP, 2025)
By Tom/EZR
Less than a year after their full-length album Propastnyk, the black metal band Obšar from Svidník returns with a new EP, V rabstvi merzotnyka (In the Slavery of the Abomination). As the band states on their Bandcamp profile:
“A slimy and poisonous serpent has awakened from a long slumber!
It spits venom on everyone and everything, poisoning people's minds.
‘Merzotnyk’ is a liar, a charlatan, an obscurantist, and his goal is to lead humanity to ruin.
We live in an era full of Merzotnyks, we are their slaves – we live In the Slavery of the Merzotnyk!”
The current lyrical theme invites listeners to personify their own Merzotnyks... My mind immediately flashes with a whole parade of Merzotnyks scattered across this country—from the square-headed one at the top down to his ensemble of unter-Merzotnyks. But let’s not go there—this musical work doesn’t deserve to be weighed down by politics.
Let’s focus instead on what Obšar brings anew, and what has remained consistent (genre-tag alert). From their previous work, we know their lyrical themes revolve around nature and its mythological inhabitants, all delivered in authentic Rusyn. We have melodic black metal here, with excellent songwriting and solid production. Guitars, drums, vocals—all form the strong foundation on which Obšar confidently builds and experiments.
And it’s experimentation that defines V rabstvi merzotnyka. With all the essentials mastered, the band has taken the liberty to explore electronics and dark synths—a striking shift in sound that hits the listener within seconds. While their earlier material could be described as melodic folk black metal, the addition of synth elements on this EP leans it more toward symphonic folk black metal. But beware—this isn’t symphonic black metal in the traditional sense. Compared to the complex synth arrangements of classic ‘90s synth-BM bands, Obšar incorporates a simpler, more effective synth style that leans closer to retrowave or synthwave. This is particularly evident in their collaboration with Slovak retrosynth artist MilchoMalefic on the track Sucha rokyta (Withered Willow). Thanks to this streamlined approach, the synth textures here feel closer to electro-goth than to the often gaudy, overdone imitations of string orchestras.
Let me share some personal associations with each track. I’m older now—everything reminds me of something. But these references don’t signal unoriginality; rather, they evoke a range of authentic feelings locked away in the past, which music brings back from the mist of memory.
The opening track, Sucha rokyta, features a strong melodic motif on par with Mourning Palace by Dimmu Borgir—only at a brisker tempo. The ending vocals pleasantly reminded me of the ieuD video by Igorrr. The second track, Sľipa vira (Blind Faith), has perhaps the most pronounced ‘90s synth-BM vibe on the EP, reminiscent of live shows by Czech band Inner Fear during the Symbiotry era. The third track, Falošnŷj prorok (False Prophet), is my personal favorite—fantastic riffs, stop-times, and melancholic female vocals mark this one with the strongest goth-black metal character. Think of Austrian band Sunterra’s Lost Time or Czech band Astral’s Filicetum Lunare—Falošnŷj prorok easily ranks among my favorites in this genre. The closing track, Plamiň rozumu (Flame of Reason), is an instrumental piece that wraps the EP with dignity.
It’s said that every genre tends to resurface every 20 years or so. Some new bands aim to move the genre forward—I’d call them progressives. Others, the purists, insist on replicating the sound and aesthetics of tradition—let’s call them conservatives. After retro waves of doom, thrash, old-school death, raw (and war) black metal, and grindcore, it’s clear that Obšar belongs to the camp of progressive neo-synth black metal. Their work continues the underground wave of the early 2000s but enriches it with a unique Rusyn pantheon and poetic vision, tastefully blending in modern dark synth elements.
Released on CD by Austrian label Kvlt and Kaos Productions, V rabstvi merzotnyka stands out for its melodic strength and genre-crossing appeal. It has the potential to capture the attention of traditional fans of ‘90s synth BM, goth metal freaks, and curious weirdos who couldn't care less about sticking to black metal labels.
No comments:
Post a Comment