#140 Last Influence of Brain. EBM z Hlohovca. Odpovedajú Solo a Bop.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?                                                                                   
solo:    Úvod zhrniem za všetkých. Solo: Kompozícia spev, Bop: Kompozícia mixáž, Blažena: bicie. V tejto trojici pracujeme na všetkých našich projektoch od roku 1995. Mňa momentálne najviac zaujíma kedy a či vôbec skončí toto šialenstvo /covid/ a všetko s ním spojené.                                                                                                                                                                                                                                 
                                                                                                                                                                       
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
                                                                                    
solo:    Okrem našich projektov som krátko pôsobil v Kifoth a hral som na pár koncertoch na pady.                                                                                
bop:    Ja v podstate to isté čo Solo.                                                                                

                                                                                    
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?                                                                                   
solo :    Všetka moja výbava je pre mňa zaujímavá, niektorá dlhšiu dobu, niektorá len na krátko. Momentálne môj najnovší prírastok je napr. Dreadbox Typhon. Inak som velkým fanúšikom nástrojov firmy Elektron. Mám od nich 4 nástroje a som maximálne spokojný. Ich možnosti a úprava zvukov sú nekonečné a to na nástrojoch milujem a také u mňa zostávaju dlho.  Takisto som veľkým fanúšikom modulárnych systémov a analógov všeobecne.                                                                                                                                                                                                                                                                          
bop:    Popis by bol na dlho… Každý nástroj má svoje pre a proti, svoj charakter… Pre mňa sú ale najviac nástroje s "dušou" a charakterom Moog a DSI. Mám rád modulárne analógy. Je to síce žrút času, ale zvuku dajú nezameniteľnú hĺbku. Zvuk z moduláru je vždy originál a nie preset, ktorý je uložený v pamäti nástroja.                                                                                
                                                                                    
                                                                                    

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
                                                                                    
solo :    Určite subjektívne, čoho dôkazom je to, že žiaden obraz, báseň či song sa nepáči všetkým ľudom, ale len hŕstke fanúšikov konkrétneho umelca. Úplne najideálnejšie je keď ide manuálna zručnosť a talent umelca ruka v ruke. Ale dá sa určite tvrdou prácou dopracovať aj na úroveň talentovaného umelca, čiže Moment predelu je ťažké určit.                                                                                
                                                                                                                                                                        
bop:    Subjektívne aj objektívne. Ako hovorí Solo subjektívne, pretože sa páči len hŕstke ľudí a objektívne sa stáva, keď osloví masy, kde sa z neho stane komercia. Čo je to umenie?                                                                                                                                                                                                            
                                                                                    
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?    
                                                                                
solo:    Umenie nemá hranice. Každý umelec má podľa mňa obrovskú fantáziu a fantázia nemá hranice a to je na umení fascinujúce. 

bop:    Nie nemá...                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?                                                                                   
solo :    Hranice sú v hlave, osobné hranice nepoznám. Ak nie som schopný niečo akceptovať, tak sú to bezduché odrhovačky, ktorých cieľom je za každú cenu niečo hejtovat a kritizovať až sa dostanú do stavu, že z v podstate ani nevedia čo krizujú.                                                                                

bop:    Neviem, či nie som schopný akceptovať… ak ma niečo nezaujíma, tak proste kašlem na to. Je toho veľa čo by som mohol alebo mal mať za pomyslenou hranicou, ale to je subjektívne… Proste to neriešim...                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?                                                                                    

solo:    Inšpiráciu máme všade okolo seba. Ja sa snažím hladat inširáciu vo svojom bezprostrednom okolí. Inšpirujú ma priatelia, rodina a hlavne kolegovia Bop a Blažena, čiže načo chodiť daleko, keď tie najzaujímavejšie veci máme priamo pod nosom.                                                                                

bop:    Mňa najviac inšpirujú námety od Sola, proste keď pošle nejaky 20 sekundový song, to ma vie vybudiť a nainšpirovať k dalšiemu rozvoju danej pesničky. Niekedy to môže byť aj jeden jediný zvuk…                                                                                
                                                                                                                                                           
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
                                                                                                                                                                    
solo:    Na túto otázku hádam ani nejde odpovedať. Samozrejme, vždy je to tá najnovšia vec, ktorú ale pri našom tempe veľmi rýchlo premazáva dalšia.                                                                                 

bop:    two faces, anabela, greed, noaco, broken moonster… tie songy majú hlbku a aj z nejakého dôvodu mám s nimi spojené nejaké spomienky k danej dobe.                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?                                                                                                                                                                                                                                            
solo:    Na texty hlavne v poslednej dobe kladieme veľký dôraz aj preto spolupracujeme s ľudmi čo majú čo povedať a vedia to. Vlado Filipko na Insomnicons a Insomnicore odviedol skvelú prácu. Momentálne nové veci Samhain a Liob textuje Out Mind, ktorý má iný prístup, ale jeho texty sú skvelé. Preto je pre mňa zložité vybrať niečo konkrétne.                                                                                
                                                                                    
bop:    Fakt neviem :-)                                                                                
                                                                                                                                                                           
 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?                                               

                                    
solo:    Tým, že som v začiatkoch nemal veľké oči, nezažil som žiadne sklamanie v realite .                                                                               
bop:    Robiť to pre radosť a to sa aj stalo.                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?                                               

                                    
solo:    Zrejme keď som dostal do ruky prvé vydanie, pamatám si že som bol happy a hrdý .                                                                                 

bop:    Presne, prvé CD.                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?                                                                                    
                                                                                                                                                                        
bop:    Raz som sa pred koncertom tak opil, že ma museli budiť tak, že mi na hlavu dali bubon a búchali až som sa zobudil… :-)                                                                                
                                                                                    

Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?                                                                                    
                                                                                                                                                                        
solo:    My máme plány stále, už sa mi koľko krát zdá, že len plánujeme. Určite bude dôležité pokračovať v práci na našom labeli Electrofrequent, ktorý sa behom prvého roka jestvovania výborne rozbehol.  Čo sa týka projektov, tak je pred nami veľká výzva, pretože budúci rok 2022 mám v pláne vydanie každého nášho projektu. Začneme začiatkom roka Samhainom a v priebehu roka príde na rad nové vydanie L.I.O.B.  a Loct in, takže nudiť sa nebudeme. Viem že to bude náročné, ale kedže je blbá doba a naživo sa hrávať nedá, tak sa budeme venovať produkovaniu a vydávaniu.                                                                                                                                                                                                                                          
bop:    Trošku zrevidovať gear v štúdiu, pretože nie všetko využívam a samozrejma pokračovať v projektoch na ktorých pracujeme. Taktiež sa snažím zmeniť proces celej tvorby za účelom trochu zmeniť výsledny zvuk.                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
                                                                                    
solo:    Ja áno a zaradujem sa do elektro-industriálnej scény nakoľko je naša produkcia zameraná na tento štýl a v tomto duchu vedieme s kolegami aj label Electrofrequent.                                                                                
 

bop:     Sme už roky súčasťou electro-industrialnej scény a tak to aj ostane.                                                                                
                                                                                                                                                                   

 

Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?                                                                                    

bop:    90ky boli veľmi pestré a vznikalo docela veľa kapiel, ale nemali dlhú životnosť, čo je škoda. Chýbala tá podpora okolo… sme malé krajiny (myslím SR aj ČR), takže malá základňa fanúšikov, málo koncertov. Začiatok storočia bol v znamení Aliens Production, ktorý to potiahol a sprofesionalizoval za čo Rybymu patrí veľká vdaka. Ale celkovo, nám starne aj tá malá základňa, a nových fandov moc niet, takže sme naozaj extrémne okrajový štýl. Výhoda dnešnej doby je v technológiách a sociálnych sieťach, ale má to aj nevýhody, ľudia zleniveli....                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?                                                                                    

solo:    V tom, že už sú z nich starí páprdovci :-). Ale za mňa to bola úplne iná doba a tak nejak sme si viac važili v rámci toho, že nebolo toľko možností ako dnes, nejakého výsledku našej práce a toho že sme sa dokázali ako tak pretlačiť na scénu. Práve tie možnosti sú výhodou kapiel, ktoré začínajú v tejto dobe. Nástroje sú podstatne dostupnejšie, lepšie a lacnejšie. Vedia sa jednoducho a ľahko vďaka soc.sieťam spropagovať a dostať sa do povedomia fanúšikov.                                                                            
                                                                                    
bop:    Podľa mňa sa v 90s viac experimentovalo, pretože neboli také možnosti. Elektronická hudba je dosť o vybavenosti nástrojov, no dnes je to možné do veľkej miery urobiť všetko v PC. Tie možnosti dnes sú nekonečné…                                                                                

                                                                                    
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?                                                                                    

solo :    Slovenská scéna nie je zas natoľko veľká, že čo vyberať medzi minulosťou a súčastnosťou, preto čo som počúval v mladosti vačšinou funguje aj dnes. Samozrejme, sledujem ale celú ebm, industrial a synth scénu, ale nepohrdnem ani dobrým metalom a podobne.                                                                                                                                                                  
bop:    Popravde, moc nesledujem domácu scénu… ale rád vypočujem, čo mi príde pod ruky.                                                                                                                                                                
                                                                                    
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?                                                                                     

solo:    Určite ich rozdeľuje štýlová rozmanitosť. Nie každý má tak široký záber, že dokáže akceptovať všetku hudbu. Spájat ich určite môže vzťah k hudbe, keď producent vie čo je za výsledkom, tak si dokáže vážiť prácu každého producenta .                                                                                
                                                                                    
                                                                                    

 

Čo ťa na domácej scéne serie?                                                                                                                                                                        

solo:    Komunikácia, egocentrizmus !!!                                                                                

bop:    nič                                                                                                                                                                                                                                                 
                                                                                    
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?                                                                                    

solo:    Posledne nové Craniotomy                                                                                

bop:    Mne sa páčil posledný Disharmony a Depressive Disorder videoklip.                                                                               
                                                                                    
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.                                                                                    
solo:    K hrám a seriálom sa nedostanem, pre mňa je to len žrút času. Tetovacie stúdio, za mňa jednoznačne Tome tattoo. Hudobne ma v poslednom čase potešil najnovší Amorphous.                                                                               
bop:    Dobrý film pre mňa bol od Netflix "Dont Look Up", ktorý zaujímavo odráža dnešnú dobu. A hudobný album - po dlhej dobe ma veľmi potešili Ministry "Moral hygiene".                                                                                                                                                          
                                                                                    
Vinyl alebo CD ?                                                                                     

solo:     Vinyl ma tak nejak vnútorne priťahuje. Určite mám v pláne pripraviť nejaký materiál na vydanie na vinyle. Aj keď si to zatiaľ ani nemám na čom pustit :-)                                                                               

bop:    Nejak ma to neberie. Láka ma to, ale je to daľší krám do domu… je to pre fandov čo majú čas.                                                                                                                                                               
                                                                                                                                                                        Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?                                                                                    

bop:    The Dark :-)                                                                                
                                                                                    
                                                                                    
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.     
                                                                                
bop:    "Menej je viac". Ale väčšinou mám problém sám toto dodržiavať :-)    

==================================================================

Linky:

https://electrofrequent.bandcamp.com/

https://aliensproduction.bandcamp.com/album/meantime-ep

https://www.facebook.com/lastinfluenceof                                                                           

#139 BIOS. Electronic Music. Odpovedajú Jozef a Boris.

 

                                                     
 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

J: Som Jozef, živím sa grafickým dizajnom, zaujímajú ma vizuálne umenia, hudba, beh.

B: Som Boris, živím sa vizuálnym umením, zaujímajú ma vizuálne umenia, hudba a cyklistika.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

J: BIOS – gitara, synth a OMM – gitara, synth

B: BIOS – synth modulátory, BRADA – synth modulátory, AE – synth modulátory


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

J: Trsátko, e-bow, občas slák, slider, elektrická gitara, volume pedal, oktaver, fuzz, synth pedal, tremolo, 2x delay, distortion, 2x looper. Tento setup (nie v tomto poradí) mi zatiaľ stačí, a už nie som taký geek do pedálov ako kedysi. Ak by som si mal vybrať určite by som sa nezaobišiel bez looperu a možno skreslenia. Amp v rámci BIOS-u nepoužívam, ale inak 50 W lampový alebo akýkoľvek iný ktorý je k dispozícii a dostatočne hučí. Používal som ešte korg volca-keys, ale teraz už len sporadicky. Môj súčasný gear je zaujímavý tým, že je to oštara vláčiť. Ale nemenil by som za napr laptop – preferujem zvuk a ovládateľnosť analógu.

B: Korg Monotribe, Korg Volca (Keys, Beats, Drums, Bass), Korg Monotron delay, Arturia Microbrute, Arturia Keystep, Teenage engineering Pocket operator Office, 2x delay. Kedže naživo obsluhujem deväť spárovaných synťákov menších rozmerov, ide o proces neustálych objavovaní nových zvukov, kompozícií a štruktúr. To považujem na tom za najviac zaujímavé. Podobne ako J sa vláčim s 21kg kufrom, ktorého obsah mi umožňuje živšie ovládanie a prepojenie mysle s mašinkami.

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

J: Subjektívne. Ale pomenovávanie a zaradzovanie "diel" mi veľmi pomohlo v zorientovaní sa. Ten moment by som videl asi vo vlastnom vklade, snahe vymaniť sa zo zaužívaného. V zvedavoti, nebánia sa objavovať, skúšať, kaziť.

B: Vo svojej tvorbe práve spájam onú remeselnú zručnosť a umenie. Za dôležitejšie ako je porovnávanie považujem vykročenie z komfortnej zóny, skúšať nové postupy, materiály či technológie a nebáť sa aj zariskovať, respektíve niečo pokaziť.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

J: Za mňa totálna sloboda (pokiaľ neobmedzuje slobodu iného). Akurát by sa nemalo vykrádať a gýčovatieť.

B: Absolútne žiadne hranice. V roku 1961 vzniklo dielo Merda d'artista od talianskeho umelca Piero Manzoni. Ide o 30 gramov umelcovho hovna zabaleného v konzerve. Tých konzierv je 90ks.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

J: Vypočítavosť.

B: Vypočítavosť.

                                                                foto: Katarína Ščasná

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

J: Za BIOS hlavne z vzájomného feedbacku na Borisa ale samozrejme aj zo všetkého okolo, čo vo mne rezonuje.

B: Asi tak, denne mávam veľa podnetov, či už na vizuálne alebo hudobné stvárnenie. Záleží na čom práve pracujem. Ideálna situácia je vtedy, keď pri maľovaní počúvam voľné improvizácie zo skúšok a analyzujem ich a naopak, kedže nejde o hotové veci, disponujú istou nespútanosťou, ktorá mi robí background pre analýzu diela na ktorom v tej chvíli pracujem. Keď skúšame, tak medzi nami prebieha neverbálna komunikácia, do ktorej každý niečo svoje vloží a ten druhý mu na to odpovedá.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

J: Mám celkom pekný vzťah s naším prvým albumom Fluorescent Minerals. Asi kvôli tomu, že sme prípravu našich vecí začali brať trochu vážnejšie.

B: Najradšej mám keď sa po koncerte obaja zhodneme na tom, že sme sa pri tom dobre bavili a poďakujeme si navzájom.


 

Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

J: Nemáme texty.

B: Prvé roky nášho pôsobenia som niečo nezrozumiteľné vrieskal do mikrofónu ale obsah žiaden, len zlosť. V súčasnosti vokály nepoužívame.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

J: Hlavná ambícia je aby ma to bavilo a napĺňalo. Všetko ostatné beriem ako bonus.

B: My sme nemali žiadne ambície byť takí a onakí, proste sme sa hrali. Ostatné prišlo samo a vďaka tomuto postoju sa cítime byť slobodní.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

J: Asi že som sa spoznal so skvelými ľuďmi, a bol na skvelých miestach.

B: Pre mňa to bol trojmesačný rezidenčný umelecký pobyt v Tokyu;)


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

J: V rebríčku dekadencie som celkom nízko. Pár krát sa to v začiatkoch prehnalo s alkoholom pred koncertom (a od vtedy pred hraním zásadne striedmo). Nepočujúci zvukár na jednom koncerte bola zaujímavá skúsenosť. Alebo vybaľovanie a vysvetľovanie pedalboardu policajtom na letisku s takmer odlietajúcim lietadlom.

B: Hahaha, na podozrenie letiskovej ochranky, že máme v batožine bombu sa nedá zabudnúť.


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

J: Momentálne mám trocha hudobný útlm, ale rád by som pokračoval v hraní s Borisom a možno skúsil oprášiť staré projekty.

B: Istotne nové skúšania s Jozefom a tiež sa mi žiada nejaká novota v ostatných projektoch. Počas druhej polovice minulého roka som okrem iného pracoval na dvoch soundtrackoch a to pre tanečníčku Ariadnu Vendelovú a jej choreografiu a potom pre videozáznam z modelovania hlavy popredného sochára staršiej generácie Juraja Bartusza.

                                                                    foto:  Tibor Czitó
 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

J: Asi aj áno. Asi najskôr elektronicko-experimentálnej – ak niečo také existuje.

B: Myslím, že môžem napísať, že sa cítim byť súčasťou domácej scény. Máme za sebou desaťročie nášho pôsobenia a boli sme priamymi svedkami toho ako tá scéna rástla a rozvíjala sa.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK/CZ UG scénu?

J: V 90s som bol adolescent na dedine – návštevy prvých koncertov, 00s – parties, zopár festivalov, VJ-ing, prišli prvé pokusy robiť niečo aj sám. No a 2010 vznikol BIOS a prvé vlastné koncerty.

B: Pre mňa sa to zmenilo vzniknutím BIOS, predtým som bol len konzument hudby. Na prvé turné sme šli hneď po našom prvom koncerte a rýchlo sa učili. Boli sme oslovení kapelou Jelly Belly ako ich predskokani a tak sme s nimi zažili plno úsmevných situácií. Odvtedy sme hrali na viacerých koncertoch a festivaloch doma a v zahraničí.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

J: Možno mali výhodu v osobnejšom kontakte bez internetu. Snáď v úprimnejšom presvedčení. Naozaj neviem, lebo teraz vidím okolo seba veľa zapálenych ľudí a oveľa viac možností sa realizovať.

B: Zapálených ľudí neubudlo, čo pribudlo sú prostriedky a tie sú aj dostupnejšie, keď vezmem v úvahu, že viacero interprétov využíva softvérové možnosti produkovania hudby.


Ktoré SK/CZ UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

J: Mladý som inklinoval k pankáčom a HC, potom som na chvíľu privoňal k tanečnejším žánrom, potom k idustrial/EBM, italo discu, postpunku, folku. Neskôr do viac experimentálnej elektroniky a metalu, hlavne sludge/drone/doom. Momentálne si okrem toho dávam aj dosť gitaroviek.

B: Ja som bol a som metalista. Prešiel som si naozaj viacerými žánrami, kvôli niektorým počinom som metal istý čas ani nepočúval ale nejako som sa neobmedzoval, či to bol sofistikovaný pop, rap, electroclash, industriál, drone, ambient, gitarovky alebo tanečná hudba. Len ľudovky moc nemusím.

                                                        foto: Tibor Czitó
 

Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

J: Spája ich asi zápal v tom čo robia. Rozdeľuje ich ješitnosť(?).

B: Ješitnosť býva prekážkou v zdravom vývoji umelca. Spoločným menovateľom je nadšenie pre tvorbu.


Čo ťa na domácej scéne serie?

J: Vyslovene serie? Asi nič. Možno by to chcelo viac odvahy kapiel neísť podľa zaužívaných vzorcov.

B: Pokiaľ domáca scéna neserie na nás, tak je všetko v poriadku:D
        

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

J: Zvukovo sa mi páčil napr. Dead Janitor - Pendulum, cover Daniela Kordíka – Brehy Vlny a video od Tittingur – Sauna.

B: Weltschmerzen label zastupuje viacero interprétov, ktorých zvuk či album cover bol pre mňa zaujímavý.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

J: Albumov by bolo veľa, netrúfam si dať jeden. Hra – teraz hrám Last od Us 2 a baví ma to, inak si stále rád zahrám online COD – MW2. Film – z brucha... niečo od Jodorovského, to je stále sranda. Seriály žiaľ nepozerávam a tetovanie nemám. A pivo – Plzeň nič nepokazí.

B: Uf, aký album? Čo ma však naposledy silno oslovilo bol Pertubator – Lustful Sacraments. Kniha Ruzká klazika, seriál Arcane, hra Division 2, tetovanie nemám a remeselné pivo milujem akékoľvek, jednoznačne ponuku od Padre Brewing Company.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

J: Kraa festival v A4, Plnka vo Fuge a Hradby samoty. Dávnejšie som chodieval na aj festival Creepy Teepee do Kutnej Hory. Na týchto akciach počul vždy niečo, čo ma milo prekvapilo a stretol som sa tam s veľa mne milými ľuďmi.

B: Creepy Teepee festival, Next festival, Hradby Samoty a švédsky Norberg festival.

 

Vinyl, CD, kazeta alebo digital?

J: Vinyl.

B: Digital:P


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

J: Napr. Penumbra Vortex.

B: Metrom


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

J: Klídek.

B: "it's is my life" – Jon Bovi

==============================

Linky:

https://biosproject.bandcamp.com/
https://www.facebook.com/biosproject/
https://000000cofo.tumblr.com/
www.borissirka.tumblr.com/
http://www.borissirka.com/

#13 Flork! Reviews: Rozpor - Hrubá Sila (2022)

Rozpor - Hrubá sila (2022)
By Flork!

The great thing about bands like Rozpor is that they continue to produce amazing music and bring attention to social issues, while at the same time having loads of fun. Hrubá sila (Raw Power) is the band’s 8th full-length album that includes several guests, such as the rapper Edúv syn, pianist Jakub Vizner, as well as the Chick2Chick Trio.

Rozpor has been around for several years now, in fact, for more than a couple of decades, but have also seen a few changes in their line-up. In spite of that, they continue to retain their strict anti-fascist stance, maybe even more so now than ever before. Yet they still write great songs that deal with stuff going on in today’s crazy world, especially here in Slovakia.

The album is full of catchy melodies with both heavy and light guitar riffs. There is no experimentation here, as there never is, keeping true to the punk rock and oi! genre of their previous work. The album opens with the title track and acknowledges that raw power is still alive and well and sets the mood and energy level for the songs to follow. Neďaleko od raja (Near Paradise) is a nice tribute to Bratislava, reminding us that geographically, it is situated in the best part of Europe with the beauty of the Little Carpathians and the Danube River offering us our own garden of Eden. The tune itself has great arrangements and makes a good supporting argument to Regi-análna osveta (Regi-anal Enlightenment), where lead vocalist Fabko is obviously sick of the longstanding east-west competition and reminds us that Slovakia is too small for such shit.

As with all their music, the entire album is sung in Slovak, however, it does come with lyric sheets in both English and Slovak. They are all worth reading since they deal with political issues, such as extremists in parliament (Požehnanie od Vsetkých Svätých Kokotov), social change and activism (Benefit nie Charita), homophobia and xenophobia (Dobrá Správa), and of course the omnipresent evil all around us, disguised like a wolf in sheep’s clothing (Zlo).

With 2022 still very much ahead of us, a year where Slovakia finds itself divided by Russia and the USA, vaxers versus anti-vaxers, a society that never seems to fully agree and unite on anything, Rozpor will have no trouble at all finding content and material for future songs and albums. At present, the album is available for download (Uložto) and has 2 videos up on Youtube for Milujeme Vulgarizmy and Dobrá Správa.

#138 HAVOCKNOIZE. Doomcore z Bratislavy. Odpovedá Dano.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

- Volám sa Daniel, som z Bratislavy a vo voľnom čase sa okrem iného venujem produkcii a DJ-ingu elektronickej hudby, konkrétne štýlom techno, doomcore, darkcore, industrial, terror a speedcore pod mojím alter egom HAVOCKNOIZE, tento rok už 10 rokov. Najviac ma zaujíma kedy sa oteplí už.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

- Ako producent vydávam skladby a EP-čka len v zahraničných labeloch ako Traumatic, Dark. Descent., Sounds Diabolic, Haunted a podobne. Najviac spoločných projektov som vydal so španielským producentom Xkri/Nyctophilia, naposledy v jeho labeli GIF records v decembri 2021. Čo sa týka hrania tak som hral napríklad na Hradby Samoty, Slovtek, Urbsounds label night a Construction.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

- Na produkciu používam momentálne monitory M-Audio BX8, midi piano M-Audio, slúchadlá Beyerdynamic DT 990 PRO 250 a na hranie laptop a konzolu Pioneer FLX6. Výbava je pre mňa zaujímava tým že s ňou zahrám veľa muziky za málo peňazí.
 

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

- Umenie je podľa mňa subjektívne. Ten moment je, si myslím, asi to keď niekto vie vytvoriť niečo originálne čo vedia ľudia oceniť.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

- Nie som odborník na umenie a keď mám byť úprimný, vôbec som túto tému neskúmal ale myslím si že umenie nemá hranice, rovnako ako humor alebo štátny dlh.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

- Asi to, keď niekto prestane robiť napríklad hudbu z nadšenia ale radšej sa zapredá, nie je už sám sebou a začne robiť nudné komerčné trendy veci kvôly peniazom, pozretiam a nieviem čomu všetkému.


 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

- Väčšinou z počúvania mixov, trackov ale často aj z filmov prípadne sa idem vyvetrať na bike do lesa.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

- Ťažko povedať, vždy sa mi páčia moje najnovšie skladby keďže vždy tam použijem niečo iné ale napadá ma môj track posledný track Hopelessness lebo mi príde energicky a industriálny.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

- Tajomstvo žárofky od Tatrofka 200025000 "Miznú mi zuby v žiare žiaroviek"

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

- Moje ambície boli robiť tvrdé nepríjemné tracky ktoré by svojim spôsobom mali v sebe nejakú myšlienku alebo príbeh čo mám aktuálne v hlave a zároveň by ich hrávali DJi vo svojích setoch aj na väčších eventoch a potom sám si zahrať sem tam na nejakej párty a púšťať vlastné nepríjemné tracky. Realita je táka že sa všetko stalo realitou čo ma neskutočne teší a motivuje.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

- To bolo keď som čerstvo vydal svoje EP v belgickom Traumatic ktoré sa skladá so 6 trackov a krátko na to som videl video záznam zo setu Manu le Malin ako hrá 5 z nich na veľkej párty niekde vo francúzku. Extrémne som bol nadšený že sa mu páčia moje tracky a hrá ich.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

- Nenapadá ma žiadna špeciálna príhoda. Netušim ako som vysoko ale asi dosť haha


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

- Stále robiť nové tracky a posúvať sa v kvalite.

 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

- Absolútne sa necítim byť súčasťou domácej scený.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

- V 90's som sa len učil chodiť navyše nesledujem domácu scénu takže neviem. Pre mňa bola špecificka dekáda od cca 2008-2018 kedy som objavoval nové žánre ktoré ma podnietili robiť vlastnú tvorbu.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

- V 90's bolo asi jednoduchšie priniesť niečo nové na scénu a trh nebol tak presýtený. Dnes je zas veľká vyhoda že celý svet je prepojený internetom a človek sa ľahšie ku všetkemu dostane. Ja som vďaka tomu objavil zahraničnú scénu a spoznal kopec nových ľudí čo by bolo pred 25 rokmi omnoho náročnejšie.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

- Kedysi som počúval hlavne hardtechno a teraz je to mix všetkého od techna cez industrial hardcore až po speedcore.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

- Spoločný menovateľ je asi tvorivosť a rozdelujú ich asi rozdielné názory.


Čo ťa na domácej scéne serie?

- Že kultúra ako taká je v zlom stave, kluby sa stále zatvárajú alebo im to hrozí a ešte ma sere, že tu je malá scéna producentov underground hardcore scény.


20     Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

- Najviac ma zaujala kapela Tatrofka 200025000 a video klip Cinkota je nevinný


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

- Album asi Moleculez – Lucifer's Infernal Empire At Midnight lebo je to z doby z ktorej sa mi hudba páči najviac, kniha The Subtle Art of Not Giving a F*ck lebo je užitočná do života, film Pulp Fiction lebo je to klasika plná hlášok, PC hra DCS World lebo je to dobre spracovaný simulátor, tetovanie nemám, a pivo Urpiner 10 lebo pomer cena/výkon haha

 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

- Zahraničná akcia Traumatic Label Night lebo sa tam hraju temné a tvrdé žánre ktoré tu chýbajú.


Vinyl, kazeta, CD, digital ?

- Digital


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

- Maraki a Alica Volf


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

- Neprestaňte tvoriť.

================================================

Linky:

https://soundcloud.com/havocknoize
https://www.youtube.com/watch?v=Qfx8for5xC0
https://youtu.be/I2i05Ua5Wa8
https://www.facebook.com/havocknoize/

#137 Začiatok Konca. HC Punk z Topoľčian. Odpovedajú Novko, Feďo a Majo.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Moja prezývka je Novko. Už počas strednej školy som pomáhal otcovi so sieťotlačou. Je to môj koníček aj práca, ktorá ma baví dodnes. V týchto dňoch si práve vychutnávam vianočné voľno s rodinou a pozerám rozprávky a filmy.

Mňa volajú väčšinou Feďo, hrám na bicie a v týchto dňoch ma zaujímajú najmä moja rodina a kapela.

Som Majo a robím vo firme na výrobu bazénov a výrobkov z laminátu. V týchto dňoch ma zaujíma asi to zohrávanie kapely a nový štart po krátkej pauze.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Novko: Mojím najdlhším projektom a srdcovkou je Začiatok Konca. Tu som stál od zrodu tejto kapely, do ktorej som prispel svojou hrou na basu, gitaru a nejaké to hulákanie. Ale hral som aj v iných projektoch, ako D.N.S.J. CREW (gitara, spev a vokály), ZERO TOLERANCE ( gitara, vokály) a TPS CREW (gitara, spev a vokály).

Feďo: 30 rokov (s dvoma prestávkami) hrám v ZK, inak som ešte chvíľu pôsobil v TPS Crew a Beautiful Bastards.

Majo: Fuuu začalo to asi niekedy okolo roku 2009 Kapelou Tryamera kde som hral basgitaru. Ďalej som pokračoval na gitare v TPS Crew. Neskôr ma oslovili chalani z Beautiful Bastards kde hrám gitaru dodnes. Mimo toho ešte hrám v kapele Maenia na basgitaru.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Novko: Prešiel som viacerými aparátmi, cez Fender, Laney, Randall, Vox, Peavey a skončil som na Marshall JCM 2000 DSL 50W. Ten mi vyhovuje zatiaľ pre ZK najviac a pri ňom som aj zostal. Gitarový box Orange PPC 212. Gitara B.C. Rich Mockingbird Exotic Classic. No posledný album ZK  “Nádej umiera posledná” 2021, som celý nahral na bassovej gitare Fender PB (ktorú vlastním) a aparáte Ampeg SVT 450 (požičaný od Boro Brutala BB- ďakujem). Takže gitary som sa na albume ani nedotkol, ale to neznamená že som v ZK s gitarou skončil 🤓. Efekty nepoužívam iba ladičku, som zástanca čistého skreslenia.

Feďo: Od roku 1998 hrám na červené Pearl Export series, používam singel pedal Eliminator doublechain, činely Zildjian: A custom ping ride 20, 16 / 18 S a hi-hat Z.

Majo: Gitary- Gibson SG 70tribute. Epiphone Les Paul Zakk Wylde signature model.
Gitarová hlava Marshall dsl50,box Kustom 4x12.
Wah-wah cry baby gcb95 modifikovaný trocha posvojom, minitubescreamer a pedálová ladička Korg + vysielačka AKG.

                                                                        foto: Facebook

 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Novko: Myslím si, že v umení nie je nič presne definované. Je to vec názoru každého, aj keď táto odpoveď je tiež subjektívna. Manuálna zručnosť ako taká, je skvelá vec, ale aby sa stala umením, na to treba predstavivosť a fantáziu.

Feďo: Umenie je objektívne čisto subjektívne. Keď manuálna zručnosť stráca v sebe umenie, tak vzniká gýč. A naopak, keď umenie stráca manuálnu zručnosť vzniká strata času.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Novko: Bezhraničnosť umenia je fascinujúca. No pri pozeraní niektorých módnych prehliadok, to fakt už hraničí s kreténizmom.

Feďo: Umenie v spojení politickej propagandy je asi najväčšia zvrátenosť. Ostatné je vec vkusu a tolerancie.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Novko: Sprostota

Feďo: Povrchnosť, gýč, rôzne klišé a politická propaganda.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Novko : Čakám, kedy má najvyšší klepne po hlave a po rozvibrovaní mozgových závitov niečo zaiskrí a v ten daný moment si nahrám nápad na mobil pískaním, alebo hmmmkaním. Stáva sa to aj počas spánku, vtedy musím odbehnúť do kúpeľne a tam to zaznamenať, aby som nezobudil ženu. Inšpirácie je všade naokolo dosti.

Feďo: Ako taxikár asi najmä v práci, na ulici. Každodenne počúvam rôzne príbehy, úvahy, názory. Veľa počúvam aj rozhlas, rôzne debaty, streamy… všade je plno rôznych názorov, pohľadov a skratiek v jednoduchosti myslenia a ja sa potom z toho všetkého snažím urobiť nadhľad a svoj názor mám potom možnosť hodiť na papier, čo ma ako “textára” velice baví.

Majo: Ráno sa zobudím,zavesím na seba gitaru a idem variť kávu a niečo ma už proste napadne. Alebo mi niečo hrá v hlave dlhší čas,tak si to idem zahrať. Tá inšpirácia prichádza sama.


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Novko: To je ťažká otázka! Každý album má niečo do seba. Každý z nich vznikal v určitom období a chcel ním niečo povedať.

Feďo: Asi najjednoduchšie bude, keď poviem, že môj prvý text “Zostaň tu” z albumu Unity99. Celý album tuším otextoval Novko (hádam okrem dvoch skladieb) a k tejto sme nič nemali, tak som sa hlboko zamyslel a vznikol tento text. A odvtedy píšem kadejaké somariny. Okrem albumu Morskí vlci som napísal 99% textov k Novkovej muzike a jeho podkladom.

Majo: Samozrejme ten posledný, lebo pre mňa je to prvý album na ktorom som so ZK robil a myslím, že je aj dosť odlišný od ostatných starších albumov.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Novko: Bude to asi skladba “Dni keď sa nevzdávaš” z albumu Zovretá päsť 2012.
Sú dni keď tvárou v tvár,
musím zas dokázať,
že stále viem bojovať
o miesto vedľa vás.
Tvrdo sa prebíjam
a nikto sa ma nepýta,
či vládzem sám preplávať
cez bahno problémov.

Feďo: Momentálne asi z najnovšieho albumu to je text Homo Tragedis:  “Ale veď všetci sme len ľudia, čo sa stále sťažujú, ktorí nevedia, čo vlastne chcú a kto vlastne sú”.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Novko: Hneď začiatkom deväťdesiatych rokov bolo mojím snom hrať v nejakej kapele. A tak sa aj stalo a v roku 1990 sa podarilo založiť Začiatok Konca. Bolo to obrovské nadšenie aj napriek tomu, že sme na ničom nevedeli hrať. Vtedy nebolo dosť peňazí na poriadny nástroj nieto ešte na aparát. No keď sa chce, všetko sa dá a sme tu dodnes.

Feďo: Ambície som mal, čo najviac mlátiť do bubnov, urobiť z nich triesky na kúrenie, rozbiť všetky činely a blany. Nejak som sa nezamýšľal nad kvalitou svojho hrania a mojej budúcnosti. Hlavne, že po koncerte či skúške bola na bubnoch krv. Vtedy som vedel, že som do toho dal všetko.

Majo: Keď som začínal, tak som mal sen, že raz budem mať dobrú kapelu a budem koncertovať. To sa splnilo tak som spoko.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Novko: Čas, ktorý nám je daný aj popri práci a rodine, zohráva dôležitú úlohu v tom, že dokážeme ešte stále čo to vytvoriť. Ten moment, ktorý príde na skúšobni s kamarátmi a dokáže spojiť myšlienky do nejakého celku, to je pre mňa to najsilnejšie v tom čo robíme.

Feďo: Najsilnejší moment je pre mňa vždy akákoľvek pochvala, za či už odohraný koncert, album alebo konkrétne nejakú pesničku/text. Konkrétne najsilnejšie momenty sú v starých kluboch, ako sú v podzemí Prahy, Banskej Štiavnice, Bardejove, B. Bystrici, Blave Fuga a podobne. Keby nebolo kapely tak by som sa na mnohé miesta nikdy nedostal.

Majo: Podľa mňa ten moment ešte neprišiel. deAle bolo zopár silných koncertov, ktoré sa mi hlboko vryli do pamäti.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Novko: Bolo to na feste Pod Parou, na ktorom sme požičali svoje nástroje, na koncert kapely Madball - gitaru (Mittsovi) a basgitaru (Hoya). Neprišli im z letiska ich veci a tak sme im poskytli naše 😉. Po ich vystúpení sme s nimi posedeli v Backstage, kde sme urobili pár fotiek a dali pár pív. Dekadencia je smer, do ktorého nechcem  vôbec vstupovať, aj keď nám neustále šliape na päty.

Feďo: O svoje dekadencie sa nerád delím, aj keď ich je málo, ale o to viac sú šťavnatejšie. Nemôžem ale o nich hovoriť. Aj keď som na niektoré veľmi pyšný, za niektoré sa naopak hanbím. To nepatrí na verejnosť. A príhod je samozrejme veľa, napríklad hranie po squatoch je očarujúce a plné prekvapení, tak ako keď sme hrali v jednom poľskom opustenom dome, kde keď sme prišli, tak tam nikto nebol, len strašná kosa a tma. Po dlhých úvahách sme sa ani neviem prečo (možno to bola pokora po návšteve Auswitzu) rozhodli zostať a skúsiť dajako zapnúť elektriku, rozložiť aparát a čakať v tej kose, čo sa bude diať. Nakoniec ani neviem odkiaľ z tmy prišlo asi sto ľudí, mám pocit, že nikto ani nevedel kto sme a čo tam chceme, ale napokon to bol pre mňa jeden z najlepších koncertov!


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Novko: Budúcnosť je vratká a nevieme, čo nás čaká. No popri tom všetkom sa ešte niečo pozitívne udeje v kapele ZK.

Feďo: Hrať svoju muziku a nerobiť pri tom paniku. Minimálne do smrti a ak boh dá tak aj po nej.

Majo: Určite hrať hrať hrať a rozvíjať.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Novko: Snáď áno …. HC-Oi!-Punk

Feďo: Súčasť scény? Určite Topoľčianskej. Sme jedna subkultúra, do ktorej patrí punk, HC, Oi!, ale aj metal a iné tvrdšie či mäkšie odnože hudby.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Novko: 90’tky boli čarovné a divoké, plné odhodlania a plánov. Rozpútalo sa peklo v Československom UG. Zdvihla sa hrdzavá kotva zo dna bahna. Bola tam chuť a túžba oživiť snáď všetky štýly UG. Tých koncertov nebolo až tak veľa, ale boli bohaté na rôzne žánre a chodilo sa na akcie vo veľkých počtoch vlakmi a autobusmi… a to aj kapely samozrejme. Vznikali kluby, kde sa dalo koncertovať. V druhej polovici 90’tych rokov sa to začalo pomaly, ale isto rozdeľovať. Nakoľko ja osobne som vyrastal na HC-Oi!-Punk kapelách, tak sme sa aj v ZK snažili spájať túto subkultúru na Slovensku a v Čechách… viď album UNITY 99. Cca do roku 2006 to bolo skvelé a tvorivé obdobie, plné koncertov a dobrodružstiev.  Potom prišla pre ZK pauza a v roku 2008 sme pokračovali ďalej.

Feďo: Mal som 13 rokov keď som absolvoval svoj prvý punkový koncert a myslím, že nič lepšie ma v danej chvíli nemohlo postretnúť. Všetko bolo také spontánne a nové, ale práve tú spontánnosť a radosť z nových zážitkov sa snažíme  zachovávať si doteraz. Veľa sme sa v 90-kach naučili, napríklad že čo si sám neurobíš (aj keď rôznej kvality) to nemáš. Samozrejme nám pomohli ľudia okolo nás, za čo stále veľmi ďakujeme. Po roku 2000 ešte doznievala vlna z minulého storočia, ale s nástupom internetu to išlo do preč. Podľa mňa nastal koniec UG a veľa kamarádstiev, kapiel atď.

 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti  kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Novko: Už som to spomínal… neskutočná chuť, nadšenie do muziky, tvorby a hrania. Nevýhoda bola v drahých a ešte stále dosť nedostupných nástrojov a aparatúry. Keď to môžem porovnať s dnešnou dobou, tak na výber je množstvo nástrojov a aparatúry za pomerne dobré ceny. Taktiež v bazároch sa kadečo dobré nájde. Úroveň koncertov je na ďaleko lepšej technickej a zvukovej úrovni. Ale aj tak je to vždy o tom, mať chuť hrať a tvoriť, vtedy vás nič nezastaví.

Feďo: V čom mali výhodu? To by som musel zobrať z osobného pohľadu. Výhoda bola v tom, že sme mali o polovicu menej rokov, podaktorí sme ešte chodili do školy a nemali žiadne starosti. Chodili sme všetci do jednej dvoch krčiem a život sa žil na ulici a na koncertoch. Výhody dneška sú možno v jednoduchších možnostiach nahrávania a prezentovania sa, ale aj rýchlejšej odozvy “kritikov”.

Majo: Neviem aká bola výhoda v 90s, ale dnešná výhoda je asi tá sila internetu. Kapely sú dostupnejšie k poslucháčom a tvorbu si vyklikáš za pár sekúnd.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Novko: Od môjho mladého veku ešte v Československej UG scéne to boli: Hrdinové Nové Fronty, Bompari, Znouze cnost, NVÚ, Masomlejn, Davová psychóza, Zóna A, Slobodná Európa, Extip, Lord Alex, Ostrov P, Pearl Harbor,  ďalej Dr. Pako, Non Conformist, S3A, Lavatory Spider, Konflikt atď. V súčasnej dobe je toho viac.

Feďo: To si už ani moc nepamätám, moc Sk kapiel som nesledoval, skôr českých. Bavila ma Ľahká Múza ale aj Ostrov P. Na konci 90. r asi kapely s ktorými sme hrávali. Atria, Dountless, Last Will, S3A… čiže tie viacej HC. Dnes mám asi najradšej Hrdzavý nóž a svoje veľké old school čaro má pre mňa aj kapela Tvoi Postoi!


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Novko: Chuť hrať, tvoriť, priateľstvo, podpora kapiel, láska k hudbe. Netolerujem akúkoľvek formu násilia a rasizmu v hudbe a umení.

Feďo: Na toto moc asi neviem odpovedať. Spája ich aj rozdeľuje jedine iný pohľad na to, čo je v živote podstatné a základné. Každý to máme inak.


Čo ťa na domácej scéne serie?

Novko: Ani nie, že série, ale trápi ma terajšia situácia v ktorej sme. Ale to je viacmenej všade po celom svete. Zatvárajú sa kluby, koncertov je málo a tým pádom aj menej ľudí podporuje live kultúru, čo je trochu deprimujúce. Snáď sa to čoskoro zlepší.

Feďo: Nazi punks.

Majo: Asi len to, že neni momentálne v Topoľčanoch kde hrať.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Feďo: Štúdio Jura Kankulu, album/kapela Tvoi Postoi!, artwork The Last Day Of Jesus a ich Lp The Last Circus. Videoklip? Asi všetky od Rozpor.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Novko: Kapela TOXPACK a album Kämpfer 2019 - za mňa vynikajúci album. Pivečko asi Buchvald, Plzeň, Bernard, Svijany atď.

Feďo: Pivo Buchwald napríklad, ale všetko záleží od toho kto, ako a cez čo čapuje. Tattoo studio Black Bird/Rišo Padúch a Janko Hulla lebo mám od nich skoro všetky kérky. Hra Beat saber. Seriál Vinyl, film Pacho, kniha Malleus Malleficarum a album The Business - The truth, whole truth, Nothing but the truth.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Novko: Domáci TOHC fest a Bošianska Metelica, český Fest Pod Parou, Žižkovská noc.

Feďo: Z môjho pohľadu sú dobré všetky tie, kde sme hrali a kde ešte v budúcnosti budeme hrať. Tým chcem dať pochvalu organizátorom za ich činnosť v socialistickej súdržnosti.

Majo: TOHC fest a Bošianská Metelica. To sú topky.


Vinyl alebo CD ?

Novko: To je otázne, každý preferuje niečo iné.

Feďo: MC. Z nostalgie. Vinyl pre ten rituál a CD pre praktickosť.

Majo: CD. Nemám gramofon.


Ale platňa vystavená niekde na poličke má pre mňa tiež nejakú hodnotu.

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Kukulo z Happy Cocks.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Novko: Hudbe zdar.

Feďo: Motto: Práca zdržiava pri živote. Odkaz: Ži a nechaj žiť. 

==================================

Linky:

https://www.facebook.com/zaciatokkonca1990

https://bandzone.cz/zaciatokkonca

https://www.youtube.com/channel/UCqsqle-C4p_NypDd7ryCgsA

#12 Flork! Reviews: Pekelné Kone - Všetko Pominie (2022)

 

Pekelné Kone - Všetko Pominie (2022)

By Flork!

It’s not always doom and gloom. Sometimes there are days when the word of the day is ‘chill’.  And perhaps if you were to sum up in one word Všetko Pominie (Everything Blows Over) the debut release by the Eastern Slovak group Pekelné kone, then ‘chill‘ might be your best choice. These are the types of feel-good tunes that you’d chill with either alone or with a group of friends, and can be listened to everywhere, whether in a bar or on your car stereo.

The 12-track folk-punk-country-blues collection by the Prague-based foursome from Prešov is an interesting accoustic collection of tracks that were predominantly written by the lead singer Tomáš Hricišák in the year 2018, and the demo was prepared with his longtime musical partner and bassist from their former 90s band Nonsense a Zlý Svet, Jozef Zeleňák. However, recording and mixing took a couple of years, with the original intent of releasing a 7-track EP. Later, though, 5 additional tracks were written and recorded in that time, as well as the addition of new members, who now create the present line-up.

When listening to the tracks, I’m reminded quite a bit of some of the legends like Tom Waits and Leonard Cohen, songs that are somewhat poetic in nature, but hardly poems at all, since all the tracks are more about telling stories and sharing experiences.  Tomáš Hricišák is credited with writing all the lyrics and does an amazing job of interpreting his stories in the form of songs that are reminiscent of folklore tales and campfires. The vocals are a combination of spoken word and melody with the rhythm of the bass being its main support. 

 

In a way, the whole album is like being at an apartment party with a half a dozen or so close and new friends. The opening track Ako Tieň (Like a Shadow) is a short, bluesy tune that sets the atmosphere for the evening ahead. It’s a great song and was, in fact, recently released as the third single from the album with a great video that accompanies it (the previous two singles, Nenávidím ťa and Hlasy v Hlave were released independently before being put on the album). The second track, Slovenský Seattle, is a tribute to Prešov and brings the album to a lively level. This continues with the title track Všetko Pominie where the party is now becoming very interesting and a second round of drinks are being poured. Za Horou Za Dolinou (Beyond the Mountain and down the Valley) now has us feeling cozy and relaxed. It’s a bit slower than the previous track, but this is by far my favourite track with great backing vocals and studio production.

The remaining tracks on the album continue with jazz or blues beats and rhythms, with added banjo and mandolin in such tracks like Hlasy v Hlave (Voices in my Head) and Milenial. The party ends much as it began with Srdce (Heart), a Mississippi-jazz style song with definite comparisons to the singing style of Leonard Cohen. But that’s a good thing, since its revival works well with the original Slovak lyrics and music and gives a younger audience a taste of a style that isn’t heard too often anymore.

Judging from the couple of reviews that have already been published since the album’s release (February 2nd, 2022), Všetko Pominie is off to a positive start and hopefully 2022 will be good to the band. The album is available digitally from bandcamp.com 

 

 

#136 Theatre of Human Woe. DSBM z Nitry.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Theatre of Human Woe je one-man DSBM / post-black/ post-rock (alebo akokoľvek to chcete nazvať, nezáleží na tom) projekt z Nitry. Práve v týchto dňoch dokončujem prvý ucelený album, teda súčasť toho, čo chcem vyjadriť.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

V niečom zapojený som, no nesúvisí to príliš s Theatre of Human Woe, tak to od toho oddelím a neuvediem tie projekty / kapely. Toto je môj osobný projekt. V tých iných veciach som gitarista a vokalista. Pre tento projekt je bicí automat, pretože na bicie hrať neviem, jednoduché linky na base zvládnem a príliš skúsený klávesák nie som, ale som schopný zapojiť to do toho.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

Keďže som mladý a nebohatý, nie je to prešpekulovaná výbava, nemám 5 gitár na stene alebo extra kvalitnú aparatúru. Vlastne, elektrickú gitaru mám iba jednu, od začiatku, a mám k nej blízky vzťah. Bola tu pre mňa vždy a drží v sebe všetko, čo som jej šepkal. Považujem to za jeden z najúprimnejších momentov, inštrument oklamať nemôžete, preto zachytí to, čo je vo vás zlomené, čo je odporné a kruté, všetko, čo v iných momentoch skrývate. Tu pred tými aspektmi, ktorým sa bežne vyhýbate, neutečiete. Akokoľvek nepríjemný môže byť pohľad do zrkadla -- a skutočne je, nenávidím ho – na tomto mieste sú zväčša iba tie najčistejšie zrkadlá, takže špina vynikne. Môj obľúbený efekt je distortion Blackstar Metal, ktorý má za prijateľnú cenu veľmi vhodný zvuk. Tiež používam delay a podobne, ale snažím sa to s efektami nepreháňať.


Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Umenie je, myslím si, vždy objektívne v istom zmysle, pretože je to to "všeobecné", čiže niečo, čo sa vzťahuje na svet všeobecne, nie len jednotlivo. Samozrejme, že do toho ide subjektivita, pocity a osobnosť, a aj spôsob, ktorým sa pozeráme na dielo, je vždy subjektívny a otvorený vlastnej interpretácii, ale v jadre je umenie objektívne, je to objektívne vyjadrenie, odraz sveta. Zároveň ale musí byť aj subjektívne, pretože iba cez subjekt sa môže odraziť objekt, svet človek nájde iba v sebe. Myslím si, že manuálna zručnosť je vždy vedľajšia, pretože nikto sa nemôže stať umelcom iba tým, že vyštuduje estetiku alebo umeleckú školu a perfektne ovláda svoj nástroj. Aj hudobníci s priemernou manuálnou zručnosťou sú schopní urobiť kvalitné umelecké diela. Iba sa stačí pozrieť na niektoré známe dadaistické básne a je jasné, že aj neucelené a "neprofesionálne" diela môžu preraziť. Neprofesionálne v úvodzovkách, pretože v skutočnosti profesionálne sú, len pre mnoho puristov je čokoľvek nové a iné, niečo, čo nezapadá do ich osobných pravidiel pre umenie, neprofesionálne. Ale ak by sa každý riadil puristami, mohlo by umenie voľne dýchať? Netvrdím, že ja som ten úžasný revolučný umelec, to si o sebe nemyslím. Všeobecne to tak ale je.


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Nemá ich mať a očividne ich ani nemá. Narazíte na veľké zvláštnosti a to je iba dobre. Neexistujú témy, do ktorých by nemalo zasahovať. Ak vás dielo provokuje, je problém vo vás, nie v diele. Rozumiem, že napríklad pieseň o vražde môže vyvolať hrozné spomeninky u ľudí, ktorým podobným spôsobom, aký je opísaný v danej piesni, zavraždili blízkeho človeka. Ale to nie je chyba tej piesne a navyše vám takéto veci pripomenú, že máte bolestivé miesto, ktoré potrebuje byť ošetrené. Som absolútne proti akejkoľvek cenzúre, pretože nič také ako "cenzúra pre dobro ľudí" neexistuje.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

Neakceptujem seba samého, ale celkovo sa snažím oddeliť umelca od jeho umenia. Áno, robíme to podľa toho, ako veľmi obdivujeme umenie a ako moc sa nám činy umelcov priečia. Ťažko by sme obdivovali Hitlerove maľby, no ľudia obdivujú Marilyn Mansona aj napriek všetkému temnému v jeho osobnom živote. U Hitlera to nemôžeme prekúsnuť a oddeliť ho od jeho maľby a ani to od seba žiadať nemôžeme, nepatrí mu žiaden obdiv. Na Mansonovej hudbe zase ľudia vyrastali, prirástol im k srdcu a vtedy naopak nemôžu oddeliť jeho hudbu od jeho činov. Až tak, že majú sklon ho brániť. To nie, všetci by sme mali byť potrestaní bez rozdielu. Ak vás kopec žien obviní zo znásilnenia a násilia, nezachráni vás vaše umenie. To by sme mali pochopiť a neospravedlňovať ľudí ako je Manson. Nemám k nemu blízko, tak sa mi to možno ľahko vraví, ale k srdcu mi prirástli Inquisition a keď vyšli najavo tie veci o detskom porne, nebolo ľahké pozerať sa na ich tvorbu rovnakým okom. Neznamená to, že umenie takých ľudí už si človek nemôže vychutnať a sám si rád Inquisition vypočujem, ale už to nie je ono.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Čerpám z mysle, pocitov a udalostí v mojom živote, ako každý, kto tvorí (nielen) depresívnu hudbu. Takže inšpiráciu beriem z tých odporných alebo depresívnych časti mňa, ktoré bežne neukážem, pretože nemôžem. Dám to tam, pretože ak by som to dal na iné miesta, bolo by to škodlivé pre mňa aj pre ostatných, čo nechcem. Táto fontána nikdy neprestáva tiecť, vďaka Bohu a bohužiaľ. Hudobne som inšpirovaný mnohými umelcami, najmä blackových a post-rockových, ale aj rapových.

 

Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Som na začiatku, ale asi to teda zatiaľ bude single "Tear Me Apart". Je to veľmi osobná skladba. Zachytáva emocionálne ťažšie obdobia a neviem si predstaviť, že by som ju vtedy nenahral, potreboval som to.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

Netrúfam si tvrdiť, že by bol "silný", ale určite mi je blízky. Je to pieseň "Tear Me Apart" a úryvok, ktorý pre mňa dosť znamená, je:

"Last night, I had a dream
Where I didn't want the world to end
To my skin, I push this blade."

Tie verše sú metaforou, ktorú nevysvetlím, pretože to považujem za správne - nechať všetko otvorené vlastnej interpretácii. Samozrejme, že je úplne v poriadku, ak vysvetlíte, čo ste vlastne chceli vyjadriť, lenže nemôžete sa hnevať, ak vašu tvorbu ľudia chápu po svojom, majú svoju vlastnú interpretáciu. Na druhej strane, ak táto tvorba nie je vaša a vy začnete po ľuďoch kričať, nútiť ich chápať to tak, ako to chápete vy, tak je to obmedzenosť. Za prvé, snažíte sa ľuďom zobrať niečo krásne - možnosť vidieť seba samého v diele a vložiť do neho kúsok seba. Za druhé, kto ste vy, aby ste im toto krásne zobrali?


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch, keď si začínal a aká je realita?

Momentálne som v časoch, kedy začínam, ale ak máte na mysli časy, keď som začínal hrať na inštrumente, tak nemal som príliš veľké ambície, ani ich nemám. Nemyslím si, že som prišiel redefinovať žánre alebo niečo také, ja sa v prvom rade potrebujem vykričať.


Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy?

Like od Gloosh na instagrame haha. Nie, za najsilnejší moment vlastnej dráhy považujem momenty v druhých veciach, ktorý som zapojený. Keď sme spoločne vdýchli život do niečoho, čo je rozhodne viac ako my sami, niečoho, čo nás predchádza. Ešte silnejšie je, keď sa to udeje naživo. Celkovo za sebou nemám veľké úspechy, pretože popravde vo všetkom iba začínam, ale pre mňa sú znamenajú aj tie maličkosti veľa. Ak nič iné, tak sa aspoň cítim byť menej bezcenný. Zdá sa vám to úbohé? Zdá sa vám správne.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?

Zo života projektu toho moc dekadentného nie je, ale čerpám inšpiráciu aj z dekadencie. Drvivá väčšina z nej sa však stala ešte pred začiatkom projektu, no je ťažké zbaviť sa jej, aj keď by som rád chcel, pretože ma to vždy ubíjalo a veľké radosti sa stali nudnými, nehovoriac o tých malých, ktoré už človek ani nepostrehne. Všetky drogy sú prázdne, alkohol tiež. Okrem toho, že vôbec nepomôžu s tým, s čím sľúbia, že pomôžu, rozožierajú ľudskosť. Snažím sa všetkého dekadentného v živote zbaviť, no nie vždy sa mi to úplne poradí. ,,Pretože ten, kdo jednou okusil něco opravdového, tomu už nebude po chuti špásování, obzvlášť tak nudné." - Arthur Schopenhauer


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?

Ako som spomínal, pripravujem album, snáď to bude čoskoro hotové, no nechcem zatiaľ prezrádzať detaily. Nenastavujem si dlhodobé ciele, takže uvidím, čo bude po tom.  


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej?

Zatiaľ ani moc nie, možno sa to časom zmení. Nebudem sa snažiť škatuľkovať.


Ako sa podľa teba formovala scéna od 1990s a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Aké boli pre mňa osobne a pre môj projekt povedať neviem, keďže som vtedy ešte nežil, nebudem klamať.


V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Dnes je všetko určite viac prístupné - nahrávanie hudby, kvalitné aparáty a podobne. To ešte neznamená, že sú tie dnešné kapely kvalitnejšie ako tie predtým. Výhoda dnešnej doby (v zmysle umeleckom) je najmä obrovská prístupnosť všetkého. Nevýhoda dnešnej doby je obrovská pristupnosť všetkého. Je toho už tak veľa, že málokedy príde niečo naozaj autentické. Opäť - netvrdím, že ja som to prišiel zmeniť.

 

Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Slovenské punkové kapely mám rád dnes, aj v minulosti som ich mal veľmi rád. Konflikt je jedna z mojich detských srdcoviek, dodnes ich považujem za úžasnú kapelu. Čo sa týka metalu, mám najradšej kapely ako Distant Shapes, Zhor a Besna.


Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Rozdeľuje ich to isté, čo rozdeľuje ľudí v bežnom živote, čiže totálne hlúposti (rozdeľuje, nie odlišuje). Čo sa týka black metalu, príliš nechápem ten hudobný elitizmus, veď predsa je toľko underground raperov, punkových a rockových skupín, ktoré dokážu nastoliť ešte temnejšiu atmosféru ako veľa blackových skupín, dokonca aj underground pop má takých umelcov. Myslím si, že by bolo možné spojiť umelcov rôznych žánrov a vytvoriť nádherne temnú atmosféru, len by sa museli prekúsnuť veci ako "this is not metal enough". V iných žánroch sú s tým oveľa menšie problémy, fanúšikovia bývajú otvorenejší.


Čo ťa na domácej scéne serie?

V zmysle hudobnom nič. Som za to, aby si každý išiel svojou vlastnou umeleckou cestou a nemám potrebu kritizovať kohokoľvek tvorbu, pretože okrem toho, že to zaujíma možno tých pár ľudí, ktorí nič lepšie na práci okrem sledovania negatívnych vecí a usmievania sa z nenávisti nemajú, uvedomujem si, že to je iba moja osobná preferencia. Sú veci, ktoré sa mi hudobne nepáčia, ale to vôbec neznamená, že by svoju tvorbu mal niekto zmeniť. Kvôli mne? Človek musí pridávať príliš veľkú dôležitosť samému sebe, keď si myslí, že sa majú umelci riadiť podľa jeho uší. Takže hudobne ma neserie nič, iba taká tá klasická obmedzenosť ľudí, ktorí sa kŕmia tým, že vďaka svojej plochosti zvyknú zabŕdať do každej tvorby, ktorá im nevyhovuje.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

V poslednej dobe to bol určite Igric s jeho albumom "Svet svetlom stvorený". Je to neskutočné dielo.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Je hrozne ťažké vybrať si pre každé iba jednu vec, ale nedávno ma veľmi očaril album "Mein Wort in Deiner Dunkelheit" od Rainer Landfermann (ak si spomínate na album "Dictius te necare" od Bethlehem, tak tam robil vokály). Knihu je ešte ťažšie vybrať si iba jednu, ale ak mám, tak odporúčam "Anatómia ľudskej deštruktivity" od Erich Fromm. Film si vyberám "The Elephant Man" a seriál Bojack Horseman (aj keď je animovaný, dokázal vyobraziť určité mentálne choroby oveľa pravdivejšie ako mnohé iné seriály).


Ktorá domáca / zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?

Nemám obľúbenú akciu, skôr si vyberám jednotlivé koncerty, najlepšie v kluboch.


Vinyl alebo CD?

Skôr CD, Vinyl je drahá záležitosť ale chápem, že pre ľudí vinyl veľa znamená. Kazety sú tiež super, no cd u mňa vedie.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník), s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Myslím, že nemám nápady, všetky slovenské UG kapely, ktoré by som rád spomenul, už pre Jablká rozhovory robili.


Motto / obľúbený citát, prípadne odkaz na záver.

,,Toľko sa každý vzpiera vrátiť sa tam, odkiaľ tak ľahko vyšiel, do bytia, ktoré poskytovalo toľko utrpenia a tak málo radosti."  - Arthur Schopenhauer

=============================

Linky:

https://theatreofhumanwoe.bandcamp.com/album/sounds-of-self-torture
 

RK#18 Čítanie po rannej káve s Vvytchfynderom (Cresset).

 

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo?

Na nasej poslednej nahravke Obscurantism spolupracoval Svarthen z Aeon Winds, ktory sa postaral o nahravanie, mix, master a klavesove party. Dalej to bol Patrik Kovar z LATE ktory nahral dodatocne leadove gitary a neposlednom rade Ljubnaig, graficka ktora sa postarala o cover art a lay out. Vznikala organickou formou skladania, rozkladu a opatovneho skladania v priebehu cca 1. roku, ak nepocitam nahravanie. Mam rad vsetky skladby rovnako, pretoze na seba nadvazuju a su sucastou jedneho celku.


 

Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila?

Ze vysiel novy singel Electric Wizard, co som sa dozvedel v tomto rozhovore.


Čo ťa naposledy vytočilo?

Seria 2 netflixovskej adaptacie Sapkowskeho Zaklinaca ktora pripomina ochotnicke divadlo z Medzilaboriec.


Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Mohlo by byt zaujima zit v dobe bronzovej, alebo v rannom stredoveku a byt objavitel/moreplavec. Ale osobne by ma bavilo pracovat s drevom.


Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?

Ako kapela nikde, osobne dufam ze sa mi podari dostat na Beyond the gates festival v Bergene ktory sa uz dvakrat posuval kvoli pandemii.


Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.

Najzabavnejsia je jednoznacne nahanacka na invalidnom voziku vo filme Leprechaun. Najstrasnejsiu a najsmutnejsiu scenu nemam.


Okomentuj prosim tento vyber skladieb:

Nostalgia. Aj ked sa priznam, ze najradsej mam For all Tid a Stormblast, albumom po nich som uz tolko pozornosti nevenoval.

Velmi vela spomienok. Cradle of Filth som ako mlady adolescent pocuval v jednom kuse. Vyborna atmosfera, aj ked klip poplatny dobe vzniku, aj ked do urcitej miery lepsi ako vacsina BM klipov.

Dobre, tu som sa realne zacal smiat ako aj na klipe, tak aj hudba je ako stary Cradle of Filth objednany z Wishu.

 

Tazkotonazna klasika!

Tu uz mi to pride, ze sa Immortal stali parodiou samych seba.

Moje prve stretnutie z Dissection, milujem tento album.

Moze byt, tento album od Root som svojho casu pocuval rad.

Vyborna hudba, kultova klasika, strasny klip.

Tuto skladbu, aj album od Master's Hammer mam velmi rad. Solidny navrat.

Mne usiel novy singel od Electric Wizard? Doom, klip z Beckovych az Ceckovych 70s horrorov, nahota, doom, intoxikacia. Som z toho nadseny!


Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

Nemam nic proti miesaniu zanrov, alebo ked sa kapela snazi o zanrovu cistotu. Problem nastane, ked nejaka subkultura si osvoji cast inej subkulturu. Ako neonacisti napriklad myslienky hnutia Straight edge, ktore ma hard corovy zaklad, pripadne ked ludia z crust hc scneny chcu mat politicky korektny, vsemilujuci black metal.


V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším  ? :)

Ked nahras nieco take ako je posledny album Orkrist. Ako povedal Big East z Wine Fault, je umenie sa na veci vyjebat.
 

Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať ?

Wine Fault.

#11 Review: Flork! Reviews Owlsilar Gate - Through the Gate of Frost (2021)

Owlsilar Gate - Through the Gate of Frost (2021)

By Flork!

Released not long ago, in fact just last week, the second album by Owlsilar Gate - Through the Gate of Frost is an atmospheric, single-track instrumental composition that evokes images of long, cold winter days and nights, like a journey through a forest with nothing but a frosty boreal sky above and the whispers of the frozen, barren trees to keep you company. You may even feel the beauty of the Northern Lights glowing intensely during moments of deep and sometimes painful thought, or else fading to darkness during the moments when hope seems lost and desperation creeps in filling the void. However you interpret the 23-minute track, there is no denial of its ambient beauty as it transports you along through a lonely, cold, forest path on slow washes of sound and the gentle screams of the wind. 

Although Through the Gate of Frost is similar to the previous album Gate, Far Away it is still very much original in its composition, like a re-imagined continuation of the original journey, still keeping the original elements of the Dungeon Synth genre. But it is far from a copy of the first album and holds it own weight, utilising pristine production and carefully-arranged timing of its keyboards. It isn’t an entirely mellow album, since there are several suspenseful moments where intensity surfaces, yet they too are eventually calmed, almost like a mother whispering a lullaby, soothing the cries of her child.

In fact, as the winds outside howled and slammed into my windows last night, I played the track before turning off the lights and going to sleep. In the morning, and still in the darkness, feeling rested and somewhat comforted, I played the track once more and contemplated the coldness of the world outside. We will all need to dress warmly if we wish to pass through the gate.

Both Through the Gate of Frost and Gate, Far Away are available for purchase on the bandcamp website, either on cassette or a very low-priced download of the digital album.

=============================

You can purchase limited MC cassette here:

https://nomadskydiaries-skyburial.bandcamp.com/album/sky045-owlsilar-gate-through-the-gate-of-frost