Piesne pre album Anna začali vznikať začiatkom roka 2018. Na jeseň 2017 sme vydali splitko s kamarátmi z kapely Zozoo a rozmýšľali sme čo ďalej v rámci našej tvorby. Mali sme jasno v tom, že chceme pracovať na ďalšom albume. Povedali sme si, že si nastavíme fixný režim, že za rok sa pokúsime skomponovať vždy tri skladby a do troch rokov by sme mohli mať materiál na nový album hotový.
Proces tvorby šiel týmto slimačím tempom. Predstava, že by sme boli hyperaktívni ako pri druhom albume Matka, na ktorom bolo 12 skladieb a ktorý sme skomponovali za rok, bola nereálna. Prvým dôvodom bolo to, že s každým ďalším materiálom sa nám skladby komponujú o niečo ťažšie. Človek sa nechce opakovať, číže proces tvorby je zdĺhavejší. Ďalším dôvodom bolo, že všetci z kapely sme už aj manželia a otcovia a je potrebné nastaviť si zdravú rovnováhu medzi rodinným životom, prácou a hudbou. A po tretie, úprimne, nebol dôvod sa nikam ponáhľať.
Prvú skladbu pre album Anna sme začali komponovať ešte so spevákom Vladom. Ten sa podieľal ako na prvom, tak na druhom albume kapely Ničiteľ. Kvôli iným životným prioritám sa ale Vlado rozhodol z kapely odísť. Album sme preto dokončili s novým spevákom Ondreyom Zintaerom. Jeho vklad do kapely považujem za esenciálny.
Je to viac ako 2 roky, čo sa Ondrey stal členom kapely Ničiteľ, a mimo skvelého a precíteného vokálu sme získali s Martinom (bicie) aj skvelého priateľa. Práve toto vzájomné priateľstvo a vzájomná súhra podľa mňa zásadne ovplyvňuje vyznenie albumu Anna a celkovo aj naše živé hranie.
Ako pri prvých dvoch albumoch aj pri tomto sme si už na začiatku stanovili fixný koncept. Album sa mal zamerať na širšiu tému - žena a spoločnosť. Bola to oblasť, ktorej som chcel venovať priestor v rámci našej kapelnej tvorby, a ostatní členovia kapely súhlasili.
K samotným piesňam sa asi bližšie vyjadrovať netreba. Myslím si, že všetky hovoria dostatočne silno samé za seba. Aspoň sme sa ich takto snažili skomponovať. Hudobne aj textovo odkrývajú bolestivé zákutia toho, čím si v dnešnej spoločnosti prechádza nejedná žena počas svojho života.
Áno, je to pohľad z mužskej strany a áno, aj keď chcem byť súčasťou riešenia, som aj súčasťou problému. Aj ja sa preto v dennodennom živote snažím dešifrovať choré vzorce v sebe, ktoré som nadobudol výchovou a majoritne uznaným pohľadom spoločnosti na postavenie muža a ženy. Tieto vzorce sú aj u mňa prítomné, keďže som v tejto spoločnosti od detstva vyrastal a fungoval.
Práca na tomto albume mi dala možnosť sa v tejto veci po prvé viac dovzdelať a po druhé určitým spôsobom aj precitnúť. Nešlo však o nejaký okamžik, od ktorého sa môj mužský náhľad na tieto vzťahy z ničoho nič priaznivo zmenil. Spustil sa skôr dlhodobejší proces osvety vnútri mňa samého, na ktorého začiatku bolo priznanie, že aj ja mám vnútri seba v určitej forme to pokrivené zrkadlo.
Tomáš
No comments:
Post a Comment