#246 Obšar / Black Metal / Ⱑ / 10-10-2024

1. Ahoj Obšar, v septembri vám po dvoch rokoch vyšiel nový album "Propastnyk" - názov napovedá, že by sa mohlo jednať o tvora žijú...

Najčítanejšie za 7 dní

Monday, October 14, 2024

#246 Obšar / Black Metal / Ⱑ / 10-10-2024


1. Ahoj Obšar, v septembri vám po dvoch rokoch vyšiel nový album "Propastnyk" - názov napovedá, že by sa mohlo jednať o tvora žijúceho v nejakej priepasti. O koho ide a čím si zaslúžil, aby bol po ňom nazvaný váš nový album?

Zdravíme! Dlhodobo sa zaujímame a v textoch venujeme okrem rusínskej prírody aj našej démonológii a mytologickým bytostiam. Jednou z nich je aj "Propastnyk", temná bytosť, ktorú si vytvorili pomocou povier ľudia sami a ktorou si vysvetľovali všetko nešťastné a zlé, čo sa im v živote prihodilo. Keďže poverčivosť, tmárstvo a iracionalita sú dodnes prítomné v  spoločnosti, rozhodli sme sa si za ústredný motív a hlavnú postavu nášho albumu vybrať práve "Propastnyka".  


2. Je "Propastnyk" koncepčný album, alebo súbor skladieb inšpirovaných témami nejakej konkrétnej mytológie? O akú mytológiu sa jedná a kto sú jej hlavní hrdinovia ospievaní na albume?


Nie je to koncepčný album, texty sa týkajú viacerých oblastí, ale väčšina skladieb je inšpirovaná rusínskou mytológiou a folklórom, napr. Chmarnyk (človek, čo rozháňa búrku a mraky), Propastnyk, Vorožkŷ (čary, zarieknutie), Krivulec či Opros sja dida.



 

3. Ako prebiehal proces tvorby albumu a čo boli hlavné radosti a strasti počas skladania a nahrávania?

Proces u nás ako "dištančnej" kapely prebieha vždy rovnako. O všetky gitarové melódie, riffy, sample a aranžmány sa starám ja (Ⱑ). Materiál, ktorý vymyslím a nahrám posielam zvyšku kapely na "schválenie" či prípadné zmeny. Keď máme dostatok materiálu, začínajú sa písať texty (Ⱍ), cvičiť a nahrávať basa (Ⱂ) a bicie (Ⰱ). Na konci nahrávacieho procesu sú spevy, v Poľsku sa nahrávajú ženské vokály (Ⰽ), zvyšné a tie najpodstatnejšie v nejakých odľahlých častiach Slovenska (Ⱍ a Ⱑ). Všetko následne skompletizujem a posúvam zvukárovi na finálny mix a mastering, čo je mimochodom pre mňa osobne tá najnudnejšia a najvyčerpávajúcejšia časť celého procesu.

Komplikácie či strasti počas skladania alebo nahrávania sú takmer vždy tie isté, a to pracovné či rodinné povinnosti. Voľný čas je pre nás luxus, preto si ho musíme umne rozdeľovať medzi rodinu, hudbu či iné záľuby. Inak nás nelimituje nič, chuť tvoriť a hrať stále máme, to je zároveň aj tá radosť, na ktorú sa pýtaš.


4. Zmenila sa za posledné dva roky zostava kapely a čo znamenajú symboly Ⱍ, Ⱑ, Ⰽ, Ⱂ, Ⰱ ?

Áno, došlo k jednej dosť podstatnej personálnej zmene, kde naše rady z osobných dôvodov opustil spevák a textár Ⱍ. Svojou kreativitou a skúsenosťami bol pre nás veľkým prínosom a aj vďaka nemu sme sa podľa môjho názoru posunuli hudobne a muzikantsky o trochu vyššie ako predtým. Post hlavného vokalistu je preto momentálne neobsadený, ale máme už do budúcna ústne dohodnuté spolupráce s pár hudobníkmi z domácej scény. Čo sa týka textov, tie som si na neurčito zobral na starosti ja.

Všetky symboly sú prvé písmená našich mien či prezývok písané hlaholikou.


 

5. Do akej miery sú dôležité, resp. v čom pomáhajú vaše symboly a pseudonymy pri tvorbe a vytváraní atmosféry vašich skladieb?

Hlaholiku sme si vybrali z dvoch dôvodov. Prvým je jej následovník - cyrilika, ktorá je písmom kodifikovanej rusínčiny a ktorou sa píše hlavne v literárnej a vedeckej tvorbe. My, podobne ako väčšina Rusínov žijúcich na Slovensku ale píšeme latinkou, ktorá je nám prirodzenejšia. Druhý dôvod je čisto estetický, písmená hlaholiky jednoducho pôsobia vizuálne veľmi dobre. A keďže sme autentická rusínska kapela, možno jediná svojho druhu v Európe či na svete, tak tá hlaholika nám do nášho hudobného konceptu dokonale zapadá.


6. Máte pri skladaní konkrétnu vizuálnu alebo pocitovú predstavu, ktorou ste pri tvorbe
ovplyvnení?


Naša hudba je plná emócií, tvorená v istých kontextoch, konkrétnych životných etapách či situáciách, je to dlhodobý proces, ktorý sa nedá stručne opísať. O čo sa ale snažíme je vytváranie istých kontrastov či miestami prekvapivých momentov, ktorými chceme upútať pozornosť a povzbudiť poslucháča k ich hľadaniu a odkrývaniu v jednotlivých skladbách. Naša hudba má mať epický ráz, má to byť cesta plná nástrah, nebezpečenstva, chladu, temna či pochmúrnosti, ale zároveň plná dobra a optimizmu, ktorý je tu prítomný hlavne v melodických častiach. Decentným experimentovaním so zvukom, využívaním ľudových prvkov alebo prvkov z iných metalových či nemetalových subžánrov sa snažíme posúvať hranice black metalu a tým čiastočne sprístupňovať našu hudbu širšiemu publiku.


7.  Myslíš že vašu tvorbu dokáže precítiť a vychutnať aj človek mimo black metalovej subkultúry, alebo k tomu potrebuje kontext a znalosť subkultúry a žánru?

Je to možné, keďže je hudba čisto subjektívna záležitosť a my sa snažíme používať prvky aj iných metalových žánrov ako napr. heavy, thrash, folk či progressive metal. Či sa nám to darí alebo nie vie posúdiť len poslucháč, ale všeobecne u nás platí, že nie sme fixovaní na jeden žáner. Náš hudobný diapazón je pomerne široký a preto by sme teoreticky mohli osloviť aj ľudí s inými hudobnými preferenciami ako je black metal.    



 

8. Album "Propastnyk" rovnako ako aj jeho predchodca "Počornily horŷ, počornily lisŷ" vyšiel na CD digipack u holandských Void Wanderer Productions. Ako došlo k tomuto spojeniu a ako ste spokojní s vydavateľom a kolegami z vydavateľstva? Otvorila vám táto spolupráca dvere k zahraničnej prezentácii a spoluprácam?

Po vydaní predošlého albumu nás oslovili s ponukou ďalšej spolupráce a keďže sme s nimi mali (Void Wanderer Productions a War Productions) a máme veľmi dobré a korektné vzťahy, bolo rozhodnuté. Sme spokojní s tým, čo pre nás robia, veľmi si vážime ich prácu a aj napriek tomu, že ide o malé vydavateľstvá, posunuli našu muziku za hranice, čím sme získali nových fanúšikov a pozitívnu spätnú väzbu, čo nás vždy poteší.  


9. Slovenský black metal zažíva v posledných rokoch veľa medzinárodných úspechov, máme tu niekoľko kapiel, ktorým sa podarilo vydať albumy u zahraničných labelov a koncertovať v zahraničí. Čo sa zmenilo od konca 90s a 2000s rokov, kedy takéto prepojenia a úspechy boli nepredstaviteľné?


V deväťdesiatych rokoch som sa ešte len narodil, čiže mne sa táto doba ťažko hodnotí a porovnáva s dneškom. Žijeme ale v globálnej a digitálnej dobe, dnešné možnosti nahrávania či propagácie a zverejňovania hudby sú takmer neobmedzené. Dnes dobré kapely aj z neznámych a malých krajín dokážu pri troche šťastia dosiahnuť cez zahraničné vydavateľstvá veľký úspech a v tom ja vidím najväčší prínos dnešnej doby.


10. Feeling albumu "Propastnyk" mi pripomína atmosféru kapiel prelomu milénií experimentujúcich s rôznymi vtedy sa rodiacimi hudobnými prvkami na základe pagan metalového základu (napr. Ancestral Volkhves alebo Ethereal Pandemonium), avšak s neporovnateľne lepším zvukom. Kde sa nachádza tento žáner dnes a akým smerom sa uberá? Existujú spriaznené kapely na domácej alebo zahraničnej scéne?

Ja som túto scénu sledoval len veľmi pasívne, čiže naozaj netuším, či sa tento žáner nejak vyvíja. Mne ako laikovi sa pagan spája s niektorými zaujímavými kapelami z minulosti, ale aj s neonacistami, ktorých svojou mystikou a pohanstvom vždy priťahoval. To je dôvod, prečo som tento žáner nikdy aktívne nevyhľadával.

Neviem, aká je definícia spriaznených kapiel, ale máme známych a kamarátov vo viacerých aktívnych či neaktívnych slovenských kapelách v rámci nášho žánru. Najbližšie, samozrejme, máme k Ancestral Volkhves, ktorí sú naši rodáci, kamaráti či dokonca rodinní príslušníci a ich hudba nás výrazne ovplyvnila.



 

11. Ako sa vyrovnávate s post-kovidovým pretlakom všetkého a všade navôkol? Nechýba vám niekedy to spomalenie, nedostatok všetkého a z neho vyplývajúci hlad po koncertoch, albumoch, kapelách?

Áno, jednoznačne chýba. Za posledné roky vyšlo veľa albumov, vzniklo veľa kapiel, ale mám niekedy pocit, že to ide na úkor kvality. Už dlhšiu dobu neviem nájsť black metalovú kapelu či album, ktorý by ma vyslovene zaujal a bol som ochotný si ho pustiť viac ako raz. Ale to je len čisto môj subjektívny pohľad a problém. Jediné, čo ma mrzí je to, že sa niektoré black metalové kapely svojim zvukom chcú vrátiť do minulosti, čo je v dnešnej modernej dobe s takmer neobmedzenými zvukovými možnosťami pre mňa nepochopiteľné.


12. Čo chystá kapela v najbližšom čase - na čo sa môžu tešiť fans?

Máme už takmer hotový nový materiál a snáď sa koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka pustíme do nahrávania. Máme v pláne vydať EP a opäť trochu poexperimentovať so zvukom. Chceme našu hudbu trochu obohatiť o elektronické prvky, tak uvidíme ako to dopadne.


13. Čo počúva, pozerá a číta kapela v týchto dňoch?

Ⱑ: Wintersun, Tool, Nightstop, Slovenský štát v nás (A. Hruboň), Tieňohra (T. Marshall), Středověký člověk a jeho svět (J. Le Goff)
Ⰱ: NICK CAVE & The Bad Seeds a Blood Incantation
Ⱂ: Gaerea, Kanonenfieber, Metro (D. Glukhovsky), Příhraničí (P. Korněv)

======================================================

Obšar na Jablkách:

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/05/160-ancestral-volkhves-obsar-black.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/04/153-obsar-black-metal-04-03-2022.html

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/03/16-flork-reviews-obsar-pocornily-hory.html

Monday, October 7, 2024

#134 Flork Reviews: PSØL - Contradiction Syndrome (EP, 2024)



PSØL  - Contradiction Syndrome (EP, 2024)
By Flork


Almost a year ago, I had the chance to review PSØL’s debut EP.  If I remember correctly, I had predicted that they would be a promising young band who demonstrated talent and depth in their music, totally belying their newcomer status. And when we fast forward a year later, I can confirm my predictions.

Emerging as a breath of fresh, albeit sinister air in the death/stoner genre with their latest EP Contradiction Syndrome, PSØL have become masters at blending elements of stoner and southern rock, as well as a healthy dose of metal, especially death, in this four-track release, offering an eclectic mix of sounds that challenge the conventions of several genres (think also doom and sludge as well) while remaining a fierce and powerful statement of artistic resilience.



 

Opening with Dawntrapped, the “Kremenchuk quartet” lures listeners into their realm very quickly with its atmospheric introduction. This is an amazing track with hypnotic riffs and dynamic contrasts between clean and extreme vocals. I was mesmerised right from the start by the guitar work, which is intricate and still simple, and less reliant on heavy bar chords, opting instead for melodic strumming and picking patterns that feel groovy and almost jam-like.  You can hear the contrasts between the aggressive vocal delivery and the smooth instrumental sections, which create a captivating push-and-pull dynamic. Even the bass shines on this album, adding a funky undertone that contrasts with the more demonic vocal sections, hence the “contradiction syndrome”. The drums also keep the groove tight, but never overpower, making this album and group such a standout — a fusion of contradictory styles.

The other three tracks are as amazing as the first. Take Kuningooroo, for example, with its mysterious title and equally enigmatic sound, pushing further into the stoner and southern rock territory. This subtle approach to rhythm allows the song to breathe, giving it a distinctive, laid-back swagger amidst the moments of chaos. Or Deathward, another gem that cranks up the intensity, but continues to contradict typical death metal heaviness. And of course, Postmoderninja, which is a wild, genre-bending finale. It brings together everything that makes Contradiction Syndrome stand out: clean, soaring vocals paired with gremlin growls and groovy basslines, mixing metal and southern rock guitar work that somehow gels seamlessly.

And the Florkman’s prognosis? There’s definitely a playful energy in the way PSØL experiments with different textures, all the while maintaining a dark, heavy atmosphere that listeners will appreciate. They draw from a diverse range of influences, both modern and classic and demonstrate their talent professionally in the craftmanship of their songs. Contradiction Syndrome and PSØL themselves definitely get high marks for this little gem of an EP. They prove there’s room for groove, experimentation, and resilience.