My o Vlkoch - Slovo je Zbraň (2025)
By Flork
Punk’s not dead! My o Vlkoch, a politically-charged punk/hardcore trio from Košice, Slovakia, return after a bit of a hiatus from the studio with their second, full-length album Slovo je zbraň (The Word Is the Weapon), reminding us of how much can be said and screamed in under 20 minutes. Since their DIY demo in 2014, the band has matured without dulling their edge (they have also released singles and an EP since that time). Yet this release, although short in duration, feels densely-packed with meaning, fury, and determined intent. With eleven tracks clocking in at just under two minutes each, Slovo je Zbraň is a record incapable of wasting a second of your attention.
The album opens with Na počiatku bolo slovo (In the Beginning, There Was the Word), a track that sets the tone both sonically and thematically. This track is explosive (like literally), urgent, and layered with intent. I love how it begins with the light piano and monologue of the female voice before going all-out ballistic. The production here, as well as throughout the album, which was handled by guitarist Mimuško (Slovo je Zbraň is, after all, a DIY effort), is raw, yet remarkably tight. There's a clarity to the chaos, where each riff and shouted lyric lands with full force. Aj tisíckrát opakovaná lož je stále lož (Even a Lie Repeated a Thousand Times is Still a Lie) barrels through with relentless energy and a sense of conviction that defines the record’s ethos. Again, I love the spoken word at the end of this track as it emphasizes the hypocrisy of our society, especially from the P.I.C.—the people in charge.
When you listen on, the band’s tight three-piece dynamic—Ixuško on bass and vocals, Mimuško on guitar and vocals, Renuško on drums and backing vocals—remains at the core, but they aren’t afraid to explore or pay homage. Prázdniny u strýčka (Vacation at my Uncle’s) is a striking reinterpretation of a track which was originally recorded by the Czech band Duben v Pěsti, yet reimagined here with My o Vlkoch’s signature speed and bite. This is a cool song and well-written, with the instrumentation on this track being level-up and showcasing the group‘s ease with collaboration and their embrace of diversity. You’ll hear other examples of this in later tracks, especially in My (We). Other standouts include Domov dôchodcov (Retirement Home) with its haunting edge, channeling emotional fatigue rather than outright aggression—a brief yet powerful shift in tone. I also enjoyed listening to Love Song, which is ironically titled, since it is anything but sentimental with bitter sarcasm (My všetci sa máme skvelé—we’re all doing well). Its snarled delivery and breakneck pace give it a sarcastic edge, mocking the idea of conventional dating and affection, yet precisely sums up „love“ in 2025 (I can testify to this—my Tinder profile gets swiped left more than Terms and Conditions). Značky a logá (Brands and Logos) hits hard with its critique of consumerism, while Vždy v záujme strany (Always in the Interest of the Party) blends satire and rage into one of the album’s most rousing tunes.
The closing track My (We) is perhaps the emotional and political high point. Featuring guest vocalists Kedrovka from the now-defunct Bratislava band Naive Fighters, Didi from Nonconformist (Legendary Slovak HC/punk group), as well as Dan from the Moravian quintet Hledání (another group which is no longer active), it becomes a collective declaration of solidarity. Most notably is that the chorus is assembled from lines contributed by each guest vocalist, with each singing their own part, thus turning the song into a patchwork of resistance voices. It’s an appropriate finale, both musically and ideologically, since it underscores the album’s sense of community, defiance, and of course collaboration. The collective vocals and gang shouts (although in no way are they intimidating), as well as the amazing guitars create an anthemic wall of sound. I would describe it as a closing rally cry, light in essence, that lingers with you long after the record ends.
Visually, I also have to add that Slovo je zbraň is elevated by striking cover art and design by Martina from Gamine Artwork. I’m unsure whether she designed the covers of their previous albums/singles, in any case, she captures the gritty, unvarnished energy of the band’s sound by depicting a slightly-turned head with a cleverly designed sound bubble containing key words such as Mor! (Plague) Špiny! (Dirt), Švaby! (cockroaches) and To oni! (It’s them who did it!). It’s also worth noting that the vinyl edition includes a special bonus: their first full-length, self-titled album from 2017 appears on Side B. This is a thoughtful addition that provides context to their evolution—from raw beginnings to a more refined yet still ferocious sound.
And the Florkman’s prognosis? With sharp production and uncompromising messages, as well as a strong sense of identity, the band delivers a compact, yet unforgettable statement. This isn’t just music to mosh to, but could be best described as music to listen to, feel, and most of all act on. My o Vlkoch easily prove that punk is not dead. In fact, it’s alive and kicking.
============================================================================
Links:
https://myovlkoch.bandcamp.com/
https://www.youtube.com/@myovlkoch
https://www.instagram.com/my_o_vlkoch/
https://www.facebook.com/myovlkoch
My o Vlkoch @ JBLK:
https://jablkadaleko.blogspot.com/2021/04/74-my-o-vlkoch-hc-punk-z-kosic-odpoveda.html
============================================================================
My o Vlkoch - Slovo je Zbraň (2025)
By Flork
Punk nie je mŕtvy! My o Vlkoch, politicky nabitá punk/hardcore trojica z Košíc, sa po krátkej štúdiovej odmlke vracia so svojím druhým dlhohrajúcim albumom Slovo je zbraň, ktorý nám pripomína, koľko sa toho dá povedať (a zakričať) za menej než 20 minút. Od svojho DIY dema z roku 2014 kapela dozrela bez toho, aby stratila ostrosť (medzitým vydali aj single a EP). Napriek krátkej dĺžke ide o nahrávku, ktorá pôsobí nabito – významovo, energicky aj cieľavedome. Jedenásť skladieb, každá okolo dvoch minút – Slovo je zbraň je album, ktorý si nemôže dovoliť plytvať tvojou pozornosťou ani na sekundu.
Album otvára skladba Na počiatku bolo slovo, ktorá nastavuje tón – hudobne aj tematicky. Je výbušná (doslova), naliehavá a plná zámeru. Páči sa mi, ako sa začína jemným klavírom a ženským monológom, no vzápätí vybuchne do plného chaosu. Produkcia, o ktorú sa postaral gitarista Mimuško (keďže ide o DIY nahrávku), je síce surová, ale pozoruhodne presná. V chaose je jasnosť – každý riff aj vykríknutý verš dopadne s plnou silou. Aj tisíckrát opakovaná lož je stále lož prefrčí s neúprosnou energiou a odhodlaním, ktoré definuje celé dielo. Opäť, záverečný hovorený part skvelo zdôrazňuje pokrytectvo našej spoločnosti, najmä zo strany tých „hore“.
Počúvaním ďalej sa naplno prejavuje súhra trojčlennej zostavy – Ixuško na base a speve, Mimuško na gitare a speve a Renuško na bicích a sprievodných vokáloch. Neboja sa však ani skúmať či vzdať poctu iným. Prázdniny u strýčka je nápaditá prerábka pôvodnej skladby českej kapely Duben v Pěsti, no v podaní My o Vlkoch je o dosť rýchlejšia a ostrejšia. Skvelo napísaná skladba s vyšperkovaným nástrojovým výkonom ukazuje, ako si kapela rozumie s hosťovaním aj rôznorodosťou. Ďalšie príklady nájdete v neskorších skladbách, najmä v My (My sme). Výraznými momentmi sú aj Domov dôchodcov, ktorá znie až desivo a namiesto agresie ponúka únavu a vyčerpanie – krátka, ale silná zmena nálady. Bavila ma aj Love Song – ironicky nazvaná, keďže s romantikou nemá nič spoločné. Horkosladká sarkastická linka „My všetci sa máme skvele“ v rýchlom tempe je výsmechom konvenčnej predstavy o láske, ktorý však presne vystihuje „romantiku“ roku 2025 (viem o čom hovorím – môj Tinder profil dostáva viac ľavých swipeov ako zmluvné podmienky). Značky a logá útočí ostrou kritikou konzumu, zatiaľ čo Vždy v záujme strany kombinuje satiru a zlosť v jednej z najchytľavejších piesní albumu.
Záverečná skladba My je pravdepodobne emocionálnym a politickým vrcholom albumu. S hosťujúcimi vokalistami Kedrovkou (bývalá kapela Naive Fighters z Bratislavy), Didi z Nonconformist (legenda slovenského HC/punku) a Danom z moravskej päťky Hledání (tiež už neaktívnej) ide o kolektívne vyhlásenie solidarity. Refrén skladby je zložený z veršov každého hosťa – každý spieva svoj vlastný riadok – a skladba sa tak premieňa na patchwork odbojných hlasov. Skvelé finále, ktoré zdôrazňuje komunitný, vzdorovitý a spolupracujúci charakter celej nahrávky. Kolektívne výkriky (ktoré napriek tomu nepôsobia zastrašujúco) a skvelé gitary vytvárajú hymnickú stenu zvuku. Je to záverečné bojové volanie – ľahké v esencii, no doznievajúce dlho po skončení albumu.
Z vizuálneho hľadiska treba spomenúť aj pôsobivý cover art a dizajn od Martiny z Gamine Artwork. Neviem, či robila aj predchádzajúce obaly kapely, ale tu sa jej podarilo vystihnúť surovú, nespútanú energiu zvuku My o Vlkoch. Na obale je hlava otočená mierne bokom, z ktorej úst vychádza bublina so slovami ako „Mor!“, „Špiny!“, „Šváby!“ či „To oni!“ – výborný vizuálny preklad kapelovej poetiky. Bonusom vinylovej verzie je pridané debutové LP z roku 2017 na strane B – vkusné gesto, ktoré umožňuje sledovať vývoj kapely od surových začiatkov po súčasný, stále drsný a vyzretejší zvuk.
A aký je verdikt Florkmana? S ostrou produkciou, nekompromisným posolstvom a jasnou identitou kapela ponúka krátke, no nezabudnuteľné vyhlásenie. Toto nie je len hudba na pogovanie – je to hudba, ktorú treba počúvať, precítiť a predovšetkým konať. My o Vlkoch dokazujú, že punk nie je mŕtvy. Naopak – žije. A kope.
