Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
Milan: Gitara a spev. Myslím, že najviac sa v týchto dňoch všetci v kapele venujeme tvorbe songov na nový album a to je veľmi zaujímavé.
Richard: Gitara.
Martin: Manažér kapely (honosne povedané:). Okrem hudby teraz veľa času venujem projektu rekonštrukcie môjho bytu.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Milan: Všetci z kapely majú alebo mali aj bočné projekty. Za seba spomeniem hardcorový projekt CARTILAGO CRICOIDE (okolo rokov 1996/1998), kde som fungoval ako jeden zo spevákov, Rišo hral gitaru a Braňo bicie. Taktiež spomeniem nedávny projekt s názvom PROJECT SOURCE, ktorý vznikol v Anglicku v zložení: Drahoš – basa a vokál, Martin Horgoš (Mištyk) – bicie a ja gitara a vokál. Štýlovo by som mohol tento projekt zaradiť do black – death metalu. Nahrali sme 4 demo skladby v provizórnom domácom štúdiu.
Richard: Dysentery, Cartilago Cricoide, Fonops, WAYD - gitara.
Martin: Morsiret (1995-96), Uroboric (1996-2001) a WAYD (2001 - dodnes) – tzv.„manažovanie“
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Milan: Hrám na gitaru značky DB (odnož DEAN) a Parker, no najviac mi sedí Ibanez Prestidge. Na zvuk používam combo Bogner Alchemist 100w. Taktiež mám efektovú skrinku Korg - pandora, ktorá mi dobre slúži hlavne pri tvorbe nápadov , keďže si môžem hrať do drum samplov. Veľmi dobrým pomocníkom mi je BOSS Loopstation, kde si nahrávam doprovody pre tvorbu sól. V minulosti som používal gitarový syntezátor značky ROLAND. Nekonečná inšpirácia. Aj keď je starý, myslím, že ho znova oprášim.
Richard: Yamaha Pacifica 611VFMX Translucent Black, Helix LT, Peavey amp a 4x12 cabinet. Gitara je osadená snímačmi a to humbuckerom a Seymour Duncan P90, Helix LT je zábavný svojou variabilitou a komplexným použitím. Kustom elektronkový koncový zosilňovač Peavey z 90tych rokov a kustom kabinet, ktorý je osadený 2 pôvodnými reproduktormi Peavey a 2 reproduktormi Celestion. Používam ešte Fender Stratocaster taktiež s upravenými snímačmi.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Milan: Myslím si, že tvorenie umenia je veľmi subjektívna záležitosť, pričom celkový pohľad na hotovú vec môže byť častokrát objektívny. Ten moment asi prichádza, keď sa ti podarí vyjadriť svoje emócie – keď je v diele kus teba.
Martin: Samotnú tvorbu a nazeranie na umenie považujem za subjektívne, aj keď zase samotné povýšenie toho ktorého diela na umenie sa už deje na základe objektívnych kritérií. Deliacim momentom medzi manuálnou zručnosťou a umením by mohla byť výnimočnosť a jedinečnosť, ktorou sa daný „výtvor“ odlišuje od zvyšku. Zároveň do toho vstupuje aj čas, ktorý preverí a nakoniec aj potvrdí samotnú kvalitu diela, ktoré tak môže byť „povýšené“ na dielo umelecké, čím sa na strane druhej vylučuje momentálne objektivizovanie. Umenie je proste ťažko definovateľné.
Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Milan: Umenie nemá hraníc. Dokonca aj v politike existuje umenie rétoriky – umenie klamať všetkých (to naozaj nedokáže hocikto dlhodobo). Dnes už môže byť umelec naozaj každý a v hocičom.
Richard: Umenie by hranice mať nemalo.
Martin: Súhlasím, že umenie by malo byť bez obmedzení, malo by nás zušľachťovať, stavať mosty a povznášať ale zároveň by nemalo byť nikým zneužívané na propagáciu násilia, rasizmu alebo akúkoľvek manipuláciu.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Milan: Snažiť sa sfanatizovať druhých, vyzývať k násiliu, vojen, zabíjaniu, rasizmu...
Richard: Nie som ochotný akceptovať interpretov, ktorí sa snažia o to, čo už uviedol vyššie Milan.
Martin: Ako pacifista úplne súhlasím s Milanom a Richardom.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?
Milan: V každej hudbe, v každom žánri, nikdy neviem dopredu, čo ma osloví – osvieti. Veľa improvizujem a samozrejme chlapci z kapely mi dávajú veľa inšpirácie hybnú silu ísť ďalej.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Milan: Je to veľmi osobné. Keď sa opýtaš každého člena kapely, je pravdepodobné, že každý vypichne iný song, ale na albume sa myslím všetci zhodneme – DECADANCE. Je to vyzretý a nápadovo vyvážený album. Za všetky songy by som ale spomenul ESOTERIC SUICIDE z albumu BARRIERS. Veľmi energická skladba, dobre sa hrá a má silnú odozvu na živých koncertoch.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Milan: Texty vo WAYDe sú dosť filozofické. Dvorný textár Drahoš necháva priestor pre každého poslucháča na vlastný názor – vysvetlenie. Text skladby BREAKING THE ASCENDANCE krásne korešponduje s hudobným prejavom a je aj o tom, aké duševne oslobodzujúce je muzikanstvo ako fenomén.
I'm breaking the ascendance
as you go as you try to say my name
I'm crawiling out of my hell
as I rise above my pain
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si začínal a aká je realita?
Milan: Vždy som chcel mať kapelu, ktorá by fungovala a vyvíjala sa ako rodina, čo si myslím, že sa mi aj podarilo dosiahnuť, keďže aj po všetkých rokoch fungujeme v nezmenenej zostave. Z pionierov sa rokmi stali zväzáci a dnes už je XY nových nádejných kapiel, ktoré posúvajú pomyselné Hranice ďalej.
Martin: Na úplnom začiatku (rok 1995) to bola jednoducho radosť a odhodlanie sprostredkovať jeden koncert, konkrétne koncert kapelám Morsiret a Unconcern v už neexistujúcom Košickom klube Tuba. Tým sa vlastne začalo moje aktívnejšie pôsobenie na našej scéne a od roku 2001 som sa stal akýmsi piatym elementom WAYD, čo stále trvá.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Milan: 4 vydané dlhohrajúce albumy s celkom uspokojujúcou odozvou zo strany kritiky. Taktiež živé vystúpenia (veľmi mi chýbajú) a videoklip, ktorý má na YouTube ponad 100 000 pozretí. Najsilnejšia je však prítomnosť a nová tvorba.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Milan: Hrali sme v Liptovskom Mikuláši v mestskom kultúrnom dome, kde počas skladby MINDSTORM som si odkysličil mozog jedným dlhým výkrikom tak, že som na chvíľu stratil vedomie a spadol som na odposluch. Keď som vstal, zistil som že chlapi hrajú ďalej. Rýchlo som sa zorientoval a s krvavou tvárou som to dohral. Aplauz bol neuveriteľný. Hahaha. Dekadencie sme si počas všetkých rokov užili až-až, veď jeden z našich albumov nesie tento názov. “It's time to loose control, it's time to dance, it's time for decadence.”
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Milan: Veľmi ďaleko dopredu nepozerám, nateraz by som chcel s kapelou dokončiť nový album.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Milan: Dnes je ťažko povedať, že existuje vôbec nejaká scéna kvôli situácii s Covidom, a keď tak len na nete, ale vždy sme ako kapela boli súčasťou metalového undergroundu.
Richard: Cítim sa byť súčasťou československej metalovej scény, aj preto, že som sa narodil v minulom storočí v ČSSR.
Martin: Verím, že do istej miery stále patrím do nášho metalového undergroundu.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Richard: Domáca scéna sa formuje doteraz. Verím jej a som jej fanúšikom. Mnoho kapiel, ktoré začínali v 90tych rokoch už dnes nie sú aktívne, ale nahrávky ostali a je super sranda to dnes porovnávať s aktuálnym dianím, zvukom, grafikou a pod. V čase, keď sme zakladali kapelu, boli možnosti na hardwarovú výbavu kapely úplne inde ako dnes, a to už nehovorím o domácich štúdiách a softwarových aplikácií.
Martin: Formovanie našej scény po páde totality až do dnešných čias by som rozdelil do 4 etáp.
Prvá, mohli by sme ju nazvať predinternetová alebo proste 90tky, bola špecifická tým, že tu začalo vznikať veľké množstvo kapiel, fanzinov, dokonca začali vychádzať aj prvé profesionálnejšie časopisy, otvárali sa kluby, zakladali vydavateľstvá atď. Bolo to dosť o objavovaní a improvizácii, pretože veľmi nebolo na čom stavať. Tým samozrejme vôbec netvrdím a nespochybňujem, že tu počas komunizmu underground ako taký nebol, ale to by bolo na inú debatu. Tá prvá etapa bola z istého pohľadu najvzrušujúcejšia a osobne som pociťoval veľké nadšenie, objavoval rôzne hudobné štýly a celkovo nasával a užíval tu energiu. Človek síce musel vynakladať viac času, aby sa dostal k novej hudbe, ale práve aj požičiavaním kaziet sa formovali vzťahy. V tom období tu nevystupovalo veľa zahraničných kapiel a tak prevažná väčšina koncertov bola hlavne o domácej scéne. Ak tu už predsa len
nejaká kapela spoza hraníc zavítala, bol to veľký sviatok a za koncertom sa cestovalo aj cez celú republiku. Ešte by som v porovnaní s dneškom spomenul slabšiu životnú úroveň, čo malo tiež vplyv na samotnú scénu.
Niekedy na prelome tisícročia sme sa postupne dostávali do druhej fázy, kedy sa už komunikácia začala viac prenášať do rozvíjajúceho sa internetu, ktorý relatívne rýchlo a netušene vstupoval do nášho každodenného života. Objavovali sme jeho možnosti, vznikali prvé webziny, stránky kapiel, začala sa sťahovať hudba. Zažili sme dokonca boj niektorých hudobných spoločností a aj kapiel proti nelegálnemu sťahovaniu muziky, čo bolo samozrejme pochopiteľné. Počet koncertov zahraničných kapiel nielen veľkých mien sa zvyšoval a scéna postupne a prirodzene prechádzala do tretej etapy, akéhosi vrcholu, kedy sme sa už stali stálou zastávkou koncertných turné mnohých kapiel, čo by sme mohli chápať aj ako definitívny rešpekt našej scény. V tejto etape došlo k istej stabilizácii a vykryštalizovaniu, kedy pirátske sťahovanie hudby pomaly začalo vytláčať to oficiálne, naplno začali fungovať eshopy, erádia a internet sa stal takmer nepostrádateľný.
Teraz sme v dobe covidovej, ktorá je napr. špecifická tým, že priniesla vo veľkej miere online koncerty a verím, že toto obdobie bude úplne najkratšie a už čoskoro ostane len spomienkou. Každá ta etapa má jedno spoločné, a to je istá odhodlanosť a nadšenie všetkých, ktorí tvoria tento UG svet, teda kapiel, fanúšikov, žurnalistov, klubov, zvukárov, promotérov, atď.. a ako už načrtol Richard, proces formovania nikdy neskončil.
Čo sa týka našej kapely, tak WAYD naplno fungoval v tej prvej a sčasti aj v druhej etape, no počas tretej fázy sme iba hybernovali, pretože 3⁄4 kapely žila v zahraničí a byť aktívnymi proste nebolo možné. Verím, že sa scéne pripomenieme čoskoro a to už v tzv. postcovidovom čase, teda z môjho pohľadu v etape piatej.
V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Milan: V 90tych rokoch som vnímal slovenský underground viacej prepojený. Po páde komunizmu ľudia bažili po muzike a živých koncertoch. Veľakrát si sa na pódiu cítil ako svetová kapela. Level technickej zručnosti bol nižší, možno preto sme sa blysli...hahaha...no nebolo možné preraziť v zahraničí, a ani získať západné vydavateľstvo. Dnes sa fúzie žánrov v metale považujú za samozrejmosť. Technika hrania je oveľa vyššie, aj aparáty sú (gitary, kombá, zvuk, technika...) nepomerne kvalitnejšie a vďaka internetu prebieha komunikácia oveľa lepšie. Dnes už ani nepotrebuješ učiteľa. Na Youtube sa naučíš všetko.
Martin: V minulosti bolo možno výhodou to, že aj keď tu vznikalo veľa nových kapiel, predsa bol ich počet oproti dnešku relatívne menší. Zároveň tým, že sa scéna len formovala a nebola až tak rozčlenená ako teraz, chodilo sa takmer na všetky okolité koncerty. Dnes, ak opomeniem covidové obdobie, majú kapely takmer nekonečné technické možnosti na nahrávanie, koncertovanie a samotnú propagáciu tvorby.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Milan: Všetky metalové žánre. CONTEMPT, DYSANCHELY, PROTEST, DEPRESY, LUNATIC GODS, SAPROPHYTE, PERVERSITY, FROWN... Je ich veľa. Dnes sa priznám nemám až taký prehľad.
Richard: Mám rád metal, ale aj hardcore, punk a iné odnože UG. Spomeniem pár mien,ale určite v minulosti a aj dnes hrajú parádne Obliterate, FishArtCollection, Merged In Abyss a mnoho ďalších.
Martin: Na začiatku to bol metal, hlavne jeho extrémnejšie podoby, ale hneď na to sa prirodzene nabaľoval punk, hardcore, rôzna alternatíva, atď. Som proste fanúšik hudby a stále vyhľadávam niečo originálne naprieč rôznymi hudobnými štýlmi bez obmedzení. Z minulosti by som spomenul skvelé kapely ako Unconcern, Obliterate, Perversity, Contempt, Mäso, Stone Cold Bitch, Mentally Parasites a ďalšie. Z tých novších napr. Holotropic, Human Humus, Morna a ďalšie.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Milan: Vieme, že umenie je druh reči, ktorý oslobodzuje a to je to, čo spája aj ľudí z rôznymi názormi. Naopak, žánre rozdeľuje hlavne tematika a prevedenie.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Richard: Na domácej scéne je veľa zaujímavej hudby, bohužiaľ podľa môjho názoru sa ju nedarí exportovať do zahraničia v takej miere, aby sa následne aj dokázala presadiť v celosvetovom merítku.
Martin: Na našej scéne ma neštve nič. Všetko je tak, ako má byť.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Milan: DEPRESY – PSYCHOMANTIUM PHENOMENON
Martin:
WAYD – Barriers (artwork)
Castaway – Choices and Patterns (artwork)
Marián Geišberg + Nothing – Keď sa starec poberá (videoklip)
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Milan: Album: Death – Human
Kniha: Neverwhere (N.Gaiman) Film: The Shining (S.Kubrick)
Seriál: Black Mirror
Pivo: Šariš
Richard:
Kniha: Milo nemilo (Milo Janáč) a Konec punku v Helsinkách (Jaroslav Rudiš)
Film: Joker od Todd Philips a Bedári od Ladj LY
Seriál: český Most! a Ozark, La casa de papel
Pivo: hocijaké pivo z Padre brewing company.
Tetovacie štúdio: Royal Tattoo Presov
Počítačovú hru: Manic Miner.
Všetko odporúčam preto, lebo je to fajne.
Martin:
Album: Sol Niger Within (Fredrik Thordendal ́s Special Defects) – pre mňa úplne nadčasová a originálna nahrávka
Kniha: Dva dni v Chujave (Jonáš Zábroský) – celkom výstižne opísaná slovenská spoločnosť v danom čase, ktorej negatívne črty akosi stále pretrvávajú
Jedenie (Ivan Medeši) – originálne čítanie
Americký cisár (Martin Pollack)
Film: Searching for Sugar Man – neuveriteľný, prekvapivý, zároveň silný a reálny príbeh skromného muzikanta
Pivo: dnes je to Primator Weizen
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Milan: Brutal Assault. Mali sme tú česť hrať na ňom dvakrát, má veľkú úroveň. Záruka skvelých kapiel a dobrej organizácie.
Richard: Brutal Assault pre dobrý program, miesto, atmosféru a pohodlie.
Martin: Brutal Assault, ktorý je okrem vyššie spomenutých dôvodov zároveň miestom, kde sa stretneme s mnohými známymi. Na Slovensku posledné roky rád chodievam na Skapal Pes Fest, malý DIY fesťák.
Vinyl alebo CD ?
Milan: Jednoznačne vinyl – živá dynamika.
Richard: Určite vinyl, aj keď ja osobne gramo nemám a zatiaľ ani neplánujem kupovať.
Martin: Vinyl, aj keď stále nakupujem CD.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Milan: Pavel Hirax Baričák – Lunatic Gods, Editor, Ramchat
Richard: určite áno Ľubo Lokša, Ďodi Košč, Dodo Zachar
Martin: Jaro Vojtek z Reconcern (Unconcern), Peter Hija z Fishartcollection, Mayo Petranin z Castaway
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Milan: Nič netrvá večne, aj táto doba pandémie pominie a budeme zase slobodní.
Martin: Ďakujeme za záujem a priestor.
=======================================
Linky:
https://www.facebook.com/wayd.official/
No comments:
Post a Comment