Morbid Angel Dust - Demo (2022)
By Tom/EZR
Vzhľadom na to, že tento týždeň mi obaja recenzenti, do ktorých vkladám svoje nádeje pri zachovaní minimálneho týždenného obsahu na www.jablkadalekoodstromu.sk, ohlásili, že recenzia nebude, neostalo mi nič iné než pokúsiť sa reštartovať svoju zakrpatenú pravú hemisféru a zosmoliť niečo sám. V prvom rade to svojim recenzentom nemám za zlé – Flork má za sebou víkendovú cestu na Ukrajinu, kde šiel odviezť rodinu, ktorá s ním býva už dva mesiace v Bratislave, aby si doma vybavili pasy na ďaľšie cesty, čiže je "burned-out" a potrebuje si oddýchnuť a druhý občasný recenzent mi povedal, že nový album slovenskej death metalovej legendy, ktorý som mu dal zrecenzovať sa mu nepáči a tak nevie čo má napísať. Tým pádom je rozhodnuté, idem sa povenovať demonahrávke projektu Morbid Angel Dust, ktorá vyšla digitálne vo februári 2022 a teraz v júni ako limitovaná kazeta, ktorú si chalani vydali na vlastnom labeli Calvos73Records.
Najprv niečo k artworku – obal je fotografia mŕtvoly zakrytej bielou plachtou pri aute, ktoré by som tipoval na nejaký bavorák zo 70s-80s. Celý výjav mi pripomína scénu z mafiánskeho filmu a v kontexte názvu kapely mi evokuje Floridu niekedy na prelome 70-80s (asi obeť kokaínovej vojny). Toľko moje dedukčné schopnosti. Idem na obal kazety. Táto je limitovaná na 66 kusov, booklet tvorí klasický J-card so songlistom, kreditmi a fotografiou niečoho čo mi vzdialene pripomína klbko zmotaných sviečok na vianočný stromček (mám rozkvapkané oči po návšteve u očného, čiže toto prirovnanie berte s rezervou). Zadná časť obalu kazety je v zlatej farbe, čo mi navodzuje atmošku pominuteľnosti luxusného života narkobarónov (Say hello to my little friend!). V kazete som našiel nálepku s logom labelu, ktorú si hneď vylepujem na púzdro svojej gitary.
A teraz prichádza skutočný challenge – keďže som vizuálny typ (I need more music videos not t-shirts, ya know?) a platí pre mňa radšej 1 krát vidieť ako 100 krát počuť. Nevadí, atmošku Tonyho Montanu, ktorý šňupe anjelský prach spolu s Treyom Azathothom & co. niekde pri bazéne na svojom floridskom ranči mám navodenú a tak sa môžem smelo pohrúžiť do tónov Dema Morbid Angel Dust.
Trinity (Trojica) kvôli kontextu si dobrovoľne vyberám Svätú, nie tú z Matrixu. Skladba sa začína spätnou väzbou, do ktorej sa hneď napájajú blast grindové bicie, žiadna predohra, prudký nájeb od začiatku. Desať sekúnd a prichádza zmena riffu a rytmu z grindu do HC skákavej pasáže, v ktorej vydrží zhruba 20 sekúnd v závere, ktorých sa preštartuváva na záverečnú desaťsekundovú grindovku. Vokály zrejme dáva jeden človek a zvláda slušne grindový bas aj tenor. Dlho som na tým nepremýšľal, ako pamätník ranných 90s mi tento song hneď pripomenul košických Mentally Parasites, ktorých mix grind/HC (pasáž-refrén) som ako pubertiak mal veľmi rád hlavne na koncertoch.
Bald Dor Beetle (Plešatý hovnivál) v skutku originálny názov skladby. Spoločenský odkaz alebo sebareflexia? Nájeb od začiatku, vyposúvaný riff (smerom nahor) trvá necelých 20 sekúnd, potom sample z nejakého (asi) mafiánskeho filmu a pomalá pasáž, v ktorej sa krásne rozbehnú dvojkopy – toto mám na death metale veľmi rád, keď sa pomalé (ideálne Slayerovsky agresívne) riffy kombinujú s pomalým rytmičákom a rýchlymi dvojkopmi (Pete Sandoval hovorí: Yes, me likes this shit motherfucker). Posledných 10 sekúnd návrat do blast grindu a záver gitarový šum a-lá intro k Blessed are the sick.
Pitbull T-bag (Pitbulove vrecúško od čaju) v skutočnosti sa jedná o chatovú alebo párty praktiku ponárania varlat do otvorených úst spiaceho kamaráta alebo kamarátky. Teraz neviem, ale zdá sa mi, že podobnou kratochvíľou sa zaoberala aj postava Marilyna Mansona v jednom z tých slušnejších dielov seriálu Californication. Desať sekúnd nájebu, ktorý si pri 20 násobnom spomalení viem predstaviť ako tučný funeral doom. Ďaľsích 10 sekúnd hopsavá medzipasáž a záver songu patrí kombinácii prvých dvoch pasáží. Koniec opäť intro ku Blessed are the sick. Keep it simple, žiadne komplikácie.
Stone Eater (Kameňožrút) "Mé ruce vypadají velké a silné, ale Nicota panáčka odnesla..." Začiatok sampel z psychiatrie, kde trápia nejakého chudáka junkieho, do toho podladený southern death metalový riff a-lá Necrophagia (Killjoy approves!). Okolo tridsiatich sekúnd samplovaný junkie dostáva za neustáleho vyhrážania sa ("I will destroy you!") remeňom šlehy na prdel. Pomalý riff pokračuje, ale už je tu výrazná rajda na bicích, ktorá dáva tušiť, že ani tento song nebude uspávanka. A áno, 42 sekunda a peklo je späť. Tenor sa strieda s basom a záverečná pákovačka ako pocta Treyovi Azathotovi.
Turning Head (Otáčanie hlavy) toto je najzvláštnejší názov skladby, ku ktorému si neviem nič konkrétne vybaviť. Dobre, skúsim ešte raz a vidím scénu z Trainspottingu, ale aj z Exorcistu, kde sa hlavy otáčali aj viac ako o 360 stupňov. Desať sekúnd grindu strieda HC skákačka, z ktorej ideme späť do grindovej medzipasáže a intro Blessed are the sick až do konca skladby.
Bear Belly (Pásová obezita) postihuje pánov po 30tke. Po plešatom hovniválovi mi tento song pripadá ako ďaľší, ktorý by mohol byť spoločenským odkazom (dnes som v podcaste počul, že obéznych detí na Slovensku každým rokom pribúda), ale aj vtipnou sebareflexiou. Dvadsať sekúnd v strednom tempe strieda pekne vystupňovaný grind nájeb, na ktorý nadväzuje hypnotický riff ako z Beherit – The gate of Nanna ukončený 30 sekundovým samplovaným synthpopovým popevkom "Angel dust" a prosbami junkieho „hey Jesus, help me Jesus“.
Čo dodať, písaním recenzíí by som sa zrejme neuživil, ale takto – demo ma baví, kazeta navyše znie veľmi dobre (TEAC AD-850 + YAMAHA zosík a 100W 2,5 pásmové repros) – má veľkú dynamiku, o ktorú pri počúvaní digitálnej nahrávky cez apple slúchadlá prichádzam. 6 skladieb, 6 minút, 6 EUR. Nenudil som sa ani chvíľu a demo odporúčam.
Kazetu Morbid Angel Dust – Demo môžete objednávať na calvos73records@gmail.com
No comments:
Post a Comment