DSW#19 Black Light - As the Ember Dies (2025) // Wevo // 4-6-2025

 

1. Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch 

Wevo: Čus, kamoši ma volajú Wevo, snažím sa byť hepatológ, vo voľnom čase hrám v piatich projektoch, z ktorých 3 sú blackmetal a v posledných dňoch ma najviac zaujíma ultrasonografia brucha.


2. V rámci revivalových vĺn extrémnych žánrov, ktoré sa vracajú po 20-30 rokoch, prečo ste si vybrali práve thrash metal? Prečo nie OSDM, black alebo doom? Ktoré kapely pôvodnej thrash vlny vás bavia najviac?

Wevo: Za mňa bola cesta k thrashu úplne prirodzená. Ako malý som začal počúvať punk, to mi ale nestačilo, dostal som sa k prvej vlne hardcore-u, to ale v tej dobe nebolo to pravé a potom som objavil Slayer a Sepulturu a bolo hotovo. V tej dobe sme sa stretli, zistili sme, že vlastne všetci máme radi Slayer a Sepulturu a zhodli sa, že niečo také by sme chceli hrať. Thrash sme poznali, v tej dobe keď sme mali 15 sme ním v podstate žili a teda bolo jasné, že iný žáner hrať nebudeme. Ironicky teraz v dospelosti počúvam už takmer výhradne len hardcore. 


3. Priniesla podľa vás nová vlna thrash metalu oproti tej pôvodnej niečo nové - ak áno čo to je?

Wevo: Nová vlna mi príde zábavnejšia. A nemyslím len pizza thrashe, ktoré sa snažia byť cringe, aby to bolo vtipné, ale celkovo mi príde štýl novej vlny uvoľnenejší, ochotnejší experimentovať a miešať. Príde mi trochu viac “relatable” než kedysi. A samozrejme, nová vlna má Power Trip. To prebíja všetky argumenty.

 

4. Ako hudobníci vnímate nejaké limity, v rámci ktorých tvoríte vlastnú hudbu alebo dávate priestor aj experimentácii? Do akej miery tolerujete experimentovanie a posúvanie hraníc žánru?

Wevo: Z môjho pohľadu textára je limitáciou to, že chcem, aby texty ostali thrashové. Komentár stavu spoločnostia politickej situácie, introspektíva. Nenávisť k vojne a útlaku slabších. Neviem si predstaviť, že by som mal mať texty o zasnežených kopcoch a drakoch alebo nejaké gore veci o vnútornostiach. Akože, viem to rešpektovať, ale nevedel by som to písať. Hudobne nech to má bpm cez 200, palm-mutenute 0ky a na bicích tupa-tupa a budem spokojný.


5. Ako dlho ste pracovali na najnovšom albume "As the Embery Dies", aké výšky a pády ste pri jeho tvorbe zažili, máte nejaké "lessons learnt"?

Wevo: Tento album bol celkom boj. Prvý nápad ísť do toho padol ešte v lete 22. Dlho sme sa trápili s dolaďovaním vlastne všetkého čo sa dalo. Samotné songy, texty, nahrávanie, produkcia mix a master trvali tri krát tak dlho, ako sme pôvodne chceli. Ale aspoň je ten výsledok presne to, čo sme chceli a vieme si povedať, že to stálo za to. Za mňa najvyšší bod bol prvý kompletne nahraný song, keď som začal mať pocit, že to do seba zapadá a po mixe a masteringu to môže byť fakt dobré. Po celú tú dobu nás ale bila frustrácia z toho, že sa to tak ťahá a že nám trvá jeden album 3 roky. Mohli sme si za to samozrejme len sami, ale som rád že smento prekonali.

 

6. Obaly vaších vydaní vyzerajú byť štýlovo zladené (a veľmi vydarené) - kreslí ich jeden človek? Je to niekto blízky kapele?

Wevo: Máme dohodu, že všetky artworky robí jedna osoba. Človek veľmi blízky a v podstate asi náš prvý fanúšik Peter Mlích, Matúšov otec. Pomáhal nám so všetkým, ešte keď sme ako deti tu kapelu vymysleli. Čerešničkou je to, že maľuje fakt skvele a vďaka nemu nemáme zlý artwork. Od začiatku bol v podstate ďalším členom kapely, a aj ním zostane.


7 Je niekto na domácej alebo zahraničnej scéne s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?

Wevo: Ja by som chcel strašne čítať/počuť nejaký 1 on 1 rozhovor s Tomášom Miturom. 

============================================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: Black Light - As the Ember Dies (2025)

 

1. Chase 04:51 // V akom BPM sa má hrať ideálny thrash metal?

Wevo: Pod 200 ani nechoď. 


2. Into the Nothing 03:34 // Ktorá varianta po smrti ti pripadá lepšia - let nekonečným vesmírom pri nejakej forme vedomia a spomienkach, alebo len tma a definitívny koniec existencie?

Wevo: Veľmi dúfam, že tá prvá varianta nie je reálna. To by bola moja verzia pekla. 


3. Mistbreath 00:47 // Ktorá smrť je lepšia - osamelé zamrznutie v lese, alebo úpal a dehydratácia v mestskej betónovej džungli medzi kamarátmi?

Wevo: Asi by som skôr chcel umrieť v spoločnosti ľudí, ktorých mám rád.

 

4. Frozen Desert 03:59 // Ako dezert si dáš radšej - cheescake so snehovou polevou alebo radšej dve snehové „škrupinky“ s krémovou náplňou tiež známe ako laskonka?

Wevo: Laskonky mi chutia, jakeby boli z piesku. Isto cheesecake, ale tú polevu by som zhrnul.


5. The Crones 03:22 // Koho by si si prial na poslednú cestu  - zubatú z Perinbaby alebo smrťáka zo Siedmej pečate?

Wevo: Siedma pečať je extrémne dobrý film, to by bolo ako stretnúť celebritu.


6. Son of Sam 04:16 // Mali by sa natáčať filmy o žijúcich masových vrahoch?

Wevo: Nie som expert, ale je skupina masovych vrahov, ktorí vraždia preto, aby ich bolo vidieť, alebo aby pretlačili nejakú svoju agendu. Tým by som nedoprial tú radosť z pozornosti. 

 

7. Circled Snake 04:44 // Ako sa dá vyhnúť tým istým chybám, ktoré spravili naši predkovia a neskončiť ako piata ruská kolóna?

Wevo: Veľmi sa bojím, že na kurzy kritického myslenia a prácu s dezinformáciami pre bežného voliča už je neskoro a že jediné, čo rusa ešte ako tak drží mimo západnú Európu je NATO. To si musíme udržať. Lebo Slovensko samo bez pomoci, je oproti neočakávanej a ohromnej sile Ukrajiny brániť sa tej ruskej pliage len vtip. 
 

8. Sticks and Stones 03:20 // Ktorá smrť je lepšia - ubitie palicami pri počúvaní Metallicy alebo ukameňovanie pri počúvaní Iron Maiden?

Wevo: Z metallicy som vyrastol a maiden ma vytacal asi vzdycky, takze by som volil podla toho, ktora smrť by bola rýchlejšia.


9. The First Touch 04:49 // Ktorý thrash metal sa najviac dotkol tvojej duše?

Wevo: Power Trip. Najlepšia kapela. 


10. The Lake 04:28 // Na ktoré jazero sa chodievate kúpať v lete?

Wevo: Bukovec gang.


11. Frameshift 02:53 // Čo sa pre vás mení s vydaním nového albumu, kam ďalej?

Wevo: Ak mám byť úplne úprimný, je to prvý full-length, s ktorým sme asi kompletne spokojní a ktorý dopadol tak, ako sme to chceli. Malé prianie je, že toto by bol taký druhý, ozajstný začiatok kapely, kedy už nie sme deti, sme schopní sformulovať predstavu, ako má naše umenie vyzerať a na tom už len stavať ďalej. Ak to osobné životy dovolia, chceme na pár koncertoch album dostať k ľuďom a ak nazbierame energiu a dosť materiálu, tak písať ďalej. Ak by k tomu bola aj pozitívna reakcia od ľudí, tak by to bolo už dokonalé.

============================================================================ 

Links:

https://blacklightthrash.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/blacklightthrash/

https://www.youtube.com/channel/UChAQ_0_KnHILZxFLv5h7aVQ

https://www.instagram.com/blacklightthrash/ 

============================================================================ 

  

1. Who are you, what do you do, and what are you most interested in these days?

Wevo: Hey, my friends call me Wevo. I’m trying to become a hepatologist, and in my free time, I play in five projects, three of which are black metal. Lately, I’ve been most interested in abdominal ultrasonography.

2. Among the revival waves of extreme genres returning after 20–30 years, why did you choose thrash metal specifically? Why not OSDM, black, or doom? Which bands from the original thrash wave do you enjoy the most?

Wevo: For me, the path to thrash was completely natural. As a kid, I started with punk, but it wasn’t enough. I got into the first wave of hardcore, but at the time it wasn’t quite right either—then I discovered Slayer and Sepultura, and that was it. Around that time, we met and realized we all loved Slayer and Sepultura, and we agreed that’s the kind of music we wanted to play. We already knew thrash—when we were 15, we basically lived and breathed it—so it was clear we wouldn’t play any other genre. Ironically, now as an adult, I listen almost exclusively to hardcore.

 

3. Do you think the new wave of thrash metal has brought anything new compared to the original—if so, what is it?

Wevo: The new wave seems more fun to me. And I don’t just mean the pizza-thrash bands that try to be cringe for laughs, but overall the style feels more relaxed, more willing to experiment and mix things up. It feels a bit more “relatable” than it used to. And of course, the new wave has Power Trip. That trumps all arguments.

4. As musicians, do you feel any boundaries when creating your own music, or do you leave room for experimentation? To what extent do you tolerate pushing genre limits?

Wevo: From my perspective as the lyricist, the limitation is that I want the lyrics to remain thrash. Commentary on society and political situations, introspection. Hatred of war and oppression of the weak. I can’t imagine writing about snow-covered hills and dragons or gore stuff about guts. I mean, I can respect that, but I couldn’t write it. Musically, give me 200+ bpm, palm-muted open strings, and tupa-tupa drumming, and I’m happy.

5. How long did you work on your latest album “As the Embery Dies”? What highs and lows did you experience during its creation, and are there any lessons learned?

Wevo: This album was quite a struggle. The first idea to go for it came in the summer of 2022. We spent a long time fine-tuning basically everything we could—songs, lyrics, recording, production, mix, and mastering took three times longer than we had planned. But at least the result is exactly what we wanted, and we can say it was worth it. For me, the highlight was when we had the first fully recorded song, and I started to feel like everything was falling into place—and that after mixing and mastering, it could be really good. The whole time, though, we were frustrated with how long it was taking—that one album would take us three years. Of course, it was entirely our own fault, but I’m glad we overcame it.

 

6. The covers of your releases seem stylistically unified (and very well done)—are they all drawn by the same person? Is it someone close to the band?

Wevo: We have an agreement that one person does all the artwork. Someone very close to us—basically our first fan—Peter Mlích, Matúš’s father. He helped us with everything back when we were just kids dreaming up the band. The cherry on top is that he paints really well, and thanks to him, we’ve never had bad artwork. From the start, he was basically another member of the band—and he still is.

7. Is there someone from the local or international scene you’d like to read an interview with on Jablká ďaleko od stromu?

Wevo: I’d really love to read or hear a one-on-one interview with Tomáš Mitura.

 

=========================================================

Die Schmutzige Wiedergabeliste: Black Light - As the Ember Dies (2025)

1. Chase 04:51 // What BPM is ideal for playing thrash metal?

Wevo: Don’t even go below 200.

2. Into the Nothing 03:34 // Which post-death scenario seems better to you – drifting endlessly through space with some form of consciousness and memories, or just darkness and the definitive end of existence?

Wevo: I really hope the first scenario isn’t real. That would be my version of hell.

3. Mistbreath 00:47 // Which death is better – freezing alone in the woods, or dying of heatstroke and dehydration in the concrete jungle among friends?

Wevo: I think I’d rather die in the company of people I care about.

 

4. Frozen Desert 03:59 // As a dessert, would you prefer cheesecake with a snowy meringue topping, or two snowy “shells” with creamy filling, also known as laskonka?

Wevo: Laskonky taste like they’re made of sand. Definitely cheesecake, but I’d scrape off the topping.

5. The Crones 03:22 // Who would you choose to accompany you on your final journey – the Grim Reaper from Perinbaba or Death from The Seventh Seal?

Wevo: The Seventh Seal is an incredibly good film – meeting that Death would be like meeting a celebrity.

6. Son of Sam 04:16 // Should films be made about living serial killers?

Wevo: I’m no expert, but there’s a group of serial killers who murder to be seen or to push some agenda. I wouldn’t give them the joy of that attention.

7. Circled Snake 04:44 // How can we avoid repeating the same mistakes our ancestors made and not end up as the fifth column for Russia?

Wevo: I’m really afraid that it’s too late for critical thinking courses and media literacy for the average voter. The only thing still keeping the Russians at bay from Western Europe is NATO. We must hold on to that. Because Slovakia alone, without help, compared to the unexpected and massive Ukrainian resistance to the Russian plague, is just a joke.

8. Sticks and Stones 03:20 // Which death is better – being beaten to death with sticks while listening to Metallica, or being stoned to death while listening to Iron Maiden?

Wevo: I’ve outgrown Metallica and Maiden always kind of irritated me, so I’d choose whichever death is quicker.

 

9. The First Touch 04:49 // Which thrash metal band has touched your soul the most?

Wevo: Power Trip. Best band ever.

10. The Lake 04:28 // Which lake do you go swimming in during the summer?

Wevo: Bukovec gang.

11. Frameshift 02:53 // What changes for you with the release of the new album, and what’s next?

Wevo: To be completely honest, this is our first full-length that we’re fully satisfied with and that turned out exactly how we wanted. A small wish is that this could be a kind of second, real beginning for the band—now that we’re not kids anymore, we can clearly shape our artistic vision and build on that. If personal lives allow, we want to bring the album to people through a few shows, and if we gather enough energy and material, we’ll keep writing. If we also get positive feedback from people, that would be the cherry on top.

#152 Flork Reviews: Toń - Korzenie (2024)

 

Toń - Korzenie (2024)
By Flork

 

Released around a year ago from the shadowy corners of Warsaw (and also the region of Masovia) comes Korzenie, the debut album by the Polish doom/stoner quintet Toń. I was introduced to their sounds quite by accident, albeit seredipidously nonetheless. Korzenie is one of those albums which feels more like a myth unearthed rather than a mere collection of songs, despite that four singles preceed its birth. Created by a group of unlikely collaborators, such as a funeral director, a power industry lawyer, a vocal teacher, a veteran of Poland‘s stoner rock scene, and a former MTV translator, the band inhabits a space where personal history, folklore, and sound experimentation collide. As I mentioned at the beginning, Korzenie (Roots) was self-released in June of 2024, offering a genre-defying blend of stoner, psych, post-punk, and folk-metal that is shaped into something uniquely their own. It’s an album that doesn‘t just tell stories, but instead lives them. I loved it right from the moment I first heard Wdech/Wydech (Inhale/Exhale), with its gentle beginning and beautiful vocals. I really didn’t expect a composition full of hope and encouragement. 

The whole album has an earthy, analogue feel to it, even when the band ventures into more chaotic or metallic territory. Recorded at Nebula Studio by Tomek Stołowski and mixed primarily by Maciek Karbowski (with the title track handled by Robert Szydło of Mikromusic), the production is dark, atmospheric, and richly textured. The instrumentation is diverse, drawing on both electric and organic elements, including ex-church Technics organs, thick layers of guitar, and percussion that enhances rather than suffocates. It’s an immersive soundscape, one that feels more found than composed, as if it was lifted from the forest floor and left to spread its wings among the crowns of the trees.

 

At the heart of the album‘s emotional and sonic power is vocalist Monika, whose voice is not just a presence, but also a companion throughout the album’s dreamlike terrain. Her range shifts effortlessly from fragile whispers to unrestrained screams, often within a single track. On songs like Nic Pomiędzy (Nothing In Between) and Krzyk (Scream), she becomes both narrator and embodiment of the emotional content, where one moment she is ghostlike and distant, while the next she is painfully immediate. And all the time she avoids cliché entirely; there’s no theatricality, only raw expression, shaped with careful control. Her voice is haunting yet strangely lullabye and visceral at many moments throughout the album.

The album contains eight tracks, each distinct in mood and narrative. It opens with Wdech/Wydech (Inhale/Exhale), a breath-driven meditation that immediately signals the album‘s spiritual undertone. Some of the tracks, like Las, Głaz, Ćma (Forest, Boulder, Moth) evoke the stillness of the woods at night, while the title track Korzenie (Roots), feels like a ritual in slow motion—rooted in soil, grief, and ancestral memory. This is a beautiful song which can’t be overlooked with tones of folklore sprinkled throughout. 

 

My personal favourite is Niesława (Infamy), which is rhythmic and full of Monika‘s heartfelt energy, while Krzyk (Scream) delivers the most gentle of all the moments, her voice lightening the weight of her soul. The album closes with Odwilż (Thaw), which is a heavier exhale, kind of a cautious reawakening after the album‘s deep descent. 

And the Florman’s prognosis? You can’t deny that there’s a distinct “Slavic darkness” here, but it’s handled with nuance and subtlety. And despite the heaviness, there’s an undeniable tenderness with moments where time seems to slow, where you can feel the air and the ethereal beauty and weight of life. Toń is definitely worth keeping inside your radar this summer.

#272 Askel / Sludge Noise Doom / Konsta, Ossi / 4.6.2025

Blog Photos: Jarkko Mattheiszen / Fuzztronaut Photography 

1. Who are you, what do you do, what has been capturing your interest the most these days, and is it snowing in Helsinki right now?

K: We’re Askel and we play noise-adjacent sludge about our disappointment in humanity and ourselves. 

Regarding interests, the new Billy Woods record sounds amazing, our friends in Svarta Havet just put out a killer new LP, and the new Gundam show seems to be finally getting into the proper “let’s use child soldiers for our political conflicts” thing.

No snow currently, it was actually +20 degrees for a few days there over the weekend. 


2. Could you introduce Askel to our readers? Where are you from, when and how did the band start?

K: As you noted, we’re from Helsinki. We started the band in January 2022 when my previous noise rock band finally fell apart. I had a bunch of sludge/Neurosis-adjacent riffs tucked away, so we started putting things together with our drummer and had a full lineup together in around a month.

3. I discovered Askel last year through a cassette trade with the Finnish label Gate of Deliria — the tape I received was your s/t EP from 2022. Since then, you've released two more records: full-length Cycles of Ruin (2024) and another EP, Sundered (2025). Could you tell us the story behind each of these three releases? What makes them distinct from a musical and lyrical perspective?

K: I guess you could say the self-titled EP was thrown together pretty quickly: we wrote 8 songs in the first half a year as a band, put the 4 we deemed best on the EP, and called it a day. 3 of the surplus songs came out on the Findoomland compilation LP that Gate of Deliria put out last year. But I guess it was mostly about finding our own style and approach to what we wanted to do at that point.

The full-length was a bit more planned. Or well, we still just started to write songs, but realized at some point that these could be put together into a decent LP that carries itself, and managed to work the songs into a fairly cohesive package.

The Sundered EP is probably our most worked on release so far. The songs went through a bunch of iterations with parts rewritten and thrown out over and over again. It also includes our first cover, as I had been thinking that Portishead’s Machine Gun would make a great sludge track, and I’m pretty proud of how it turned out.

Lyrically, we’ve been pretty consistent, with the songs primarily dealing with, as I mentioned, failures of humanity and ourselves, and whether we even deserve to exist.


4. How far has Askel's music reached so far? Where have you received feedback from, and which countries have you played shows in?

K: We just did our first tour going through the Baltics and playing one gig in Poland this May, so that’s probably it. We’ve gotten some comments from around the world, but to be honest, I have no memory of what would be the furthest location.

5. The artwork for Askel’s releases is very dark — not just in terms of color palette, but also the themes: a dead rat, a gloomy cathedral, a hole in the ground... What visual interpretation of Askel’s world do these images represent? Do you have specific visual ideas or imagery in mind when composing or performing your music?

K: I usually do the art after we’ve written the lyrics, so that I can pull from the imagery in the texts. The hole in the ground is actually an ice hole, perfect for drowning yourself. The LP had a bunch of tracks about the collective failures of humanity, so as clichéd as burning churches are, I felt like giving you the perspective of sitting inside a burning monument of power and accepting your fate. It seemed like a fitting image for how we seem to be dealing with the climate, increasing conflicts etc. The Sundered cover is mostly a combo of the title of the second track, Vermin, and the following song Sun, which got its lyrics from the Ukrainian woman offering sunflower seeds to russian soldiers so that their dead bodies could sprout into flowers.

O: My mind works in a very visual way, so both writing lyrics and performing them invokes loads of imagery. I like that there’s a certain intuitive and ambiguous element to the lyrical and visual side, though: we don’t need to explain everything to death to each other, to the listeners, or even to ourselves. Speculating on the different meanings that can be derived is surely interesting, but I’m not one to think that the artist/creator is the supreme authority who can decide how something should be interpreted – once you release a creation into the world, it starts living its own life, and that’s one significant reason why art is so fascinating. Anyway, often it’s only after the lyrics and artworks are done that some of us start connecting the dots, like how the s/t EP cover relates to the lyrics of The Final Step, which in turn relate to the name of the band.


 

6. Which song and lyrics from your band would you highlight, and what are your plans for the near future?

K: From the new EP, I’d say Vermin, which is probably the song I’m most happy with. I feel like the balance between the different parts works well, and we finally managed to tie the harsh noise aspects we play around with to the song properly, too. From the previous releases, Ruin from the LP feels like the most fitting one to highlight. It’s an oppressive dirge of a song that just goes on and on, and finally ends the record without any kind of catharsis. So pretty much everything I’d want this band to represent.

O: Lyrically speaking, Vermin and Ruin are also fitting to highlight, as I’m very satisfied with those two texts. However, while Ruin is blunt in every aspect, the lyrical approach on the latest EP is more wordy, painting a richer yet an equally bleak picture. Out of the new tracks, both Conflagration in its apocalyptic psychosis and Vermin in its haunting nausea feel like complete creations, where the composition, the lyrics, the performance, and the soundscape support each other in a powerful way.


7. Finland has a long and rich doom — and black metal — tradition, from Unholy’s early ’90s albums to the traditional doom revival of the 2000s led by Reverend Bizarre. Were you influenced by these bands, or do Askel’s sludge roots come from an entirely different place?

K: I guess for this band, the roots are more outside of Finland, as the influences I had in mind were Neurosis, Primitive Man and Godflesh. I did of course grow up with a lot of these more local bands as well and listened to tons of Reverend Bizarre especially.

O: Not so surprisingly, Reverend Bizarre seems to have been an important formative influence to everyone in Askel. I think that’s the case with most Finns of our age group who are into heavier music, actually… For me, Reverend Bizarre is still one of those ultimate bands in any genre, representing a relentlessly uncompromising approach and clarity of vision, and having left a near-perfect legacy. After RB had shown me how slow, heavy and dark metal can really get, it was the trinity of Fleshpress, Loinen, and Stumm that dragged me into sludge. Hearing Unholy’s Trip to Depressive Autumn only happened a bit later, but it’s surely one of the obscure treasures of the early 90’s Finnish scene, not being far from Beherit’s Drawing Down the Moon in atmosphere at times. So, although I compose none of the music for Askel, I have to admit that my own inspirations and influences are actually Finnish for the most part, heh.

K: Also the obligatory note regarding Fleshpress: Fuck Mikko Aspa.

 

8. Sludge is often associated with the American South — sweat, decay, and that oppressive heat. Do you think there’s a difference between the southern and northern approach to sludge? What, in your view, defines the specifics of northern - and Finnish sludge in particular?

K: For us, I don’t know if you could even properly call us sludge, since we steer so clear from anything you could call a groove, but that’s not really something I could expand to the Finnish scene in general. But I guess poor mental health and feeling like shit are universal. There are plenty of great sludge bands covering a wide variety of different takes on the genre here from the classic Eyehategod style of Taser to the industrial sludge of Dome Runner.

O: It’d be difficult to imagine a Finnish sludge band doing something as southern-sounding as Weedeater’s Goliathan, for example, but plenty of the bands around here do carry that southern sweat on their backs… Over a decade ago, a bunch of pot smokers named Semtex really made those laid back riffs work. Woodrue’s Low on Luck might still be the best traditional sludge record done in Finland, being both bluesy and hateful. Hollow Corpse’s Slobbed Out and Given Up was one of last year’s highlights in its catchy misery. Demonic Death Judge keeps on delivering the groovy goods, and so forth. But still, I guess bands such as Cicutoxin and Pohjamuta just give me a colder northern vibe: introverted, grim, desolate… and a bit quirky.


9. Are you familiar with any bands from Slovakia? Would you ever consider playing a show here?

K: Can’t say that any bands come to mind right now. But I would certainly be up for playing shows there if the opportunity comes along.

O: I recall coming across long-running death metal bands like Dementor and Sanatorium over the years, but the only Slovakian band that I can claim to be a bit more familiar with is Malokarpatan. Their combination of old school black metal, deep immersion in local folklore, and unhinged rural drunkenness is pretty damn charming.

 

10. Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video have impressed you the most recently?

K: When it comes to studios, I look at anything Kurt Ballou puts out from God City as a reference. Even if the music is not necessarily always for me, the quality is just impeccable. I still really love the collage art for Praise’s Sacrosanct Cynicism by Varpu, even though I realized that album is now over a year old, oh well. For music videos, our friends in Sunniva just put a video for the first track of their new album and it captures the mood of the music so well. However, I’ll have to admit that music videos seem more like a rarity in anything I’d listen to these days?


11. A music album, book, film, TV series and music festival that you recommend.

K: Album: Oathbreaker - ErosAnteros
Book: William Gibson's Sprawl-trilogy, still way too prescient.
Film: Ghost in the Shell (1995), continuing on the cyberpunk theme, just a perfect movie.
TV: Andor. Pirate it, don't give a single penny to Disney for supporting the exact shit the show critiques.
Festival: Hässäkkä-päivät. Probably the best Finnish festival focusing mostly on punk and hardcore with some occasional metal etc in Oulu.


12. What are some of your favorite recent releases on vinyl, CD, or cassette?

K: I feel like I haven’t even bought that many new releases recently, I looked at my shelf and I guess the new Tunkio cassette pops out. You can’t really go wrong with Tunkio if you want some filthy grind.

O: Got Scumripper’s For a Few Fixes More (2024) on vinyl recently, simply awesome death metal punk from a band that I’ve adored since they began. The disc that’s been making the most rounds in my CD player as of late must be The Very Beast of GGFH (2001) that my friend gifted me – at last, getting around to delving into this industrial band that I’ve known about for decades. Purchased a bunch of tapes recently as well, with especially the demo compilation of early 90’s Helsinki death metallers Nuxvomica blowing me away with its heaviness, brutality, and experimentation. As you can see, most of these aren’t too recent in terms of release date, but luckily, great art is timeless.

 

13. Share an interesting story or stories from the life of Askel. How far have you climbed on the ladder of decadence?

K: I’m the straight edge person in the band, so I’m mostly there to go “I’m not mad, just fucking disappointed” when the others fuck around.

O: After our most recent gig in Poland, I got the chance to try edibles for the first time in my life, and went for it. Despite only taking a moderate bite off a space cookie, my legs soon turned into spaghetti, my perception of time and space took some seriously psychedelic twists, and I needed lots of assistance to make it to our lodgings just a few hundred meters away. The rest of the night was spent staring at the wall with a braindead grin on my face until I sank into the depths of my mattress like a pile of primordial goo. Nothing to be proud of, but an interesting experience nonetheless.

These kinds of things don’t happen often these days, though. We’ve all had our years of more or less decadent substance abuse in our late teens or early twenties, and we gladly keep those in the past. When we do things with the band, everyone can consume what they choose, as long as they can handle it, but fucking up at rehearsals, recordings or gigs because of being drunk or high is not acceptable. I think that’s just about having basic respect towards your bandmates and your audience.


14. If you could be born in the past, in which era and as whom would you like to be?

K: To be honest, as much as our current moment sucks, I don’t think I could find a much better location for myself, considering most of history… I’d most likely be a depressed peasant toiling away in a field before killing myself. Of course, if you could make me something like the British nobility with endless money and the power and knowledge to affect the fuckups in the early 1900s, that might be nice.

O: Perhaps I’d just choose to be born in time to experience the late 80’s and early 90’s death metal explosion then and there.

 

15. Did you ever pick up anything interesting at Ville Valo’s father’s sex shop in Helsinki?

K: Never stepped inside there, do know the shop tho.


16. Is there someone with whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?

K: Maybe you can interview Sunniva and we could seed the ground for heading to Slovakia in the future.


17. (thank you for the interview) - what’s one last piece of advice you’d like to leave for our readers?

K: Try to do some good, we have way too much material for songs as things are already. Things like the genocide in Palestine, war in Ukraine etc might seem unaffectable, but even small gestures can matter. And have zero tolerance for Nazis anywhere.

O: Don’t be an asshole. Little everyday acts of decency and kindness in your immediate surroundings can go a long way.

 

=================================================================

Links:

https://askelsludge.bandcamp.com/album/sundered

https://www.facebook.com/Askelsludge/

https://www.instagram.com/askel_sludge/

=================================================================

1. Kto ste, čo robíte, čo vás v poslednom čase najviac zaujíma a sneží momentálne v Helsinkách?

K: Sme Askel a hráme sludge s prvkami noise o našom sklamaní z ľudstva aj zo seba samých.

Čo sa týka záujmov, nový album Billyho Woodsa znie úžasne, naši kamoši zo Svarta Havet práve vydali skvelý nový album a nový seriál Gundam sa konečne dostáva do tej správnej fázy typu „použime deti ako vojakov v našich politických konfliktoch“.

Momentálne nesneží, cez víkend bolo dokonca pár dní aj +20 stupňov.


2. Mohli by ste našim čitateľom predstaviť Askel? Odkiaľ ste, kedy a ako kapela vznikla?

K: Ako si už spomenul, sme z Helsínk. Kapelu sme založili v januári 2022, keď sa moja predchádzajúca noise rocková kapela definitívne rozpadla. Mal som v zálohe kadejaké sludge/Neurosis-podobné riffy, tak sme sa s naším bubeníkom pustili do práce a asi do mesiaca sme mali kompletnú zostavu.


3. Na Askel som narazil minulý rok cez výmenu kaziet s fínskym labelom Gate of Deliria — kazeta, ktorú som dostal, bola vaša eponymná EP z roku 2022. Odvtedy ste vydali ďalšie dva počiny: debutový album Cycles of Ruin (2024) a ďalšiu EP Sundered (2025). Vedel by si nám priblížiť príbeh každého z týchto troch releasov? Čím sa líšia z hudobného a textového hľadiska?

K: Dá sa povedať, že eponymná EP vznikla dosť rýchlo — za prvý polrok existencie kapely sme napísali 8 skladieb, vybrali sme tie 4, ktoré sa nám zdali najlepšie, dali ich na EP a uzavreli to. Tri zvyšné skladby nakoniec vyšli na kompilačnom LP Findoomland, ktorý minulý rok vydal Gate of Deliria. V zásade to celé bolo o hľadaní vlastného štýlu a prístupu k tomu, čo vlastne chceme robiť.

Debutový album bol už trochu viac plánovaný. Teda… začali sme zas len písať skladby, ale v istom bode sme si uvedomili, že by sa z toho dal poskladať ucelený album, ktorý bude dávať zmysel, a podarilo sa nám ho dať dokopy ako celok.

EP Sundered je asi náš najprepracovanejší release doteraz. Skladby prešli viacerými verziami, časti sa prepisovali a vyhadzovali zas a znova. Obsahuje aj náš prvý cover — už dlho som mal v hlave, že Machine Gun od Portishead by mohla znieť skvelo ako sludge track, a som dosť hrdý na to, ako to nakoniec dopadlo.

Čo sa týka textov, tam sme celkom konzistentní — ako som už spomínal, skladby sa prevažne venujú zlyhaniam ľudstva a nás samých a otázke, či si vôbec zaslúžime existovať.


4. Ako ďaleko sa hudba Askel zatiaľ dostala? Odkiaľ ste dostali spätnú väzbu a v ktorých krajinách ste už hrali koncerty?

K: Práve sme absolvovali naše prvé turné, ktoré zahŕňalo pobaltské krajiny a jeden koncert v Poľsku počas tohtoročného mája, takže to je asi všetko. Pár reakcií prišlo aj zo sveta, ale úprimne si nepamätám, aké bolo to najvzdialenejšie miesto.


5. Obaly vašich nahrávok pôsobia veľmi temne — nielen farebne, ale aj tematicky: mŕtvy potkan, pochmúrna katedrála, diera v zemi... Aké vizuálne stvárnenie sveta Askel tieto obrazy predstavujú? Máte pri komponovaní alebo hraní hudby v hlave nejaké konkrétne vizuálne predstavy alebo obrazy?

K: Väčšinou robím artwork až potom, čo máme napísané texty, aby som mohol čerpať z obrazov, ktoré sa v nich objavujú. Tá diera v zemi je v skutočnosti ľadová diera — ideálna na utopenie sa. LP-čko obsahovalo viacero skladieb o kolektívnych zlyhaniach ľudstva, takže aj keď sú horiace kostoly trochu klišé, chcel som zachytiť perspektívu človeka sediaceho vnútri horiaceho monumentu moci, ktorý prijíma svoj osud. Zdalo sa mi to ako výstižný obraz toho, ako (ne)riešime klimatickú krízu, narastajúce konflikty a podobne. Obal Sundered je najmä kombináciou názvu druhej skladby Vermin (Hmyz, Mrchožrúti…) a nasledujúcej piesne Sun, ktorej text vychádza zo slov ukrajinskej ženy, ktorá ponúkla ruským vojakom semienka slnečnice, aby im zo zhnitých tiel vyrástli kvety.

O: Moja myseľ funguje veľmi vizuálne, takže písanie textov aj ich interpretácia na pódiu vo mne vyvolávajú množstvo obrazov. Páči sa mi však, že textová a vizuálna stránka obsahuje určitú intuitívnu a nejednoznačnú zložku: nemusíme si všetko dopodrobna vysvetľovať — medzi sebou, poslucháčom, a vlastne ani sami sebe. Špekulovať o rôznych významoch môže byť zaujímavé, no nemyslím si, že umelec či tvorca je nejaká nadradená autorita, ktorá má právo určiť, ako má byť niečo interpretované — keď niečo vypustíš do sveta, začne si to žiť vlastným životom, a to je podľa mňa jeden z hlavných dôvodov, prečo je umenie také fascinujúce. Mimochodom, často až po dokončení textov a vizuálov začneme spájať jednotlivé veci — napríklad ako obal eponymnej EP súvisí s textom skladby The Final Step, ktorý zase súvisí s názvom kapely.


6. Ktorú skladbu a text by si z vašej tvorby vyzdvihol, a aké máte plány do blízkej budúcnosti?

K: Z novej EP by som vyzdvihol Vermin, čo je asi skladba, s ktorou som najviac spokojný. Mám pocit, že rovnováha medzi jednotlivými pasážami dobre funguje a konečne sa nám podarilo poriadne zakomponovať aj prvky harsh noise, s ktorými sa občas hrávame. Z predchádzajúcich nahrávok by som spomenul Ruin z albumu — je to ťaživý žalospev, ktorý sa vlečie a vlečie, až nakoniec uzatvorí celý album bez akejkoľvek katarzie. Čiže v podstate presne to, čo chcem, aby táto kapela reprezentovala.

O: Čo sa týka textov, aj Vermin aj Ruin sú určite hodné spomenutia — s oboma som veľmi spokojný. Ruin je vo všetkom priamočiary, zatiaľ čo textová práca na poslednej EP je rozvitejšia a vytvára možno ešte pochmúrnejší, ale zároveň obrazovo bohatší svet. Z nových vecí pôsobia Conflagration so svojou apokalyptickou psychózou a Vermin so svojou desivou nevoľnosťou ako kompletné výtvory, v ktorých sa skladba, text, výkon a zvuk vzájomne posilňujú.


7. Fínsko má dlhú a bohatú doom — aj black metalovú — tradíciu, od raných albumov Unholy z 90. rokov až po doom revival 2000-tych rokov vedený Reverend Bizarre. Ovplyvnili vás tieto kapely, alebo má sludge odkaz Askel úplne iný pôvod?

K: Myslím, že pri tejto kapele siahajú korene skôr mimo Fínska. Mal som na mysli skôr vplyvy ako Neurosis, Primitive Man a Godflesh. Samozrejme som vyrastal aj na množstve miestnych kapiel a hlavne Reverend Bizarre som počúval veľmi veľa.

O: Nie je prekvapujúce, že Reverend Bizarre bol formujúcim vplyvom pre všetkých členov Askel. Myslím, že to platí pre väčšinu Fínov v našej vekovej skupine, ktorí majú radi tvrdú hudbu... Pre mňa osobne je Reverend Bizarre stále jednou z najzásadnejších kapiel v akomkoľvek žánri — predstavujú nekompromisný prístup a jasnú víziu, pričom po sebe zanechali takmer dokonalý odkaz. Po tom, čo mi RB ukázali, ako pomalý, ťažký a temný môže metal byť, ma do sludge vtiahla trojica Fleshpress, Loinen a Stumm. Trip to Depressive Autumn od Unholy som objavil až neskôr, ale určite patrí medzi tie menej známe poklady fínskej scény 90. rokov — občas atmosférou takmer pripomína Drawing Down the Moon od Beherit. Takže aj keď nekomponujem hudbu pre Askel, musím priznať, že moje osobné vplyvy sú vo veľkej miere vlastne fínske, heh.

K: A ešte obligátna poznámka k Fleshpress: Fuck Mikko Aspa.


8. Sludge sa často spája s americkým juhom — pot, rozklad a to utláčajúce teplo. Myslíte si, že medzi južným a severným prístupom k sludgeu existuje rozdiel? Čo podľa vás definuje špecifiká severného — a konkrétne fínskeho sludgeu?

K: V našom prípade ani neviem, či nás možno vôbec nazvať sludge kapelou, keďže sa takmer úplne vyhýbame čomukoľvek, čo by sa dalo označiť ako groove. Ale to sa nedá úplne aplikovať na fínsku scénu ako celok. Myslím však, že zlá psychická pohoda a pocit na hovno sú univerzálne. U nás je množstvo výborných sludge kapiel s rôznymi prístupmi — od klasického Eyehategod štýlu v podaní Taser až po industriálny sludge Dome Runnera.

O: Ťažko si predstaviť, že by fínska sludge kapela robila niečo tak južansky znejúce ako Goliathan od Weedeater, ale veľa miestnych kapiel stále akoby nesie ten južanský pot na chrbte… Pred viac než dekádou fungovala partia huličov menom Semtex, ktorí fakt dobre vedeli, ako na uvoľnené riffy. Low on Luck od Woodrue je možno stále najlepší tradičný sludge album z Fínska — bluesový aj nenávistný zároveň. Slobbed Out and Given Up od Hollow Corpse patrí medzi minuloročné vrcholy, plné chytľavej mizérie. Demonic Death Judge stále dodávajú poriadny groove a tak ďalej. Ale stále, kapely ako Cicutoxin a Pohjamuta na mňa pôsobia oveľa chladnejšie a severnejšie: introvertné, pochmúrne, pusté… a trochu čudné.


9. Poznáte nejaké kapely zo Slovenska? Zvažovali by ste koncert u nás?

K: Momentálne mi žiadna kapela nenapadá. Ale určite by som bol za, keby sa naskytla príležitosť u vás zahrať.

O: V priebehu rokov som natrafil na death metalové stálice ako Dementor a Sanatorium, ale jediná slovenská kapela, ktorú môžem povedať, že trochu poznám, je Malokarpatan. Ich kombinácia old school black metalu, hlbokej zakorenenosti v miestnom folklóre a totálneho vidieckeho opilstva má fakt svoje čaro.


13. Povedzte nejaký zaujímavý príbeh alebo príbehy zo života Askelu. Ako vysoko ste už vystúpili na rebríku dekadencie?

K: Ja som v kapele ten straight edge človek, takže som väčšinou ten, čo len povie: „Nie som nahnevaný, len skurvene sklamaný,“ keď ostatní robia hovadiny.

O: Po našom poslednom koncerte v Poľsku som mal prvýkrát v živote možnosť vyskúšať jedlé drogy a išiel som do toho. Aj keď som si dal len umiernené sústo zo space cookie, nohy sa mi zmenili na špagety, vnímanie času a priestoru nabrali seriózne psychedelické kontúry a potreboval som dosť pomoci, aby som sa dostal do nášho ubytka len pár stoviek metrov ďalej. Zvyšok noci som strávil s debilným úsmevom civiac do steny, až som sa nakoniec ponoril do matraca ako nejaká prehistorická kaša. Nie je to nič, na čo by som bol hrdý, ale rozhodne zaujímavá skúsenosť.

Tieto veci sa však dnes už veľmi nedejú. Všetci máme za sebou roky viac či menej dekadentného užívania všeličoho počas neskorých tínedžerských a ranných dvadsiatych rokov, a radi ich nechávame v minulosti. Keď niečo robíme s kapelou, každý si môže dať, čo chce — pokiaľ to zvláda. Ale dojebať skúšku, nahrávanie alebo koncert len preto, že si ožratý alebo sfetovaný, to jednoducho nie je akceptovateľné. Podľa mňa je to o základnom rešpekte voči spoluhráčom a publiku.


14. Keby ste sa mohli narodiť v minulosti, v ktorej ére a ako kto by ste chceli žiť?

K: Úprimne, aj keď je súčasnosť totálna mizéria, neviem, či by som si v rámci dejín našiel lepšie miesto pre seba… S najväčšou pravdepodobnosťou by som bol nejaký depresívny sedliak, čo drie na poli, kým si to nevezme. Samozrejme, ak by ste ma spravili niekým ako britská šľachta s nekonečným bohatstvom a možnosťou ovplyvniť prúsery na začiatku 20. storočia, to by možno nebolo zlé.

O: Asi by som si vybral narodiť sa tak, aby som zažil explóziu death metalu koncom 80. a začiatkom 90. rokov priamo vtedy a tam.


15. Podarilo sa vám niekedy uloviť niečo zaujímavé v sexshope otca Villeho Vala v Helsinkách?

K: Nikdy som tam nevošiel, ale viem, kde ten obchod je.


16. Je niekto, s kým by ste si radi prečítali rozhovor na blogu Jablká ďaleko od stromu?

K: Možno by si mohol spraviť rozhovor so Sunnivou — mohli by sme spolu zasiať semienko pre našu budúcu cestu na Slovensko.


17. (Ďakujeme za rozhovor) — aký je posledný odkaz, ktorý by ste chceli zanechať našim čitateľom?

K: Skúste robiť dobro — existuje už viac než dosť materiálu. Veci ako genocída v Palestíne či vojna na Ukrajine môžu pôsobiť neovplyvniteľne, ale aj malé gestá môžu mať význam. A nemajte absolútne žiadnu toleranciu voči nacistom – kdekoľvek.

O: Nebuďte kreténi. Malé každodenné prejavy slušnosti a láskavosti vo svojom okolí môžu mať veľký dopad.

RK#43 Čítanie po rannej káve s The Public / HC-grind / 1-5-2025

 

1. Povedz mi niečo o vašom albume Sanctify  - kto na ňom spolupracoval, ako vznikal, ktorý song máš najradšej a prečo?

Album bol nahratý ešte v roku 2019, vyšiel po nejakých ťahaniciach (covid etc.) o pár rokov neskôr, pracovali sme na ňom všetci, tak ako na všetkých nahrávkach. Myslím, že "Modlite sa za mor", bol urobený ako prvý, znie pre nás stále typicky, ale zároveň otvoril aj trochu inú cestu tvorbe.


2. Kto tvorí kapelu The Public, aká je jej história a aká bude jej budúcnosť?

Od úplného začiatku, čo je cca 30 rokov sme tam komplet rovnaká zostava Giňo, Horak, Ozon a posledných pár rokov sa na druhú gitaru pridal Kaw, s ktorým som prešiel dlhú cestu v iných kapelách. Tieto príbehy sme uzatvorili a robíme už iba Public.


3. Kde vás môžu vidieť fans najbližšie?

Wroclav 21.6. PUNX PIKNIK festival

 

4. Čo sú dôležité míľniky v živote slovenskej UG kapely a aký je jej polčas rozpadu? 

Prvých 17 rokov je najťažších, potom ťa zastaví už iba smrť.


5. Stačí mať talent alebo treba na sebe makať?

S talentom ti ide všetko lepšie a rýchlejšie, ale väčšina ľudí v kapelách talentovaná nie je, takže si všetko musia vydrieť, tak ako my. Makať musíš ale vždy.


6. Čo vás vaše pôsobenie na scéne naučilo, čo vám dalo a čo vzalo?

Skúsenosti ti nikto za tie roky nevezme, to si nekúpiš a ani nezaplatíš. Najviac si vážim ľudí, ktorých som spoznal ešte v 90-tych rokoch, sú to silné priateľstvá dodnes. Nevzalo mi to nič, nie som takto nastavený, to by som v kapele nehral.


7. Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Nikým iným, takto je to dobre. Ani jeden deň by som nevrátil nazad žiť ho znovu.
 

 

8. Posledný videoklip, ktorý ťa zaujal a posledný album, ktorý si si točil dokola?

Klip: MIDNIGHT - Cleveland metal 2025
Album: ONDFODT - Dimsvall 2025


9. Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem?

Horror: RAVENOUS 1999
Komédia: IL RAGAZZO DI CAMPAGNA 1984
Plakať môžeš pri tej komédii :)


10. Nie je spoločenský život trochu preceňovaný?

Úplne neviem ako to myslíš. Všetko čo v živote robíš je vec tvojho výberu. Robíš predsa to čo chceš, čo si si vybral. A hlavne nemusíš vôbec nič. A je to na tebe čomu prikladáš dôležitosť.


11. Čo hovoríte na trend foodbloggingu, cestopisných reláciách o varení a spoločenskej obsesie konzumovaním potravy?

Žijem v meste, ktoré je od roku 2015 zapísané v UNESCO ako mesto s kreatívnou gastronómiou a pracujem vo vedľajšom meste v reštaurácii, ktorá je v top 10 najlepších reštaurácií v tom meste. Zažil som tam všeličo, ľudia dokážu zjesť neuveriteľné množstvá jedla a takisto zaplatiť za večeru sumu na úrovni môjho mesačného nájmu. Nie je na tom nič zlé, keď ti chutí jedlo, keď máš peniaze si ho kúpiť, horšie je to koľko sa toho vyhadzuje. V reštaurácii kde pracujem, to nie je až také zlé. Veľa jedla, ktoré zostane zjeme alebo si zoberieme so sebou, veľa kolegov sú latinos, majú veľké rodiny a sú chudobní, takže si pomôžu a odpad je minimálny. Ale vo väčších reštauráciách to tak nemusí byť.


10. Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):

TURNSTILE - znie to ako mix M83 a BLINK 182, sladkí chlapci zo strednej školy, na maturitný večierok v pohode..

JOHNNY THE BOY - mám rád CRIPPLED BLACK PHOENIX, celú ich diskografiu, toto je temnejší black/sludge metal projekt niektorých členov, znie to výborne..

NECROPHAGIA - kultová kapela, ktorá existovala až do smrti speváka a jediného pôvodného člena.. gitaru na tomto albume nahral Anselmo.. trošku obskurná záležitosť..

NITE - nie úplne moja parketa v metale.. trochu nuda na môj vkus.. gitary ale znejú dobre, aby som nebol zlý.. nie to najlepšie zo SEASON OF MIST REC.

HANGMANS CHAIR - trochu gotic záležitosť v štýle TYPE O NEGATIVE.. môže byť.. staršie stoner albumy mi sedia viacej.. 

NEKRODEUS - black metal/hardcore, veľa energie, sedí mi to, aj keď žiadna diera do sveta..

YOUNG AND IN THE WAY - pravdu povedať, hrá sa to ale presne takto.. mám celú ich diskografiu.. niektorí členovia boli obvinení zo sexuálneho napadnutia a kapela skončila..

FALSE FIGURE - vôbec nepoznám, ani sa post punku až tak veľmi nevenujem.. všetko to znie až príliš rovnako ako JOY DIVISION..

EXTREME NOISE TERROR - kapely ako ENT alebo DOOM alebo staré švédske kapely mali na nás veľký vplyv v začiatkoch.. vždy je to balzam na dušu..

SHIHAD - nie môj cupoftea vôbec..


11. Vyraďovačka - koho/čo si vyberáš a prečo ?

Testimony alebo Mentally Parasites?
Naša prvá nahrávka bol split 7" w/ MENTALLY PARASITES, ale predsa len TESTIMONY zostali dodnes neprekonateľní a kultoví.

Robert Eggers alebo Quentin Tarantino?
Tarantino, jeho snímky mi viacej sedia.

E.A.Poe alebo H.P.Lovecraft?
Sorry, tu som mimo témy.

H.Ch.Andersen alebo Pavol Dobšínsky?
Andersen zanechal vo svete podstatne väčšiu stopu. Ani by som ich neporovnával.

Peťo Stašák alebo Robo Kazík?
Peťo Stašák určite, Kazíka nemá rád ani jeho pes.

Ožujsko alebo Karlovačko?
Vyberám si nový album PROGNAN, ktorý práve počúvam, zlého piva mám dosť aj tu.

Leader doomsday kultu alebo riaditeľ marketingovej divízie v medzinárodnej korporácii?
Zhodou okolností som bol akurát v čase, keď sa prevalili hrôzy, ktoré spáchal Paul Mackenzie neďaleko v Mombase, takže si nemusím vybrať jeho smrť, pretože si ju vybral sám. A ak sa raz dostane von z väzenia, tak vie čo ho čaká vonku.


12. Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti?

Nechcem to do hĺbky rozoberať, ale individualizmom nás masírujú sociálne siete niekoľko rokov a úspešne. Stačí keď si pozrieš profilové fotky svojich známych na FB. Niekto vyliezol na nejaký kopec - fotka, niekomu narástli svaly - fotka, niekto bol pri Eifelovke - fotka, niekto sa kúpal v Jadrane - fotka etc. A všetkých ostatných by to malo zaujímať. V umeleckej sfére je to úplne rovnaké. Ak umelci upozorňujú svojou tvorbou na spoločenské dianie, tak je to vždy prínos.


13. Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota"?

Tak pri našej tvorbe asi odpoveď poznáš, ale v závere je všetko tvoja voľba.


14. V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším?

Keď už neudržím paličky v rukách, tak to bude vhodný čas. No a mladí na to predsa nečakajú, nikto im tu miesto nezaberá. Hrajú a veľa mladým kapelám to ide dobre.

========================================================================

Linky:

https://thepublic.bandcamp.com/album/sanctify 

========================================================================

1. Tell me something about your album Sanctify – who collaborated on it, how was it created, which song is your favorite and why?

The album was recorded back in 2019 and, after some delays (COVID, etc.), it was released a few years later. We all worked on it, just like on all our recordings. I think Modlite sa za mor ("Pray for the Plague") was made first – it still sounds typical for us, but at the same time, it opened up a slightly different path for our songwriting.


2. Who makes up the band The Public, what is its history, and what does the future look like?

From the very beginning – which is roughly 30 years ago – it's been the same lineup: Giňo, Horak, Ozon, and in the last few years, Kaw joined on second guitar. I’ve been through a long journey with him in other bands. We’ve closed those chapters, and now we’re only doing The Public.


3. Where can fans see you next?

Wrocław, June 21st – PUNX PIKNIK festival.


4. What are the important milestones in the life of a Slovak underground band, and what is its half-life?

The first 17 years are the hardest – after that, only death can stop you.


5. Is talent enough, or do you have to work hard?

With talent, everything comes easier and faster, but most people in bands aren’t talented, so they have to grind for everything – just like we did. But you always have to work hard.


6. What has your time on the scene taught you, what has it given you, and what has it taken away?

No one can take your experience away – you can’t buy or pay for that. What I value most are the people I met back in the '90s – those are strong friendships that last to this day. It hasn’t taken anything from me. I’m not wired that way – otherwise, I wouldn’t still be playing in a band.


7. If you could be born in the past, in which era and as whom would you like to be?

No one else – this is just fine. I wouldn’t relive a single day all over again.


8. The last music video that caught your attention and the last album you had on repeat?

Video: MIDNIGHT – Cleveland metal 2025
Album: ONDFODT – Dimsvall 2025


9. Film – your favorite horror, comedy, and something that makes you cry?

Horror: RAVENOUS (1999)
Comedy: IL RAGAZZO DI CAMPAGNA (1984)
You might cry while watching that comedy :)


10. Isn’t social life a bit overrated?

I’m not entirely sure what you mean. Everything you do in life is your choice. You do what you want, what you’ve chosen. And most importantly – you don’t have to do anything. It’s up to you what you choose to value.


11. What’s your take on the trend of food blogging, travel shows about cooking, and the social obsession with food consumption?

I live in a city that has been listed as a UNESCO Creative City of Gastronomy since 2015, and I work in a neighboring town at a restaurant ranked among the top 10 in that city. I’ve seen a lot there – people can eat incredible amounts of food and also pay for dinner what I pay in monthly rent. There’s nothing wrong with enjoying food, if you have the money to buy it. The problem is how much gets thrown away.

At the restaurant where I work, it’s not too bad – we eat a lot of the leftover food or take it home. Many of my coworkers are Latinos with big families and limited means, so they make good use of it and waste is minimal. But in bigger restaurants, it might be a different story.


12. Short (or long) comments on the following music production (links below):

TURNSTILE – sounds like a mix of M83 and BLINK 182, sweet high school boys, would fit in well at a graduation party…

JOHNNY THE BOY – I like CRIPPLED BLACK PHOENIX, their entire discography. This is a darker black/sludge metal project by some of their members, sounds excellent…

NECROPHAGIA – cult band that lasted until the death of the singer and only original member… Anselmo played guitar on this album… a bit of an obscure gem…

NITE – not quite my cup of tea in metal… a bit boring for my taste… but the guitars sound good, to be fair… not the best from SEASON OF MIST REC.

HANGMAN’S CHAIR – a bit of a gothic affair in the vein of TYPE O NEGATIVE… not bad… but I prefer their older stoner albums…

NEKRODEUS – black metal/hardcore, lots of energy, I like it, even if it’s not groundbreaking…

YOUNG AND IN THE WAY – honestly, they do play exactly like this… I have their entire discography… some members were accused of sexual assault and the band disbanded…

FALSE FIGURE – I don’t know them at all, and I don’t really follow post-punk much… it all sounds too much like JOY DIVISION…

EXTREME NOISE TERROR – bands like ENT or DOOM or old Swedish acts had a big influence on us in the early days… always a balm for the soul…

SHIHAD – not my cup of tea at all…


11. Choose one – who/what do you pick and why?

Testimony or Mentally Parasites?

Our first recording was a split 7" with MENTALLY PARASITES, but still, TESTIMONY remain unbeaten and cult to this day.

Robert Eggers or Quentin Tarantino?

Tarantino – his films suit me more.

E.A. Poe or H.P. Lovecraft?

Sorry, I’m out of my depth here.

H.C. Andersen or Pavol Dobšinský?

Andersen left a much bigger mark on the world. I wouldn’t even compare them.

Peťo Stašák or Robo Kazík?

Definitely Peťo Stašák. Even Kazík’s dog doesn’t like him.

Ožujsko or Karlovačko?

I’m choosing the new PROGNAN album I’m listening to right now. I’ve had enough bad beer here too.

Leader of a doomsday cult or marketing director in an international corporation?

Coincidentally, when the horrors committed by Paul Mackenzie came to light, I was near Mombasa – so I don’t have to choose his death, because he already chose it himself. And if he ever gets out of prison, he knows what’s waiting for him out there.

12. Is artistic expression an escape from reality or rather an active part and reflection of what's happening in society?

I don’t want to go too deep, but social media has been pushing individualism on us for years – and quite successfully. Just look at your friends’ profile pics on FB. Someone climbed a hill – photo. Someone gained muscle – photo. Someone went to the Eiffel Tower – photo. Someone swam in the Adriatic – photo. Etc. And everyone else is supposed to care.

It’s the same in the arts. If artists use their work to draw attention to social issues, that’s always a good thing.


13. Should music genres and subcultures mix, or is "genre purity" better?

Well, considering our own work, I think you know the answer. But in the end, it’s all your choice.


14. At what point is it better to hang up your musical craft and make space for the younger ones?
When I can no longer hold the drumsticks, that’ll be the right time.

And besides, young people aren’t waiting around – no one’s taking up their space. They’re already playing, and many young bands are doing great.

271 Phragments / Dark Ambient / Matej / 2-6-2025

 

1 Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Čau. Som Matej, robím všeličo, profesionálne sa venujem komunikácii. Už vyše 20 rokov robím hudbu v rámci môjho projektu Phragments. Momentálne sa snažím skĺbiť rodinu, prácu a 3 vinyly, ktoré mi majú vyjsť v najbližších týždňoch/mesiacoch. 


2 Kedy a ako vznikol projekt Phragments a ako priala doba a domáca scéna temnej ambientnej muzike v čase jeho vzniku - bol si súčasťou nejakého subkultúrneho hnutia, alebo si bol pionierom tohoto žánru u nás doma? Kam sa odvtedy posunul Phragments a aj celý žáner?

Projekt Phragments vznikol v roku 2002 v Bratislave. Od začiatku ho vediem sám, v posledných rokoch sa ku mne pridal môj dlhoročný kamarát Nenad Branković. V roku 2002 to bolo na Slovensku zaujímavé. V rámci experimentálnej elektroniky nás bolo zopár, dark ambient nerobil prakticky nikto. Pre gotikov to bola nuda, metalisti tomu ešte neprišli na chuť. Ja som sa k žánru dostal cez extrémny metal, v roku 1996 som objavil veci z labelu Cold Meat Industry a to poznamenalo môj hudobný vývoj navždy. Potrebu vyjadrovať sa hudbou som mal už od strednej školy – najprv som mal s kamarátmi psychedelickú kapelu, potom som pochopil, že na zhmotnenie mojich hudobných svetov musím robiť hudbu sám. Phragments sa odvtedy posunul relatívne. Na začiatku to nebol čistý dark ambient, skôr kombinácia orchestrálnych a industriálnych prvkov. Neskôr som sa posunul k čistejšej dark ambientnej forme. Na druhej strane napríklad materiál na splite so Zmyrnou je dosť odlišný od typického zvuku Phragments. 


3 Máš na konte šesť albumov, viacero kolaborácií a vystúpení doma aj v zahraničí. Ktoré diela a aktivity považuješ za svoje najpamätnejšie a vďaka čomu?

To je veľmi ťažko povedať. Phragments má za sebou dlhú históriu a každý album, spolupráca či koncert odrážajú časový bod, v ktorom boli realizované. Čo sa týka albumov - prelomový bol určite „Earth Shall Not Cover Their Blood“, cez ktorý sa mi podarilo zviditeľniť na globálnej scéne v rámci žánru. Ďalším dôležitým bodom bol nasledujúci album "New Kings and New Queens", kde som šiel do takého minimalizmu v rámci hudobného vyjadrenia, že to mnohí nezvládli :). Okrem toho to predznamenalo hlbší ponor do vôd čistého dark ambientu. Koncertov bolo veľa, podarilo sa mi hrať v starých vojenských bunkroch, v obrovskom squate, v renesančných kaštieľoch, ale aj v rôznych štandardnejších kluboch po Európe. Všetko má svoje pozitíva, ale najradšej hrávam na čudných, netypických miestach.   

 

4 V auguste vychádza kolaborácia Phragments s black metalovou Zmyrnou "Concilium" - ako sa zrodila idea spolupráce?

Idea sa zrodila, keď sme sa zoznámili s Michalom zo Zmyrny na ich koncerte pred dvoma rokmi. Vedeli sme o sebe navzájom a pomerne rýchlo sme si povedali, že by sme mali niečo spolu urobiť. Ostatné už išlo samo – postupne sme pracovali na materiáli, až do úspešného konca. 


5 Témou kolaborácie je Koncil v Kostnici (1414 – 1418) - toto dôležité cirkevné stretnutie okrem 
iného posilnilo represálie voči vtedajším reformátorom, ktoré viedli k upáleniu Jána Husa a husitským povstaniam. Ako došlo k výberu tejto témy? Má presah do súčastnosti alebo tá pri tvorbe "Concilium" nebola dôležitá?

Od začiatku sme obaja vedeli, že chceme robiť nejakú stredovekú tému. Mňa stredovek fascinuje už od detstva. Ku katolíckej cirkvi máme myslím obaja pomerne jasný, kritický postoj. Ja som pôvodne navrhoval spracovať tému heretických siekt (ktorú som nakoniec spracoval v jednej zo skladieb), no nakoniec sme sa rozhodli pre Kostnický koncil. Ako hovoríš, je to veľmi dôležitá udalosť v rámci obdobia vrcholného stredoveku, ktorá významne ovplyvnila ako cirkevný, tak aj svetský život na nasledujúce storočia. Pre mňa osobne majú všetky dôležité historické témy presah do súčasnosti, no na ten som sa pri spracovaní témy a kompozícii materiálu vôbec nesústredil. Mojim cieľom bolo vystihnúť atmosféru toho konkrétneho obdobia. 


6 Z akých zdrojov ste čerpali pri tvorbe konceptu "Concilium" - tématických aj hudobných?

Môžem hovoriť za seba – o Kostnickom koncile som vedel mnoho, no doštudoval som si rôzne historické materiály – textové aj obrazové. Dôležitým bola určite kronika od Ulricha von Richentala, mešťana z Kostnice, ktorý koncil zaznamenal slovom aj obrazom. Hudobné materiály som študovať nepotreboval  - stredoveká hudba ma baví už desiatky rokov, takže mám slušný prehľad.  

 

7 Na novom albume sa striedajú 4 skladby Zmyrny so 4 skladbami od Phragments. Nemali ste chuť spraviť spoločný track?  

Michal aj mal, ale ja som to zavrhol kvôli jednej v podstate technickej, ale dôležitej veci: akustické prostredia, v ktorých sa odohráva moja hudba, sú natoľko odlišné od akustických prostredí Zmyrny, že by to jednoducho neznelo dobre. Myslím si, že veci netreba zbytočne hrotiť. Spoločným menovateľom je tu téma a organické striedanie skladieb od oboch projektov. 


8 Keď skladáš stredoveké zvukové plochy, čo si pri nich predstavuješ a ako hlboko sa vieš v predstavách dostať?

Ja si od začiatku v rámci tvorby dávam rôzne obmedzenia, podporuje to môj kreatívny proces. Tentokrát som si povedal, že nebudem využívať žiadne moderne znejúce zvuky. V mojich skladbách na splitku teda nie je počuť žiadny synth ani nič podobné. Všetky zdroje zvukov sú vokálneho, alebo akustického pôvodu. Bola to zábava a výzva. Chcel som, aby materiál znel špinavo, podprodukovane, ako zo starej (ale veľkej) krypty. Myslím, že sa mi to podarilo.  

 
9 Čo je ten moment, keď si pri tvorbe skladieb na "Concilium" povieš "toto som chcel dosiahnuť, takto to má znieť"? 

Skladby často komponujem veľmi dlho, vraciam sa k nim, mením, vyhadzujem jednotlivé prvky. Tentoraz to šlo rýchlo. V nejakom bode som si vždy povedal – toto je ono, takto to má znieť. A bolo. Predsa len, robím to už vyše 20 rokov, takže sa už poznám a viem, kedy prestať.  


10 Ako veľmi je pre teba v hudbe dôležitá melódia a rytmus?

Čo sa týka mojej hudby, nie je dôležitá takmer vôbec. Občas melódiu použijem, no viac ma baví, ak nie je konkrétna. Mojou hudbou sa snažím vytvoriť pocit, atmosféru, namaľovať mentálny svet. 
 

 

11 Čo plánuješ s Phragments do budúcnosti?

V najbližšej budúcnosti je to koncert na Hradbách Samoty. Ako som už spomínal, v týchto týždňoch/mesiacoch mi majú vyjsť tri albumy -  splitko so Zmyrnou, môj posledný album "Anthems of Solitude" na vinyle (na poľskom labeli Fluttering Dragon) a kolaboračný album s talianskou legendou dark ambientu New Risen Throne na holandskom labeli Winterlight. Je toho veľa, pri mojom tempe vydávania albumov je to až neuveriteľné. No a postupne sa mi snáď podarí vrátiť ku komponovaniu nového albumu Phragments, na ktorom pracujem už pár rokov. 


12 Na rebríčku obľúbených historických období - na ktorom mieste je stredovek a prečo? Ktoré obdobie nasleduje?

Históriu mám veľmi rád. Obľúbených období mám viacero, ale neviem ich dať do rebríčku – to je príliš obmedzujúce. Milujem starý Sumer, tam sa to všetko začalo. Samozrejme stredovek, bavia ma vikingovia a slabosť mám pre prelom 19. a 20. storočia. 


13 Ktoré zobrazenia stredoveku v knihách alebo filme považuješ za najvydarenejšie?

Určite Meno ruže, knižne aj filmovo. Markéta Lazarová, Siedma pečať. Ale milujem ak starý britský seriál Robin of Sherwood, ktorý som videl, keď som mal 8 rokov. A tam sa pravdepodobne môj vzťah k stredoveku začal. 

 

14 Stáva sa ti, že ti niečo z dnešného sveta pripomenie stredovek? Myslíš si, že v niektorých ohľadoch mohol byť stredovek dokonca vyspelejší než dnešná doba?

No, maximálne úrovňou tmárstva a bludov. Stredovek určite nebol vyspelejší, teda ak sa bavíme o európskom stredoveku. Bola to doma tmárstva, totality, „zabúdania“ objavov. Ak by sme sa bavili o stredoveku v arabských krajinách, tam je to úplne o inom. 

 

15 Stredoveké pamiatky alebo príbehy, ktoré odporúčaš. 

Na Slovensku máme najviac zrúcanín hradov na kilometer štvorcový v celej Európe. Tu treba začať. V tejto súvislosti odporúčam skvelú knižku „Labyrintem tajemna, aneb, Průvodce po magických místech Československa“. 


16 Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v súčastnosti zaujal najviac ?

Veľmi ma bavia Ceremony of Silence, Solipsism, Hecatoncheir, Adacta, samozrejme Zmyrna. Artwork – čokoľvek od Dávida Glombu, Svjatogora, Blooming Stones. Videoklipy nesledujem.  


17 Je niekto na domácej alebo zahraničnej scéne s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Ktokoľvek z vyššie uvedených kapiel, ale tie už tam takmer všetky boli :)  

 

18 Motto alebo odkaz na záver. 

Verte odborníkom. 
Cirkev je vždy nepriateľ. 
Smrť fašizmu. 

 

========================================================================

Linky:

https://phragments.bandcamp.com/

https://www.facebook.com/PhragmentsSK/ 

========================================================================

 

1. Who are you, what do you do, and what interests you the most these days?

Hi. I’m Matej, I do a bit of everything, professionally I’m involved in communication. I’ve been making music for over 20 years within my project Phragments. Currently, I’m trying to balance family, work, and three vinyl records that are supposed to be released in the coming weeks/months.


2. When and how did the project Phragments start, and how was the environment and local scene for dark ambient music at the time of its creation? Were you part of any subcultural movement, or were you a pioneer of this genre at home? Where has Phragments and the whole genre moved since then?

The project Phragments was started in 2002 in Bratislava. From the beginning, I’ve led it alone, and in recent years my longtime friend Nenad Branković has joined me. In 2002, the situation in Slovakia was interesting. Within experimental electronics, there were only a few of us; hardly anyone was doing dark ambient. For goths it was boring, and metalheads hadn’t yet caught on. I got into the genre through extreme metal — in 1996 I discovered releases from the label Cold Meat Industry, which forever influenced my musical development. I had the need to express myself through music already in high school — at first I had a psychedelic band with friends, then I realized that to bring my musical worlds to life, I had to make music by myself. Phragments has evolved relatively over time. In the beginning, it wasn’t pure dark ambient but more a combination of orchestral and industrial elements. Later I moved towards a cleaner dark ambient form. On the other hand, for example, the material on the split with Zmyrna is quite different from the typical Phragments sound.


3. You have six albums, several collaborations, and performances both at home and abroad. Which works and activities do you consider your most memorable and why?

That’s very hard to say. Phragments has a long history and every album, collaboration, or concert reflects the time when it was made. Regarding albums — the breakthrough was definitely Earth Shall Not Cover Their Blood, through which I managed to gain visibility on the global scene within the genre. Another important milestone was the next album New Kings and New Queens, where I went into such minimalism in musical expression that many couldn’t handle it :). Besides that, it marked a deeper dive into pure dark ambient waters. There have been many concerts; I managed to play in old military bunkers, huge squats, Renaissance castles, but also in various more standard clubs around Europe. Everything has its positives, but I prefer playing in strange, atypical places. 

 

4. In August, the collaboration between Phragments and the black metal band Zmyrna titled "Concilium" will be released — how did the idea for this collaboration come about?

The idea was born when we met Michal from Zmyrna at their concert two years ago. We knew about each other already and quite quickly decided that we should do something together. After that, everything just fell into place — we gradually worked on the material until we successfully completed it.


5. The theme of the collaboration is the Council of Constance (1414–1418) — this important church meeting, among other things, strengthened repression against the reformers of the time, which led to the burning of Jan Hus and the Hussite uprisings. How was this topic chosen? Does it have relevance to the present, or was that not important during the creation of "Concilium"?

From the beginning, we both knew we wanted to work on some medieval theme. I’ve been fascinated by the Middle Ages since childhood. I think both of us have a fairly clear, critical stance towards the Catholic Church. Originally, I proposed working on the theme of heretical sects (which I eventually developed in one of the tracks), but in the end, we decided on the Council of Constance. As you said, it’s a very important event from the High Middle Ages that significantly influenced both church and secular life for the following centuries. For me personally, all important historical topics have relevance to the present, but I didn’t focus on that aspect when creating the theme and composing the material. My goal was to capture the atmosphere of that specific period.


6. What sources did you draw on for creating the concept of "Concilium" — both thematic and musical?

I can speak for myself — I already knew a lot about the Council of Constance, but I studied various historical materials — both textual and visual. An important source was definitely the chronicle by Ulrich von Richental, a citizen of Constance who recorded the council in words and images. I didn’t need to study musical materials — I’ve been interested in medieval music for decades, so I have a pretty good overview.


7. On the new album, four tracks by Zmyrna alternate with four tracks by Phragments. Didn’t you feel like making a joint track?

Michal wanted to, but I rejected it due to one basically technical but important reason: the acoustic environments in which my music takes place are so different from those of Zmyrna that it simply wouldn’t sound good. I think there’s no need to overcomplicate things. The common denominator here is the theme and the organic alternation of tracks from both projects.


8. When you compose medieval soundscapes, what do you imagine, and how deeply can you get into those mental images?

From the beginning, I set various constraints for myself during creation; it supports my creative process. This time, I decided not to use any modern-sounding sounds. So in my tracks on the split, you won’t hear any synths or anything like that. All sound sources are vocal or acoustic in origin. It was fun and a challenge. I wanted the material to sound dirty, underproduced, like it came from an old (but large) crypt. I think I succeeded.


9. What is the moment when, during composing the tracks for "Concilium," you say to yourself, “This is what I wanted to achieve, this is how it should sound”?

I often compose tracks for a long time, returning to them, changing, removing individual elements. This time it went quickly. At some point, I always said to myself — this is it, this is how it should sound. And it was. After all, I’ve been doing this for over 20 years, so I know myself and I know when to stop.


10. How important are melody and rhythm to you in music?

As for my music, they are almost not important at all. Sometimes I use melody, but I enjoy it more when it’s not specific. With my music, I try to create a feeling, an atmosphere, to paint a mental world.


11. What do you plan for Phragments in the future?

In the near future, there’s a concert at Hradby Samoty. As I already mentioned, three albums are set to be released in the coming weeks/months — the split with Zmyrna, my latest album Anthems of Solitude on vinyl (on the Polish label Fluttering Dragon), and a collaborative album with the Italian dark ambient legend New Risen Throne on the Dutch label Winterlight. That’s a lot, especially considering my usual pace of album releases — it’s almost unbelievable. And gradually, hopefully, I’ll manage to get back to composing the new Phragments album, which I’ve been working on for a few years now.


12. On a ranking of favorite historical periods — where does the Middle Ages stand, and why? Which period follows?

I really like history. I have several favorite periods, but I can’t rank them — that would be too limiting. I love ancient Sumer, where it all began. Of course, the Middle Ages, I’m fascinated by the Vikings, and I have a weakness for the turn of the 19th and 20th centuries.


13. Which depictions of the Middle Ages in books or films do you consider the most successful?

Definitely The Name of the Rose, both the book and the film. Markéta Lazarová, The Seventh Seal. But I also love the old British TV series Robin of Sherwood, which I watched when I was 8 years old. That’s probably where my relationship with the Middle Ages began.


14. Does something from today’s world ever remind you of the Middle Ages? Do you think that in some ways the Middle Ages could have been more advanced than today?

Well, at most in terms of superstition and delusions. The Middle Ages definitely were not more advanced — at least if we’re talking about the European Middle Ages. It was a home of superstition, totalitarianism, and “forgetting” discoveries. If we talked about the Middle Ages in Arab countries, that’s a completely different story.


15. Medieval monuments or stories you recommend.

Slovakia has the highest number of castle ruins per square kilometer in all of Europe. That’s where you should start. In this context, I recommend a great book called Labyrintem tajemna, aneb, Průvodce po magických místech Československa (The Labyrinth of Mystery, or Guide to the Magical Places of Czechoslovakia).

16. Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video on the local scene have impressed you the most recently?

I really enjoy Ceremony of Silence, Solipsism, Hecatoncheir, Adacta, and of course Zmyrna. Artwork — anything by Dávid Glomba, Svjatogor, Blooming Stones. I don’t follow music videos.

17. Is there anyone on the local or international scene you would like to interview for Jablká ďaleko od stromu?

Anyone from the bands I mentioned above, but almost all of them have already been featured there :)

18. Motto or message to end with.

Trust the experts.
The Church is always the enemy.
Death to fascism.