1. Who are you, what do you do, and what has been capturing your interest the most these days?
My name’s Andres, I play guitar and sing in False Figure. I’ve played in several other bands here in Oakland but False Figure has been my primary focus for the better part of a decade.
Lately I’ve been trying to branch out and develop new skills. I get asked to book quite a few shows each year and started learning graphic design a few years ago to help with flyer creation. I dabble in photography and I’m a very rudimentary sound engineer (Check out my solo stuff that was done entirely at home called Nuevo Cuerpo)
2. False Figure is a band from the San Francisco Bay Area, West Coast US — what's life like for
a dark punk/deathrock band in (what I imagine to be) sunny California?
Believe it or not it didn’t used to be sunny all the time. Summers were primarily grey in San Francisco. Even here in Oakland (just across the water) it would be pretty moody with clouds. The last decade has seen rapid changes. It’s hard out here, cost of living is extremely high, I rarely go out, good work is scarce, and there’s a lot of people living and dying on the streets. It’s pretty disheartening. A lot of people are pretty isolated now and much of the punk scene migrated during COVID but there’s still some really fun nights where it feels like old times. There's still a decent scene here, it’s just in hiding. The punk scene here has shriveled up but metal is still going pretty strong, we have a few legacy bands that are still active and members of those bands are still playing in new bands. People are just surviving through it all and it can be fun at times.
3. Your latest album Castigations was released in November 2022 on Transylvanian Recordings. I am based in Bratislava, Slovakia (not very far from Transylvania though) and managed to get my vinyl copy from a German distributor. How far has the album traveled? Have you received feedback from any unexpected or particularly exotic places around the world?
Yes! I believe Rope or Guillotine distro’d some records in Europe which I am very grateful for. Those sold out pretty quick I heard. We’ve sent some records to Australia and Japan which is really exciting to think about. Touring Japan has been something of a dream of mine mostly because you need to be invited. Not many bands that do what we do play out there, I’m more connected to the punk scene than the modern post-punk/goth world and I know hardcore and dbeat is still going strong in Japan with new bands springing up all over the country and many of them traveling to tour the US. I did a show last summer in Oakland for an excellent band called AXE HELVETE from Hiroshima who were on tour with SPIROKETE from upstate New York. Very fun show, lots of younger kids came out and loved it.
4. Would you say the lyrics on Castigations are some sort of a confession? Could you describe a typical moment of creativity when lyrics like 'Possession' or "Death Pact" are written?
Maybe not a confession but definitely introspection about tough subjects. Possession was inspired by a relationship I was in where I felt like I lacked autonomy and the resentment that grows from being perceived as someone’s possession rather than your own person. I was navigating a challenging relationship at the beginning of 2021 when we were writing this record and the week we went into record was the week I knew it wasn’t going to work. A lot of bitter and conflicted feelings were layered into those lyrics with Sadist Lament being the pinnacle of those sentiments
5. I recently learned that the early 2000s goth/deathrock revival in Europe was strongly influenced by the wave of new deathrock and gothabilly bands coming out of the US. That movement seemed to last about a decade before fading. Do you think there's a new spark of influential bands emerging from across the Atlantic today (including False Figure) that could trigger a similar wave of inspiration?
I’ve met a few people that said that False Figure was an inspiration for their band. I found that pretty cool. I don’t think we’ve made a huge impact so far but it’s great to think that someone looks to your work as inspiration to create their own, more refined work. I think culture operates on a 20-30 year cycle of sorts with young adults escaping adolescence looking back and discovering this culture that was present when they were born but has all but vanished by the time they’re old enough to appreciate it, so they reach back and emulate it. There’s a lot of crossover with shoegaze now and what I consider nu-gaze, this blending of heavy guitars, those 90s syncopated drum beats, and whisper vocals. I think whenever a scene or music style slingshots back into present time it’s usually a net positive, I feel like the first wave isn’t nearly enough time to explore and create the apex of that genre and there’s often more work that can be made on creating “the perfect” post-punk music or goth music or whatever. It’s definitely inspiring to hear new sounds but it gets burnt quickly. The downside is simulacrum ad nauseam with these “new” bands where they just start to sound like each other. We get a certain kind of generation loss when the copy is of a copy over and over and over. I’m not interested and when a genre starts to get pigeonholed I know it’s time to shift gears.
6. What has False Figure been up to since Castigations was released? Correct me if I’m wrong, but I believe you may have a new band member. Are you currently writing new material and playing shows? And what are your creative plans for the near future?
So much has happened, we’ve had 3 new band members! We recorded Castigations as a means to capture everything we had written between late 2018 and early 2020 plus a handful of very new songs. Our then bass player Alex was moving to Portland in May 2021 so we set out to have a recording deadline in early April 2021. Over a year of inactivity and then eventual release at the end of 2022 where we played a record release show and did a couple short tours in 2023 to promote the release. We recruited our good friend and expert sound engineer Dylan Edrich on bass for those shows but they had to step down to go to grad school so we were on hiatus again. The band was seemingly without wheels again until I got asked to book a show for BUZZ KULL and KONTRAVOID and I threw False Figure on the bill. We had a couple friends try out for the bass part and we went with our current bass player Kienan Hamilton for that show and asked our other friend who tried out, Kevin Defranco, to stay in on second guitar since we had been thinking about doing two guitars for a while. Our current line up is Kienan, Kevin and myself with programmed drums for the record. We’ll be looking for a drummer for live shows after this record and ideally have a consistent drummer again for the future. We’ll be recording a new LP in May of this year and I’m really excited to share this era of False Figure.
7. Have you ever played in Europe before? Do you see a chance for a European tour in the future? What would need to happen for you to consider making it over here?
I was supposed to tour Europe in 2020 with my old band Adrenochrome. We got asked to play K-Town fest in Copenhagen and were going to tour Europe around that. I’m still heartbroken that I didn’t get to go out there. The band essentially broke up since half of our members now live in Portland. Alex, the old bass player for False Figure, also played bass in that band. Definitely worth checking out it’s like a more punk and driven sound with similar guitar styles.
8. Tell me a bit about the West Coast and the US scene — which bands do you enjoy sharing the stage with, and what are some of your favorite states, cities and venues to play?
The West Coast is weird, definitely less populated than the east coast so drives are loooong. As a result I think musical influences here are pretty disconnected from the greater punk scene as a whole. Meanwhile you have LA which is home to so many larger independent labels like Dais that put out bands like Drab Majesty, Riki, etc that kind of set the tone for the post-punk/new wave/goth scene. It’s very very removed from where I see myself. The LA scene created something of a new place for indie music people who didn’t find success in that wave to jump onto another scene and replicate more trite, uninspired and overproduced garbage from the same tired influences. LA being the height of cultural capital on the west coast kind of ruins audiences because of its big money, very vain allure. The hype feels manufactured, it all feels like a scam, but that’s music in general I guess. It’s best not to think about it and just focus on what makes you happy. Portland, Oregon has a great music scene, definitely the home of punk on the west coast. I love Blackwater in Portland, small bar/venue run by our old friends (Alex from ARCTIC FLOWERS is a very wonderful person
9. What's with musicians from the SF area moving up to Portland? I'm reading Joel Gion's biography and he mentions it too. I actually knew a band from Portland — Antiworld. They played a show in Bratislava a few years back and toured around Europe (and later the US) with our local band The Last Days of Jesus. I've got some vinyl and have heard one or two interesting stories...
I know it's crazy how much Portland takes from us. I think it was more affordable there for longer, it's a bigger city than Oakland/SF and has a rich history of punk and other subcultures. I don't think I'm familiar with Antiworld, I'll check them out but I should also mention Nyx Division from there, our old bass player and good friend Alex went on to start that band when he moved. They're excellent, I'll be doing a show for them in Oakland in June that False Figure will also be playing. There are a few other great dark bands and a lot of really good punk bands currently active in Portland and the pacific northwest.
10. Which sound (studio, album/band), artwork (album cover), and music video have impressed
you the most recently?
I can’t say I have too many modern influences, I’m a big fan of variety shows from the 80s that feature bands of that era performing “live”. The almost “forced” music video where the members look like they're being held hostage until they can play a convincing live set. I feel like the advent of music videos was definitely the apex, with the focus mostly being on the band playing their songs. That’s way more interesting to me than any kind of contrived plot or story that’s supposed to fit the song, however I could see the art in the latter. It just requires a much bigger budget which isn’t so accessible. Some of my favorite performances from old shows were from Spanish TV called Caja De Ritmos where they would have bands from La Movida Mardileña, Spain’s post-fascist cultural revolution that bloomed at the same time punk and post punk was big. Another great program with legendary performances was actually a kid’s show in Spain called Bola de Cristal (Crystal Ball) that features a legendary video of Eskorbuto’s Os Engañan
11. Did you see Eggers' Nosferatu? If so, what did you think of it? What’s your favorite horror
movie?
I honestly kind of hated it! Don’t get me wrong, it looked cool and I like Willem Dafoe’s character, but no other character was likable. It didn’t explain why Lily Rose Depp’s character was betrothed to Dracula, and the ending felt kind of hobbled together based on set piece ideas. It was anticlimactic. Also I hate Lily Rose Depp as an actor Isabelle Adjani was a much better choice in Nosferatu the Vampyre. As for favorite horror, I’d say I have a handful of picks. Possession is great (I love Adjani if you can’t tell) House (or Hausu, 1977), the original Suspiria, The Thing I guess can be classified as horror. Old Giallo is really cool, I love the design and ideas behind the effects. I think the practical nature earns it so much more respect. Lucio Fulci’s Gates of Hell trilogy comes to mind as kind of the gross apex of the genre. I can’t always stomach it, I don’t love being grossed out, I like to be haunted by an idea more so than visually grossed out.
12. Which quote resonates with you more: "I wanna be me" (Sex Pistols) or "I don't wanna be me" (Type O Negative)?
Both to the extreme. I don’t wanna be enduring this experience. There's so much misery in the world but I wouldn't want to navigate as anyone else.
13. Is there someone with whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?
Nick Blinko, I think he’s one of the most important artists of our time.
14. (thank you for the interview) Any last words?
Fuck cops
=====================================================================
Links:
https://www.instagram.com/falsefigure/
https://www.instagram.com/falsefigure/
https://falsefigure.bandcamp.com/album/castigations
https://falsefigure.bigcartel.com/
=====================================================================
1. Kto si, čo robíš a čo ťa v poslednej dobe najviac zaujíma?
Volám sa Andres, hrám na gitare a spievam v kapele False Figure. Hral som už v niekoľkých ďalších zostavách tu v Oaklande, ale už skoro desať rokov sa sústredím najmä na False Figure.
V poslednej dobe sa snažím učiť nové veci a trochu sa posúvať aj mimo hrania. Každý rok bookujem zopár koncertov a pred pár rokmi som sa začal venovať grafike, aby som si vedel robiť vlastné plagáty. Trochu fotím a doma sa hrám so zvukom – úplne základne, ale baví ma to. Mám aj sólový projekt Nuevo Cuerpo, všetko som robil doma, DIY štýl.
2. False Figure pochádza zo San Francisco Bay Area – západné pobrežie USA. Ako tam žije a funguje dark punk/deathrock kapela v (z nášho pohľadu) slnečnej Kalifornii?
Možno to znie prekvapivo, ale kedysi tu vôbec nebolo stále slnečno. Leto v San Franciscu bývalo skôr sivé, plné hmly. Aj v Oaklande, ktorý je hneď cez záliv, bola nálada často pochmúrna. Ale posledných desať rokov prinieslo rýchle zmeny – a nie všetky boli k lepšiemu.
Život tu nie je jednoduchý. Náklady na bývanie sú extrémne, dobrú robotu nie je ľahké nájsť, a na uliciach žije veľa ľudí, ktorí to jednoducho nezvládli. Je to smutné. Po covide sa veľa ľudí stiahlo, scéna sa rozpadla, mnohí sa odsťahovali. Ale občas sa stále objaví večer, kedy máš pocit, že všetko je tak, ako má byť – hudba, ľudia, energia.
Scéna tu ešte existuje, len je viac v ústraní. Punková scéna sa dosť vytratila, ale metal ešte žije – niektoré staršie kapely stále fungujú a ich členovia zakladajú nové projekty. Ľudia tu jednoducho prežívajú, ako vedia – a občas sa z toho aj niečo pekné vytrieska.
3. Váš posledný album Castigations vyšiel v novembri 2022 na Transylvanian Recordings. Ja som z Bratislavy, Slovensko (čo nie je až tak ďaleko od Transylvánie) a podarilo sa mi zohnať vinyl cez jedného nemeckého distribútora. Kam až sa ten album dostal? Prišla vám spätná väzba z nejakých nečakaných alebo "exotických" kútov sveta?
Áno! Myslím, že Rope or Guillotine distribuovali pár kusov po Európe, za čo som fakt vďačný. Počul som, že sa vypredali celkom rýchlo. Pár platní sme posielali aj do Austrálie a Japonska, čo je samo o sebe dosť vzrušujúce. Turné po Japonsku je tak trochu môj sen – hlavne preto, že ťa tam musia pozvať. Nie je tam veľa kapiel, ktoré robia to, čo my, skôr sa tam drží hardcore, d-beat a podobné žánre. A tieto scény sú tam stále živé – vznikajú nové kapely, ktoré často aj cestujú a hrajú v USA. V lete som organizoval koncert v Oaklande pre výbornú kapelu AXE HELVETE z Hirošimy, ktorí boli na turné so SPIROKETE z New Yorku. Bol to super večer, prišlo veľa mladých ľudí a strašne ich to bavilo.
4. Pôsobili na mňa texty na Castigations trochu ako spoveď. Bol to zámer? Ako vyzerá taký typický moment, keď vznikajú texty ako „Possession“ alebo „Death Pact“?
Možno nie priamo spoveď, ale určite introspekcia – písanie o veciach, ktoré nie sú ľahké. Possession vznikla z pocitu, že som v istom vzťahu strácal autonómiu – ako keby ma ten druhý vnímal skôr ako „niečo svoje“, než ako samostatného človeka. Keď sme na začiatku roku 2021 začali písať ten album, bol som práve v dosť komplikovanom vzťahu. A práve v týždni, keď sme išli nahrávať, mi došlo, že to nebude fungovať. Tie texty sú plné zmätku, hnevu a sklamania. Sadist Lament je asi najvýraznejším vyjadrením toho, čo som vtedy cítil.
5. Nedávno som sa dozvedel, že goth/deathrock obroda v Európe na začiatku 2000-iek bola dosť ovplyvnená vlnou amerických deathrock a gothabilly kapiel. Zdalo sa, že to vydržalo tak zhruba dekádu. Myslíš, že dnes sa opäť objavuje nová vlna kapiel (možno aj False Figure), ktorá by mohla inšpirovať podobný pohyb?
Pár ľudí mi povedalo, že ich False Figure inšpirovali k tomu, aby si založili vlastnú kapelu – to je vždy veľmi príjemné počuť. Nemyslím si, že sme zanechali nejakú obrovskú stopu, ale ak niekto vďaka našej hudbe vytvorí niečo vlastné – možno ešte lepšie – tak to považujem za úspech.
Myslím, že kultúra sa hýbe v takých 20-30 ročných cykloch. Mladí ľudia, ktorí práve vychádzajú z puberty, objavujú veci, ktoré existovali, keď sa narodili – no medzitým akoby zmizli. Tak sa k nim vracajú a oživujú ich. Teraz vidím veľa prelínania so shoegaze a tým, čo volám „nu-gaze“ – hutné gitary, deväťdesiatkové bicie, šepotavý spev. Myslím, že keď sa nejaký žáner po čase vracia späť, je to väčšinou dobré – tá prvá vlna nikdy nestihne naplno vyčerpať potenciál, ktorý v sebe ten štýl má. Vždy je priestor vytvoriť niečo ešte silnejšie, ešte viac „to pravé“.
Inšpiratívne zvuky sa objavujú stále, ale niekedy sa to rýchlo prepáli. Nevýhodou je, keď sa objaví veľa nových kapiel, ktoré si začnú byť až príliš podobné – ako kópie kópií. Tam už to pre mňa prestáva byť zaujímavé. V momente, keď má žáner pocit, že ho treba „udržať čistý“, viem, že je čas prepnúť výhybku.
6. Čomu sa False Figure venovali od vydania Castigations? Opráv ma, ak sa mýlim, ale zdá sa mi, že v kapele máte nového člena. Píšete momentálne nový materiál? Hrali ste koncerty? A čo tvorivé plány do najbližších mesiacov?
Stalo sa toho fakt dosť – vymenili sme až troch členov! Castigations sme nahrávali ako taký súhrn všetkého, čo sme napísali medzi koncom 2018 a začiatkom 2020 + pár čerstvých vecí. Vtedajší basák Alex sa mal v máji 2021 sťahovať do Portlandu, tak sme si dali deadline na nahrávanie na začiatok apríla. Potom prišiel rok nečinnosti a album sme nakoniec vydali až koncom 2022. Odohrali sme k nemu release koncert a pár menších turné v roku 2023.
Na basgitare nám vtedy pomohol kamarát a zvukový technik Dylan Edrich, ale potom musel skončiť kvôli škole, takže sme boli zas na pauze. Všetko sa zas rozbehlo až vtedy, keď som mal bookovať koncert pre BUZZ KULL a KONTRAVOID – a rovno som na line-up dal aj False Figure. Mali sme pár kamošov, čo skúšali hrať basu – vybrali sme Kienana Hamiltona, a jedného z tých, čo tiež skúšali, Kevina Defranca, sme si nechali na druhú gitaru. Dvojgitara bola už dlhšie v pláne.
Takže aktuálne zostava je Kienan, Kevin a ja, s programovanými bicími. Po nahrávaní nového albumu (čo bude v máji) budeme zháňať živého bubeníka. Dúfam, že tentokrát sa podarí nájsť niekoho natrvalo. Na nový album sa mega teším – je to nový čas False Figure a mám pocit, že sa v ňom zrkadlí, kde sme teraz.
7. Hrali ste už niekedy v Európe? Vidíš šancu, že by ste niekedy mohli prísť na turné? Čo by sa muselo stať, aby ste to zobrali reálne do úvahy?
V roku 2020 som mal ísť do Európy s mojou staršou kapelou Adrenochrome. Pozvali nás na K-Town Fest do Kodane a plánovali sme okolo toho celé turné. Dodnes ma mrzí, že to nevyšlo. Kapela sa prakticky rozpadla – polovica členov sa presťahovala do Portlandu. Mimochodom, Alex (náš bývalý basák z False Figure) hral aj tam. Určite si to pozri, znie to viac punkovo, rýchlejšie, ale s podobnou gitarovou estetikou ako False Figure.
8. Povedz mi niečo o scéne na západnom pobreží USA – s kým najradšej hráte, a ktoré mestá alebo kluby sú tvoje obľúbené?
Západné pobrežie je zvláštne – menej osídlené než východ, takže tie presuny medzi mestami sú extrémne dlhé. Aj kvôli tomu sú hudobné vplyvy tu dosť odrezané od toho, čo sa deje inde. No a potom tu máme LA – domov kopu väčších indie labelov ako Dais (Drab Majesty, Riki, atď.), ktorí dosť definujú ten post-punk/new wave/goth zvuk. Ale úprimne, mne to celé príde strašne vzdialené od toho, čo robíme my.
LA je taká magnetická pasca pre ľudí, čo neuspeli v „indie“ vlne – prehupnú sa do „goth“ scény a točia to isté, len s inou estetikou. Výsledok je často generický, prepálený, plochý. Veľké peniaze, umelý hype, narcizmus. Všetko pôsobí ako fejk. Ale taký je celý hudobný biznis, však. Najlepšie je to moc neriešiť a robiť to, čo ťa baví.
Naopak, Portland je super. Má parádnu DIY scénu, je to podľa mňa domov punku na západnom pobreží. Milujem Blackwater – je to bar/klub, čo vedú starí kamoši (napríklad Alex z Arctic Flowers – výborný človek).
9. Čo je to za fenomén s hudobníkmi zo San Francisco Bay Area, čo sa hromadne sťahujú do Portlandu? Práve čítam biografiu Joela Giona a aj on to spomína. Inak – poznal som jednu kapelu z Portlandu – Antiworld. Hrali koncert v Bratislave pred pár rokmi a boli na turné s našou miestnou bandou The Last Days of Jesus (nielen po Európe, ale neskôr aj v USA). Mám pár ich platní a počul som aj zopár zaujímavých historiek...
Hej, je to šialené, koľko ľudí nám Portland „zobral“. Myslím, že tam bolo dlhšie lacnejšie bývanie, je to väčšie mesto než Oakland alebo SF a má bohatú históriu punku a subkultúr. Antiworld síce nepoznám, ale určite si ich vypočujem. Mal by som ale spomenúť Nyx Division – kapelu, ktorú založil náš bývalý basák Alex po presťahovaní sa do Portlandu. Sú výborní. Budem im organizovať koncert v Oaklande v júni, kde bude hrať aj False Figure. Okrem nich je tam kopa ďalších temných kapiel, ale aj výborných punkových projektov. Celý severozápad USA momentálne celkom žije.
10. Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), obal albumu alebo videoklip ťa v poslednej dobe najviac zaujal?
Ťažko povedať, nemám veľa moderných vplyvov. Som veľký fanúšik rôznych varieté šou z 80. rokov, kde hrali dobové kapely "naživo". Tie takmer nasilu pôsobiace videá, kde vyzerajú ako rukojemníci, čo musia hrať presvedčivý set, inak ich niekto zastrelí. Myslím, že zlatý vek videoklipov bol práve vtedy, keď sa hlavný dôraz dával na samotnú kapelu, ako hrá svoj song. To je pre mňa omnoho zaujímavejšie než akýkoľvek umelo pôsobiaci dej alebo príbeh, ktorý má pasovať k pesničke. Nehovorím, že tam nie je priestor pre umenie – len to už vyžaduje väčší rozpočet, ktorý nemá každý poruke.
Z tých starších vecí mám veľmi rád šou Caja de Ritmos – išli tam kapely z La Movida Madrileña, čo bola taká postfašistická kultúrna explózia v Španielsku, ktorá išla ruka v ruke s punkom a postpunkom. Ďalšia skvelá relácia bola detská (!) šou Bola de Cristal, kde je napríklad legendárne vystúpenie Eskorbuto “Os engañan”. Absolútna bomba.
11. Videli ste Eggersovu verziu Nosferatu? Ak áno, čo na ňu hovoríš? A aký je tvoj obľúbený horor?
Úprimne? Asi som ho neznášal. Vyzeralo to síce dobre a postava Willema Dafoea bola fajn, ale nikto iný tam nebol sympatický. Neviem prečo bola postava Lily-Rose Depp sľúbená Draculovi – a koniec pôsobil ako náhodné pospájanie pár vizuálnych nápadov bez poriadneho záveru. Bolo to antiklimatické. A mimochodom – fakt nemám rád Lily-Rose Depp ako herečku. Isabelle Adjani bola omnoho lepšia vo Nosferatu the Vampyre.
Čo sa týka obľúbených hororov, mám viacero favoritov. Possession je výborný (hej, milujem Adjani, keby to náhodou nebolo jasné). House (alebo Hausu, 1977), originálna Suspiria, The Thing – to asi tiež môžeme rátať ako horor. Stará giallo tvorba je výborná – hlavne kvôli dizajnu a praktickým efektom. Práve to, že sú tie efekty “skutočné”, im dáva úplne inú váhu. Spomenul by som aj Fulciho Gates of Hell trilógiu – to je asi taký ten extrémny, nechutný vrchol žánru. Ale úprimne – neviem to vždy stráviť. Nejde mi o to, aby ma niečo znechutilo, ale aby ma to prenasledovalo ako myšlienka.
12. Ktorý výrok ti je bližší: „Chcem byť sám sebou“ (Sex Pistols) alebo „Nechcem byť sám sebou“ (Type O Negative)?
Oba, do extrému. Nechcem zažívať túto skúsenosť. Na svete je toľko mizérie, ale zároveň by som to nechcel prežívať v koži niekoho iného.
13. Je niekto, s kým by si si chcel prečítať rozhovor na Jablká ďaleko od stromu?
Nick Blinko. Myslím si, že je to jeden z najdôležitejších umelcov našej doby.
14. (ďakujem za rozhovor) Posledné slová?
Fuck the cops.
