1. Who are you, what do you do, and what has been capturing your interest the most these days?
Eddie Brnabic, guitarist for Hippie Death Cult among other things. Lately I’ve been really focused on the band working on new material as well as touring relentlessly. When I’m not doing that I’m helping with album production, photo and video production for other bands. Between all of that and tending to my personal life, my plate is plenty full.
2. Could you introduce Hippie Death Cult to our readers? Where are you based and who’s in the band?
We are based in Portland Oregon and the band consists of myself on guitar, Laura Phillips on vocals and bass guitar as well as Harry Silver on drums.
3. A year and a half after its release, Helichrysum has received a great deal of positive feedback. What has changed for the band since then, and how have you spent the time following the release?
Since the release we’ve played somewhere around 200 shows in support of it across the US, Canada, Europe and the UK. So, we’ve definitely stayed very busy grinding on the road. It’s hard to notice what’s possibly changed for us in the eyes of others while we’ve got our nose to the grind, but for us we are definitely noticing more people at the shows and the feedback has been very positive and encouraging.
4. Could you describe your songwriting process? How do your songs typically come to life — do they start with guitar riffs, a bass backbone, or perhaps even drums? And how much of your material originates from jamming?
There is a myriad of ways that our songs come together. I have a giant backlog of bursts of inspiration stored both in my phone and my computer that I can draw on at any given time. Some of those being just bare bones parts or fully fleshed out and recorded song ideas. The majority of the songs we’ve put out thus far came from those. We also jam quite a lot at our rehearsals and there’s a lot of parts and sometimes full songs that come out of that as well. Either way a song starts out, we have always worked out and finalized the instrumentation as a band first and then Laura will take them and create the lyrics and melodies.
5. If I’m not mistaken, Hippie Death Cult is rooted in heavy psychedelia and hard rock. Where do the fast riffs and occasional growls come from — are they drawn from different influences or do they emerge spontaneously during the creative process?
I wouldn’t say that we’ve ever deliberately wrote a song with a specific influence in mind. I’d say it’s most likely subconscious and definitely more spontaneous rather than calculated. I always say that every good idea I ever have is “given” to me, rather than it coming from a place of deliberate thought. Which is a common theme amongst artist types. I think we all have a uniqueness that comes out in the various filters each one of has individually developed through our own subconscious programming through the years. For me personally the list is huge, but to generalize it, some of that derives from birth of rock n roll stuff like Little Richard & BB King to soul stuff like James Brown, Funkadelic and Sly to metal pioneers like Sabbath and Zepp to the initial thrash metal movement with early Megadeth and Metallica. The common thread that I find throughout all of the stuff I’ve personally gravitated to over the years, is that they are all originators and true artists. I’m often quite bothered by the sea of cookie cutter, contrived type bands that straight up just copy other artists. You get this watered down version of what the original was and sort of miss the point of being an artist all together, and that kind of stuff doesn’t appeal to me at all. I think if anything, we are always just striving to create our own sound, vibe and spin, rooted in rock n roll that hopefully has its place somewhere within the lineage of the genre.
.
6. With such a strong blend of psychedelia and hard rock in your sound, how challenging was it — and how long did it take — to gain recognition within a scene that broadly identifies itself as doom metal?
I feel like we were embraced from day one by the doom metal community. Or at least a good amount of people within the community. Once we put our very first song up on YouTube, it seemed to circulate around the community fairly instantly and we gained some level of popularity. By the time our first album dropped it seemed like it was well anticipated and we sold out of several variants of vinyl upon its release. It was also ranked #1 on the Doom Charts upon release, which also seemed to help get us on a lot of people’s radars. I think for people that were open minded to a fresh take on the genre, we were appealing. But there also seems to be a small portion of that particular audience that really enjoys hearing the same ‘ol, same ‘ol type of bands that all use the same exact sounds, riffs, motifs and imagery as each other repeatedly that we might not have appealed to, I don’t know? Which is absolutely fine by me.
7. You’re based in Portland, Oregon — a city nestled between Seattle, known for its grunge legacy, and San Francisco, with its rich metal history. Is there such a thing as a 'typical Portland sound'? What, in your view, makes Portland’s music scene unique compared to other West Coast cities?
Wouldn’t say that there is any “one” sort of sound. I think Portland is a place that embraces not only being unique, but also just being yourself. So you get a good variety of artistic expression in this city and there’s always good bands playing every week in all sorts of genres. It’s a very supportive community and scene. Both with the camaraderie between artists and with concert goers alike. So, to say what makes it unique, is that is probably less pretentious than other cities and scenes can be… sometimes. Fuck… there’s pretentious hipsters here too, so I don’t know.
8. In a recent interview, Andres from Oakland’s False Figure commented on Joel Gion’s story of moving from San Francisco to Portland by saying, 'I know, it’s crazy how much Portland takes from us.' Do you agree that Portland draws in a lot of musicians from other cities? What do you think makes Portland appealing for someone coming from the Bay Area?
I don’t think that’s true necessarily. I think Portland has always been Portland. Oakland definitely has some similarities, but I don’t think that’s necessarily intentional. I think that one of the main reasons many artists were flocking to Portland from the Bay Area because the cost of living was significantly lower and a lot of people got priced out of living in California. But, now that has made Portland much more expensive and there isn’t as much of a gap there, though it still does exist to a degree.
9. The name Hippie Death Cult immediately brings to mind the darker side of 1960s counterculture — for example, the Manson Family. Was that an intentional reference? Are there any particular stories or figures from that era — like other so-called 'satanic hippie cults' — that have influenced your themes or aesthetics? In your view, how widespread was the turn toward darker beliefs in that flower-power generation, and are there still echoes of that today?
No, there was no intention with being particularly affiliated with Manson in any way. If anything, our themes and motifs reflect an anti-cult sentiment, as ironic as that is. So, in a way you could say that a lot of those counter culture cult movements definitely influenced our themes and intrigue us, but we are definitely not taking our idea of a cult seriously at all, and if anything warning people away from cults à la the song “Arise” etc… Cults all end the same way, beyond their various “spiritual” and other disguises. They all end up being about money, power or sex and it’s always a disgusting situation. Giving your power away to another human’s ideas, relinquishing your individuality, intelligence, and ability to practice your own critical thinking, is never going to result in a good situation. I’ve been equally fascinated and disgusted with stories that I’ve come across and have yet to see one that actually possesses any integrity.
The name for us is very tongue-in-cheek. It’s just a band name. We can have fun with it in different ways and play with all sorts of angles and made-up mythologies, which is basically what most all cults are doing anyways, but in a harmless way. There are plenty of ways to look at the death theme in a positive light. For instance, going through an Ego death or honoring the little deaths we go through every day in our individual evolutions as we grow to overcome or except our own personality and habitual flaws as we strive to become better humans, honoring people who have passed on… so on and so on. If anything, we view the band’s motif as a way of honoring death, rather than the darker themes it could also represent.
To answer the latter part of your question, I think the turn toward darker beliefs in that flower-power generation had was and is probably more widespread than the positive ones. Humans tend to gravitate towards the darker side of things. The influence of questionable morality, neglect of personal accountability, abuse of drugs, cult-like and hive mind mentality and all sorts of things like that are very prevalent today that seemed to influenced in some ways by that original counterculture generation.
10. What do you think makes Portland so weird? Do you think it’s even weirder than New York City... or Bratislava?
Ha! I’m not sure. Maybe because people are so liberal and open minded there it has spawned some sort of a culture where can let their freak out in the weirdest ways without fear of harsh judgement. For better or worse … I don’t know how I would compare it to anywhere else… everyone is weird to someone else.
11. Last summer, you played a gig at Bratislava's infamous underground spot, Garages. Do you have any memories of that show? How did the opportunity come about—was it part of a larger tour? Where did the tour start and end, and what are some of your standout memories from it?
Ha! Yes, I remember that show well! I remember pulling up to the “venue” wondering if we were in the wrong spot and what the fuck was going on. We had no previous knowledge of that place or its history. That ended up being a highlight of the tour for us and we had an absolute blast with the people of Bratislava. It was a unique situation, playing in front of an old storage garage in a parking lot having all of the people crowded all around us. It was great and we had a lovely time.
Yes, it was part of a month long tour of Europe. There were so many highlights on that one. Playing on the beach in Sardinia at DunaJam and playing in front of over 5000 people at Das Fest in Karlsruhe were a couple of others that come to mind on that particular tour.
12. Hippie Death Cult seems to be a heavily touring band. Are you used to life on the road? What are some of the most memorable experiences you've had while touring?
We love to tour! We are used to life on the road and we all seem to be cut out for it. We all get along great and are always down for the adventure. There are so many memories that it is really tough to distill it down to a few… There’s nothing like connecting with each other and any given audience on a higher plane each night when we reach that “flow state” type of vibe and things get really soaring. There’s too many memories to list… it’s really hard to distill it down to what is most memorable.
13. What are your plans for the rest of 2025 and what can we expect from Hippie Death Cult in the near future?
We just finished up another European tour and some local shows this year after releasing a live album in May. We have a couple other surprises trickling out later this year, but the main focus for us right now is hiding out and completing a new album that will drop sometime next year.
14. Which album, album cover, and music video have impressed you the most recently?
I’m going to combine the album and music video into one experience I had of seeing Uncle Acid & The Deadbeats live here in Portland recently. They performed their latest album “Nell’ Ora Blue” in its entirety, and I thought it was a very cool and unique show. It definitely made me appreciate the album much more seeing it performed live, especially with all of the extra instrumentation elements represented and the amazing video visual presentation by Mothpowder Light Show. One of the featured additional artists; Rachel Burnett really stood out to me, handling some outstanding synthesizer, saxophone and vocal accompaniment. You could tell a lot of work went into that production and I thought it was a really ballsy and impressive statement for that band to make at this point in their career.
I’m trying to rack my brain about a particular album cover that has impressed me lately… But I really can’t think of one that stands out unfortunately.
15. Anton Newcombe or Liam Gallagher — who’s your pick for a two-week vacation on a desert island?
Oh god… I think I’d rather set my hair on fire than hang out with either of those guys for two weeks!
16. Do you know of any decent doomsday cults you'd recommend to our readers to join?
No, ha!
17. What’s the easiest way to connect with aliens?
Some good weed, Parliament Funkadelic and some good intuitional powers, I suppose?
18. Is there someone on the scene with whom you’d like to read an interview on Jablká ďaleko od stromu?
Yes! Spirit Mother.
============================================================================
Links:
https://www.hippiedeathcultband.com/epk
https://www.instagram.com/hippiedeathcultband/
https://www.facebook.com/hippiedeathcultband/
https://www.youtube.com/channel/UCwcDKgW8llmhDuD3MaEHs1Q
https://hippiedeathcult.bandcamp.com/
============================================================================
1. Kto si, čo robíš a čo ťa v poslednom čase najviac zaujíma?
Som Eddie Brnabic, gitarista skupiny Hippie Death Cult (a ďalších projektov). V poslednej dobe sa veľmi sústredím na kapelu – pracujeme na novom materiáli a zároveň neúnavne koncertujeme. Keď sa práve nevenujem tomu, pomáham iným kapelám s produkciou albumov, fotením a natáčaním videí. Medzi tým všetkým a starostlivosťou o osobný život mám program viac než plný.
2. Môžeš našim čitateľom predstaviť Hippie Death Cult? Odkiaľ ste a kto tvorí kapelu?
Pochádzame z Portlandu v Oregone a kapelu tvoria: ja na gitare, Laura Phillips na speve a basgitare a Harry Silver na bicích.
3. Rok a pol po vydaní albumu Helichrysum ste dostali množstvo pozitívnych ohlasov. Čo sa odvtedy pre kapelu zmenilo a ako ste využili čas po vydaní?
Od vydania sme odohrali približne 200 koncertov po celých USA, Kanade, Európe a Spojenom kráľovstve. Takže sme boli neustále na cestách. Ťažko povedať, čo sa zmenilo v očiach iných, keďže sme stále zahltení prácou, no my sami vnímame, že na koncerty chodí čoraz viac ľudí a spätná väzba je veľmi pozitívna a povzbudivá.
4. Môžeš opísať váš skladateľský proces? Ako vaše piesne zvyčajne vznikajú – začína sa to gitarovým riffom, basovým základom, alebo dokonca bicími? A koľko z vašej hudby vzniká improvizáciou?
Naše piesne vznikajú rôznymi spôsobmi. Mám obrovský archív nápadov – v mobile aj v počítači – do ktorého môžem kedykoľvek siahnuť. Niektoré sú len kostry nápadov, iné sú už celé rozpracované skladby. Väčšina našich skladieb vznikla práve z týchto záznamov. Taktiež veľa jamujeme počas skúšok a niekedy z toho vzídu celé skladby. Nezáleží na tom, ako skladba začína – vždy ju najprv dokončíme ako kapela po inštrumentálnej stránke, a potom ju Laura obohatí o text a spevové linky.
5. Ak sa nemýlim, Hippie Death Cult má korene v heavy psychedelii a hard rocku. Odkiaľ prichádzajú rýchle riffy a občasné growly – sú to vplyvy z iných žánrov alebo vznikajú spontánne počas tvorby?
Nepovedal by som, že sme niekedy zámerne napísali skladbu pod vplyvom nejakej konkrétnej inšpirácie. Skôr ide o niečo podvedomé a spontánne, než vypočítané. Vždy tvrdím, že každý dobrý nápad, ktorý mám, mi bol "daný", nepochádza z vedomého úsilia – čo je dosť bežné medzi umelcami. Každý z nás má v sebe unikátny filter, vytvorený podvedomým programovaním počas života.
Mojich hudobných vplyvov je veľa – od klasického rock’n’rollu ako Little Richard a BB King, cez soul ako James Brown, Funkadelic či Sly, až po metalových priekopníkov ako Black Sabbath a Led Zeppelin. Veľký vplyv na mňa mala aj thrash scéna – rané albumy Megadeth a Metallica. Spoločným menovateľom pre mňa vždy boli originálne osobnosti, skutoční umelci. Dosť ma rozčuľuje množstvo "na jedno kopyto" kapiel, ktoré len napodobňujú iných. Takáto hudba mi absolútne nič nehovorí. My sa vždy snažíme vytvárať si vlastný zvuk, náladu a pohľad na rock’n’roll – dúfajme, že máme svoje miesto v jeho vývoji.
6. Máte v sebe silnú zmes psychedélie a hard rocku – ako náročné bolo získať uznanie v scéne, ktorá sa primárne identifikuje ako doom metalová, a ako dlho to trvalo?
Mám pocit, že doom metalová komunita nás prijala od prvého dňa. Alebo aspoň veľká časť tejto komunity. Keď sme zverejnili našu úplne prvú skladbu na YouTube, okamžite sa rozšírila a získali sme istý stupeň popularity. V čase vydania nášho debutového albumu sa zdalo, že je očakávaný, a niekoľko verzií vinylu sa okamžite vypredalo. Album sa tiež umiestnil na prvom mieste Doom Charts hneď po vydaní, čo nám tiež pomohlo dostať sa do povedomia mnohých ľudí. Myslím, že pre tých, ktorí boli otvorení sviežemu pohľadu na tento žáner, sme boli zaujímaví. Ale zdá sa, že existuje aj časť publika, ktorá si najviac užíva ten istý starý známy štýl – kapely, ktoré používajú rovnaké zvuky, riffy, motívy a obraznosť – a takým sme možno nesadli. Neviem. A úplne v poriadku.
7. Ste z Portlandu v štáte Oregon — mesta medzi Seattlom, známym svojou grunge scénou, a San Franciscom, ktorý má bohatú metalovú históriu. Existuje niečo ako „typický portlandský zvuk“? Čo podľa teba robí hudobnú scénu v Portlande výnimočnou v porovnaní s ostatnými mestami západného pobrežia?
Nepovedal by som, že existuje nejaký jeden typický zvuk. Portland je miesto, ktoré podporuje výnimočnosť a autenticitu. Takže tu nájdeš širokú škálu umeleckého vyjadrenia a každý týždeň tu hrá množstvo skvelých kapiel v rôznych žánroch. Je tu veľmi podporujúca komunita — nielen medzi hudobníkmi, ale aj medzi návštevníkmi koncertov. Ak by som mal povedať, čo robí Portland výnimočným, možno je to tým, že je menej prehnane „umelecký“ a povýšenecký ako niektoré iné mestá a scény… niekedy. Ale jasné, aj tu máme hipsterov, takže… neviem.
8. V nedávnom rozhovore Andres z oaklandskej kapely False Figure reagoval na príbeh Joela Giona, ktorý sa presťahoval zo San Francisca do Portlandu, slovami: „Vieme, Portland nám kradne ľudí.“ Súhlasíš s tým, že Portland priťahuje množstvo hudobníkov z iných miest? Čo si myslíš, že na ňom láka napríklad ľudí z Bay Area?
Nemyslím si, že je to úplne pravda. Portland bol vždy sám sebou. Oakland má síce v niečom podobnú atmosféru, ale nemyslím, že to je zámerné. Jedným z hlavných dôvodov, prečo sa sem mnoho umelcov presťahovalo z Bay Area, bola nižšia cena bývania – v Kalifornii sa jednoducho mnohí ľudia už nedokázali udržať. Ale dnes už je aj Portland oveľa drahší a ten rozdiel sa pomaly zmenšuje, hoci stále existuje.
9. Názov Hippie Death Cult okamžite evokuje temnejšiu stránku kontrakultúry 60. rokov – napríklad Mansonovu rodinu. Bola to zámerná referencia? Ovplyvnili vás nejako príbehy tzv. „satanistických hippie kultov“ z tej éry? Myslíš si, že sa medzi „flower-power“ generáciou skutočne rozšírili temnejšie vyznávania a cítiť ich ozveny dodnes?
Nie, nemali sme v úmysle sa akokoľvek spájať s Mansonovcami. Naopak – naše témy a motívy často odrážajú protikultovú filozofiu, čo je možno ironické vzhľadom na názov. Takže áno, tie staré kultové kontrakultúrne hnutia nás ovplyvnili a fascinujú nás, ale rozhodne to neberieme vážne – a skôr ľudí pred kultmi varujeme, ako napríklad v skladbe Arise. Kult vždy skončí rovnako – nech sa tvári akokoľvek duchovne alebo spirituálne – v jadre vždy ide o moc, peniaze alebo sex, a takmer vždy ide o odporné situácie. Vzdať sa svojej individuality, inteligencie a schopnosti kriticky myslieť v prospech niekoho iného je cesta do pekla. Mnohé príbehy, ktoré som o kultoch čítal, ma zároveň fascinovali aj znechutili – a ešte som nenašiel jediný, ktorý by si zaslúžil skutočný rešpekt.
Pre nás je názov viac ironický, tak trochu na odľahčenie. Je to proste názov kapely. Môžeme sa s tým hrať, vymýšľať si vlastné mytológie – tak ako to robia kultisti, ale bez toho, aby sme niekomu ubližovali. Téma smrti sa dá chápať aj pozitívne – ako symbol konca ega, ako prijatie vlastných chýb, ako duchovný rast, alebo ako uctenie pamiatky zosnulých. My chápeme našu estetiku skôr ako poctu smrti, nie ako vyzdvihovanie temnoty.
A k tej druhej časti otázky – myslím, že príklon k vyznávaniu temnoty v tej „flower-power“ generácii bol (a stále je) možno rozšírenejší než tie pozitívne. Ľudia majú tendenciu inklinovať k temnote. Sporná morálka, zneužívanie drog, kultová mentalita – to všetko dnes stále pretrváva a má korene práve v pôvodnej kontrakultúre.
10. Čo podľa teba robí Portland taký „čudný“? Je podľa teba čudnejší ako New York… alebo Bratislava?
Ha! Neviem. Možno je to tým, že tu ľudia žijú veľmi liberálne a otvorene, čo vytvára kultúru, kde si každý môže dať voľný priechod svojej „čudnosti“ bez strachu z odsúdenia. Či je to dobré alebo zlé… to netuším. Neviem to porovnať s inými mestami – každý je predsa čudný pre niekoho iného.
11. Minulé leto ste odohrali koncert v neslávne známom bratislavskom UG priestore Garáže pod prístavným mostom. Máš na to nejaké spomienky? Ako táto príležitosť vznikla — bolo to súčasťou väčšieho turné? Kde turné začalo a skončilo a aké momenty z neho ti najviac utkveli v pamäti?
Ha! Áno, ten koncert si pamätám veľmi dobre! Pamätám si, ako sme prišli na miesto a rozmýšľali, či sme určite na správnom mieste a čo to, do pekla, vlastne je. O tom mieste a jeho histórii sme predtým nič nevedeli. Napokon sa však z toho stalo jedno z najväčších prekvapení celého turné a s ľuďmi v Bratislave sme si to maximálne užili. Bola to unikátna situácia — hrať pred starou garážou na parkovisku, obklopení davom ľudí všade naokolo. Bolo to skvelé a mali sme nádherný večer.
Áno, bol to súčasťou mesačného európskeho turné. Tých pamätných momentov bolo veľa — napríklad koncert na pláži na Sardínii v rámci DunaJam alebo vystúpenie pred viac než 5000 ľuďmi na Das Fest v Karlsruhe.
12. Zdá sa, že Hippie Death Cult je kapela, ktorá veľa koncertuje. Ste zvyknutí na život na cestách? Aké sú tvoje najpamätnejšie zážitky z turné?
Milujeme turné! Sme na život na cestách zvyknutí a všetci na to máme tú správnu povahu. Výborne si spolu vychádzame a sme vždy pripravení na dobrodružstvo. Spomienok je toľko, že je veľmi ťažké vybrať len pár... Nie je nič ako to prepojenie, ktoré vznikne medzi nami a publikom, keď sa dostaneme do „flow stavu“ a všetko začne lietať. Tých silných momentov je naozaj priveľa na vymenovanie… nedá sa to len tak zredukovať na pár najvýraznejších.
13. Aké máte plány na zvyšok roku 2025 a čo môžeme od Hippie Death Cult čakať v blízkej budúcnosti?
Nedávno sme ukončili ďalšie európske turné a niekoľko domácich koncertov, po tom ako sme v máji vydali živý album. Neskôr v tomto roku máme pripravených ešte pár prekvapení, ale naším hlavným zameraním teraz je stiahnuť sa do úzadia a dokončiť nový album, ktorý vyjde niekedy budúci rok.
14. Ktorý album, obal albumu a hudobné video ťa v poslednom čase najviac zaujali?
Spojím odpoveď na album a hudobné video do jednej skúsenosti — keď som nedávno videl Uncle Acid & The Deadbeats naživo v Portlande. Odohrali svoj najnovší album Nell’ Ora Blue v celku a bolo to veľmi zaujímavé a výnimočné predstavenie. Vďaka živému vystúpeniu som si album omnoho viac vážil — najmä vďaka ďalším inštrumentálnym prvkom a úžasnej vizuálnej show od Mothpowder Light Show. Z hosťujúcich hudobníkov ma veľmi zaujal výkon Rachel Burnett, ktorá hrala na synťákoch, saxofóne a pridávala vokály. Bolo cítiť, že do tej produkcie vložili množstvo práce, a myslím, že to bol veľmi odvážny a pôsobivý krok od tejto kapely v tejto fáze ich kariéry.
Snažím sa spomenúť si na nejaký obal albumu, ktorý ma nedávno zaujal… ale úprimne, nič výrazné mi momentálne nenapadá.
15. Anton Newcombe alebo Liam Gallagher — koho by si si vybral na dvojtýždňovú dovolenku na opustenom ostrove?
Bože môj… myslím, že by som si radšej zapálil vlasy, než trávil dva týždne s ktorýmkoľvek z týchto dvoch.
16. Poznáš nejaký decentný doomsday cult, ktorý by si odporučil našim čitateľom, aby sa k nemu pridali?
Nie, ha!
17. Aký je najjednoduchší spôsob, ako sa spojiť s mimozemšťanmi?
Trochu kvalitnej trávy, Parliament Funkadelic a dobrá dávka intuície, predpokladám?
18. Je niekto zo scény, s kým by si rád videl rozhovor na Jablká ďaleko od stromu?
Áno! Spirit Mother.
