#187 29. August // Punk Rock // Karol // 26-10-2022.


Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?

Som Karol, v kapele spievam a hrám na gitaru a som autor textov a hudby. A v podstate, a nielen v týchto dňoch, ma najviac zaujíma v akom svete budú žiť moje deti a vzhľadom na to, že vyhliadky nie sú ružové, tak sa snažím im odovzdať aspoň to dobré zo mňa. A samozrejme ma ešte zaujíma, aby všetci, na kom mi záleží, mali so mnou pekný život :)


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Napriek tomu, že som v pokročilom hudobníckom veku, mal som dvadsaťročnú muzikantskú pauzu, takže niekde v hlbokých deväťdesiatkách som pôsobil síce v niekoľkých projektoch, no jediná kapela, ktorá nechala za sebou nejaký záznam bola indierocková kapela Zurich 1916. Mimochodom tam hral aj klávesák z The Last Days of Jesus. Zaujímavejší sú v tomto Slavo, ktorý búchal v Železnej kolóne a Krivic, ktorý hral v podľa mňa najlepšej HC kapele u nás v Abhorrence.


Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?

Ja som milovník tradičného rockového zvuku, zosík mám Marshall JCM 800, čo je absolútna klasika, doprial som si aj Marshall bedňu so štyrmi Greenback Celestion reprákmi. Nosný efekt mám klasický Tubescreamer od Ibanez a to je všetko. Stále však niečo skúšam a hľadám, asi prichádza čas na pedalboard. Gitary mám na hranie dve, Gibson Les Paul, ktorú využívam ako hlavný nástroj, a potom mám klasický americký Stratocaster, ale doplnený o Evertune mechaniku, je to taký zaujímavý a vyhraný kus a je to na ňom aj vidno.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

V textoch sa snažím vysporiadať sa s tým čo je okolo mňa, respektíve okolo nás všetkých. Textom začínam, vlastne mi určuje rytmus skladby a niekde v tom rytme a melódií slov vznikajú zárodky hudby. Témy sú rôzne, trošku o svete, o našich životoch, starých hriechoch ale aj o priateľstvách a dôležitých veciach v živote každého z nás.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Pre mňa je najdôležitejší song Prebudenie z prvej platne, aj z hľadiska textu, ale aj z energie, ktorá v ňom je. Ale to som nejak tušil, už keď som si ho hral doma prvýkrát na španielke.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si začínal a aká je realita ?

Ja som nikdy prehnané ambície nemal, nemyslel som na žiadnu veľkú hudobnú kariéru. Inštrumentálne som sa nikdy nedostal ani na dohľad  k nejakej profi úrovni a vždy to bol pre mňa hlavne koníček. A vlastne, keď som začínal, som si ani nepredstavoval, že budem mať raz kapelu, s ktorou vydám dve platne a zahrám si na jednom pódiu s kapelami, ktoré mám rád a rád ich počúvam. A s tým som spokojný. Ale vlastne ono to tak je vždy, veľké ambície sú základom pre veľkú frustráciu a sklamania.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Asi najzaujímavejšia vec je to, že v súčasnej zostave sme sa prvýkrát stretli v skúšobni asi tri týždne pred prvým lockdownom. Takže my sme vlastne prvý rok nemohli robiť nič iné, ako skúšať a neskôr sa zavrieť do štúdia. Takže my sme vlastne pandemický produkt.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Každý, kto produkuje hudbu a prezentuje ju ľuďom je súčasť nejakej scény. Ja si nemyslím, že niekto má právo rozhodovať, kto má a kto nemá nárok byť považovaný za súčasť nejakej scény.  


Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?

Rebélia je dôležitá vždy, núti akúkoľvek spoločnosť k tomu, aby nezostala dlho na jednom mieste. Neviem proti čomu a za čo sa bojuje v iných skúšobniach, u nás je to o tom, v čo veríme, a kvôli čomu si myslíme, že sa oplatí bojovať. A to sú osvedčené veci, rovnosť, sloboda a priateľstvo.


Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?

Ja si cením najviac autenticitu a to, či je to niečo novátorské, alebo stokrát použité, v princípe nemusí hrať rolu.



 

Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?

Vnímam to tak, že je to rozhodnutie toho interpreta, že tak to cíti a tak to chce robiť. A ak sa to páči aj niekomu okrem neho, tak je to v poriadku.


Poznáš interpretov vo svojej scéne, ktorí prerazili? Ako to prijala scéna?

Otázka je, čo myslíš, že znamená preraziť. Ak to má znamenať, že sú známejší a počúvanejší než zvyšok, tak to v našich žánroch jednoznačne znamená podľa mňa, že venujú viacej snahy všetkému čo k tomu patrí, hudbe, textom, ale aj schopnosti byť viditeľnejší. Ja to každému prajem a uznávam ho za to. A čo na to scéna? Tak ako vždy a všade, niekto im to praje, niekto závidí a niekomu je to jedno.  


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta ?

U mňa je to úplne jednoznačné, červená čiara je jasná, rasizmus, homofóbia, sexizmus a vlastne aj také tie sedlácke primitívne kapely, že punk to je vlastne sa dobre strieskať a otravovať okolie :) A tak to máme v kapele všetci


Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?

Akékoľvek, len to musia robiť unikátne talentovaní ľudia, potom vznikajú nové a zaujímavé veci.


Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?

Teší ma, že ešte vôbec existujú ľudia, čo majú energiu organizovať koncerty, viesť kluby. Teší ma, že sú tu ľudia, ktorí ti vedia povedať, že sa im páči to čo robíš a zároveň, že sú tu ľudia, ktorí zasa tvoria stále niečo nové a vždy je to niečo trochu iné, ale dobré. Teší ma, že zo scény vzišli ľudia, ktorí majú výborné štúdia a vedia produkovať veci a pomáhajú scéne aby sa posúvala dopredu. Serie ma trochu to, že rocková hudba všeobecne, nielen punk a hardcore prestala lákať teenagerov. Som rád, že náš basák je jeden z mladých ľudí, ktorých punk láka. Dnes vlastne väčšina ľudí na koncertoch je 30+. A nielen u nás. V máji som bol v Berlíne na festivale Punk and Disorderly a bol som tam jeden z mladších ľudí. To sa mi už nestáva často :)


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Mňa potešila Hrubá sila od Rozporu, prekvapil ma aj singel Ešteže nie som žena od Black Passenger a teším sa na pripravovanú platňu od chalanov. Čo sa týka artworku, mne sa páči celkom celá estetika okolo Tatrofky, Priamej čepele, Brizolitu, čo sú btw kapely, ktoré ešte nejakých mladých aktuálne ťahajú, to na margo predchádzajúcej otázky ešte. A videoklip, vlastne ani neviem, rozmýšľam, či som niečo videl v poslednom čase.


 

Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Album aktuálne nový The Hellacopters Eyes of Oblivion, kniha – História pre zaneprázdnených od Braňa Kovára a Jakuba Drábika, film Božia ruka od Paola Sorrentina, seriál Neľudské zdroje s Ericom Cantonom (áno s tým futbalistom), počítačové hry nehrám, tetovať sa chodím takmer výhradne k Adre do Rooster Tattoo a pivo Pilsner Urquell, to je  jediná vec na svete, v ktorej som konzervatívny.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Ja mám tu česť, že som členom Turbojugend Bratislava, čo je teda miestna chapter najlepšieho fanklubu, najlepšej kapely. A každý rok sa v Hamburgu koná svetové stretnutie Turbojugendov z celého sveta a sú to štyri najlepšie dni v roku, s perfektnými ľuďmi, výbornou hudbou (tento rok napríklad Scumbag Millionairs, Peter Pan Speedrock, The Misconduct a mnohí ďaľší) a kopou zábavy. Len si treba potom zobrať týždeň dovolenku :)


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Asi s Mikitom, ktorý žije v Berlíne a hrá vo výbornej kapele The Unmarked, poznám ho len sprostredkovane, cez kamošov a celá ta berlínska story by ma zaujímala.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

Robte si života radosť a deľte sa s ňou s ľuďmi okolo vás.

===============================================

Linky: 

https://29august.bandcamp.com/album/nie-si-v-tom-s-m

https://www.facebook.com/profile.php?id=100065245040587


#49 Flork Reviews: ZTB - s p i r i t u s . m u n d i (2022)

 


ZTB - s p i r i t u s . m u n d i (2022) by Ondrey Zintaer, Paolo Tognola and Filippo Bøtøx Cocozza

By Flork
 

Lately, the Florkster has seen a rise in experimental and avantgarde projects on the Slovak alternative music scene. Why this is so, is a good question, but maybe not so difficult to answer. Musicians all around the world have traditionally enjoyed exploring different paths and corners of various genres and musical experiments, often adding much needed breaths of fresh air to their style or lyrical themes. Solo and side projects are useful opportunities for developing and experimenting with one’s own creative and expressional purposes. Sometimes they strengthen the original band while other times leading to irreversible damage. It’s kind of like betting on a longshot horse, with long-term success being on the higher end of the odds. Still, for whatever reasons they may have, whether they are fostering feelings of stagnation or just have extra time on their hands, individuals continue to break away from the pack and venture to do their own thing. And after 2 years of persistent lockdowns and social distancing, there is no doubt that many individual musicians took the time away from rehearsals and collaborations to hone their musical skills and explore their creative abilities.

Now, I cannot say whether ZTB was formed during the pandemic or afterwards, as I have no information regarding its beginnings. But what I do know is that it’s a far different sound from the band Ničiteľ where Ondrey Zintaer sings and which I reviewed earlier this year. Ničiteľ is an amazing dark bass and drum core band that have been around for several years, and they themselves released the epic “Anna” just before the summer of this year. Interestingly, they too formed as a side project from the band Qualludes. And so, when I received the opportunity last week to review ZTB’s 11 + 11 minutes of sound and somewhat organised noise, I jumped on it right away.

ZTB is formed by Ondrey Zintaer, the singer of Ničiteľ and a couple of his mates from Italy. What surprised me was that spiritus.mundi is an experimental blend of jazzgrind with moments of harsh noise. It also includes an interesting logic regarding the order of the tracks, with every second track having the title Chemical reaction 1,2,3, or 4. Moreover, with the exception of Chemical reaction 4, every track is short, ranging from just several seconds (Nothing new – 00:28) to three minutes and change (Darkness Comes – 3:11). Nothing new starts the album off with the peaceful sounds of a slow piano and sax duet, however, the silence is killed by Chemical reaction 1 with its fierce and chaotic mix of “every instrument available.” It’s a type of catharsis with a “get it out of your system” feel, pure fun with a bit of unplanned genius thrown in. Chemical reaction 2 is somewhat similar, but actually really cool with hardcore elements competing with the soothing sounds of the saxophone and high hat of the drums. In fact, there is a lot of this throughout the album, interspersed with heavier, crustier moments like in Chemical reaction 3 (my favourite track). The final track, Chemical reaction 4 matches the previous 11 minutes and leans more to the jazz end of the jam session with a crash and destroy ending.

It’s obvious that after listening to spiritus.mundi that none of it can be reproduced live on stage, since it’s mostly an improvised jam session of good friends chilling and making music together. Yet it has been tweaked here and there in the studio, especially at the mixing stage, and these modifications catch the listener’s attention. Overall, I think that guys in ZTB have amazing talent and should continue creating those amazing chemical reactions, since they all contain the necessary elements.

#186 Vlado Nosáľ // Indie Rock // 25-10-2022.


                                                                             (fotky: Sonka Maletz / Facebok)

 

Kto si, čo robíš, čo Ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?

Volám sa Vlado Nosáľ a hrám svoje pesničky.


V akých kapelách a projektoch si pôsobil a na čo si hral? V akej formácii si aktívny v súčastnosti?

Snažím sa hrať na všetko, čo sa mi dostane do rúk, ale mojím primárnym hudobným nástrojom je gitara, plus teda spievam. Hrával som v x kapelách, najintenzívnejšie zrejme v Queer Jane, kde som bol 10 rokov frontmanom. Tá sa tohto roku rozpadla a tak som si založil novú - Vlado Nosal & The Avedons. Popritom tvorím songwriterské duo s britským pesničkárom menom Boo Hewerdine - pracovne sa náš projekt nazýva Hotel Art, ale ešte som sa celkom nerozhodol, či sa mi ten názov páči, uvidíme. Takisto hrávam pesničky Deža Ursinyho v projekte Provisorium jeho syna Kuba. Koncertujem tiež sólovo a sem-tam si zahrám aj nejaké covery v skupine The Blackbirds.


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala?

Cold Cigarette je prvou nahrávkou, ktorú sme dali dokopy ako Vlado Nosal & The Avedons. Vznikala prevažne u mňa doma. Keďže sa rád venujem medzinárodným spoluprácam, okrem “Avedonovov” som zavolal na pomoc aj už spomínaného Booa Hewerdina, ktorý do skladby nahral gitaru a nejaké synťáky. S finálnym zvukom mi zase pomohol americký hudobník Ken Coomer z mojej zrejme najobľúbenejšej súčasnej kapely, Wilco.




Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?

Snažím sa veľa počúvať, a to nielen hudby, ale aj slov, či už v bežnom živote alebo napríklad aj vo filmoch či knihách (tie teda skôr čítam). Sem-tam ma niečo zaujme natoľko, že z toho spravím pesničku. Okrem toho si sadám ku gitare aj cielene, brnkám si a dúfam, že mi napadne nejaká pekná melódia. A niekedy napadne.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol?

Nerád by som to rozdeľoval. Páči sa mi A Happy Drunk, pieseň z posledného albumu Queer Jane. Je priamočiara hudobne aj textovo, nie je to len séria obrazov. Ale najlepšia pesnička je vždy tá najnovšia, takže by som vyzdvihol aj Cold Cigarette od Vlado Nosal & The Avedons.


 

Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita?

Pravdupovediac som sa tým v začiatkoch až tak nezaoberal. Mal som rád Beatles, Elliotta Smitha, Oasis, Crowded House, teda šikovne napísané melodické pesničky, ktoré so mnou niečo robili aj emocionálne. Chcel som zložiť aspoň jednu podobnú, zrejme aj preto, že to posledné roky veľa ľudí nerobí. Spätne si uvedomujem, že to bolo celkom odvážne. No minimálne sa mi podarilo to, že som dnes podpísaný pod skladbami, ktoré sa mi páčia ako poslucháčovi. Až keď som sa pred pár rokmi začal full-time pracovať, dohnala ma ľútosť, že sa hudbou neživím. No okrem toho, že je to v našich podmienkach už samo o sebe ťažké, narážam aj na svoju povahu, ktorá mi nedovolí v hudbe robiť kompromisy. Ale nemôžem povedať, že by som bol veľmi nespokojný.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť?

Raz si nás s Queer Jane bookol istý bar v Topoľčanoch. Po niekoľkých pesničkách sa ukázalo, že je to akési nedorozumenie - boli v tom, že sme zábavová kapela. Zutekali sme odtiaľ rýchlejšie, než by si stihol povedať: “Zahrajte Elán.”


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Momentálne dokončujem album s Booom Hewerdinom. Ide o pesničky, ktoré sme spoločne skladali počas lockdownu - na diaľku sme ich napísali aspoň 50. Tie najlepšie z nich sme začiatkom roka boli nahrať v anglickom Saltwell Studio so skvelým producentom Chrisom Pepperom. Pár pesničiek je už von a ďalšie dokončujeme, mixujeme atď. Je to celkom veľká vec, Boo je podľa mňa jeden z najlepších pesničkárov vôbec - veľmi odporúčam si na neho posvietiť. Paralelne chystáme album aj s Vlado Nosal & The Avedons. Je to čerstvá záležitosť, no mám pocit, že to našej kapele ide viac než dobre. Bez toho, že by sme sa do niečoho nútili, sa nám už podarilo vydať singel, kopia sa aj koncerty. Teším sa z toho.



 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény?

Držím si tu čestné miesto večného outsidera.


Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách?

Rebélia je bytostne dôležitá. V hudbe ju stále cítiť, no je škoda, že ju veľmi nebadať v mainstreame. Ja som obrovským fanúšikom romantickej predstavy, že hudba dokáže niečo zmeniť a je mi ľúto, že na svetovej scéne nevidím žiadne kapely, ktoré by otriasli naozaj celou spoločnosťou, ako dajme tomu kedysi Sex Pistols alebo Nirvana. Bohvie, čím to je, možno je rock’n’roll naozaj mŕtvy. Alebo zo mňa hovorí nostalgia za časmi, ktoré som nikdy nezažil, to sa tuším volá anemoia. V každom prípade, nepriatelia sú stále tí istí a stále si zaslúžia spätnú väzbu, napríklad aj tú gitarovú. Treba tiež dodať, že na našej scéne ľudia chvalabohu ešte nie sú voči všetkému ľahostajní a čas od času sa tu organizujú skutočne zmysluplné podujatia. Teraz je to napríklad veľmi dôležitá Slovenská Tepláreň.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta?

To je na dlhú debatu, tak to asi zjednoduším a poviem, že dobrovoľne nepočúvam nič, čo sa mi nepáči.


Čo Ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie?

Teší ma, že je tu naozaj veľmi veľa šikovných ľudí, ktorí napriek prekážkam tvoria pekné veci. Sere ma, keď sa niekto berie príliš vážne, ale tiež, keď sa neberie vážne vôbec.


Berieš umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak ako súčasť a odraz diania v spoločnosti?

Nemyslím si, že sa to vylučuje.


Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk)?

Sám ňou trpím, resp. si ju užívam. Prikláňam sa k tomu, že v hudbe bolo už všetko vymyslené a netýka sa to iba rokenrolu. Väčšina veci, ktoré mám rád, nie sú 100 % originálne a hádam sa zhodneme na tom, že sú aj závážnejšie zločiny než hudobné, zvukové a imdižové krádeže. Samozrejme všetko závisí od vkusu. Ak niekto dnes hrá prog-rock, je pre mňa okamžite podozrivý.



 

Je fajn ak sa hudobné žánre a subkultúry miešajú alebo je lepšia žánrová čistota?

Nič ako žánrová čistota podľa mňa už ani neexistuje a ak áno, tak jedine na reggae podujatiach, kam sa chodí pre úplne iné veci než hudbu.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne Ťa zaujal najviac?

Pre mňa sú pesničky o súhre hudby a textu. Na ňu sa pri počúvaní sústredím a snažím sa nenechať sa rozptýliť inými vecami. Artwork, videoklipy a dokonca aj zvuk sú pekný bonus, ale príliš nad nimi nechcem rozmýšľať. Páčia sa mi Dano Forgáč, Zabiť Františka a Terrible 2s, lebo to, čo robia, robia úprimne.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a alkohol ktorý odporúčaš.

Posledné roky ma veľmi baví Lucinda Williams, takže odporúčam jej album Car Wheels On A Gravel Road. Ocenili ho aj robotníci u nás na byte, presnejšie jeden z nich povedal: “Dobrá muzika,” a druhý: “Country.” Idem ďalej: nedávno som čítal výbornú knihu The Comedy Writer od Petera Farrellyho. Dlhé roky je mojím najobľúbenejším filmom Trainspotting, no skúsim odporúčiť niečo novšie, čo ešte nevidel úplne každý - Licorice Pizza. Seriál: Curb Your Enthusiasm. Počítačové hry príliš nehrám, ale keď mala moja priateľka covid, z dlhej chvíle som v izolácii hral úplne prvé GTA. Potom som to radšej zase odinštaloval, lebo som sa v reálnom svete začal báť byť sám so sebou v aute. Takže to vlastne ani neodporúčam. Tetovania sa mi nepáčia, moja rada je žiadne také štúdio nenavštevovať. Z alkoholu mi najviac chutí whisk(e)y, z tých cenovo dostupnejších asi Jameson, ale neviem, či to nie je len preto, že som čítal, že ju pije aj Shane MacGowan z The Pogues.   
 

Prosím Ťa, kde a ako sa začal príbeh skladby Prší prší (skladba vydaná na EP Mini Album Thingy Wingy od The Brian Jonestown Massacre)?

Začalo to ešte niekde na strednej, bol som dosť obsedantným fanúšikom The Brian Jonestown Massacre a Antona som kontaktoval. Vedel som, že má rád obskúrne kapely zo 60s, tak som mu poslal niečo od Prúdov. Ocenil to. V roku 2014 som sa s ním stretol osobne, robili sme spolu v Prahe rozhovor. Začali sme si písať, posielal som mu svoju hudbu a asi sa mu páčila, pretože navrhol, že by sme spolu mohli niečo nahrať. Tak som si spravil výlet do Berlína, kde sme tú pesničku za jeden deň zbúchali.


 

Ako súvisí Prší prší s hadom v čižme a zabitím kráľov?

Text som do veľkej miery improvizoval priamo v štúdiu a už si presne nepamätám, na čo som vtedy myslel. Interpretáciu rád prenechám iným.


Aký bol pocit a skúsenosť hrať a nahrávať s Antonom Newcombom & co.?

Bolo to strašne intenzívne. Keďže Anton celý život usilovne pracuje na povesti “komplikovaného génia”, bol som pripravený na všetko. Nakoniec bol však veľmi milý, prostredník mi ukázal iba raz. A po nahrávaní nám nechal kľúče od jeho štúdia so slovami: “Just don’t steal any of the guitars”. Takže sme tam ešte pár dni s priateľkou prespávali, pod plagátmi Charlesa Mansona a podobnými bizarnosťami. Nič sa nám nestalo a na AirBnB by som mu dal 5 z 5.
 

Aký bol ohlas doma a vo svete na vašu kolaboráciu?

Mini Album Thingy Wingy, kde sa pesnička ocitla, bol jeden z najlepšie prijatých “neskorších” albumov The Brian Jonestown Massacre. Bola o mne zmienka v NME aj na AllMusic, čo ma ako dychtivého čitateľa hudobných recenzií strašne potešilo. Myslím, že to pomohlo aj na Slovensku, vyšlo to cca v rovnakom čase ako Flowerville, prvý album Queer Jane, a miestni fanúšikovia indie-psychedelic-whatever gitarovej hudby, sa tak o nás včas dozvedeli. Všetci piati.


Čo na to celé hovorí Joel Gion?

Joela som stretol iba na chvíľu, keď priniesol Antonovi za hrsť tabletiek. Na moje počudovanie to boli iba vitamíny a ďalšie výživové doplnky.



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?

Určite treba urobiť rozhovor s Danom Forgáčom, nie príliš známym, no o to lepším bratislavským pesničkárom. Kedysi hrával v skupine Scott & Zelda a minulý rok vydal vynikajúci sólový album. A ku všetkému má čo povedať.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

“To live outside the law, you must be honest.” Bob Dylan. Neviem, čo to znamená.

======================================================

Linky:

https://vladonosal.bandcamp.com/track/cold-cigarette

#48 Flork Reviews: Srnka - Vedeli by ste niekto zahrať tmu? (2022)


Srnka - Vedeli by ste niekto zahrať tmu? (2022)

By Flork

When the higher-ups from Jablko sent me the request to review the electronic/industrial band Srnka, I had no expectations whatsoever. But when I was told that Michaela Pašteková was the singer, I have to admit that I was curious to hear their sound. Now I don’t want to harp too much on Michaela’s past, after all, she was a very well-known child pop star in Slovakia during the early to mid 90s. You can find all her hits on YouTube if you’re curious to see her beginnings. Sadly, like many child actors and performers, Michaela is best remembered and immortalised in Slovakia for several of her Top 40 hits from her youth. And although she was incredibly successful, even obtaining gold on two of her records, she has never really shaken that child star image. And I say sadly, because listening to her sing on Vedeli by ste niekto zahrať tmu really shows what a talented and creative artist she really is. Although she quit her singing career back in 2000, she hasn’t spent the past 22 years as a washed-up musician, hooked on drugs and alcohol and old beyond her age. In fact, she successfully defended her PhD dissertation at the Faculty of Visual Arts of Comenius University in 2011 and continues to teach and do research there. But is she making a comeback as a singer with this project as journalists and reviewers are saying? I would say no, because the music of Srnka is so far away from the mainstream that it would be more appropriate to call it an natural progression in terms of art, rather than a new release of another Top 40 hit after a long hiatus (which is essentially a comeback). And Michaela Pašteková is only a part of the project as a whole, since Miroslav Toth is credited with writing all the compositions and providing all the electronics on the album (he also recorded and mixed the album). There are 2 other musicians that make-up the band, Marek Buranovský (baritone guitar as well as mastering the album) and Zdenek Závodný (zurna, saxophone, and clarinet). The eclectic of all these instruments creates a surprisingly refreshing sound in the world of electronica and post-industrial music.

Take the opening track Z čoho ťa bolí nohy (Why are your feet hurting?), which opens with a mysterious sequence of Michaela repeating the title and a climactic build-up of the instruments in just a 4-chord progression. It’s an amazing track, much like Ak na to prídete (If you get it) with a great blend of guitars and electronics, as well as rapid and slowed-down changes. I love the Ahoj! At the beginning and the end.

The zurna takes front and centre stage in Zavri oči (Close your eyes), with Michaela’s voice sounding extremely sexy here while competing fiercely with the reed instrument: ešte viac, ešte viac, nevidím (more, more, I can’t see). My favourites on the album are Hydinové párky (Chicken wieners), Tak už prosím ťa nevrč (Please stop grumbling), as well as the title track Vedeli by ste niekto zahrať tmu? (Can any of you play the dark?). But the other compositions on the 10-track are also amazing and hold their own to the ones just mentioned. It’s just a cool album to listen to full of interesting loops and sequences, much like viewing a bizarre art installation in the corner of an off-beat art gallery with strobe lights flickering and black and white photography adorning the walls.

I give Srnka a 10 out of 10 for originality and progression and can’t wait to hear more from this band.

 

#185 Slovak Misanthrope // Noise // 25-10-2022.


Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Som Slovak Misanthrope. Robím to, že vyplňam odpovede na tvoje otázky. Ale inak, som smrtelník ako všetci na okolo a chodievam do práce nech prežijem do dalšieho dňa. Čo ma zaujíma? Dobrá otázka. Nezaujíma ma nič, no zároveň všetko. Nechce sa mi nič riešiť, počúvať, čítať či studovať. No chcem vedieť odpovede na mnohé otázky, takže to logicky musím robiť. Zvedavý jak malé decko v škôlke, no mámpičista ako drevorubač na dôchodku.


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Prvá kapela vlastne nebola ani kapela, kedže to bola len zámienka stretávať sa v garáži a popíjať lacný Bystrický ribezlák (týmto pozdravujem Skackavú!). Ja som tam bol na vokál lebo som rád chrapčal ako prasa na porážke a pičoval na všetko okolo mňa. Dalo by sa to nazvať ako AlkoGrindPunk.



 

Popíš svoju výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá?

Výbava? Lacná a primitívna. Mix cez bazoš na polovicu funkčný, lebo neviem kde som odložil ten pôvodný. Efekty bud to kamaráti alebo bazoš. Čiže overdrive, delay, reverb, fuzz a po riť distoršnu. Po novom zas bazárovo Korg Monotrom Delay čo je dosť zaujímavá hračka na to aké je to malé a lacné. Klávesy od sestry a flauty či píštalky. K tomu domáco vyrobený shaker lebo nemám na to aby som objednal od niekoho iného. Do toho komponujem reťaze, železo, plechy či zvuky čo nahrávam na vreckový rekordér. Čím je zaujimavá sa pýtam aj ja, lebo som to do teraz nezistil.


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala?

Ako posledná nahrávka sa berie čo? Digitálna? Alebo fyzická? Čo sa týka digitálu, tak to bolo zbúchané celé za 10minút lebo som sa potreboval odreagovať. Všetok hluk som robil Ja sám. A fyzická, bola kazeta ktorú som si aj sám vydal. Zas, som robil všetko sám. Bol to recyklát zvuku nahratého okolo roku 2015. Tam to nešlo do mojej tradičnej tvorby, bolo to viac experimentálnejšie - odsunuté od hluku a agresie. V skratke, vyjadrenie mojej hlavy.


 

Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Inšpirácia je všade na okolo. Stačí sa jej chytiť a zviezť sa. No s tým mávam veľa krát problém. V hlave mi behajú myšlienky a nápady ako piker v pentagone, no som sprostý a neviem to vytvoriť. Ale dá sa povedať, že sú to každodené veci. Nasratý kvôli robote. Nasratý kvôli správam čo sa na okolo deje. Nasratý lebo cigarety a tabak išiel a ide hore. Nasratý lebo som nasratý. Frustrovaný lebo.. proste lebo.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Kedže kapelu nemám a málo kto zvládne so mnou pracovať, tak ani mať nebudem.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Ambície neboli žiadne, ja som to robil hlavne pre seba. A realita je taká istá, lebo to stále robím len pre seba.



Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Nič zaujímavé nieje, ja som nudná osoba až to nudí aj mna samého a mám chuť si za to prijebať.


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Ubaliť si cigu a zapáliť. A vieš čo? Idem na to teraz.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Zopár ľudí poznám. Zopár aj vie že asi existujem. Ale ako súčasť sa necítim.


Je rebélia stále dôležitá? Proti čomu, alebo za čo sa dnes "bojuje" v skúšobniach a na koncertných pódiách ?

Bola asi dôležitá v minulosti, kedže interprét potreboval dákym spôsom zaujať ľudí a získať publikum nech sa môže posunuť inde, tam kde chce. Svojím spôsobom je dôležitá aj dnes. Treba zaujať vydavateľstvá či si nájsť fans. Len v minulosti to bolo náročnejšie pre niektoré žánre, ako napríklad metal. Dneska sa publicita dá získať pomerne ľahko. Stačí sa správať ako totálny čurák na internete/telke a hľa, sú videnia. V skúšobniach sa bojuje asi len so susedom kvôli hluku. Pri podiach neviem lebo ak niesi, ako som hore spomenul totálny čurák, tak nemáš dôvod rebelovať či bojovať.



Ceníš si viac v rámci scény originalitu alebo skôr dôležité osvedčené žánrové postupy ?

Tie akože dôležite žánrové postupy to podla mňa ťahajú na dno. Každý chce vyzerať ako jeho vzor a potom to vyzerá ako tribute a nie niečo vlastné. Takže áno, oceňujem originalitu.


Ako vnímaš nostalgiu za retro žánrami (image, hudba, zvuk) - sú to vykrádačky alebo pocta starým kapelám, ktorú treba tolerovať?


Nostalgia je fajn, treba spomínať a aspoň nehladíme stále na realitu. Človek sa pri tom niečo naučí alebo nájde niečo nové čo ho môže zaujať, zabávať a niečo dať. Ale či je to pocta alebo vykrádačka neviem. Ľudom do hlavy naštastie nevidím, lebo to by som sa chcel radšej zabiť. Ale štipku úcty by trebalo mať všade. Možno nie práve pre tú starú rašplu v tescu pri pokladni čo bola dnes na mňa protivná ale k niektorým projektom áno. Za to čo priniesli a ukázali že sa dá robiť.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať alebo počúvať interpreta ?

Osobne hranice v tomto nemám. Spievaj si o teplom pive, o tom že šéf je kokot/šefka je piča, či že skrachovaný Rakúsky maliar mal len jedno vajce. Mne to je úplne jedno. Hlavne mi daj pokoj ak ma to nebude zaujímať.


Ktoré žánre treba skombinovať, aby vniklo niečo nové a zaujímavé ?

Skombinované je asi už všetko. Je tu mixnutý folk a drum and bass. K tomu reznutý metal s rapom. Techno na dychovke. Čiže mňa nenapadá nič.



Čo ťa na domácej scéne teší a naopak čo ťa serie ?

Logicky ma teší ked nájdem niečo nové čo ma zaujme. A serie ma všetko ostatné. Hlavne ľudia tam. Ľudia sú kokoti a pri niektorých nechápem že majú odvahu chodiť po uliciach a nezašívajú sa po kanáloch. Vedel by som ích mnoho menovať, ale sviňa nebudem.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Zvuk neviem. Štúdio tiež neviem. Album duplom. Čo sa týka artworku, tak ma dosť bavia veci od Juraja aka Blooming Stones alebo aj od Dávida aka Serusa. Videoklipy sa ešte robia?


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Album - Kazumoto Endo - While You Were Out, čo mi hrá dokonca aj teraz popri písaní. Kniha - nemám. Film - Spalovač mrtvol. Seriál - M*A*S*H. Hra - Doom a Wolfenstein. Štúdio neodporúčim lebo moj tatter je v base. A čo sa týka piva, rád vyskúšam rôzne remeselné, ale čapované svijany budu na druhom mieste po plzničke.


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Domáca akcia jednoznačne Hradby Samoty a zahraničná asi len Obscene Extreme.



Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Bol tu Ondrey Zintaer alebo Chrup? Asi nie.


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

“Nadávať len tak spiči je dosť na kokot.” 7MS
Odkaz by som mal, že nech mi pošlú čítatelia peniaze, lebo vela míňam na hudbu, kávu a tabak. Ale to by som bol za úplnú socku, čo?
Jebať. Pošlite peniaze.

============================================================

Linky:

https://slovakmisanthrope.bandcamp.com/

RK#27 Čítanie po rannej káve s Patrikom (Therapist).

                                                                         (photo: Facebook kapely)

Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo ?

Pracovali sme na tom s mojími členmi z kapely, s Jakubom Bisahom v jeho štúdiu, ktorý mi tiež veľa pomohol čo sa týka arranži. Potom Ondrej z Kultúry Smrti a Segerovi zo SLØNU, ďakujem im že mali chuť do tohto priložiť ruku. Potom Pete Grossmann s ktorým sme riešili a zvuk a dostali sme to podľa mňa do celkom zaujímavej podoby. 

Čo sa týka tvorenia a nahravania bolo to do určitej miery hektické, ale tak skrz všetky prekážky, ktoré do cesty prišli to beriem ako ďalšiu skúsenosť, ktorá mi dala strašne veľa a som za to vďačný. Môj fave song z albumu je Atrament Prekliatia, jednak kvôli atmosfére, jednoduchosti a storylineu. Plus je inštrumentálny a podľa mňa povedal viac ako ostatné tracky :D 
 

Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne?

Momentálne nás brzdia povinnosti okolo života tak nie sme schopní plánovať nič.. ja tiež nejak neplánujem vždy to závisi od okolnosti.


 

Čo od vás môžu fans očakávať najbližšie?

Planuje sa cover a pracuje sa na ďalšiom albume, ktorý bude značným posunom ak nie aj vrcholom oproti poslednému albumu a celej tvorby, ktorú sme napáchali..


Aký tip máš pre domácu UG kapelu, ktorá vydá album na vlastné náklady a chce ho dostať medzi ľudí? Ako sa dá u nás vyriešiť distribúcia fyzických UG a DIY nosičov?

Záleží od toho čo chce kapela hrať a akú majú cieľovku.. My si ideme celkom nezvyčajnu cestu v SK-UG.
Čo sa týka distribúcie sú dôležité vzťahy, kontakty na labely. Samozrejme aj hudba musí byť kvalitná..


Aký tip máš pre domácu UG kapelu, ako sa môže dostať na UG koncerty, akcie, zabehnuté fesťáky? Je treba niekoho poznať, proaktívne sa niekam prihlásiť alebo čakať kým sa niekto ozve?

O tomto všetkom rozhoduje hudba si myslím. Ak je to dobré dostane sa to tam kde sa to dostať má.
Ale tak myslím, že spočiatku je dobrým nápadom spraviť nejaké DIY showky.


Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Nejakým zvieraťom nech by som nemusel byť človekom.


Čo ťa naposledy vytočilo?

Neviem či sa vytáčam nad niečím vôbec, skôr sa snažím problémy riešiť a nie sa nad nimi pozastavovať a rozčulovať.


Posledný videoklip, ktorý ťa zaujal a posledný album, ktorý si si točil dokola ?

Videoklip: Codeine - Realize a v poslednej dobe ma fakt baví album od Corrupted - Paso Inferior odporúčam veľmi :)



Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem ?

Naposledy som si z chuti pozrel Garfielda inak nemám už na to čas a náladu.


Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):




Milujem! Sofistikovaný chaos. Dieťa Converge. Za poslednú dobu som ich videl viac ako je zdravé, ale za každým to bolo super.


Toto je už pre mňa slovenský kult. Určite jedna z top kapiel v SK-UG.


Hehe, áno áno! Black Sabbath worshippers z Brna! Škoda že už táto kapela neni medzi námi.


Strašne cením, že sa takéto niečo deje na Slovensku. Je to veľmi autentické, aj klip je vkusný a neurazil ma.


Neoslovilo ma to. Klasicky crust/punk, ktorého je mrte všade.


Viem, že Sleep sú priekopníci v stoner rocku. Mám pred nimi rešpekt, ale nikdy som im neprišiel na chuť.


Toto som raz videl naživo a povedal som si "áno".


V určitých pasážiach veľmi zaujímavé a originálne. Možno dojdem tomu viac na chuť neskôr.


Mne sa v určitých aspektoch Deafheaven nepáčia, no za to čo sa mi páči je toto prelomenie bariér, ktoré spravili s ich posledným albumom a to je pre mňa veľmi inšpiratívne.



Vyraďovačka - kto vyhráva (ideálne aj s komentom) ?

Black Sabbath alebo Pink Floyd?
Black Sabbath určite.

Iron Maiden alebo Metallica?
Metallica. Niekto si povie, že nechutná overrated kapela. Ja tam vidím riffy, ktoré ovplyvnili celú generáciu metalu a jednak aj moje detstvo :)

Electric Wizard alebo Reverend Bizarre?
Electric Wizard bez komentára :)

Type O Negative alebo Crowbar?
Crowbar.

Robert Eggers alebo Quentin Tarantino?
Quentinko.

Poe alebo Lovecraft?
Ani jeden.

Andersen alebo Dobšínsky?
Dobšínsky


Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti ?

Myslím, že oboje sa dá spojiť.


Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

Na toto nechcem ani odpovedať, pustite si náš album tam to je dosť jasne vysvetlené.
 

V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším  ?

Na toto tiež nechcem odpovedať, pustite si "Kontrafakt - Kým Neskapem". Vďaka za túto príležitosť napísať pár slov a držte sa. Ahoj!

=======================================

Therapist na Jablkách

Blog#29 (Oct-2020)

https://jablkadaleko.blogspot.com/2020/10/29-therapist-sludgeshoegaze-doom-metal.html

Review#44 (Sep-2022)

https://jablkadaleko.blogspot.com/2022/09/44-flork-reviews-therapist-svetlo.html




#47 Flork Reviews: Autumn Nostalgie - Ataraxia (2022)

 

Autumn Nostalgie - Ataraxia (2021)

By Flork
 

As the leaves on the trees change colour and the autumn rains begin, a sense of melancholy creeps through the air. For some of us, summer was all too short, while for others, the Florkster included, we were glad to see it end. We were glad to see the relentless heat retreat and subsequently be replaced by more comfortable temperatures. And as I listen to Ataraxia by the foursome from Šamorin, Autumn Nostalgie, I'm somewhat flooded by memories of times long past. The October air is crisp and Indian summer is here. The rains may have stopped for the time being, yet we are still breathing in the air of an atmosphere of uncertain times and tension. And perhaps this is why I am in a melancholic mood with my emotions in high conflict with each other and a warm, sunny day for a backdrop.

The cheerful mood of Alámerülés, the second track on Ataraxia, manages to encapsulate and interpret my thoughts with its energetic optimism and upbeat groove. The rough-cut, bestial vocals enhance my mood rather than depress it further. They are a bit strange to hear initially, since all the tracks are sung as opposed to growled. Yet I find them interesting and even intriguing as the lyrics are all in Hungarian and provide a compelling, although somewhat bizarre contrast to the melodies. Autumn Nostalgie somewhat grounds me as I listen to their songs. It is a blend of shoegaze and black metal music that could also be classified as post black metal with ambient washes of sound created by the guitars. Ataraxia is their second full-length release following their debut Esse Est Percipi in 2020. It is a bit different from the former, since it is more positive perhaps bordering on enthusiastic, yet still maintains the doom and darkness of the genre in a clever and subtle way. Tracks like Memento Vivere or the title track Ataraxia are good examples of this, compositions that carry weight and depths that reach deep down toward the darkness of the abyss, since they are the longest and lean toward classic black metal. Others, like The Dark light of the Soul and Shadow of Summer Trees are somewhat lighter and much shorter, but still contain catchy riffs and melodies that would lead to boredom if extended. The instrumental tracks are even shorter and make for nice breaks, acting as bridges between the longer songs.

And my overall impression? I enjoyed listening to this album immensely, since it evokes feelings of nostalgia and serene memories, something I need in a season of longer days and darker nights. Ataraxia may not be for everyone, especially fans of black metal compositions with complicated changes and intense drama, but it will please an audience looking for something that pushes and nudges a heavily established genre away from its comfort zone.

#46 Tom/EZR Reviews: Old Tomb - Phantom Hour (EP, 2022)

 


Old Tomb - Phantom Hour (EP, 2022)

By Tom/EZR

Old Tomb a inštrumentálni Void Odyssey patria v súčastnosti k najvýraznejším domácim zoskupeniam pohybujúcim sa v stoner-doomových vodách. Obe kapely som mal tú česť prezentovať na kompilačkách Jablká & Doom Vol.1 a Vol.2 a obe sa predstavia tento piatok v Kulturáku, Bratislave spolu s poľskou Tortugou. Na koncert by som samozrejme šiel, keby som nemal pár mesiacov dopredu kúpený listok na Desertfest v belgických Antverpách, kam sa vyberiem ako neoficiálny člen psychadelického kultu Antona Newcomba a The Brian Jonestown Massacre. Lurdy, Mekka, Antverpy, aspoň jedna púť do roka. Úprimne – dosť ma tento konflikt v kalendári mrzí, doomových akcií tu máme stále ako šafránu a práve preto sú povinnosťou vždy keď sa vyskytnú. Choďte prosím v piatok do Kulturáku ak môžete.

Phantom Hour je trojskladbové EP, ktoré vyšlo digitálne koncom augusta na Bandcampovom profile kapely. Jedná sa o zhruba dvadsať minút netradične temného, podladeného stoner-doom metalu. Dávam dôraz na slovo „temného“ a to preto, lebo je to stoner s growlovým vokálom a doom/blackovými vplyvmi. Žiadny nahallovaný hippie psychadelicko-kozmický spev, toto je nefalšovaný monotónny growl priamo zo záhrobia. A prečo blackové vplyvy? Vo všetkých troch skladbách sa objaví v strede alebo ku koncu pasáž, kde pomalý a dôrazný Monolordovský stoner vystrieda strednotempový údernejší „bum-čvach“ s tradičným a charakteristickým lo-fi spôsobom hrania na bicie a-lá Darkthrone zo začiatku 90’s (hneď si v hlave pospevujem ... For this eternal winter/A new god rules the sky/The million hands of joy/Have something holy to burn). Začiatok tretej skladby Chthonic Crawler otvára dystopická gitarová vyhrávka ako zo sibírskej snežnej planiny. Opäť asociácia na jeden z top black/doomových počinov minulého tisícročia, a síce otváračka EP Epitaph of Christ, Unvirtue Diabolical od poliakov Christ Agony.

Celkové hodnotenie EP Phantom Hour je definitívne pozitívne. Osobne vyzdvihujem originálnu fúziu elementov extrémnej doom/blackovej hudby skorých 90’s a poslednej dekády, ktorá priniesla revival stoner-bluesovejších odtieňov žánru. Nahrávka vznikla v bratislavskom štúdiu PULP, čo je záruka kvality. Teším sa na prvý dlhohrajúci album, ktorý dúfam výjde čo najskôr.

DSW#002 Marhule - Dno dien (2021) // Ondrej Vydarený // 23-09-2022.


𝕯𝖎𝖊 𝕾𝖈𝖍𝖒𝖚𝖙𝖟𝖎𝖌𝖊 𝖂𝖎𝖊𝖉𝖊𝖗𝖌𝖆𝖇𝖊𝖑𝖎𝖘𝖙𝖊:

 

1. Jebe ti, synak? 02:00
2. Tam som šťal 01:30
3. Odjebaný dekel 03:07
4. Jebo z lesa 01:29   
5. Najebaní pankáči 02:24   
6. De je zas ten kokot? 03:02
7. Pred Gardou 03:00
8. Fajčím 03:54
9. Čúza 02:21
10. Pokojné popoludnie 01:18

============================================================================

1. Čo robiť so synakom keď mu začne jebať?

S nevyrovnanou mládežou je ťažké sa vyrovnať. Raz som stretol text jedného prejavu o tom, ako je dnešná mládež nevychovaná, má hrozné mravy, pomýlené hodnoty a podobne, proste celé zle. A na konci toho prejavu som sa dočítal, že bol zo starovekého Ríma. Vtedy mi svitlo, že hlavne nesmieme zabúdať, akí sme boli my a ako nás samotných vnímali predošlé generácie. A teda že to, že má niekto nejaký kovový bordel vpichnutý do tváre, alebo nemá vkus na účes či oblečenie, ešte nemusí nutne znamenať, že je a bude zlým človekom.


2. Čo povieš človeku, ktorý ti v noci na fesťáku ští na stan, v ktorom spíš?


Tam mám stan! Nie tam!  ....nehaj tak :o(
Inak toto je jedna z mála našich piesní, ktorá v sebe nemá ale fakt že žiadny odkaz či hlbšiu myšlienku. Aj keď Bilčo minule vravel, že niekto tam našiel nejaký príbeh či čo.. Páči sa mi, ako občas spolupracujem s autormi, ktorí niečo napíšu a až potom hľadajú význam toho, čo vytvorili, býva to riadna komédia. Podobné veci sa mi stávali v dávno zabudnutej kapele Mimo módy. V Nitre sme hrali na festivale Flaam a túto pieseň počuli nejakí nemci, ktorí v nej tiež našli niečo svoje - slová tam som šťal počuli po svojom ako Tanzenstein.



 

3. Z čoho ti naposledy odjebalo dekel?

Odjebáva mi ho pravidelne z lenivosti, sebectva, pokrytectva a ingorantstva ľudí. Na lokálnej úrovni, keď niekto nedodrží sľub, alebo morálne sklame, ale aj na globálnej, keď napríklad niekto pod zámienkou sebaobrany útočí a posiela hromady ľudí na smrť, lebo sa sám dostal do politického šachu. Bohužiaľ ale ani ja nemôžem tvrdiť, že som dokonalý a občas si takýmito vecami odpálim dekel aj sám zo seba.


4. Chcel by si žiť v lese?

Do lesa sa snažím chodiť pravidelne, nabíja ma to duševnou silou a potrénujem v ňom aj telo. Ak to pre pracovné povinnosti dlhšiu dobu nestíham, vždy to pocítim a občas to pocítia aj ľudia okolo mňa, keď nemám silu byť na každého milý, aj keď mi nevykonal nič zlé. Žiť v lese je ale pre súčasného technológiami vyrušovaného človeka otázka veľkej duševnej vyzretosti v schopnosti nepremýšľať zbytočne a vedieť sa zastaviť. Túto vlastnosť zatiaľ nemám, ale pracujem na jej nadobudnutí. Takže možno raz budem žiť v lese, keď  na to dorastiem.


5. Aké výhody má pankáč abstinent?

Reálnu účasť na koncertoch. Opitý sa buď na koncert ani len nedostane, lebo zaspal v priekope, alebo ak sa aj dostane, má len sprostredkovaný zážitok, keď mu kamaráti na druhý (či tretí) deň hovoria, čo stváral a aké škody svojím správaním narobil. Nehlásam úplnú triezvosť a nikomu nezakazujem sa baviť. Ale bol by som rád, keby si ľudia z koncertov aj niečo pamätali a aby som sa nemusel obávať, ktorú časť drahej audiotechniky či hudobného nástroja mi niekto zničí v zápale ožratého "bavenia sa."



 

6. Si spoľahlivý človek?

Neskromne musím povedať, že áno. Keď sa na niečom dohodnem, tak sa naozaj zo všetkých síl snažím dohodu dodržať. A zvyčajne sa mi to aj darí. Snažím sa tým totiž o všeobecné dobro - veď si len predstavte, aký by bol svet, keby sme všetci dodržiavali dohody a sľuby. A kto chce zmeniť svet, musí začať od seba.


7. Čo človeka naučí život na intráku?

Nikdy som na intráku nežil. Chcel som si to vyskúšať, no nakoniec je zo mňa trochu domased, ktorý všetko potrebné vyštudoval v rodnej Nitre. V mojich naivných predstavách by život na intráku mal človeka naučiť samostatnejšiemu životu a schopnosti starať sa sám o seba bez každodennej pomoci okolia. Vytvoriť si nejaké vlastné zábrany, keď pochopí, že sloboda toho, že rodičia nesledujú kedy chodím spať a čo si pchám do tela, nie je nič tak úžasné, ako sa možno bežnému teenagerovi môže zdať.



 

8. Akú radu máš pre človeka, ktorý chce prestať fajčiť?

SKúsim z vlastnej skúsenosti - pol roka fajčiť silné a lacné cigarety a postupne sa podvedome pripravovať na to, že niektorá bude posledná. Fajčil som cigarety 4 a pol roka a takto som prestal - jedno ráno som sa zobudil a cítil som, že dnes je ten správny deň. To jediné, čo mi z toho chýba, je socializácia. Preto si ešte stále niekedy idem "zapáliť," keď som vo fajčiarskej spoločnosti. Vtedy sa postavím proti vetru, dýcham čistý vzduch a rozprávam sa s ostanými dymiacimi komínmi. Našťastie ale rokmi takýchto ľudí v mojom okolí ubúda a môžeme sa socializovať pekne v čistom vzduchu a nemusíme stáť na zime a v daždi.


9. Si tanečný typ?

Áno a nie. Z rôznych príbehov a komentovaných fotiek, ktoré vidíte na sociálnych médiách to tak nepôsobí, ale som hanblivý človek. Tanec napríklad na parkete pred kapelou na svadbe je na míle ďaleko od mojej komfortnej zóny. Stáva sa, že sa ocitnem na takejto akcii ako zvukár a často sa sám seba pri tom pýtam, prečo to tí ľudia robia. Zjavne je im pri tom dobre a ja som tomu rád a zo srdca im to prajem, ale aby som sa pridal, to nie. Tancujem len, keď mám naozaj veselú chvíľku a som sám.



 

10. Ako si predstavuješ pekne strávený deň?

Krása dňa často závisí od ľudí, s ktorými si. Ale keď si predstavím môj osobný recept na pekný deň, tak je to pobyt v lese, ideálne na bicykli, cvičenie na gitare, pivo s dobrými ľuďmi a zaspávanie v náručí ľúbenej ženy. Ja viem, je to gýč.

================================================

Staršie pokecy...

Oct'2020: BLOG#32

Nov'2021: Ranná Káva#12 

#45 Flork Reviews: The Wilderness - The Wilderness IV (2022)


 

 The Wilderness - The Wilderness IV (2022)

By Flork

 

You gotta give credit to the lads from Trnava for helping keep punk alive and kicking. Their brand of punk and post-punk with heavy doses of crust and grind added to the mix create a superb blend of anger and anarchy in their sound. All the songs are original and full of fast changes, the way hardcore punk is meant to be played. This is the sort of group that stirs up crowds in small or large venues and guarantees to put on a quality show.

Yet they manage to translate their energy superbly in the studio with their fourth full-length album, which certainly doesn’t disappoint. Wilderness IV contains fourteen tracks of varying lengths, all of them fast and fun to listen to. The album opens with Juche, a really cool composition that begins with softer notes and harmonies, but quickly explodes into a barrage of apocalyptic sounds and energy. This is such a great song and I’d like to say that it’s my favourite, but there are so many other gems on this album that it’s hard to say which one I like best. Take Roxorové tyče (Roxor Rods), this is a full-on assault of heavy guitars and vocals displaying the roots of hardcore punk at its best. Even Obrazy z kultúrnych dejín ludskej religiozity is reminiscent of the 80s mosh pit scene. Ian Mckaye would be proud of these boys. Seriously, there are undertones of Minor Threat and or Black Flag in several of the tracks, but very subtle and you’d need to be an old goat like myself to catch on to them. But at the same time it’s all very original with never a dull moment. In addition to Juche, my favourites are Každý z nás je tak trochu Hiro Onoda (We’re each a little Hiro Onoda), Nedlžím ti nič! (I don’t owe you anything!) of course Roxorové tyče but also Zdvíhni hlavu! (Heads Up!), which brings the album to a near close before the grande finale Už len chvílku, the black sheep of the family, since it is played entirely on the piano while containing no vocals and ending brilliantly on a crash of the lower keys.

And the Florkster’s overall impression? Absolutely brilliant album with first class production and mixing. Every track is fun to listen to and will either get you out of a bad mood or put you into a worse one. 10 out of 10 for sure! Klobúk dole!