Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Poprosím ďalšiu otázku...
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil.
15 rokov mi trvalo založiť si prvú kapelu a je ňou SLØN. Kazostroj, ktorý ma pozná tak 8 rokov, keď zistil, že sa toto deje, tak s úľavou vyprskol "konečne"! Inak nič. Žiadny full band.
Nikdy som poriadne nevedel zohnať ľudí, ktorí by so mnou hrali. Možno bol problém v dobe, že keď sa vo mne rodili pubertálne túžby mať kapelu, tak v mojom meste bol na výber hiphop, dramáč, alebo kinderpunk typu Horská Chata. Chcel som hrať alternatívny rock. Za alternatívu sa (cca v roku 2006) ale u nás pokladalo niečo iné - Vetroplach, Noisecut, Čisté Tvary, Karpatské chrbáty. U nás je ten odkaz alternatívy iný... taký Kaščákovský.
No a ja som si odjakživa šiel Seattle a najprv teda grunge. Potom som si všimol, že taký Mark Lanegan dosť spolupracuje s Joshom Hommom a začal som počúvať Kyuss a Queens of the Stone Age. To ma odkoplo do stoner rocku. Sludge som objavil pri Melvins. Extrémne pomalý doom zase s Earth a ich deckom Sunn O))), ktorí sú tiež zo Seattlu. Všetko to odštartoval môj fanatizmus punkovej a metalovej hudby, ktorá vznikala na severozápade USA v druhej polovici 80's a mala potom vplyv aj na stoner. Vždy som miloval viac Soundgarden a Alice In Chains ako taký Pearl Jam. Tí sa hrali so sabbathovskými riffmi a bolo to celé mimoriadna temnota, kdežto Pearl Jam mi pri nich pripadalo jak U2.
No a vzhľadom na to, že som sa vŕtal v žánri, ktorý bol dávno mŕtvy, tak som sa akosi muzikálne odizoloval počas mojej puberty a v malom meste odkiaľ som, sa tým nikto nezaoberal, tak som si veci nahrával a robil sám. Potom prišli vysoké školy a hudba šla viac na papier a do príbehov, keďže som študoval scenáristiku. Vždy to bolo, ale o tom, že som si doma nahrával pesničky, ktoré som skladal na akustike a fantazíroval o tom, ako by zneli s kapelou. Taká neškodná záľuba.
Potom okolo roku 2015 som si znova spravil bandzone ako kedysi na strednej a pomaly som ľuďom dávkoval veci, také že "aha robím toto". Vyústilo to vo folkpunkové EP Skutok sa nestal a demotejp Punkomat, kde už som si vyrobil aj bicie na apke v telefóne a skúsil som si spraviť taký fejkový domáci full band, ale nie som práve Trent Reznor, takže to znelo úplne nahovno. Všetko som nahral na sluchátka s mikrofónom a prerazil som svoje lo-fi dno.
Potom som sa dostal do obdobia po škole, hľadal som si prácu a stal sa súčasťou spoločnosti. Objavil som témy, ktoré presahovali moje osobné ťažkosti a k nim som si vyrobil ťažší zvuk a v tomto som klesal a podlaďoval. Nazačiatku bol SLØN tiež len home projekt. Niekto hrá doma hry, niekto si číta, pozerá seriály, alebo sa stará o rastliny. Ja keď som doma, robím pesničky. Nikdy som sa príliš do kapely netlačil, alebo to nepushoval, možno aj preto to trvalo tak dlho. Nemám povahu človeka, čo na niečo vyslovene tlačí. Decká okolo mňa ma posmeľovali, nech si spravím kapelu... Renát, Denis, Fabo, kadekto. Páčili sa im moje veci a keď som si prácu našiel a mohol som si dovoliť nakúpiť gear a platiť skúšobňu, tak som si založil SLØNa.
Najprv sme boli len ja a Martin, ktorý už hrá v The Wilderness na basu. Bicie, na ktorých Martin hral patrili Gregorovi a trochu ma aj mrzelo, že Gregor nemal vtedy s kým hrať a cudzí ľudia mu hrajú na bicie, aj keď s tým bol vpohode. Tak som začal viac hrať s Gegrom a Martin si potom našiel v skúšobni Zdena z Fyasca a spravili si svoj projekt.
No a po roku s Gregorom sa ku nám pridal Ondro.
Takže sa to napokon podarilo. Po pätnástich rokoch. Jo a v deviatej triede mi ukradli bicykel, odvtedy si chcem kúpiť nový. Takže možno chyba nebola v dobe, ale proste len v tom, že som ťažkopádny kokot.
Popíš svoju súčasnú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je pre teba zaujímavá ? (Čo by si raz chcel vlastniť/na čom by si chcel v ideálnom prípade hrať ?)
Zo začiatku som mal problém, lebo som začal ladiť gitaru do B štandardu a gitarám začne v týchto hĺbkach trochu jebať. Po každom songu som si musel naladiť gitaru a tak mi moj buddy Jerguš Oravec poradil, nech si kúpim baritónovú gitaru. Ani som nevedel, že také dačo je, ale vrhol som sa po hlave do toho. Okamžite som kúpil tú najlacnejšiu, Danelectro '56 baritone. Je to reissue čisto 50's gitary s lipstick singlecoilmi na country a surfrock, čiže totálne antimetalový nástroj. Keď mi prišla, tak som rozmýšľal, či to bol dobrý nápad, ale po prvých skúškach mi odvalilo dekel. Na svoju dĺžku (29 menzúra) je extra ľahučká, má skvelý hmatník, veľmi svojský a hutný zvuk, dokonca je možné ju podladiť o celú oktávu dole a drží ladenie. Stačí ti vziať capo a máš z nej štandardnú gitaru. Podladíš o oktávu, je z nej basa. Singláče robia trochu problém, ale all in all je to skvelá gitara. Viacúčelovosť baritónovej gitary, nezáleží od toho, čo hráš, je vlastne dosť popiči.
Aparatúru zanedbávam. Na koncerty si ju niekedy nemám čas dopraviť, nemáme dodávku ani vodičáky, tak hráme na tom, čo príde. Vlastním fenderácke stovkové basové kombo a veľmi silnú hlavu Bugera 1960 Infinitum, ktorú mi dohodil náš basák Ondro a porobil tam nejaké divné zmeny, že znie pekelne. Niekedy obe veci prepájame a hrám naraz aj na basovom aparáte aj na gitarovom. Je to lacný skúšobňový gear a keď ti až tak nezáleží na aparátoch, hľadáš ten zvuk inde a na to mám krabice.
Pedantne som hľadal, čo na pedalboard. Hlavný pedál je Acapulco Gold od Earthquaker devices, nič hlasnejšie som nikdy nemal. Je to skvelý distortion.
Občas mu supluje Green Russian Big Muff, môj zatiaľ najobľúbenejší fuzz. Stále mám zapnutý chorus BOSS CE-5, ktorý nie je taký agresívny ako ostatné choruse a vpodstate mi dodáva viac subtilnejší priestor a tóny sú potom vláčnejšie a menej suché. A na konci mám mxr phase 90 a mxr carbon copy delay.
Vyskúšal som celkom dosť škatuliek a na tomto som sa zastavil ako na ideálnej zostave.
No a na spevy som začal používať procesor TC Helicon VoiceLive. Je tam asi 200 efektov, ale najviac ma zaujíma megafón, distortion a taký parádny tameimpalovský delay s reverbom.
Čo je pre teba tá najpozoruhodnejšia vec, ktorú si doteraz dosiahol vo svojej hudobnej kariére ?
Že mám kamarátov, s ktorými už rok oficiálne hrám.
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja žánru na domácej scéne ?
To je otázka jak pre Mika Hlatkého... 90's pre mňa znamenali, že som chcel byť Slayer/Nirvana, v 00's som sa zmenil na "Dnes je skvelý deň" a v 10's som odmietol fúkať a vzali mi vodičák. Váš Miko. 🤘
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
No za 15 rokov skončilo 80% mojej hudobnej tvorby v koši, na rozbitých usbčkach, v zabudnutí. Neviem, či je interpret, ktorý by až takto kašľal na svoju tvorbu, tak som sa pre zmenu rozhodol všetko si zapisovať a dávať von a rešpektovať to, čo robím.
Pesničky hádžem do tabov, prepisujem texty, vediem si denník, kde si okolo pesničiek vediem traktáty toho, o čom sú. Potom z tých traktátov vyrobím stručnú poznámku a tá ide do statusu k zverejneným textom na fb, alebo to bude v booklete, ak bude niekedy album. Baví ma napísať text a potom k nemu nájsť vysvetlenie. Neviem si sadnúť a povedať si, jo - teraz idem spraviť song o tomto. Väčšinou zo mňa vypadne text, ktorý si pospevujem do toho, čo hrám a nejako prirodzene ďalej o tom rozmýšľam, že čo tým chcem povedať a o čom by to malo byť.
A najviac ma asi baví hrať BABYLØN, čo je song, v ktorom sa zaoberám tým, ako to bude vyzerať po devastačnom globálnom oteplení, ktorému sa nevyhne ani elita, ktorá na tento problém serie najviac. Na to sa vždy teším, keď niekde hráme, lebo je tam veľmi málo toho, čo by sa dalo dojebať.
Ak niečo nemáme radi, tak to nehráme a skončí to v zabudnutí.
Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).
Je ich viac. Robil som si osobné pesničky veľa rokov. Teraz sa cítim na to už trochu pristarý, aby som sa nejako extra obnažoval v textoch, alebo mlel len o sebe a svojich problémoch. Som súčasťou života, platím dane, vnímam politiku, zmeny zákonov, globálne otepľovanie, civilizačné choroby, furt čosi. Študentíkovi, ktorý pozná len decká z paneláku oproti a spieva dookola o tom, že má zlomené srdce kvôli jednej dievčine, to akosi odpustím, ale ako človeka, čo sa sám musí obracať v nejakom systéme, ma zaujíma viac ten systém a to, čo ho tvorí, alebo ničí.
V SLØNOVI mám preto opačný konštrukt a snažím sa čo možno najviac vyhýbať príliš osobným témam. Je to predsa len iný svet ako punk, alebo folk, alebo grunge. Nevylučujem osobné lyrics úplne, ale páči sa mi, čo mi ten žáner ponúka a to je hlavne veľký zvuk. Preto si hľadám aj veľké témy, ktoré ma presahujú a všetky moje osobné problémy sú pri nich zanedbateľné. Snažím sa, aby tie texty, čo najviac slúžili žánru samotnému a taktrochu aj tej psychadélií a ťažobe, ktorú so sebou nesie.
Praotcovia žárnru, Sabbath chceli byť hororovou muzikou. Volili si fantasy a hororové témy. To je pôvod toho všetkého cirkusu so satanmi a smrťou, ale vtedy to malo presah. Nebol to gýč. Keď spievali o pekle, mysleli tým Vietnam. Reflektovali vtedajšie problémy cez taký rozprávkovejší pátos a zároveň to nebol cirkus, ale bolo to autentické a úprimné. To sa mi páči a navyše som aj vysadený na horory ako také. Prvé veci, čo som písal boli horory. Spojiť si to s hudobou je také logické vyústenie celoživotnej snahy o autorstvo. Je to aj lyricky, aj štylisticky, aj žánrovo pre mňa nový rozmer. Rešpektujem všetky žánrové klišé a môj osobný vklad je ten, že sa s nimi hrám.
Aj my máme pesničku o satanovi... DIABØL, ale text vznikol, keď som chodil na protesty za Jána a Martinu a tam som videl trochu iného diabla o akom spievajú doomeri. Čumel na mňa z transparentov - z fotiek ľudí, ktorí sa nikdy neospravedlnia za to zlo, čo napáchali tejto krajine. To je pre mňa diabol.
Zo začiatku sme mali k tejto pesničke aj sample s "hlasom podobným Ficovi", kde reční o húževnatosti Slováka, ktorý vyžije z nízkeho platu a v tom je jeho prednosť. To sú tak choré slová, že mi to pripomína postavu z Amerického Psycha. Čistý kravatkový démon bez štipky ľudskosti. Už chápeš tie hororové témy, že?
Vinyl alebo CD ? Prečo ?
Vinyl. To hádam netreba ani vysvetľovať...
Ako vnímaš domácu scénu - ktoré kapely rešpektuješ alebo máš rád? Sú aj iné žánre/kapely ku ktorým máš pozitívny vzťah ? Naopak, je niečo/niekto kto ťa na domácej scéne serie ? Prečo ?
Nijak. Sedím doma ponorený do svojich vecí a nemám na to až tak čas. Vnímam hlavne ľudí, kamarátov, šikovných muzikantov. Scéna je silné slovo a občas mám pocit, že ho počujem z papúľ kadejakých elitárov.
Ja vnímam konkrétnych kamošov. Rád píšem, o konkrétnych kamošoch, ich projektoch pre Hudba.sk. Ale že by som bol nejak extra ponorený do "scény", každému sa pchal do riti a cítil z toho nejakú exkluzivitu, že ma vzali do partie, tak to asi nie. Vždy som bol skôr uhundraný dedek, čo sa motá okolo a občas sa pozdraví.
Páči sa mi, to čo robia Ižďovci, akcie Psychocosmics Riff a garáže. To bol vlastne dlhodobo náš skromný cieľ - zahrať si na garážach, lebo je to podľa mňa najlepší event v Bratislave. Olivera sme ohromili a volá nás stále, to je asi moja najobľúbenejšia "scéna", Koncerty na garážach a ľudia okolo toho.
Ale neviem, čo si mám predstaviť pod pojmom scéna vlastne...
Punková scéna? Metalová scéna? Trapová scéna? Techno scéna?
Lebo všetky sú vlastne dosť odlišné aj keď tam narazíš na tie isté decká.
No a stoner/sludge/doomová scéna tu zatiaľ ešte nie je. Erikajemoja je mŕtva. Vrakuňa občas. Möbuis sú stále na cestách. Zatiaľ moc nemáme s kým predstavovať scénu a sme tu trochu odveci a nekompatibilní. Veľa sa tu hrá emo-punk, postrock, teraz už aj punk-trap. V Rakúsku, Česku, Poľsku aj všade inde doomy spoľahlivo fungujú v undergrounde. Je toho po tri kokoty. Ročne vylezú desiatky kadejakých stoner- doom - psychadelic - retrobullshit - albumov a je to tak obľúbený žáner metalu momentálne, že už som sa v tom aj stratil. Je to taká vlna hipsterského revisitingu v metale a návratu ku klasike. Tak ako napr. súčasný rocknroll sa nehýbe, ale sa vrátil cez Jacka Whitea, alebo Black Keys ku koreňom a deltablues, tak niečo podobné sa stalo aj s metalom v klubovom teritóriu.
Len u nás nič moc. A my ak si neurobíme "vlastnú scénu", tak nebudeme mať asi ani kde hrať. 😀
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa v poslednom čase pozitívne prekvapil ?
Asi minulý rok, keď sludgeoví východniari FAT vydali debut. Evidoval som ich na bandzone už dávno, ale nevedel som, či je to kapela, ktorá sa hýbe, alebo hybernuje. Zrazu vydali dosku, ktorá tak trochu presahuje naše hranice a majú potenciál osloviť aj zahraničie. Žáner zjedli aj s topánkami a zvukovo je to také, aké to má byť, tak nech sa im darí.
Zaujímavá príhoda zo života kapely, o ktorú sa môžeš podeliť ?
Celkom haluz bola, keď nás nejakým nedopatrením niekto umiestnil medzi objavy roka na Radio Head Awards. A nikto z nás nevie ako sa to stalo.
Nemáme vonku žiadnu ofiko nahráku, len trojsongový demáč. Nikdy sme sa nikam nejak extra netlačili. Neorganizujeme si koncerty. Nenaháňame iných, nech s nami spravia gig. Ani sa až tak nepromujeme. Hrali sme len tam, kde nás zavolali. Raz v Brne, raz v Kulturáku a potom pár krát na garážach. Ja sám som nikdy nejak extra vlastnú pesničkársku tvorbu nepretláčal, vždy som sa skôr nechal pozvať a ešte pár rokov dozadu tu ľudia ani nevedeli, že od puberty skladám veci. Napriek tomu si to pár ľudí vysvetlilo ako že sa niekam nasilu pcháme, alebo nám to niekto vybavil, alebo iné bomby. Nemali sme šajnu, čo sa to deje a tak sme sa to rozhodli vyhrotiť do extrému. Pripomínal som to dookola ľuďom, kým im z toho nebolo zle a bavil som sa.
Jasné, že sme nemali reálne šancu uspieť a plne sme si to uvedomovali všetci traja, ale predstava, že by bol amatérsky SLØN na nejakom udeľovaní cien, to je čistý Monty Python. Tak sme urobili, čo od nás chceli, vrátane kapelných fotiek, ktoré vznikli tiež dosť random. Prvý nápad padol, "pome do mekáča" a šli sme. Cestou nám napadlo to nazvať "Deti hamburgerov session". My sme vlastne kapela, čo ak máme všetci čas, tak sa stretneme raz za týždeň a zahráme si v skúšobni. Tieto pičovinky ako ofiko band photos, sme vlastne riešili prvý krát. Bola to retardovaná zábavka a celé to fotila naša kamka Romana, ktorá nám občas niečo zvykne odfotiť. Keby sme sa umiestnili, alebo postúpili vyššie počas hlasovania, ktovie aký extrém by pokračoval. Už to pre nás ostane navždy záhadou, rovnako ako ten nešťastník, čo nás tam napísal.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a remeselné pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Nemám ani jednu kérku. Pivo som nemal 2 a pol roka, ale ak smiem, tak odporúčam obyčajný Birell. Prečo? Nepite, je to evil pičovina a robí to z ľudí vytreté hovná. Je to asi najhorší voľne dostupný jed v hre...
A ešte ti poviem album - Electric Wizard Dopethrone, bez toho by sme dnes nemali rozhovor.
Aké hudobné/tvorivé plány máš pre nasledujúcu dekádu ?
Toho je habadej... dúfam, že mi dekáda dopraje.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Ťažko povedať. Bavia ma koncerty vo viedenskej Arene. Má to tam fajn atmosféru, ale divné publikum. Na všetkom ti nájdem klady aj zápory, takže nemám vysnívaný event ako napr. tá množina ľudí, čo až s náboženským fanatizmom vyznávajú Pohodu.
Vlastne, nie som ani bohvieaký festivalový týpek. Nepijem a byť na festivale je pre mňa trochu menej znesiteľné a viac úmorné, keď sa nemáš čím večer zohriať. Navyše, keď si ožratý, vyspíš sa v stane. Keď nie si, nevyspíš sa vôbec a postupne ťa to prestáva baviť. Vtedy deň trvá dosť dlho...
Viem si predstaviť, že raz zahráme na festivale ako je napr. Red smoke festival v Poľsku. Alebo aj na Pohode v Garáži, kľudne. Potom pobalíme veci a na druhý deň jeden z nás pôjde smutne domov... a budem to ja.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Gregor Kaclík.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
"Ďakujem veľmi pekne za vaše otázky."
====================================================
Links:
Kredit:
foto "Deti hamburgerov"- Romana Halgošová
No comments:
Post a Comment