Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Som Josef a bol som (a možno ešte niekedy budem Mušnula). Okrem toho som fotograf. V týchto dňoch sa veľa venujem svojmu churavému psíkovi a veľa šoférujem. Vodičák mám len niečo cez pol roka, tak si to na staré kolená užívam.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Pôsobil som len vo svojom projekte Mušnula, kde som spieval a tancoval. Fotku som študoval na VŠ v Ústí nad Labem.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Moja výbava na vystúpenia bola dve sexy tanečnice, tak tri dva litre malinového pudingu a veľa flitrov. Pri fotení si vyberám podľa toho, čo fotím. Od digitálu až po stredoformát.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Rozhodne subjektívne. Práve preto si mnohí myslia, že robia umenie, ale pritom sú to sračky. Umenie má znepokojovať, musí nás donútiť na neho myslieť. Nebaví ma umenie, ktoré mieri na základné pudy. Hlavne na tie erotické a sexuálne. Napr. fotenie tzv. glamour by som zakázal zákonom.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Umenie má hranice a je úlohou umelcov, aby ich posúvali.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Nedávam umelcov bez pokory, tých, čo ma nudia a tých, čo robia pol storočia to isté (napr. Saudek)
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
V detstve, rodine a sexualite.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Skúška prvých šiat. Pesnička a klip vznikali spontánne, so zápalom, bez očakávaní.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
“Ak nie si, tak budeš,
ak nie si budeš.”
V tom je všetko. Je to hlboká filozófia.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Neboli žiadne. A realita je taká, že sme vystupovali v Slovenskom národnom divadle. Sice len vo foyer, ale na to sa história pýtať nebude. Alebo sme boli posledné hudobné číslo legendárnej relácie v Českej televízii Tečka páteční noci.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Bolo ich viac. Ale hlboko mi utkvelo v pamäti to, keď režisér Michal Kunes Kováč pre istú speváčku Eki natočil videoklip k pesničke Telephone a bola to kópia našeho klipu Muž nula. Alebo že práve v klipe Muž nula hral môjho bodyguarda tatér Musa. Myslím, že to doteraz ľutuje.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Pozvali nás na vystúpenie do jednom bare. Ako zázemie nám dali kanceláriu, kde mal majiteľ psa. Keď sme dovystupovali a vrátili sa tam, bolo tam hovno.
Alebo keď sme vystupovali v jednom pražskom klube… Vždy požadujeme sprchu, lebo som celý od pudingu. Tá tam bola, ale bola v nej zaschnutá blitka a voda netiekla. To sme ale zistili až po. Tak som sa otieral vlhkým toaletným papierom.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Až si dám život do poriadku, rád by som písal nejaké poviedky inšpirované mojím životom.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Necítim. Som slovensky hovoriaci Čech v Prahe. Češi si myslia, že som Slovák. Ale ja som Čech. Dlho som žil na SK, vyrastal som v Košiciach. A chíľu žil v Nitre. Ale nemal som to tam rád. Na Slovensko teraz chodím rád, ale tak týždeň mi vždy stačí.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
V ČR a SR ma toho moc nezaujalo. Rád počúvam prvý album od Lucie Bílé (Missariel) a vrcholom je Kakaová od Karla Gotta. Takto nekorektná pesnička by už teraz vzniknúť nemohla. A hlavne, v klipe je v plavkách!!!
A úprimne, neviem, čo je UG.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Nie som hudobník v pravom zmysle slova, takže sa k tomu neviem vyjadriť. Jedinú výhodu dnešnej doby vidím v tom, že nemusíte vedieť spievať, aby ste mohli pekne naspievať pesničku (viď. Ja)
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Ja neviem, čo je UG.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Spája nás ten pretlak, ktorý nás núti tvoriť. A rozdeľuje nás to, že si myslíme, že práve to, čo robíme my, je to správne.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo ?
K MALOMESTSKEJ MIZÉRII je už asi ťažké dodať niečo, čo ešte nebolo povedané, ale v rámci základných informácií ju zhrniem. Nahrával nám ju analógový majster Maroš Ďurík v Trenčíne. Trištvrte nahrávky sme zložili ešte v roku 2018, no nahrali sme to až na jeseň 2020, skrz rôzne zranenia, personálne zmeny a nakoniec aj pandémiu. Najradšej mám úvodný song MIZÉRIA, pretože to je sabbathovka, a na kapele Black Sabbath stojí všetko. Ale inak s celým EP som spokojný, je to asi prvá nahrávka v mojom živote, ktorá znie presne tak ako som si predstavoval. Nahrávka vyšla na sedempalci, čo by sa nestalo, nebyť tvojej štedrej podpory. Na letné koncerty chystáme aj limitovanú DIY CD verziu s ručne robenými digpakmi, kde bude rovnaký obsah ako na kazetovom vydaní, teda všetky tri posledné EPčka na jednom nosiči.
Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila ?
Že The Wilderness vydali nové EP a potom pôjde von album, ktorý majú v podstate nahratý a nevydaný od roku 2016. Prečo som musel tak dlho trpieť? No a taktiež že sa uskutoční UAFA CUP po roku prestávky!
Čo ťa naposledy vytočilo ?
Situácia okolo Ramana Prataseviča. Aj ten spôsob akým ho zajali je na rozdrapenie. Arogancia, hnus.
Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť ?
Akože spokojný som aj teraz, lebo som ako školák zažil 90te roky, ktoré boli po hudobnej stránke naj obdobie ever, ale riadne intenzívne muselo byť môcť zažiť grunge a rozbiehajúci sa Slovenský punk ako mladý dospelý. Takže dajme tomu že rok narodenia 1980, aby som v 14tich mohol trúchliť za práve zomretým Cobainom. A chcel by som byť to isté čo teraz, gitarista fušér, povolaním žurnalista. I keď tá žurnalistika za čias Mečiara bola taká...svojská.
Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne ?
Ak všetko dobre dopadne, tak si struhneme toto leto garáže doma v Bánovciach, potom v Bratislave a TOHC fest v Topoľčanoch. Ako civil sa chystám na hore spomínaný UAFA CUP a pracovne navštívim Pohoda on the Ground.
Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.
Najsmutnejšia je požiar domu v Hoří má panenko. Najstrašnejšia je poprava Alexa Murphyho v Robocopovi. Najzábavnejšia je Fantozziho svinský grg po vypití štyroch bedien strašlivej sýtenej vody Berthier, čo sa rovná trom metrom štvorcovým stlačeného vzduchu.
Okomentuj mi prosím nasledujúcich 6 songov - čo na ne hovoríš, ako na teba pôsobia ?
Taký radový blackmetal. Na môj vkus príliš clean produkcia, málo raw a kvlt.
Prvýchpäť od Ďas mám dosť napočúvané. Že vydali pokračovanie som ani netušil! Znie to super, rocku s punkovým prístupom je málo. Neviem či tam ešte Wrbo hrá, ale ak hej pozdravujem ho, všetko čoho sa chytí sa mi páči!
Podobné veci počúvam v poslednej dobe často. Trochu mi to pripomína Metz, ktorých nový album idem zodrať. O tejto kapele som nepočul, díky za tip!
Výborné! Páči sa mi aj referencia na film Eraserhead v texte. Je super keď niekto, kto vie skutočne spievať, sa venuje pokleslejším žánrom. Nasrac na vyumelkovanú hudbu. Raw sound je super aj v subžánroch popu.
Toto je druhý cover tohto songu od black metalovej kapely, čo som počul tento rok. Prvý bol od Chrome Waves, a tá verzia je dosť podobná tejto, akurát nie je taká hlučná. Zaujímavá náhoda.
Necrocock je pre mňa stelesnenie jedinečného českého bohémstva. Rovnako ako jeho súputník Franta Štorm, aj Necrocock robí hudbu, ktorá by v teoretickej rovine fungovať nemala, no v konečnom dôsledku je to vždy originálne dielo s osobitou atmosférou. Necrocock má proste charizmu, robí si čo chce a ja mu to žerem.
Kebyže sa rozhodnem robiť ďaľšiu žánrovú kompilačku na MC, bol by si ochotný prispieť songom (alebo songami vlastných kapiel) ?
Veľmi rád! Doom kompilačka bola vynikajúca!
Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať týmito letnými otázkami ?
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
Pouličný podivín zo stredného Slovenska, vychovaný temnými ulicami Banskej Bystrice; punkáčmi, skinheadmi, metalistami, disko maniakmi, depešákmi a feťákmi. Vlastne už ako veľmi mladý sopliak som prepadol hudbe, keď som vyrastal v 80’tych rokoch. Hudobnej produkcii sa seriózne venujem iba posledných 7 rokov. Je to moja najväčšia životná vášeň. Hudbou sa síce neživím, v budúcnosti je to ale možné. Nedávno som sa presťahoval do Japonska kvôli životným a profesionálnym príležitostiam. Okrem vedy a technológii, ktorým sa aktívne venujem vlastne cely život, sú v Japonsku pre hudbu úplne vhodné príležitosti. To ma zaujíma najviac.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Už od malička som riešil kadejaké podivné projekty. V Banskej Bystrici som sa vždy motal okolo undergroundu, kde som spoznal mnoho kapiel a hudobníkov. Zvyčajne som im opravoval hudobne aparáty a nástroje a zúčastňoval sa skúšok. Chalani z Hecate boli moji najbližší kamaráti a na ich prvé demo som im napísal texty. Túžba robiť hudbu ma dostala do Hecate na post speváka, čo bola a dodnes je moja hlavná kapela. Popri tom som hosťoval a pôsobil v rôznych lokálnych kapelách. V Bratislave sme s Tomaxom založili TearsAside, po jeho odchode z Galadriel a mojej pauze s Hecate. Bol to iba dočasný projekt, ale skvela skúsenosť so skvelými hudobníkmi. Určitý čas som hrával s gothic metalovou kapelou Gloom z Prešova ako spevák, ale z dôvodov vzdialenosti a pomalého progresu to žiaľ netrvalo dlho. Po odchode zo Slovenska som sa začal venovať elektronickej hudbe a jej produkcii. Elektronickú hudbu milujem už od malička. Naplno som sa oddal audio inžinierstvu a hudobnej produkcii. Dnes píšem, produkujem a vydávam vlastnú hudbu pod svojim menom. Jedna sa o EDM a Indie/dark pop projekty. Na Novom Zélande som spolupracoval s rôznymi hudobníkmi, podieľal sa na projektoch, nahrával a produkoval lokálne kapely. Stále som členom Hecate, ale už nie ako hlavný spevák. Mam na starosti elektroniku, klávesy, synths, sound design, backing vocals a produkciu.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Mám toho skutočne veľa a stále niečo kupujem, upgradujem. Skúšobňu Hecate som vybavil skvelým aparátom, z čoho sme urobili vlastne také malé štúdio na skúšky. Veľké stĺpové bedne JBL, Yamaha koncák a mix pult + mám rack plný efektov (EQ, kompresor, FX). Doma na Slovensku mám plno audio a hudobnej techniky, čo potrebujem priniesť do Japonska, kde mám svoje home project studio. Momentálne vlastním dva kondenzátorové mikrofóny a tri dynamické, základné veci ako pre-amp, sound interface, piano Yamaha Clavinova, MIDI keyboard Native Instruments Kontrol S88 a Maschine, rôzne MIDI controlery, rackové efekty, plno hudobného software a to je iba základ. Môj cieľ je slušne vybavené projekt štúdio na produkciu a mix. Momentálne pokukujem po Sequential OB6 a Yamaha DX7 analógových syntetizátoroch. Používam Cubase a Logic Pro na písanie, produkciu, aranžmán, sound design, sampling, kompozíciu, atď. a Pro Tools na nahrávanie a mix. Všetok software mam legálne kúpený. Sú v tom tisíce euro. Dôležité sú pre mňa inspirácia a workflow. Keď si sadnem v štúdiu, zapnem nástroje, ubalím jointa a zaznamenávam nápady a zvuky.
Je umenie subjektívne alebo objektívne? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Podľa mňa umenie má oba aspekty; subjektívne aj objektívne. Subjektívne je individuálna záležitosť umelca, keď vyjadruješ svoje unikátne vnútorne pocity, osobnosť, životné skúsenosti, okolnosti, zmeny, prostredie, mentálne podnety a vibrácie. V umení nie sú pravidlá. Subjektívne to vnímam tak, že ak niečo vytvoríš, si na to emocionálne naviazaný, na každý jeden detail a je ťažké sa od toho odvlastniť, odpútať. Je to osobné vyjadrenie. Nevieš či to je dobré, či zlé, len cítiš, že niečo vyjadruješ. Preto objektívna stránka je takisto podstatná. Ako náhle niečo vytvorím, dám si od toho určitý odstup, napríklad dám si pauzu, začnem sa venovať niečomu inému, či novému, snažím sa zabudnúť na to predošlé. Keď sa neskôr s vyčistenou hlavou k tomu vrátim, pozriem sa na to ako celok, big picture, a urobím si o tom náhly objektívny názor na základe prvého dojmu. Nepremýšľam nad detailmi, zaujíma ma prvotný dojem, veľký celok. To je ten moment, keď zhodnotím svoje umenie objektívne.
Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?
Ako som spomenul, umenie nemá hranice, tam nie sú pravidlá, či zákony. Možno máš k dispozícii guidelines, nástroje ako niečoho dosiahnuť, ale hranice sa tu nekladú. Umenie môže mať však aj kontroverzné výsledky alebo následky, keď sa porušujú nejaké zákony, ľudské pravá, ktoré ta môžu dostať aj do problémov, alebo pred súd, ak napríklad urážaš alebo diskriminuješ isté etnikum, náboženstvo, rasu, či podobné veci alebo niečo protizákonne propaguješ. Je to vidno v hudbe, filmoch, knihách, či obrazoch. Či by malo, nemalo zasahovať je na uhle pohľadu. Bez ohľadu na následky, stále môže byt niečo považované za umenie.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca?
Nikdy som o tom neuvažoval, nemám osobne žiadnu hranicu, čo sa týka umenia, lebo som otvorený človek a veci beriem s nadhľadom. Buď sa mi určité umenie páči, alebo nie. Ak je tam niečo negatívne, plytké bez emocionálnej hĺbky, či nudné, nezaujímam sa o to. Je to vec umelca alebo sprostredkovateľa. Neberiem nič osobne aj v prípade, ak sa ma to osobne týka alebo sa v tom sám nájdem. Pousmejem sa nad tým a idem ďalej. Je to každého vec, aký ma názor na čokoľvek. Nestarám sa o to čo si ľudia myslia alebo niečo negatívne vyjadrujú vo svojom umení. Buď sa ti ich výsledok páči a oceníš ho, alebo o to ani nezavadíš.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe?
Húlim trávu haha. Inšpirácia je všade naokolo a neprestajne, len treba mať otvorené všetky zmysly a zachytiť, čo ta zaujme, motivuje a mohlo by byt použité v tvorbe. Ak niečo zachytím a emocionálne sa ma to hlboko dotkne, snažím sa to vyjadriť priamo alebo nepriamo vo svojej tvorbe, akordoch, melódiách, zvukoch a výslednej nálade. Keď mám inšpiráciu zachytenú, často zapnem šiesty zmysel, kedy húlim trávu, čo ma posúva na vyššiu vibračnú mentálnu úroveň. Vtedy aktivujem kreatívny mód a zaznamenávam nápady pre hudbu, texty, obraz.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo?
V roku 2018 som vydal svoj prvý seriózny song s názvom “Cold Season”, doteraz som na to hrdý, po produkčnej ako aj zvukovej stránke, je tam zachytené všetko moje úsilie, skúsenosti a vedomosti, ktorými som vtedy disponoval.
Čo sa týka Hecate, tak z albumu “Programmed Earth” by som asi vypichol song “Digital Nova”, ktorý zhrnul na tú dobu moju túžbu spojiť metal s elektronikou.
V tom čase som bol aj v dobrej speváckej kondícii, dosť sme hrávali. Po produkčnej stránke ten album nie je nič moc, ale myšlienka je tam zachytená. Podobne album “Oppressed by Sorrow” znie síce po hudobnej stránke mizerne, ale ta melanchólia, depresia a beznádej na ňom zachytená mi dodnes vytvára husiu kožu. Pointa bola zachytená.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok)?
Dobrá otázka. Asi ich bude viac, lebo texty sú pre mňa veľmi osobné, dôležité a vždy dávam do nich maximum. Práve text môjho sólového songu “Intersection” je veľmi silný, odzrkadľuje radikálnu zmenu, ktorú som v živote podstúpil. Keď som dosiahol určitý vek a dostal sa do bodu, kedy som po prvý krát v živote nevedel čo ďalej. 38 rokov som vedel čo chcem a kam v živote idem a zrazu ten nečakaný moment, ako keď sa dostaneš na neznámu križovatku v tvare T a nevieš zrazu kam, doľava ci doprava. Žiadne značky, nikto naokolo, žiadna pomoc, iba ty sám na opustenej križovatke odkázaný na svoje rozhodnutie. Ktorý koľvek smer si vyberieš, cesta späť nie je, musíš tam pokračovať. Song “Intersection” ako aj text môžete počuť na mojom YouTube kanáli alebo Spotify.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch keď si začínal a aká je realita?
Keď som začínal s hudbou aktívne, bol som pohltený metalovou scénou. Asi ako každý mladý a naivný hudobník aj sám vieš, že ambície sú vysoké, až keď si po čase uvedomíš, aká je realita tvrdá. Chceli sme vydávať pre veľké vydavateľstvo, albumy na svetovej úrovni a koncerty aspoň v Európe. Samozrejme čím hlbšie do toho ideš, tým si viac uvedomíš, aká je konkurencia tam vonku silná a na úplne inej kvalitatívnej úrovni. Nikdy som nebol hudobný profesionál. Robím hudbu pretože ju milujem, pretože chcem a môžem. Je to najväčšia vášeň. Za úspech považujem svoj progress a drive. Od kedy som sa ponoril do hudobnej produkcie seriózne, uvedomil som si svoje slabé stránky, ktoré som pred rokmi, keď sme začínali ani nepriznal kvôli svojmu egu. Napríklad, nikdy som nebol profi spevák, preto vokály aj do svojej produkcie prenechávam na iných, prenajímam si spevákov zo sveta. A keď aj sám niečo naspievam, uistím sa že to je v medziach prijateľnosti a často požiadam o feedback od profesionálov, ktorým dôverujem. Dnes je realita taká, že takmer každý má príležitosť produkovať profi nahrávky, výsledok však závisí na skúsenostiach.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy?
S Hecate sme mali taký hráčsky vrchol okolo roku 2010 až 2013, kde sme vydali album “Programmed Earth”, hodne hrávali, robili veľa rozhovorov, dostali ponuky od zopár zahraničných vydavateľstiev, nakoniec podpísali zmluvu s Gothoom. Vtedy niektorí naši členovia založili Brainscan, čo bola naša bratská spriaznená kapela, ktorá to vyšvihla ešte vyššie a nás to veľmi inspirovalo. Na živých koncertoch sme začali používať elektroniku z playbackov a môj nápad bol ešte to obohatiť video projekciami. Osobne som bol vtedy dosť pohltený gothic scénou a kultúrou, kedy som zapracoval aj ja svojom image, ako vizuálnej stránke umenia. Osobne silný moment však považujem momentálne, cítim že som prešiel kus cesty a dosiahol, o čom by som pred 10-timi rokmi iba sníval; písať a produkovať vlastnú hudbu a byť totálne nezávislý a sebestačný. Stále tu však bude priestor na zlepšovanie a rast.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie?
Bolo tam neskutočne veľa šialených príhod a srandy. Netuším čo by som tu vypichol. Bolo to doslova sex, drugs and rock’n’roll. Každý koncert bola veľká party.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Momentálne pracujeme na novom materiáli Hecate, bude to pre mňa osobne výzva, keďže sa idem chopiť produkcie albumu a jeho mixu. Je to veľmi veľká zodpovednosť a dosť sa odo mňa očakáva. Avšak ta výzva ma strašne fascinuje. Čo sa týka mojich osobných hudobných plánov, môj cieľ je napísať a vyprodukovať silný pop song, ktorý by sa kvalitatívne uchytil na top 20 hitparáde. Max Martin je pre mňa silný vzor. Chcem skúsiť dark pop a future bass produkciu a zaangažovať speváčky. Rád by som prenikol do japonskej hudobnej scény, spoznať nových umelcov, hudobníkov, producentov a možno skúsiť niečo v J-pop. A natočiť klip v Tokiu k vlastnému songu. To sú len vízie, ale dosť za nimi idem. No a konečne rozšíriť svoje projekt štúdio a jeho vybavenie.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej?
Ktorej domácej? Česko/slovenskej, ci japonskej? haha. Hoci som už mimo Slovenska 7 rokov, stále sa cítim ako tak súčasťou tejto scény. Som v kontakte s ľuďmi ako ty sám, ktorí sa stále aktívne pohybujú na hudobnej scéne, aktívne komunikujeme, stále jedným okom sledujem tamojšiu scénu, nie už tak intenzívne, ale zaujímam sa čo sa deje a čo je nové. Navyše Hecate je moje silné puto i napriek vzdialenosti. Dnes nie je cez internet a nahrávacie technológie spolupráca s hudobníkmi, kapelami a inými producentami vo svete na diaľku žiadny problém.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
Ako sami vieme, to najlepšie na UG scéne vypuklo v 90-tych rokoch, thrash metal bol na výslní a z podhubia vyrastali prvé death metalove kapely, ako po daždi. Koncerty mali úplne inú atmosféru a feeling, pamätám, keď sme chodili na Shitfest do Žiliny pravidelne. Všetci dlhé vlasy, kožené bundy, roztrhané jeansy, pivo a debata iba o hudbe, nič iné. Vtedy ako fanúšik som postretával mnoho osobností, s ktorými sme udržiavali kontakty. Ziny sa tlačili, kazety, ktoré sme si posielali poštou pre kópiu. Nadhera. Podľa mňa 90-te roky boli najproduktívnejšie, malo to ojedinelé kúzlo, keď boli všetci do toho strašne zažratí, vyrábali plagáty doma na kolene fixkou, kopírovali čiernobielo a po večeroch vylepovali po uliciach. Československá UG scéna bola dosť jedinečná, najmä český grind core bol unikátny. Myslím že death metal a grind core to dostal najďalej. Black a doom metalu nebolo na našej scéne veľa.
Po roku 2000 to stále fičalo, ale mnoho tých skvelých kapiel zaniklo. Zase vznikli nové kapely, nové žánre, ale už to nemalo ten špinavý UG šmrnc a čaro. Zase výhoda bola, že internet nabral na dominantnosti, čo formovalo aj UG scénu, distribúciu a propagáciu hudby.
Po roku 2010 sa zvuková a štúdiová kvalita kapiel celkovo zlepšila, zase na druhej strane fanúšikovia zleniveli, koncertov aj klubov pribudlo a ľudia si to prestali vážiť, čo sa odzrkadlilo na návštevnosti. Samozrejme veľké akcie sa vždy naplnili, ako napríklad Manifest of Brutality v BB alebo Winter Solstice Eve v Bratislave boli veľké udalosti. Viac sme si to cenili, dnes je všetko ľahko prístupné.
V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?
Ako som spomenul, v 90-tych rokoch tam bola akási iná zapálenosť, entuziazmus, lebo to bolo niečo nové pre fanúšikov, ako aj hudobníkov. Viac sme si cenili, čo sa dialo a k čomu sme mali prístup. V dnešnej dobe to už berieš ako samozrejmosť, máš ľahší prístup k technológiám a nástrojom, navyše aj samotná technika a štúdiové vybavenie je na kvalitatívne vyššej úrovni a cenovo ľahko dostupne pre hudobníkov. Veľké štúdia s vysokým rozpočtom, kde si mal k dispozícii producenta a inžinierov, zanikajú a vznikajú domáce projekt štúdiá. Dnes si vieš nahrávať vo vysokej kvalite doma, mnoho albumov v akomkoľvek žánri sa produkuje a nahráva v domácich štúdiách s nekompromisnou kvalitou a nízkym rozpočtom. Producentská ruka je však stále dôležitá. Mnoho súčasnej pop a Indie music vzniká práve týmto spôsobom. Internet, hudobne streamovacie médiá a ľahko dostupná technika kompletne zmenili hudobný priemysel.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
Ako teenager som si toho prešiel dosť v UG podhubí, od punku, HC po grindcore a death metal. Kapely ako Krabathor, Gladiator, Depresy, Apoplexy, Dehydrated, Insepultus, Sanatorium, Cerebral Turbulency, a už ani nepamätám názvy niektorých, som ako teenager žral. Bolo toho veľa, proste som v tom žil. Vždy som sa ale vyhýbal ortodoxnosti, čiže doom metal a black metal ma očaril o niečo neskôr. Galadriel, Morgain, Ethereal Pandemonium, Mystic Death, Dying Passion, Dissolving of Prodigy, SSOGE boli pre mňa najzaujímavejšie. V roku 1996 sme založili Hecate, v tom čase sme sa vyhýbali všadeprítomnému death metalu, stretli sme sa aj s nepochopením a kritikou, lebo sme ako jedna z mála kapiel na SK hrali black/doom metal.
Dnes som viac otvorený štýlom a hudbe celkovo. O škatuľky sa moc nezaujímam, ide mi o emócie, atmosféru a zvukovú kvalitu a produkciu, to je to čoho si všímam na hudbe dnes. Čo sa týka dnešnej domácej UG scény, mnoho alternatívneho rocku/metalu, ci metalcore je na vysokej hráčskej ako aj zvukovej úrovni. Rust2Dust to zaklincovali albumom “Daymare”, potom keď prešli na slovenčinu, ma to nebralo, NoControl ma veľmi zaujali. A vlastne už nemám taký široký prehlaď, keďže žijem mimo Slovenska. Skôr sa zameriavam na svetovú produkciu a trendy, čo ma osobne inšpiruje a formuje. Slovenský zvuk nemusím a chcem sa od toho kompletne odpútať.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje?
Spája ich spolupráca a kombinácia žánrov a to isté ich aj rozdeľuje haha. Hudba a umenie je v prvom rade zábava a vášeň. Niekto to robí zase pre prachy. Viem, že sú stále ľudia, ktorí iné žánre nemusia alebo to ignorujú, tým pádom majú svoj osobitý svet, hudbu a fanúšikov. V dnešnej dobe však je normálne kombinovať žánre a mazať hranice, kedysi to bolo viac oddelené a tabu. Osobne mam rád žánrovú pestrosť a kombinácie žánrov, čo vytvára nových umelcov alebo vyžaduje ich spoluprácu.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Neserie ma nič. Iba ten slovenský zvuk kapiel mi príde protivný, ale neserie ma to, lebo sa ma to našťastie netýka. Keby si sa ma to iste spýtal pred 20-timi rokmi, odpovedal by som, že závisť a podkladanie si polien pod nohy. Dnes nie je čo riešiť, som nezávislý jedinec a dávam hudbu von do sveta bez ohľadu na názor ľudí. Čo si ľudia myslia ma nezaujíma.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac?
Čo sa týka za posledné roky vážne ťažko odpovedať, keďže som mimo diania. Dnes môže mat skoro každý slušne vybavené štúdio, kedy nie je problém nahrať čokoľvek na slušnej úrovni, i keď výsledok závisí najmä od skúseností a prístupu. Dosť ma v poslednej dobe zaujala slovenská indie pop a alternatívna rocková scéna. Jimi Cimbala a jeho produkcia ma veľmi fascinuje. Som fanúšik Metropolis a teraz NoControl to dobre dávajú. Kapely Deal alebo John Wolfhooker ma zaujali. Papyllon je pre mňa nový objav a nepovedal by som, že sú zo Slovenska. Kvalitné veci. Posledný Gloom sa veľmi dobre počúva. Som veľkým fanúšikom českých bratov Minority Sound. Ešte by som spomenul gitaristu Brian Bajak, ktorého práca sa mi veľmi ľúbi. Žiadny artwork alebo videoklip mi nenapadá. Nemám viac prehľad, aby som ešte niečo vypichol.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Oh, nič radšej neodporúčam, je toho veľa a príliv novej hudby mám na dennom poriadku. Vždy ale odporučím “Animals” alebo “Dark Side of the Moon“ od Pink Floyd, ak máš rad temnú hudbu. Okrem piva sa už o nič hore uvedené nezaujímam, lebo nie je čas, som vážne dosť busy. Pivo samozrejme len to české a slovenské, jednoznačne odporúčam Urpín. Naše pivo mi veľmi chyba.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?
Fuha, ťažko povedať. Navštívil som a žil v rôznych krajinách, čiže vidím to dosť pestro a každá krajina má do seba niečo veľkolepé. Európa je však veľmi pestrá na rôznorodé akcie, lebo v Európe sa toho deje asi najviac. Wave Gothic Treffen, Castle Party, Brutal Assault, Wacken, Nova Rock som mal vždy rád. Prečo? Atmosféra, ľudia, zážitky, najmä objavíš rôzne hudobné žánre a kapely. Hudba naživo je najlepší zážitok.
Vinyl alebo CD?
Haha, vážne chceš túto debatu? To dajme niekedy osobne. Krátka odpoveď: obe médiá mám rád pre ich rozdielne unikátne dôvody. Detaily prečo by boli asi na dlhú diskusiu. Osobne však preferujem CD samozrejme.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?
Tu si teda dáme tu osobnú debatu, keď prídem pozrieť na Slovensko. Ubalíme jointa, otvoríme pivo a zasmejeme sa.
Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - kto na nej spolupracoval, ako vznikala, ktorý song máš najradšej a prečo ?
Čaute, volám sa Dĺžeň a hrám na basu vo Wargame. Naša posledná nahrávka je vlastne naša jediná nahrávka, ktorá je zatiaľ iba na youtube, ako náš prvý album. V dohľadnej dobe to vyjde ako splitko s Hellter Skelter z Prahy. Najradšej mám komplet celý album, z toho titulu, že sme na tom makali spoločne, dolaďovali to a výsledok je tu, hehe.
Ktorá správa zo sveta kultúry a umenia ťa naposledy potešila ?
Vodka Amundsen v Lidli za 5,50 korún európskych
Co ťa naposledy vytočilo ?
Niekedy sa vytočím aj sám zo seba, no najviac ma dokáže nasrať kokotizmus a úmyselné ignorantstvo.
Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť ?
V prvom rade by som chcel byť v každej dobe sám sebou ale chcel by som si vyskúšať divoké 90s, mať niečo okolo 20, či už na Slovensku alebo v zahraničí, proste mi príde že vtedy bolo na svete viacej srandy. Možno to je tým, že som sa vtedy narodil, ale z rozprávania od starších mi to tak príde.
Na ktoré akcie sa v najbližšej dobe chystáte ako kapela a kam sa chystáš ty osobne ?
Ako Wargame máme zatiaľ potvrdené dva koncerty, jeden 24.7. 2021 v Kulturáku s Cannabeast a Sperm of Mankind a druhý niekedy v septembri, tiež tu v Bratislave. Ja osobne sa chystám na tie klasiky, víš jako. Samozrejme Obscene Extreme, Ffud fest a potom čo sa podarí a zaujme. Najviac sa ale vždy teším na koncerty kde hrám, či už je to s Wargame alebo inými projektami.
Najsmutnejšia, najstrašnejšia a najzábavnejšia scéna vo filme, ktorú si vieš vybaviť.
Hm, tak jako, ja filmy vôbec nekukám, ale prednedávnom som videl 1917, tak povedzme, že tam boli tie smutné a aj strašné scény. A čo sa týka zábavných scén, tak milujem kreslené seriály, ako keď v South Parku sa v televíznych novinách pýtali týpka, či verí v rebrík do neba a týpek že: “Pak jestli je nebe prdel osmiletýho kluka, a ten řebrík je múj pták, pak ano.”
Okomentuj mi prosím nasledujúcich 6 songov - čo na ne hovoríš, ako na teba pôsobia ?
Ursut dlhodobo patrí k mojim miláčikom a všeobecne milulem songy v tomto tempe a s týmto groovom. Ursut nikdy neurazí, za mňa 10 body.
Ty kokos, toto počujem prvýkrát, ale zaujalo, určite sa na to ešte pozriem.
Beton je srdiečko a je sranda počuť srdiečko na heroíne po 20 šlukoch. Baví ma to, je to dobré.
Wolfpack a Wolfbrigade milujem, toto by som spoznal aj keby to pustíš odzadu, hehe.
Haluz, toto tiež počujem prvýkrát. Čo to je ??? Jáj, vlastne ty sa mňa pýtaš..
Samorast je kvalita, na pár akciách som s nimi hral s mojimi inými projektami a vždy poteší ich vidieť.
Kebyže sa rozhodnem robiť ďaľšiu žánrovú kompilačku na MC, bol by si ochotný prispieť songom (alebo songami vlastných kapiel) ?
Jasne samozrejme :)
Koho ďaľšieho na scéne mám otravovať týmito otázkami ?
Hmmm... Narcosa, Rozruch, HellterSkelter, Dis k47
Odkaz na zaver.
Diky za rozhovor a otázky, ukázanie mi novej muziky a odkaz na záver ?? Robte si čo chcete, no nerobte ľuďom okolo seba život tažším.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
MAČÁK: Čau, som Mačák a robím gitaristu v Ausgezeichnete. Je piatok a zaujímam sa o čo najskorší úprch z civilného zamestnania. V ostatné dni ma zaujíma, kde asi budeme hrať prvý koncert po korone.
RUDO: Som basák v The Ausgezeichnet, najlepšej kapele na svete, hneď po Monster Magnet :). Premýšľam nad letom, dúfam, že bude poriadne horúce a všetkých to spomalí.
DANCO: Volam sa Dano, hrám na gitaru v The Ausgezeichnet a zaujimalo by ma kedy bude na Slovensku lepšie.
RAŠO: Čau, ja som Rašo a búcham v The Ausgezeichnet. Zaujíma ma, čo dať priateľke k meninám :D
PETRA: Som Petra a spievam s Ausgáči a zaujíma ma či sa chytí ten vysadený kaleráb.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
MAČÁK: Najprv sme sa stretávali rôzni ľudia po garážach a všelijako sa to mlelo. Rašo bol tiež jednou zo zložiek tej zmesi, ešte ako basák. Z toho vykryštalizovalo niekoľko kapiel, mne sa ušlo trio Sprostá otázka, kde som hulákal a hral na gitare. To bola kapela, ktorá už robila to, čo kapely normálne robievajú. Potom sme s Rašom (už na bicích) založili základ Ausgezeichnetu. Sem-tam som sa ešte niekde mihol, ale basoval som pár koncertov so Small Town Life. To bolo super, neviem či sa to počíta..
DANCO: The Ausgezeichnet, na viac nemám :-)
RUDO: Som oddaný jedine Ausgáču :D Predtým som sa zatváral v izbe s gitarou a otravoval akurát tak susedov. Potom som jedného dňa zablúdil do skúšobne a tam sa nevtieravo ponúkol ako basák, lebo vtedy akurát nemali žiadneho. Vlastne ani neviem, či bol predomnou niekto. Petra netušiac o mojich (ne)schopnostiach oznámila chalanom, že zohnala basáka :D Ale byť súčasťou Ausgezeichnet, nie je len tak hocičo. To bola veľká motivácia :D
RAŠO: Ako uz Mačák spomínal, chodili sme do garáží hrať a ožierať sa, vzišlo mnoho viac či menej úspešných zoskupení - zozačiatku som basoval v punkovine A.N.A.R. s Norbim a Palinom a "Ježišom" Miškovičovcami. Neskôr som trapošil na base aj v budúcej Sprostej Otázke, tam ma chalani prekukli skôr, než bolo neskoro a nakoniec prišiel Jarko :) Viac ma bavili bubony. Potom som búchal v Questions and Reflections.. A po Otázke sme s Mačákom začali The Ausgezeichnet. A asi 2 - 3 x som vypomáhal v Crosswalku/Small Town Life - Serus Kubo :)
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
MAČÁK: Gitary používam Fender Telecaster '72 Custom a Gibson SG Standard, tie idú do treble boostru (homemade Catalinbread Naga viper), odtiaľ do ladičky a do cry baby. Ako overdrive mám homemade EQD Dunes, v podstate je to tube screamer 808 na steroidoch. Distortion mi robí tiež homemade Coda Effects Black hole, čo je v podstate preamp z niektorého zosíku Sunn, alebo Ibanez mini fuzz (variácia na ram's head big muff). Ako fuzz sa u mňa udomácnil DOD Carcosa. Najnovší člen pedalboardu namiesto octaveru od Hotone je Digitech Ricochett. Z modulačných mám jedine MXR Phase 95 a maličký delay Hotone tape eko. Niekde tam je ešte kompresor Mooer yellow comp, úplne na konci Mosky xp boost a v fx loope nejaký boostrik na sóla (momentálne je to eq od Artec). Neviem či si to niekto všimol, ale podľa mňa žijeme v zlatej dobe efektových krabičiek. Za naozaj rozumnú cenu je možné vymodelovať si zvuk podľa všetkych svojich predstáv. Osobne na krabičky nedám dopustiť, pre mňa je to súčasť pôžitku z hrania na gitare. Na druhej strane absolútne chápem, že pre niekoho to môže byť skôr otrava. V tomto "svete" totiž existuje wannabe totalitná kasta Najtrápnejších - zástancov z oboch prístupov k tvorbe zvuku, ktorí sú schopní organizovať križiacke výpravy na tých druhých. Ale to som kvapku odbočil.. Všetko to teda ide do komba Kustom Coupé 72, predchodcu známejšieho Kustom Defender. Aparatúra všeobecne pre mňa je, bola a bude zaujímavá tým, že cieľom jej subjektívnej dokonalosti je tá cesta samotná.
DANCO: Fender Jazzmaster Player Series a Gretsch G5233, ide to do Marshallu a medzi tým sa nachádza pedalboard ktorý keby tu popisujem tak by sa vám nechcelo čítať zvyšok rozhovoru. Koho to zaujíma nech sa kľudne dojde kuknúť na koncert a môžme o tom pokecať.
RAŠO: Tu nie je moc čo popisovať - klasická Sonor zostava za pár šupiek, ale krásnej vínovočervenej farby :) Posledne som si dovolil lepšie blany a mám z nich naozaj radosť.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
MAČÁK: Ten moment je podľa mňa niekedy úplne neúmyselný. Zober si napríklad telecaster, úplne prvú sériovo vyrábanú elektrickú gitaru. Vymyslel ju človek (síce geniálnej mysle), ktorý ani nevedel hrať a vyrába sa v podstate rovnaká už 70 rokov! To je podobné ako keby si si z detstva pamätal, že pred činžiakom parkovali škodovky a pár Fordov model T. Zavesil by som ju vedľa Mony Lisy.
RAŠO: Podľa mňa je umenie odraz stavu mysle jednotlivca, preto je subjektívne - práve myseľ je limit, musíš si svoje "odhobľovať" aby si sa dostal na nejaký počiatočný level, na ktorom sa dá stavať - každá ďalšia nadstavba si už ty, tvoj mozek, tvoje umenie..
DANCO: Určite subjektívne, nikto nikomu nenúti svoju tvorbu a každý si vyberie čo sa mu páči.
PETRA: Dosť zle položená otázka nakoľko pojmom objektívne umenie popisovali akurát tak maľby od Kandinského (bifľošský úsmev 😊).. no, Vnímanie umenia je vždy subjektívne, už nezáleží na tom čo popísali v tonách kníh o tom, čo je umenie a čo už nie je. Súvisí to s mozgom a srdcom v prijímači. Keď je prijímač tupý, je jedno či spoločnosť hovorí o danej veci že toto je umenie a toto už nie, toto je pekné a toto špatné.. Preto sa obávam že v budúcnosti umenie ako objektívne existujúca forma vyhynie, lebo ako prijímače otupiävjavame. Ostanú len výsledky ľudskej činnosti tých, ktorým sa v súčasnoti stále ťažšie a ťažšie žije. Umenie sa bude ďalej tvoriť, len či bude mať diváka ktorý skutočne prežije ten zážitok z neho.. Beriem tento jav ako súčasť downhillového vývoja ľudstva. Ten moment odlíšenia zručnosti od umenia vnímam vtedy keď sa mi zaježí na záhlaví kúsoček medzi spodinou lebečnou a krkom.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
MAČÁK: Znevážilo by to celú podstatu umenia. To už tu bolo v dobe, do ktorej sa nemálo budižkničemov snaží silou-mocou vrátiť.
RAŠO: Fuu.. Jedine asi, ak by propagovalo potlačenie základných ľudských práv, inak jednoznačne bez hraníc.
DANCO: Určite nie.
PETRA: Umenie ktoré vzniká moc hranice nemá a asi to tak aj má byť. Veď nech si každý vyberie čo ho berie. Nevieme nijak zamedziť ani tomu aby sa niečo v ňom limitovalo a ani to nerobme. Niekomu postačí fotka rozliatej kávy do špinavého umývadla, niekto potrebuje komplexnú a precíznu maľbu. Niekto potrebuje Orlik, ten ale potrebuje rovnako aj na hubu.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
MAČÁK: Mojou hranicou je nedotiahnutá, silená alebo trapnučká pointa.
RAŠO: Ani neviem, muselo by ma to nejak udrieť, keď to zočím alebo začujem.
RUDO: Ten kto prezentuje násilie na komkoľvek a čomkoľvek, takýchto ľudí neakceptujem a vedia ma "vytočiť".
PETRA. Nie som ochotná akceptovať podporu násilia na prírode, ľuďoch a iných zvieratách. Ja si pozriem aj hocijaký suterén aj hnoj aby som o ňom bola informovaná, beriem to aj ako sociologickú sondu do toho čo ľudstvu dnes stačí na zážitok.. Môj mozog ľúbi naberať dáta, ale verím že moja túžba po informovanosti nebude pokladaná za podporu daného hnoja.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
MAČÁK: V muzike, ktorú mám rád. Asi ako každý.
RAŠO: Jasné, hudba - prevažne alternatíva 90s, 00s.
DANCO: V tvorbe iných.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
MAČÁK: Song vždy ten najnovší, lebo ešte nesprístupnil všetky atrakcie :)
RAŠO: U mňa je to song Pilot - má taký parádny flow :)
RUDO: Album máme zatiaľ jeden a mám ho najradšej a asi aj budem mať, lebo pokiaľ sme ho nezačali nahrávať nevedel som aká je to drina dať dokopy všetky materiály a urobiť z toho nejký celok. Song mám najradšej Shame, je správne tučnučký a posiela odkaz kokotom hore.
DANCO: Asi song Shame ktorý má dosť návykový refrén a je dosť možné že si ho budeš "hmkať" ešte chvíľku po vypočutí.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
MAČÁK: I know the time has come to...
RAŠO: Tak Petra sa snaží odrážať plytkosť a povrchnosť ľudí naokolo, preto viem, že každý text je silný.
RUDO: Petrine záverečné kvílenie Shame, Shame, Shame v spojení s našim hlukom.
PETRA: Texty píšem ja, chalani mi celkom veria, sú až tak dôverčiví že nepochybujú o tom že na koncertoch nespievam o túžbe po znovutvorení koncentrákov a pod. Mám všetky tie texty rada, sú to mementá období v ktorých boli písané, kedy som čo v sebe nevedela pretráviť z pozorovania života a musela to vyvracať do textu. Možno najradšej mám tie v ktorých si naivne myslím že nastavujem zrkadlo, že vytknem ľuďom ich zažranú falošnosť, adaptovanie sa nejakým modlám, trendom ako sa správať a žiť a pritom sú to stále len tí istí sebastrední zmrdi.. například tuto v Hippie:
Take your time To find out what those colours mean and which you are Is it you? Or just a sight into your lovely vision far You lie To all the surrounding around you All those naive lies About freedom Loving All human kind All human kind
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
MAČÁK: Kúpim si gitaru, budeme slávni ako Nirvana, cestovať v dodávke po celom svete a všetci umrieme. Realita je našťastie značne odlišná :)
RAŠO: Až tak som nesníval, jasne, bolo by super mať na starosti iba hudbu, v reále som však rád za každú skúšku, prípadne koncert - toto platilo na začiatku a platí dodnes.
RUDO: Nemal som ambície, chcel som hrať pre radosť s občasným koncertovaním a to zažívam.
DANCO: Žiadne, bral som gitaru ako niečo na zabitie voľného času keď sa mi nechcelo kukať do počítača a vonku pršalo.
PETRA: Nikdy som nijaké ambície nemala a ani doteraz nemám. Raz som sa chopila mikrofónu na jednom žúre na Váhu a spievala som len tak staré klasiky k tej partii muzikantov zo Šale čo sa tam striedali. Mačák ma začal lámať nech s nimi spievam. Nechcelo sa mi, ale nakoniec som do tej hnilej garáže chodila, mala som rada tú komunitu. Doteraz to robím hlavne kvôli kapele, sú to mne najbližší ľudia ako rodina, dala by som za nich ruku do ohňa, pátosček... Koncerty som nechcela, chcela som to ponechať ako nejakú intímnu interiérovú zábavku ale kapela chcela, tak reku ok. Nakoniec ma náš koncert už aj celkom baví hoc stále nerada som exponovaná. Chcela by som vydať ešte ďalšie albumy, som zvedavá kam nás tá naša sešlosť zavedie. Ale či budú mať poslucháčov alebo nie mi je celkom aj jedno, robím hudbu čisto pre svoje naplnenie.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
MAČÁK: U mňa je to fakt každý jeden deň kedy zbalím gitaru a vydám sa do skúšobne. Keby mi ako 16-17 ročnému povedal Palino v Adrianinej garáži, že toto budem robiť ďalších 15-20 rokov s rovnakým nadšením a pochybnými vyhliadkami, vypil by som mu víno a už by som sa s tým pošahancom viac nevidel.
RAŠO: Podľa mňa je to oficiálny vznik The Ausgezeichnet, všetko sa zrazu upratalo a nabralo jednotný smer.
DANCO: Keď nám Kubo zo Small Town Life pokrstil album. A keď nám došiel mail že náš album je k dispozicii na všetkých streamovacích platformách. Teraz už len čakám kedy niekto použije náš song v nejakom tiktoku.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
MAČÁK: Stalo sa mi už kadejaké klišé, ale momentálne sme kapela, na ktorú by si svoju dcéru v pohode pustil.
RAŠO: Keď sme posielali nahrávky do Demovnice a ani sme nepočkali na vyhodnotenie a vysrali sa na to :D
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
MAČÁK: Keep on keeping on-ovať
RAŠO: Pokračovať a skúšať, hľadať vrcholný výtvor a v tej úrovni zostať čo najdlhšie.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
MAČÁK: Vrátil si ma do školy na písomku, neviem totiž ani aké sú možnosti :)
RAŠO: No šalianskej, obviously.
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
MAČÁK: O 90's viem len z počutia, nehralo sa často ale účasť bola masová. Každý bol hladný a žralo sa všetko. Postupne sa zvyšovala úroveň kvality a dostupnosti aparatúry aj klubov a vznikla možnosť výberu kam ísť, čo oželieť. Celkom luxus v porovnaní s 90-tkami si myslím. Potom som to už zažil, hralo sa fakt veľa oproti dnešku. Milión skvelých kapiel vznikalo a rozpadalo sa, ale stále bolo pre koho a kde hrať a nové kapely mali množstvo takého zdravého sebavedomia alebo čo. Aspoň sa mi to tak zdá. Citadel sa ešte volali Natura Mergens a Spajky sa motal okolo, Maťko - Edúv syn - ziapal v Blind Rattvista, Štramáci z Anonym kids netušili, že BOX nemusí zákonite bolieť, Wilderness zneli jak z nejakého fokin’ Birminghamu v 77-om, Die hards, Alea iacta est atď…cihla na pedál a ruka hore. Pár chytrých hláv ze Serede natlačilo tieto ingrediencie doby do bonga a uvarili prvý FFUD. Fesťák, kde si aspoň z videnia poznal každého návštevníka! To bola, aspoň podľa mňa, ideálna doba byť v nejakej kapele. Ale možno to je len môj spomienkový optimizmus, lebo teraz to všetko vnímam oveľa menej.. Fuj zniem jak dedo.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
MAČÁK: Výhodu mali možno v tom, že bol taký hlad po muzike, že kapela bola skvelá (aj keď reálne to rozhodne nebola najostrejšia tužka v penále) už len preto, že vôbec existovala. To je podľa mňa, čo sa týka výhod, všetko. Ostatné boli len nevýhody. Dnešná doba má zas len jedinú nevýhodu, že mlátenie do gitár a bicích už vylieva oceán endorfínov menšiemu množstvu ľudí. A ponuka niekedy prevažuje nad dopytom. To je, podľa mňa, čo sa týka nevýhod, všetko. Ostatné sú len výhody.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
MAČÁK: Doma by ma ani nenapadlo si to pustiť, ale mal som rád Enema shower, to bol grind z Komárna. Čudoval by som sa keby bol niekto z nich ešte nažive :) Žánre mám rád rovnaké asi odjakživa (v podstate je to na pár výnimiek gitarová muzika), aspoň som si nevšimol, že by sa niečo zmenilo..
RAŠO: Kedysi punk, teraz tá alternatíva, slovenským kapelám sa celkom úspešne vyhýbam, snáď len Chikiliki Tu-a.
RUDO: Mačák ma možno nakope do riti, ale Sprostá Otázka bola dosť podstatná pre mňa a tie songy si púšťam dodnes.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
MAČÁK: Spája ich určite uhol pohľadu na určitú situáciu, a rozdeľuje ich určite uhol pohľadu na určitú situáciu
RAŠO: Myslím, že Mačák hovorí za nás všetkých :)
Čo ťa na domácej scéne serie?
MAČÁK: Neviem či som vôbec v pozícii, že by ma mohlo niečo srať. Zdá sa mi, že je málo miest, kde by sa dalo hrať, ale za to scéna nemôže.
RAŠO: Scéna sama.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
MAČÁK: Small Town Life album, náš artwork ;) a klip Čo s tým hovnem
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
MAČÁK: album Queens of the stone age - Songs for the deaf - lebo je to modla, knihu Nina Špitálníková - Svědectví o živote v KLDR - lebo zlatí komunisti, film Napoleon Dynamite - lebo je to kktina, seriál Alf - lebo ma to prvé napadlo, hru Settlers 2 - lebo som to cez lockdown prešiel, kérku nemám a pivo odporúčam všeobecne.
RAŠO: album Live on two legs od Pearl Jam - pekný prierez tvorbou, knihu L. Pauwels a J. Bergier - Ráno kúzelníkov, lebo je to asi jediná kniha, ktorú som čítal, film Inglorious Basterds - lebo je super, seriál Peaky Blinders - lebo má gule, hru Witcher 3 - lebo je nádherná, na tetovanie srať a Plzeň nič neprekoná.
RUDO: Tool - Lateralus, artwork Queens of the Stone Age - Villains, album Black Sabbath - Paranoid, lebo Sabbath. Film Scarface, lebo mám rád mafiánske filmy a Al Pacino tu naložil bomby. Tetovanie nemám. Pivo Blud od pivovaru Parom.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
MAČÁK: Aj keď sa nezúčastňujem často, je to pre mňa aj tak FFUD
RAŠO: Teraz už moc nič, pradávno to bol však Hodokvas, keď to býval vlastne fest plný alternatívy.
Vinyl alebo CD ?
MAČÁK: Vinyl mám rád pre také domáce počúvaníčko, veľký formát, obrázky, tvárim sa pri tom že mám bohovský zvuk, musím to chodiť otáčať a meniť, takže žijem zdravo. CD do auta, alebo keď popustím z tvrdej disciplíny a nechce sa mi žiť zas až tak zdravo. Oba formáty u mňa majú miesto.
RUDO: CD, lebo vinyly nemám.
RAŠO: Aj - aj, vinyl doma, CD v aute.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
MAČÁK: Určite Cranial Void. Práve vydali album, tak nech im ide karta.
RAŠO: Za mňa určite Divná párty/Pekelné kone, stojí za nimi Tomáš Hricišák a je to borec.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
MAČÁK: Ak by si niečo v živote potreboval, tak si to kúp.
Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch?
R: Som Richard Grimm a začal som skorej vstávať.
E: Som Eva, čerstvá maturantka z hudobnej kompozície, juchú! Skladám, hrám, občas spievam, občas kričím. A veľa sa trápim, takí sme my mladí.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
R: Pôsobil: Max Bazowski - bicie Pôsobím: Raptor Koch - bicie, Sokolská 18 - experiment. duo, Boh Vajec - všetko, God and Eve - klávesy, aranž, atď
E: God and Eve je moje kapelové poprvé. Skladám pre ňu všetky tracky, spievam, hrám na klavíri, synthoch a občas krivo na gitare. Popritom si pomaly nahrávam demá na môj druhý projekt holé baby.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
R: Naposledy som pracoval pomerne veľa s nahrávačom ZOOM H6 a stačil mi na nahratie všetkého, čo som potreboval, ale hodlám sa posunúť časom ďalej haha. Čo sa nástrojov a ich bližšej špecifikácie týka, je mi úplne jedno čoho sa chytím. Neriešim to, na nič nehrám úplne dobre alebo profesionálne a nemám obľubenú značku ani nič podobné. Na svoju tvorbu využívam zatiaľ veľa zvukov z Arturie VST Collection.
E: Ja som okrem pianína a elektrickej gitary až donedávna nemala vôbec nič, zaujímavé je pre mňa teda úplne všetko. Koncerty budem hrať na Nord Electro 6 HP, lebo sme minule zistili, že Stage neudvihnem. Mám aj vokálny procesor TC Helicon VoiceLive Touch 2, zisťujem však, že popri hraní ho nestíham ovládať.
Je umenie subjektívne alebo objektívne? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
R: Nemyslím si, že som na takej úrovni aby som to mal hodnotiť. Osobne sa rád držím mota - viac je viac. Vždy.
E: Subjektívne, dnes sa za umenie vyhlasuje ozaj všeličo. Tá druhá otázka je super, poznám mnoho ľudí, ktorí sú geniálni interpreti, no ich autorská tvorba stojí za prd. Robiť hudbu, ktorá vás rozplače, rozkričí, rozosmeje, sa podľa mňa naučiť nedá. Ale ja som teatrálna baba, neviem, ako to majú ostatní.
Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať?
R: Nie.
E: Umenie formuje spoločnosť, zasahovať teda môže (a aj by malo) do všetkého.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
R: Neviem na túto otázku odpovedať, zatiaľ sa mi nestalo, že by som niekoho zavrhol. Ak sa niekto dopustí činov s ktorými nesúhlasím, môžem zavrhnúť jeho ako osobu, ale to čo vytvára /vytvoril sa snažím od toho separovať. Je to ťažká téma. Neviem k tomu zaujať jednoznačný postoj a rešpektujem rôzne názory na túto tému.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
R: Sám neviem. Jednoducho ma to baví, nikdy som to neriešil.
E: Vo vyhrotených životných situáciach. Najlepšie sa mi robí, keď som nahnevaná, zúfalá alebo rezignovaná. Alebo všetko dokopy. A ešte keď sa blíži dedlajn, to mi veľmi pomáha.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
E: Ja mám najradšej všetko čo sme vydali, inak by som to nedávala von.
R: Mám rád všetky rovnako. Je to rovnaké ako keby sa opýtaš matky, ktoré z detí má najradšej.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
R: Text zo skladby Death, lebo viem, že z toho sa Eva doslova potrebovala vypísať.
E: Death, to je zvláštna pesnička. Napríklad toto:
it was April 23rd a warm wind was blowing when we found out that she was dead
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
R: Vždy mi išlo o to aby som są hudbou dokázal uživiť, lebo je to vec, ktorá ma napĺňa a rád by som v živote robil niečo, čo ma baví. Mám pocit, že sa rok čo rok posúvam, ale moja peňaženka by so mnou nesúhlasila.
E: Keď som mala 8, strašne som chcela vystupovať na hlavnom pódiu na Dni zelá v Stupave. Teraz mám 18 a strašne nechcem.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy (naschvál sa vyhýbam slovu kariéra) ?
R: Hociktorý koncert zo Zuš. Neznášal som ich a vďaka tomu na mne zanechali už navždy najsilnejšiu stopu.
E: Že som sa prestala hanbiť! A súhlasím s Rišom, ZUŠ koncerty vedeli byť celkom traumatizujúce. Ale mám na ne aj dobré spomienky, moja ZUŠka bola super.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
E: Na príhody sa ma pýtali aj na pohovore na FAMU. Zlyhala som, zlyhám aj teraz.
R: Keď som hrával s Maxom, spevák často zabudol text, sieval vymyslené slová a tváril sa, že je to po anglicky. To bolo celkom humorné a zároveň celkom dekadencia.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
E: Teraz musíme hlavne nacvičiť celý koncertný set, už nám pekne horí pod zadkom. A potom neustále pracovať na nových veciach. Aktuálne nahrávame veci do druhého EP, ktoré chceme neskôr v tomto roku vydať spolu s našim prvým releasom aj na fyzických nosičoch. Dúfam, že sa to stihne, Rišo je zo mňa na nervy, lebo neviem hrať na klavíri do metronómu. Ja som zase na nervy z metronómu. A do toho si nahrávam tie moje holé baby. Od októbra sa budem intenzívnejšie venovať aj filmu.
R: Tvoriť.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény? Ak áno, ktorej?
E: Ja sa ešte asi len pomaly adaptujem do nového prostredia. Ale je to tu pekné.
R: Cítim sa byť súčasťou Senickej scény lebo odtial pochádzam, cítim sa byť súčasťou Bratislavskej scény, lebo som tam žil a stále z časti žijem, cítim sa byť súčasťou Prešovskej scény, lebo tam chodím občas žiť.
E: Prešovskej? :D
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?
E: Ja som vtedy ešte nežila, nech povie Rišo.
R: V 90tych rokoch som počúval Helenu Vondráčkovú a J.A.R., lebo ich mal otec na kazete a mne bolo max 5 rokov. J.A.R. počúvam doteraz, Helenu nie. Mám rád to obdobie, čerpám z neho inšpiráciu doteraz, ale dostal som sa spätne k tým veciam až niekedy v roku 2011. Dovtedy nepovažujem svoj hudobný vkus za príliš hodnotný. Teda, okrem J.A.R. samozrejme.
V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby?
E: Dnes máme internet! Takže je oveľa ľahšie dostať svoju hudbu k ľuďom. Zároveň sme však technologicky tak pokročili, že dnes už vie robiť hudbu fakt každý. A to je občas viac na škodu, ako na úžitok.
R: Za výhodu dnešnej doby považujem jednoznačne posun v technike a jej dostupnosť a ľahší prístup k informáciam vďaka internetu. No zároveň doba internetu priniesla digitálne releasy a fyzické nosiče zanikli, čo je ľahká cesta k hudbe, no tým pádom sa výrazne okresali zdroje príjmu pre kapely. Za výhody/nevýhody 90tych rokov v podstate to isté, len naopak.
Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
R: Mám rád všetko, čo sa mi páči. Nikdy som nerozlišoval medzi horšími a lepšími žánrami. Každý “slúži” na niečo iné. Pri jednom sa dobre varí, pri druhom sa ľudia cítia drsne, pri treťom sa chcú hýbať atď.
E: Ali Ibn Rachid, Dežo Ursiny, Martin Burlas, Miro Toth (Thisnis a Shibuya Motors!!), Vojdi, Katka Máliková, Raptor so svojimi 50timi albumami. Dobré albumy vydali minulý rok Ujko aj Drť. Ježiš, a Boh Vajec!! Perfektný album spravil. Volá sa “punk”.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
R: Neviem.
E: No rozdeľuje ich odlišný vkus. A ja by som trepla, že ich spája kvalita. Keď je niečo spravené kvalitne, tak ma žáner, či scéna absolútne nezaujíma.
Čo ťa na domácej scéne serie?
E: Že všetci zostávame doma.
R: Momentálne asi nič, keďže žiadna neexistuje, som zvedavý čo ma na nej bude srať keď sa zase obnoví.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
R: Z momentálnych existujúcich hudobných skupín mám najradšej kapelu Vojdi a veľmi sa mi páčil album od Ujka.
E: Presne.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
E: Hudobný album: Cavalcade od Black Midi a For the first time od Black Country, New Road, taaaaakto veľmi sa teším na Pohodu. Kniha: Muž, který spí od Georgesa Pereca. A super je aj filmová verzia. Film: Rišo povie určite Jodorowského, tak ja poviem Gleaners and I od Agnès Vardy. Seriál: Ja nikdy nedopozerám žiadny seriál do konca. Od malička mám stres z veľkých a dlhých projektov. Ale raz som skoro-dopozerala The Young Pope od Sorrentina. Počítačová hra: Wau, neviem! Ale mám rada koláče. Bábovky, punčové rezy, veterníky, všetko. Tetovacie štúdio: Takéto ja nepoznám. Pivo: Pozdravujem moju mamu, ja predsa nepijem.
R: Ali Ibn Rachid - Ali Ibn Rachid (1997) , Alejandro Jodorowsky - The Holy Mountain, David Lynch - Twin Peaks, Age of Empires, nepoznám tetovacie štúdia, Steiger lebo je lacný, ale už na to kašlem leo som prestal s pitím. Všetko ostatné preto, lebo chcem a mám to rád.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo?
E: Mám rada Pohodu a pekný festival je napríklad Beseda u bigbítu, aj kvôli tomu, že sú tam stromy. A super veci organizuje napríklad T3.
R: Pohoda festival, lebo zatial som neľutoval ani jeden ročník a Sziget napríklad, lebo festival síce nič moc, ale mal som 18 a cítil som sa, že mám veľa peňazí lebo… proste Maďarsko.
Vinyl alebo CD ?
R: Vinyl je krajší, CD zas kvalitnejšie.
E: Priznanie: najviac využívam Spotify. Je to pohodlné, no viem, že moji obľúbení interpreti sa z toho veľmi nenajedia. Páčia sa mi vinyly, CDčká aj kazety, najradšej by som to začala všetko hromadiť, no je to pre mňa zatiaľ príliš finančne náročná aktivita. Teraz teda asi poviem, že CD, lebo tie mi až taký škrt cez rozpočet nerobia. Pekne pomaly a postupne bude všetko.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu?
