#134 Flork Reviews: PSØL - Contradiction Syndrome (EP, 2024)

PSØL  - Contradiction Syndrome (EP, 2024) By Flork Almost a year ago, I had the chance to review PSØL ’s debut EP.  If I remember correctly,...

Najčítanejšie za 7 dní

Sunday, March 13, 2022

#147 Bartek. Rave/Noise z Bratislavy.


 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Bartek - produkujem krivo-rovné mechanické rytmy. Momentálne som knihovník a vo voľnom čase tancujem. Takže ma zaujímajú mašinky, knihy a pohodlné botasky (v tomto poradí).


Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.

Neviem moc spolupracovať. Takže iba Bartek. Som súčasťou kolektívu producentov a párty-plyšákov Lazy Bastards. Hrával som prevažne na kompjuter. Až posledné roky to sú mašinky. Aj analóg aj digitál, treba vyskúšať všetko. Vyskúšal som toho veľa. Trošku mi to už príde patologické. Chýbajú mi časy Fruity loops.


Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?

V tomto momente pracujem presne s týmto: MFB Tanzbär2, Clavia Nord Modular G1, Make noise O coast, Novation bass station s afx módom, Roland TR6´s, Erica synths fusion box, Interface: Tascam US 16x8, postprodukcia prebieha v Abletone 10 rozšírenom o Max for live a zopár pluginov na sounddesign (hlavne: eventide mangledverb, ohmicide, izotope ozone 9 advanced). Nie všetko z toho je zrovna “user friendly” ale momentálne sa mi páči zvuk - napríklad kontrast digitálneho virtuál moduláru G1 so zvyškom gearu, ktorý je analógový.



 

Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?

Sa tu budeme baviť o umení? Ahaaa. Umenie je podľa mňa arogantné. V tom zmysle že ide o tvrdohlavé  presadzovanie vlastnej vôle poznačené vnímaním vlastnej osoby ako veľmi výnimočnej. Nehovoriac o tom, že všetky ostatné aktivity zvané “bežný život” sa mu musia podriadiť. Ale do pozície “umča” by som sa tu nechcel na silu štylizovať. Dáku “scénu”, kde sa darí nejakým “žánrom” by som nazval kultúrou - to je skôr tá zručnosť - vedieť spraviť dobrý punk či jungle, ktorý zalahodí dobrému vkusu istej skupine ľudí vrátane samotného tvorcu. Preto sa niekedy až príliš kŕčovito snažím robiť mimo-žánrovú muziku, chcem sa z toho vymaniť, aby to malo dáku pridanú hodnotu. To až čas ukáže. Niekedy stačia len dve hodiny na vytriezvenie hehe.   


Má mať umenie hranice resp. sú temy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?

Prosím pannu Máriu, matku Božiu aby už prestali nakrúcať filmy Rýchlo a zbesilo. Kebyže som diktátor, tak použijem Pegasus na sledovanie a odpočúvanie každého vlastizradcu, ktorý na tom bol v kine, alebo si to čo i len kukol online. Rátal by som aj trailer. Wow, čiže som vlastne odpovedal “Vlastizrada”? Hmm, zaujímavé. Ďakujem.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?

To nemôžem povedať. Vždy keď to poviem, tak ma idú “Woke” ľudia zlynčovať. Spomeniem aspoň niečo, čo tiež nie je ok :) Dáko mi vadia nahí ľudia pri perfomance. Ale to je môj problém.


Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?

Pískanie si pri honení (LFO - Whistle while you jerk)


Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?

Tie, ktoré prídu. Lebo nechcem zomrieť.


Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?

S kamošom, vo veku 12 rokov, kedy sme začali mutovať a boli veľký fandovia Wu Tang clanu, nás trašne bavilo napodobňovať O.D.B.ho (to šlo ruka v ruke s tou mutáciou - čiže expresívnejiša intonácia a farba hlasu plus nám dobre jebalo a stále jebe, akurat hlasy máme nakoniec biele), no a rapovali sme o učke z anglického jazyka. Naša chabá angličtina mala byť sociálnou kritikou jej chabých výkonov v jej životnom povolaní.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Mňa len vždy bavilo byť pánom vlastného vesmíru. Ale jasné, že som až pateticky rád, keď sa to stretáva s pozitívnym ohlasom. V takých vzácnych prípadoch beriem tie obete priam za zpriaznené duše a cítim lásku vo vzduchu.



 

Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?

Vždy keď sa dokopem dačo systematicky robiť, tak je to môj vrchol. Strašne sporadicky a nekontinuálne pracujem.  


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?

Ou. Ty si tajný? Nemám dáky vrchol. Ale skúsim to aspoň takto. Pamätaj, ty si to chcel. Deň 3: Deň sme začínali traja. Zúčastnených volajme Jacek, Hugo a Darek. Bol slnečný jarný deň. Pýtalo sa oslavovať od rána. Ráno po vydarenej akcii, ktorá vlastne stále trvala. Trvala tri dni, keďže bolo konečne teplo (všetko legálne). Jacek pozýval. Ako vždy. Hugo mal roztrhnutú gaťu a všetko z vačku stratil, tak sme sa mu smiali, že sa zle narodil a dievčatá mu nedajú ani za peniaze, ktoré vlastne aj tak nemá. Hahá. Keďže padla reč o dievčatách, Darek zohnal tri do páru. Nestálo ho to veľa námahy, iba guráž. Boli vlastne hneď za rohom. Ale bolo to veľmi dôležité. Boli totiž nové. To sa odrazilo na našej gestikulácii, ktorá mala od razu väčšiu gráciu. V momente keď Jacek začal popri nalievaní  rozprávať vtip o troch etnikách čo vojdú do baru, Hugo začal demonštratívne tancovať, pretože ho už počul... (tiež sme ho asi vydurili s tými veselými poznámkami o zlom narodení sa Hahá). Dievčatá volajme Iza, Gośia a Nina. Ize prišli Hugove nenútené trhané pohyby a jeho roztomilý tyk v tvári milé. Tá vôľa potláčať tik, keď sa im stretli pohľady, dokonca šarmantná. Hugo si sympatie všimol a intenzitu paródie funky tanca zmiernil v nádeji, že by mohlo byť rozumné šetriť energiu na neskôr. Darek začal vnímať istú nespravodlivosť. On dotiahol dievčatá. On vytvoril toto Tsunami! Čuduje sa, kedy sa stalo, že Iza už sedí na šťastnom Hugovi a Gośia sa už otiera o Jacka, lebo má veľmi pozitívny prístup k alkoholu. Darkovi teda zostávala iba Nina. No tá sa tvárila, že ju nebaví nič. Ani jej účes. Takže Darek sa zameral na najviac bezprostrednú Izu. Popri sledovaní jej bezprostrednosti v Hugovom klíne ho vyrušil len výbuch Jackovho alzheimera. Mal totiž meniny. Spomenul si. Aj napriek tomu že ho za normálnych okolností ani náhodou nemôžeme volať jeho krstným menom, vtedy, to bola téma číslo jeden a všetci museli prestať v tom čo robili, lebo sa ide preberať etymológia jeho mena. Dačo splietal o krásnom mužovi menom Hyiakinthos a ako sa stal priateľom Apollóna. Nikto nemal tušenie o čom hovorí a kam tým mieri. Jacek ale zhodnotil, že je to popiči téma keď človek počuje každé tretie slovo. Všetko mu hralo do kariet. Akurát hral DJ, v ktorom odrazu videl Apollóna alebo čo. Po každom tracku, aj keď to bola akákoľvek krumpľa, kričal svoje meno a bol opodstatnene hrdý na svojho kamoša, odvtedy zvaného jedine ako „DJ Apollón“, jak keby ho naučil čo je to bontón. Deň pokračoval v tomto duchu. Celkom sa vydaril. K večeru to dokonca vyzeralo, že Ninu už začal baviť život. Asi iba nemá rada slnko a na účes si dala kapucňu. Takže vybavené. To už však nič nemenilo na Darkovu zameranosť na Izu. Úplne zbytočne si začal zas doberať Huga za to, že má roztrhanú gaťu, aj keď sa to už dávno prebralo. Nikto si jeho narážky nevšímal. Úplný vrchol jeho nepohody nastal vo chvíli, keď mu spadol zapaľovač do vysokého porastu na úpätí akéhosi kopčeka, ktorý kúsok od reprákov kto vie prečo niekedy dávno v minulosti nakopil. Na úpätí kopčeka bol porast vyšší ako inde. Nasrate rýchlo siahol rukou do porastu na slepo a na sekundu nevedel uveriť tomu, čo práve cítil. Zapaľovač to nebol. Hemžilo sa to. Bolo to drsné na hmat. Až po chvíli sa odhodlal pozrieť v čom mal ruku. Užovky. Klbko, hniezdo alebo jak sa tomu povie do piči. Veľa veľa páriacich sa užoviek. Mal v tom ruku. Stŕpol. Siahol medzi nevie koľko desiatok páriacich sa bytostí. Ešte aj tým užovkám sa darilo lepšie ako jemu. Vytiahol ruku a s dievčenským vreskom odskočil až k reprákom, čím spôsobil menší „moshpit“ medzi nezainteresovanými. Stále si ho nikto nevšímal. Jacek síce periférne trochu áno, ale vyrušil ho strašne dobrý track. Hugo veľmi citlivo odložil Izu a trošku zas tancoval (ale už nie parodicky, skôr dôrazne pokojne a precítene). Nikto vtedy netušil že tancoval na track, ktorého kreátorom je on sám. Jacek bol na vrchole svojho blata, lebo si našiel rovnocennú parťáčku v popíjaní a smeje sa na jeho vtipoch aj keď sa opakujú. To Darka strašne sralo. Začal uvažovať o tom, že by bolo rozumnejšie upriamiť svoju fustráciu na dj-a. Rozhodol sa trvať na jeho výmene. Začal sa cpať do jeho pozície. „On zahrá lepšie a hlasnejšie“. V tom sa stala nemilá situácia. Došli Cajti.


 

Hluk z reprákov bol priamou úmerou hlasitosti vrieskania Jacka stále väčší, aj keď sa vopred stanovili hranice. Cajti pochodili so znížením intenzity hluku. So zrušením akcie však nepochodili, lebo Jacek a jeho všetky možné povolenia ich nepustili ďalej ako by chceli. Jacek má zázračnú schopnosť piť kvantum alkoholu a vo vypätej situácii byť úplne racionálny a asertívny. Cajti sa však nechceli vracať zo záťahu na prázdno. Prehľadali pár ľudí. Schytal to šťastný Hugo. Napriek deravému vačku mu niektoré malé veci nevypadli. Vypadli len peňaženka a kľúče od všetkého. Tie malé veci mali Cajti na svojom ťaháku. Hugo bol ešte pred pár chvíľami v Nirváne. Preto veril že pravda a láska víťazí, tak to skúšal na Cajtov cez úprimnosť. Jacek s jeho vodcovskými schopnosťami by mu v tejto situácii možno pomohol, alebo by sa o to aspoň pokúsil, no potom ako sa ukázalo, že párty môže pokračovať, s vypätím síl zaslúžene stratil vedomie. Darek sa pred Cajtmi tváril pohoršene a prekvapene. To bolo všetko, na čo sa zmohol. Jeho pohoršenosť bola natoľko alibistická, že ani nebolo jasné, s čím vlastne nesúhlasí. Hugo rozprával o tom ako to pri sebe naozaj nemáva často a však je toho málo. Keď videl ako sa jeho Iza hádže jednému z Cajtov po krku, tváril sa ako šteňa a začal dačo blabotať o svojom ujovi, ktorý je tiež povolaním Cajt a pri tom to je dobrý človek ako keby to bola prekvapivá pointa. Synovec dobrého človeka už potom sedel v aute a Gośia s Ninou odtiahli Izu bokom. Gośia doniesla panáky na ukludnenie. Pre istotu viac ako treba. Hugo dokonca v panike stihol niečo strčiť do ruky Darkovi (škoda pre Huga, že nie všetko...jeho deravé vačky boli prekliato hlboké a nemal prehľad o ich každom zákutí). Darek mal zrazu všetko. Mal veci, čo sú na ťahákoch. Mal bar, ktorého oslávenec bol v bezvedomí. Mal tri otrasené ženy. Z jeho vyvolenej Izy sa vykľula veľmi selektívna bytosť. Tá jej bezprostrednosť bola univerzálna. Vybrala si jeho, lebo párty pokračovala. Škoda, že DJ Apollón to vzdal hneď po tom ako Jacek odpadol a trebalo ísť hrať. Darek v tú noc zachránil párty. Vďaka veciam z vačkov hral 8 hodín. Podal životný výkon, za čo si v duchu sľúbil, že keď vytriezvie, pomôže Hugovi ako len bude vedieť. Dievčatá sa presunuli k inej zábavnej bandičke.  


Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?


Ja by som chcel pracovať na vlastnej tvorbe hlavne viac sústredene. Nemám sa ani na čo vyhovoriť.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?

Rejv, noise.


Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK UG scénu?

Pre mňa boli 90te roky silno žánrové. Musel si vedieť povedať čo počúvaš, ináč si bol nikto. Tiež mala televízia stále silnú didaktickú funkciu - dokázala formovať vkus mládeže, čo sa dnes povedať nedá. Do dnes počúvam zásadné IDM-ká čo som spoznal na Viva Zwei alebo na MTV v nočných reláciach a dosť ma to nasmerovalo na rozširovanie si obzorov v tomto smere. Nové milénium bolo pre mňa silno futuristické až dystopické. Pripadalo mi že všetci chceli znieť a aj vyzerať ako z budúcnosti (hovorím o elektronickej muzike a scéne okolo nej hej). Vyformovali sa niektoré extrémne subžánre. Tiež sa veľa experimentovalo. Bola potreba šokovať a hrotiť. Minulá dekáda sa pre mňa nesie v znamení akéhosi útlmu, melanchólie a nostalgie. Už nemusí byť všetko hrot. Je tu boom stavania modulárnych systémov, čo spravilo z mnoho producentov väčších minimalistov čo sa týka zvuku / maximalistov čo sa týka gearu heh :( . Potom je tu silný retro aspekt. Ľudia, ktorý majú potrebu mať dáky imidž už nevyzerajú ako z budúcnosti, ale skôr ako z minulosti. Romanticky sa vracajú ku koreňom žánrov. Príde mi to trochu ako regres. Ďalšia vec…dnes môže byť DJom každý. Stačí mať v laptope zo 20 mp3 cudzích interpretov a takýto človek to môže dotiahnuť ďaleko (obete to nerozlišujú či hráš vlastné veci alebo cudzie…obetiam ide primárne o zábavu). To by ale kedysi neprešlo. Trebalo to mať aspoň na platni. Zmenil sa aj trh s nástrojmi. Dnes sa robia lacné kópie legendárnych analógových mašín, ktoré si kedysi nemohol dovoliť žiaden hippie pankáč. Tiež je k tomu po internetoch kopec dodatočných informácií, tipov a trikov. Ale to ti je aj tak na prd, pokiaľ nemáš vytrvalosť pri tom sedieť. Pokiaľ máš vôľu spraviť muziku, tak sa vždy dáko vynájdeš. Zmenilo sa teda to, že veľa ľudí má doma brutálne štúdia ale nikdy od nich nebudeš počuť nič, “lebo to nie je dokončené”.



 

V čom mali podla teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešnym kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?

Z veľkej časti som to zodpovedal vyššie. Vďaka technológiam je dnes oveľa jednoduchiše robiť muziku priamo z domu. Netreba mať kapelu. Nemusíš ukecávať kamaráta aby si kúpil bicie. Vďaka čomu môžu vznikať oveľa nekompromisnejšie projekty. Netreba sa dohodnúť čo treba hrať. Veľa krát sa ale deje presný opak. Vďaka rôznym midi generátorom melódií a beatom, ktoré si kúpiš za 5 é, môžeš pracovať strašne rýchlo a efektívne…takto sa ale dá ťažko vytvoriť niečo originálne. Žiadna technológia na svete ťa nezmení, pokiaľ nie si kreatívny a nemáš fantáziu. Taktiež vytrvalosť je podľa mňa dnes dôležitejšia ako hocijaký talent. Stačí, že človek vie čo sa mu páči, vie si predstaviť ako by to mohlo znieť v jeho verzii a vie pracovať systematicky. Toto bola zároveň výhoda v minulosti, že tvorba bola viacej kolektívna záležitosť a ostatní členovia ťa k tej kreativite proste dokopali.


Ktoré SK UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?

Minulosť (tzn. Neexistujúce projekty hej?): Amen Tma, Trosky, Idiots Parade, VooDooMan, Bahnor, Mindfuck, Didaktik EM, Zelený Antoin, Made 2 Mate (to sice nie je zrovna UG, ale bola to skvelá kapela) Dnes: Predskokan otrok, Urban Failure, Jamka, Dead Janitor, 7 minút strachu, Maraki, Makkatu, Hlukár, Schibuya Motors, Halucigáni, Otrazzmozgu, Juraj Tokár, BR103, Hrbatá


 

Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?

Nie sú zrovna bohatí. Netuším čo ich rozdeľuje. Ja som taká naivka. Už sa bavia metalisti s diskotekármi? So mnou sa bavia, takže asi áno.


Čo ťa na domácej scéne serie?

No podľa toho na ktorej. Naša noizová a experimentálna scéna ma baví. Punk-metal a ich extrémnejšie podoby tiež. Začiatkom milénia ma bavilo chodievať na dnb akcie. Vtedy to bol ešte underground (hlavne vďaka TZX djom). Dneska ma predstava že by som sa ocitol na dákej slovenskej verzii Let it roll vyslovene desí. Peklo na zemi. Ľudský chlad. Hovorím o bezprízorne nafetovanej mládeži, ktorá ti chce dať na hubu alebo ťa okradnúť (v lepšom prípade ti dačo predať). Dojmy z tohto delikventného správania mi umocňuje tiež ten súčasný agresívny zvuk drum and basu plus estetika zlých klaunov a podobne. Na freetekno scéne ma serie to, že to veľa krát vôbec nie je o muzike a s tým súvisí aj fakt, že je málo ľudí čo robí skutočne vlastnú produkciu. Jako, necháp ma zle…byť dobrým DJom je veľký kumšt, ja sám to neviem a rešpektujem mnohých DJs (tiež ma baví kult okolo vynilov). Ale stále by ma potešilo, kebyže sa na tejto scéne viacej ľudí venuje odnožiam tekna a rejvu aktívnejšie. Vytvárali by sa nové kolaborácie a dávalo by nás to viacej dokopy v dlhodobejšom merítku. Rituál by sa umocnil. A to tom to je nie? Tá “kmeňová kultúra”.



 

Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Peter Stašák má skvelé videoklipy. Stále je vo forme.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.

Mick Rudry - Cerebra, Miroslaw Nahacz - Čáp a Lola, Inherent vice, Peep show, Hadík, nepoznám žiadne, pivo síce pijem, ale neodporúčam (skôr víno).



Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?

Resistance festival - tento festival sa u nás uskutočnil iba raz (druhý ročník bol v Londýne a tým to tuším aj skončilo). Nikdy predtým ani potom som nezažil toľko experimentálnej tvrdej muziky na jednom mieste. Preexponovaný trojdňový lineup plný legiend zo sveta digital hardcore, industrial, speedcore, breakcore, glitch, drill´n´base, idm, noise. Bol to svetový unikát a najskalnejší fanúšikovia z celého sveta si to aj všimli. Bolo premilé vidieť v petržalke toľko exotov (z Austrálie, Švédska, USA, Nemecka, Holandska…atd.) nadržaných na tvrdé rýchle polámané beaty. Do zahraničia ma láka Bangface, Neo-rave utópia - striktne tanečná akcia.


Vinyl, kazeta, CD, digital ?

Jako čo najviac počúvam? No tak digital. Čo iné, keďže nie som DJ



 

Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Erik “Drén”


Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.

“Bang head here”

===========================================

Linky:

https://soundcloud.com/dyzlektik

https://urbsounds.bandcamp.com/album/cpal-nanuq

No comments:

Post a Comment