Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ahoj. Som clovek ako kazdy iny, s beznymi zivotnymi nastaveniami: praca, rodina a hypoteka😊 Tu pracovnu stranku (korporatna krysa) sa snazim kompenzovat nejakou tou psychohygienou, co je podla mna velmi dolezite v smere redukovat stres, vyhorenie a mat nejaky ten kratkodoby unik zo zivotneho stereotypu. Jedna z mojich aktivit je aj hranie v znovu-ozivenej skupine, ktoru som viedol v r 2002 – 2004 (Orkrist), s ktorou sa mi svojho casu podarilo ziskat celkom dobre meno na SK UG scene v oblasti black/doom metalu.
Tieto dni nie su v mojom zivotnom stereotype nicim vynimocne, az na to, ze nam Korona trochu ovplyvnila celkove fungovanie a co-to zmenila (homeoffice namiesto dochadzania do prace, menej hrania/kulturnej interakcie)
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral. Ako vzniklo meno tvojej súčastnej kapely a aky má pre teba význam ?
Hral som a hravam na klavesy. Predstav si nadseneho metaloveho fanusika, ktory by chcel niekde hrat a nieco aktivne skusit, ale nevie hrat na ziadny nastroj a nema ziadne hudobne nadanie ani poriadny hudobny sluch. Ale hudbu zboznuje. To som ja 20 rokov dozadu. Pri zvazovani nastroja (bicie - doma asi sotva - hluk/zaberaju vela miesta, gitara – aj ked ju mam rad, blizsi vztah k nej nikdy nebol a aj ked som ju chytil do ruk, nejaka ta iskra / naznak talentu nepreskocili, basa – k tej mam veeelmi vzdialeny vztah, pre mna skor doplnkovy nastroj) padla volba na klavesy. Stlacat klavesy a prepinat zvuky, vela elektroniky vnutri, to mi prislo ako to najjednoduchsie a zaroven ako ponuka sirsich moznosti nieco tvorit a nasimulovat aj ine nastroje bez toho, aby si na ne vedel hrat.
Kapiel bolo viac. V dobe post-studijneho alkoholicko-chatoveho-krcmoveho flakania sa a este pred prepadnutim pracovnym povinnostiam som isty cas hral (vtedy som to ratal) v 7mich zoskupeniach/projektoch naraz. Cena bola samozrejme jasna: dobre skusenosti, ale nic nedotiahnute niekde dalej a poriadne. Potom som cislo 7 vymenil za jednu vlastnu kapelu. Cim som presiel boli bratislavske UG metalove kapely ako Mean Geimhridh, Azathoth, hostovanie v Galadriel chvilu, Sine Nomine, vlastny projekt a nemenovane projekty roznych clenov bratislavskej black/doom UG sceny. A potom teda Orkrist, kde som sa akosi premohol prisposobovaniu sa inym a postavil z roznych odidencov vlastne zoskupenie.
Okrem toho bol mojim snom vzdy spev, ani nie tak ako byt viditelny frontman a ten na koho ide pozornost, ale pacila sa mi praca s hlasom a pripadala mi to dobra forma odreagovania sa, pacil sa mi jednoducho growling. Tento sen sa tiez podaril. Aj ked ziaden zazrak to nie je, som asi jediny skriekajuci klavesak v tomto style, taky metalovy Vaso Patejdl, len bez hudobnych kvalit 😊. A menili sa tu smutne a svetle chvile – ked som sa prvykrat pocul v studiu, bolo mi do placu, ale nakoniec som to nejako dal a posledne dva albumy som mal v studiu hotove za 2-3 hodiny, co zase bola ta pozitivna cast.
Meno kapely? Orkrist vymyslel nas prvy bubenik, Mato, ktoreho by som chcel raz aspon nejako pozdravit. Nazov „Orcrist“ pochadza z Tolkiena, v Hobbitovi to bol mec hlavneho trpaslika Thorina (bratsky mec Glamdringu, ktory nosil zase Gandalf). Mato s tymto prisiel, ze to asi cital/pocul a pacilo sa mu to. Vtedy som este na Tolkienovi nefical (to prislo az neskor, v r 2002-2003 kedy prvykrat vysiel v SK vydani). Nikto sme nevedeli ako sa to pise, preto, ked to spomenul, tak sme to logicky napisali s „k“ namiesto „c“ a nejako sme to neriesili. Az po rokoch som prisiel na to, ze je to vlastne napisane zle. Ale pacilo sa nam to. Ta „krist“ cast mi tam najprv trochu vadila, a obcas sa nad tym niekto pozastavi, ale pacil sa mi kratky nazov, ktory som si vedel predstavit skandovat na kocertoch („Or-krist“, „Or-krist“ ....) pre pripad, ze by sme ziskali nejaku popularitu 😊. V tomto smere som si robil srandu z kamosov z Ethereal Pandemonium, ze co asi budu skandovat ich fanusikovia 😊. Druha verzia pribehu preco „k“ a nie „c“ v ako originale je, ze sme to spravili naschval kvoli mensiemu riziku copyrightu 😊
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá? (Po akom nástroji/aparáte si vždy túžil - podarilo sa ti sa k nemu niekedy dopracovat?)
Zacal som tym, ze som jedneho dna prisiel do hudobnim a vybral si nejaky klaves (chcel som samozrejme syntak, moznost prace so zvukom a nie samohrajku na dedinske zabavy s dychovkovymi rytmami). Stal svojho casu myslim uz neviem ci 10.000 alebo 20.000 korun (Roland XP10), pomerne dost. Za rok som zistil, ze mi neponuka tie moznosti, ako by som chcel (obmedzene zvuky/polyfonia, ziadny sekvencer na nahravanie, ...) tak som musel siahnut po nieco vaecsom. Zarobil som nieco na brigadach (nocne sichty v bratislavskom VW, kde som cistil najspinavsiu cast fabriky – lakovnu, to bol pravy UG) a objednal som si klavesy za cca 80.000 korun. Na tu dobu neskutocna suma (jazdeneho auta) za nastroj a este vaecsia drzost u niekoho, kto vobec nevie hrat. Ale nastroj (Roland XP-60) bol skvely. Dokupil som donho 2 pridavne dosky s orchestralnymi zvukmi (kazda dalsich 10.000 korun) a dal mi presne to, co som hladal – moznosti nahravania a komponovania. Japonska masinka, spolahliva kvalita a pouzivam ho dodnes, co je v podstate cca 25 rokov a stale ma pre mna svoje kvality. Napriek tomu, ze doba je inde a existuje kopec samplovanych zvukov, stale ma podla mna skvele realisticke a atmosfericke zvuky. Nepouzivalo ju vela obdobnych kapiel (vedel som len o dvoch), vsetci volili skor Korg. Take zaujimavosti:
1.) Zvuky a skladby sa ukladaju na 3.5 " disketovej mechanike 😊 o kapacite 1.44 MB. Stale na tom ficim, aj na koncertoch. Sice mi diskety postupne odchadzaju a mechanicky sa kazdu chvilu nejaka pokazi, avsak otravny zeleny heliovy mimozemstan ma v ponuke predrazene nove diskety, tak vidim zalohu, keby raz odislo vsetko, co mi zostalo (vacsinou instalacne disky k staremu HW-u). Chcel som tuto mechaniku nahradit USB emulatorom (nieco na trhu je), ale nebol spolahlivy tak ako diskety a na rychlosti aj tak nic nepridal (zbernica nastroja ma predsa len svoju obmedzenu rychlost prenosu dat)
2.) Na jednom koncerte sa mi premelie tymto sposobom cca 3 (subory) x 30 (zvukovych sad) x 4 (priemerny pocet prelinajucich sa zvukov v jednej sade) = 360 zvukov. Podla mna zaujimave cislo, nejaka ta praca naprogramovat sekvencie zvukov na kazde vystupenie, ale mne dava pohodu zahrat vsetko co chcem (intro, sloha, refren, sloha, refren, vyhravka, atd...) s prepinanim zvukov pedalom, bez toho, aby som sa musel vzdialit rukami z klaviatury.
Okrem tohto som pred pol rokom presiel na SW riesenie a MIDI klavesnicu (cize Roland zostal na stare skladby, plus niektore zvuky taham aj do novych, a na nove kompozicie pouzivam Cubase/VSTcka). Moznosti, ktore tu su (pocty zvukov, samplov) su neskutocne (len to nieco stoji) a hlavne editovanie kompozicii prostrednictvom SW grafickeho rozhrania, kvantizacia, mix, kopirovanie pasazi... je niekde uplne inde. Neporovnatelne efektivnejsie ako v starom syntaku (numericke adresy not v taktoch a posuvanie po jednom). Nic prekvapujuce vzhladom na vyvoj v IT a elektronike. Tiez by si clovek kedysi nevedel predstavit, ze dojdes na koncert a zapnes si sample z mobilu. Nova doba.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si zacinal s hranim v kapelach a aká bola/je dnesna realita ?
Ked som zacinal, ambicia bola nieco sa naucit zahrat, kedze som nevedel nic, a zapadnut v nejakom telese. Urcite sa najde viac ludi, ktorym mozem byt vdacny za to, ze ma prijali a nieco naucili. Uz pocas tejto fazy som zistil, ze mam nejake napady a ked som ich priniesol, prichadzala pozitivna odozva. Prerastlo to natolko, ze v skupinach, kde som hraval, boli ine leaderske osobnosti a zelany vyvoj podla nich (neboli to ziadne konflikty, bol to len zaujem o ine smerovanie, normalka). Dorastlo to do rozmeru, ked som si povedal, ze chcem skusit nieco vlastne pod mojou reziserskou taktovkou. Osud mi doprial nejake napady a moja pevna vola zase to, ze ako hudobne teleso sme nejako fungovali a mali aktivity, ktore k tomu patria.
Ked sa nam zacalo darit, rastli aj ambicie a prisiel sen presadit sa v zahranici - ci uz koncerty alebo vydavatel. Posielal som aktivne promo materialy (vtedy este postou) do vydavatelstiev, ktore som obdivoval (Napalm Records, Nuclear Blast), ale tato ambicia sa nenaplnila. Veril som, ze budeme v nasom zanri prva skupina, ktora prekroci hranice a otvori novu dimenziu. Asi to nebolo sudene. Nestalo sa tak, nevadi, ale pri pohlade nazad mi to nie je ani nejako luto. Nebola za tym ambicia zit zivotom hudobnej hviezdy, ale dokazat nieco viac ako len miestny standard. Samemu by mi bolo otravne chodit na turne a presuvat sa kazdy den z miesta na miesto, konzumovat polotovary a spat kade tade.
Nakoniec som akceptoval to co mame a zacal si to vazit – pomerne dobre meno doma na Slovensku, skvelych fanusikov, ktori nam vedia spravit dobru atmosferu a aj takych, ktori nas pridu pozriet skoro na kazdy koncert a cestuju za nami aj vaecsiu dialku. Nie je nic viac.
Moja dnesna ambicia je predat este zo 300-400 CDciek, ktore mi doma lezia v krabici pod stolom a minimalizovat financne naklady, ktore sme investovali do nahravky 😊 Bodol by nejaky zvucny festak smerom na zapad, kde je uplne ina kupyschopnost obyvatelstva ako na nasich miestnych koncertoch, kde sa trapis po malych poctoch predanych kusov.
Ale samozrejme zostava v platnosti zahrat si tam, kde to situacia, rodina a ine povinosti dovolia, bez toho, aby netrpela jedna ci druha strana a aby to ludom prinieslo radost. Ich radost a pozitivne odozvy = moja motivacia.
Ambiciu nahrat 3 albumy som si splnil a cas ukaze, ci nam osud dopraje este nieco viac.
Dam ti jednu prihodu z cias 2003-2004 spojenu s ambiciami: Mal som jednu specificku – chcel som ist raz za zivot na koncert dodavkou/vanom, ako hviezda, byt odvezeny a mat cestou pohodlie, netlacit sa v malom aute (vtedy narocne. Pozicovne neboli a pokial clovek nemal znamost s dodavkou/vanom, nebola sanca. Dnes su doba a moznosti uplne inde). Raz sa vsak podarilo a isli sme s kamosmi z Inner Fear (Brno) hrat do Madarska. Vybavili dodavku, tesil som sa jak maly chlapec. Kedze dodavka prisla uz z Brna z 2/3-tin plna (samotna kapela, sofer a mozno este niekto navyse), posledne miesto, ktore sa mi uslo, bolo miesto vpredu vedla sofera – nie spolujazdec, ale to nudzove miesto medzi soferom a solujazdcom. Najuzsie miesto, ktore existuje v tomto type auta. Nohy nebolo kam vystriet, predo mnou riadiaca paka, ktoru sofer logicky stale pouzival a este aj skrcene nohy som musel uhybat pri kazdom preradeni rychlosti, vedla mna iny tipek, ktory celu cestu fajcil pri otvorenom okne a vonku dazd = cize kombinacia dusno v aute, zima zvonku, dym z cigarety, ktory isiel viac na mna ako vonku, radiaca paka pri mojich kolenach, pospat si ziadna sanca.... peklo a velmi rychlo zhasnuta ambicia 😊
Čím boli podľa teba špecifické dekády 1990s, 2000’s a 2010’s z pohľadu tvojho hudobného vývoja, vývoja tvojej kapely a zároveň aj vývoja domácej UG scény ?
1990‘s: Tym, ze som aktivne pocuval hudbu v 1990‘s, je toto pre mna ta carovna doba, kedy vzniklo vela originalnych veci (norska black metalova scena, Cradle of Filth, Therion, Moonspell, anglicka doomova scena ala My Dying Bride, Anathema, Cathedral, Paradise Lost, alebo atmosfericke veci ala Bal Sagoth a Summoning). Toto je moja zlata era s velkym mnozstvom originality, napadov a casom aj vypracovaneho zvuku, ktoru dodnes aktivne pocuvam a zboznujem.
Na domacej scene koniec 90ty rokov spojeny s kapelami ako Morgain, Ethereal Pandemonium a Galadriel, prip este Lunatic Gods svoho casu. Nic originalne v porovnani s tym, co bolo vonku, ale mega originalne na lokalnej scene. Koncerty v SK Vajnorska organizovane Dodom z Galadrielu, alebo v Dubravke, kde som prevzal zezlo a spravil najviac miestnych koncertov nakoniec ja. Dnes tu dokonca byvam, kulturak vidim z okna a spoznal som v nom aj moju manzelku.
So svojou kapelou som tuto dobu v dalsom desatroci len dobiehal a nadviazal tam, kde tieto kapely bud skoncili alebo neboli az tak aktivne.
2000‘s boli pre mna typicke tym, ze povodne pomerne originalne kapely Nightwish, Within Temptation, Dimmu Borgir, ... presli do viac orchestralnejsich, choralovejsich a experimentalnejsich vod, alebo dali viac elektroniky (Theatre of Tragedy). Jasne, netreba zostat na mieste a mat nejaky ten vyvoj a zatial co niekto vidi hlavne ich hudobne napredovanie, ja skor vidim vytracanie sa napadov a pokus udrzat si meno na scene skor zotrvacnostou a ist s dobou. Vratil sa vsak Bruce Dickinson do Iron Maiden a nikto necakal tak dobry album ako Brave New World.
2010‘s: Aktualne desatrocie je pre mna zvlastne. Je toho strasne vela, tazky vyber v tom, co ti YT a socialne siete nanucuju Originalita uz vynika inac ako napadmi a pouzitim netradicnych nastrojov v metale v desatrociach predtym, ale skor sa to orientuje na image, zvuk, prejav a snahu vyclenit sa a byt originalni a aktivni na socialnych sietiach a lovit pocet likov castokrat aj agresivnym vnucovanim sa. Na druhej strane je vela comebackov/kapiel, ktore sa vracaju ku korenom a po roznych odbockach sa chcu ukazat tam kde zacinali (Paradise Lost, My Dying Bride, ....) avsak nevidim tam nic co by ma oslovilo. Alebo retro snahy hrat black metal z 90tych rokov s napodobenim povodneho zvuku. Z casu na cas clovek najde nieco zaujimave a zapocujem nejaku tu skladbu, ktora ma zaujme (Sojourner, Skyforest, Woflheart, Realm of Wolves....) ale neviem ti povedat, kedy som pocul album ako celok, ktory by ma dostal. Casy Therion – Theli su davno prec, ale to je subjektivne.
Domaca scena ponukla zase kapely, ktore sa dokazali presadit v zahranici – Malokarpatan, Doomas.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Nie som nejaky narcis, ktory si pusta vlastne veci a ked mi vyskoci moja skladba v mixe, ktory mam v aute na SD karte, tak ju preskakujem. Staci mi pocut to na skuskach nazivo a nejaky entuziasmus je vzdy po nahrati albumu, ked to pocujes prvych parkrat vsetko pokope. Chvilu to trva a potom opaet back to normal. Alebo ked sa mi podari zlozit dobru skladbu, omielam si ju dokola, kym neomrzi v „raw“ verzii z mojho nastroja, t.j. bicie, gitarove kila, vybrnkavacky, flauta a teda klavesy.
Ak by som mal nieco vybrat,na co upriamit pozornost nasho posluchaca (dal si mi originalnu otazku, ktoru som zatial nedostal), tak asi toto:
Skladba ako celok – Desire ... je moja oblubena, rad ju hravam a neskutocne v nej viem dostat zo seba energiu. Aj ked som na dne, tato skadba ma vie nabit a vybit zaroven. Hrdy som na spievanu cast po druhom refrene „They behave you ...“ , kde sa mi podaril nahrat trochu na mna atypicky hlas, na styl Darrena White-a, prveho spevaka v Anatheme, neskor The Blood Divine.
Potom som hrdy na niektore pasaze, ktorych povab treba objavit pozornym pocuvanim na spravnom zariadni (optimalne lepsie basove sluchadla):
1.) Nocturnal Rite (album I.) – stredna vybrnkavacka s rozbiehajucimi sa bicimi, orchestralnym klavesom v pozadi a hovorenym slovom „From the cradle ....“:– ten klaves znie zvukovo nadherne, aj ked je uplne primitivny.
2.) Rotten Veil... (album II.) – slohy. Pocuvajte co hra blackova gitara a co hra flauta – obidve si idu vlastnu melodicku linku a pritom sa krasne doplnaju.
3.) Maid, Dragon, .... (album III.) – posledna cast sklaby spievana blackovym vokalom „There’s a hill ...“ – tu sa nam podarila krasna zvukova a nastrojova kombinacia: blackovy spev, stredny rytmus bicich s rytmicakom zvyraznenym/zafarbenym tamburinou, v pozadi taborakova/pagan spanielka a melodiu nesie vyhravka na elektrickej gitare a klavesy – oboje hraju svoje, rozdelene v stereo panorame. Je to na styl Forlorn skupiny – a ich prveho EP "Forlorn" z 90 tych rokov.
Toto su take podarene casti, ktore ma tesia a na ktore som hrdy, ze sa nejako zazrakom takto skladatelsky/aranzersky podarili.
Ktorý text tvojej kapely(iel) je pre teba najosobnejší (+úryvok).
V textoch sa nejako nevyzivam. Nenavidim ich robit, teda aspon prinutit sa. Ked sa to rozbehne, uz to ide. Na prvom albume som dal vsetko koncepcne texty s pribehmi v pozadi, len jeden som si vymyslel ako sami hodili slova (Nocturnal Rite). A feedback bol, ze prave ta ma dobry text 😊
Keby nieco vybrat, doporucit, asi Desire...ktory taha temu z Bathorycky, nie je zly text, alebo cast Angmareddonu spevajuca „Out of the dark, out of light, ....“ ktora sa venuje emocionalnemu momentu (bitke pri Rohane) z Tolkienovych Dvoch vezi. Tu je text pomerne znasobeny asi najlepsou castou tejto skladby.
Ako vnímaš dnešnú domácu hudobnú scénu - ktoré kapely/žánre máš rád?
Zanrovo sa stale pohybujem okolo metalu (black/doom/gothic/heavy, ...) Dnesnu domacu tvorbu az tak nesledujem. Aktivne som ju sledoval okolo roku 2000, kedy som podporoval ucastou a organizaciou domace koncerty a chodil som za nimi bezne do Ziliny, Vrutok, Brna, .... Velmi ma bavilo pozerat kapely hlavne pocas ich zvukovych skusok na koncertoch, kde som hned vedel odhadnut o com to bude a na akej urovni.
Slovenska scena je ako kazda ina, su tu kapely, ktore hravaju vela rokov, ci uz s prestavkami alebo bez, vybudovali si istu fanusikovsku zakladnu a maju svojich ludi, ktori ich podporuju. Niektore viac, ine menej zname a pohybujucej sa na skale medzi vaecsim vyslnim a viditelnou aktivitou az po UG alebo len virtualne pociny. Menovat a hodnotit konkretne nechcem, lebo neviem zarucit mieru objektivity a to ze sa na to nebudem pozerat aj konkurencne. Je super, ze su kapely, ktore sa vedia presadit kvalitou, originalitou alebo svojim aktivnym posobenim aj v zahranici – uz spomenuti Malokarpatan a Doomas. V poslednom case ma zaujali aj Gloom so svojim melodic gothic doom/love metalom. Pomerne slusne napady na albume, na nasom malom trhu originalne a urcite potencial. Preto som ich aj zavolal na nas koncert v decembri 2020 ako hosti a vobec by som sa necudoval, keby boli lepsi ako my.
V čom mali podľa teba vyhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Vyhody 90tych rokov: mensi vyber kapiel na trhu, vaecsia navstevnost na koncertoch (ludia neboli vyberavi a nesedeli doma na Youtube a vazili si ked z casu na cas zavitala nejaka kapela do ich okolia). Cely ten hudobny UG svet bol uprimnejsii. Dojdem na koncert, pokecam, popijem, nevadi mi ze hra aj doom aj grind. A nehejtujem doma na socialnych sietach a nerobim zo seba hrdinu v pocte lajkov.
Nevyhody 90tych rokov: vela prace propagovat seba alebo svoj koncert (ziadne socialne siete, kde sa to vie najst cestu aj samo). Ked som vylepoval po meste plagaty na koncerty v zime, zamrznute ruky, cely od lepidla, a obcas zastaveny muzmi zakona ... nebolo celkom easy prinutit s k tomuto. Ale prinasalo ovocie v navstevnosti. Ina nevyhoda danej doby - najst skusobnu, dobry aparat - tazko, skor garaze, kde bola v zime este vacsia zima a v lete este vaecsie teplo.
Vyhody dnes: lepsie hudobne / nastrojove moznosti, technika, socialne siete a marketing, moznosti skusania, existuju pozicovne aut/dodavok/nastrojov. Mas mobilny telefon, whatsapp/messenger, kde sa dohodnes na skuske so vsetkymi naraz a neobvolavas vsetkych po jednom, kde ti posledny povie, ze nemoze a zacinas odznova
Nevyhody dnes: dostat ludi na koncert nie je lahke popri konkurencnych akciach. Spravit koncert bez toho, aby prisla ina akcia v rovnaky den alebo plus minus 2 tyzdne, co ti odlaka ludi – je pomerne stres. Aj ked mas socialne siete, neznamena to, ze mas vyhrate a musis hladat moznosti, kde sa vsade prezentovat, lebo kym ty spravis jednu vec, konkurencia spravi 2 kroky navyse a je to neutichajuci boj a vela energie na vynalozenie aktu kupy CDcka alebo prichodu na koncert. Potreba robit reklamu, ale zaroven sa nezhnusit otravovanim.
Co ma trochu dnes nebavi, je pozerat sa na influencerov a mudrlantov v komentaroch, nahananie sa za followermi a v pocte likov. Davat na socialne siete kazdy update stylu „dnes som si prdol po fialkach“, to je taka trochu self-recognition, nadhananie si „fanusikov“ a snaha ziskat feedback na ukor toho, co pride samo ak to stoji za to.. Ale zase - asi to doba vyzaduje a ti, ktori nie su v tomto smere aktivni a nepropaguju veci, v porovnani s ostatnymi stracaju pozornost. Na druhej strane ... pocet likov a followerov ti nezaruci dost ludi na koncerte, casto su to len fiktivne virtualne cisla. Neviem ti povedat, cim sa da dnes merat uspech – ale ked sa pozriem napr na Malokarpatan, ktori koncertuju na zahranicnych festivaloch a nie ako kapely na rozbehnutie festaku, to je podla mna signal uspechu.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ta zaujal najviac ? (minulosť/súčasnosť)
Na toto ti neviem odpovedat nejak obsirne. Pozitivne je, ze doba a moznosti nam umoznuju spravit aj na Slovensku zvuk porovnatelny so zahranicnym a ten rozdiel nie je ako kedysi, pocutelny uz po par sekundach. Ked si vypocujm novy Gloom, pekny zvuk aj obal, dal by som asi ten ako tip. Paci sa mi aj zvuk nasej skladby „Cold Winter Leave“ z cerstveho albumu, ktory je snom kazdeho doom metalistu potom co povie zvukarovi v studiu, ze chce „hutny“ zvuk. 😊
Okrem ineho, uz som spominal Malokarpatan. Pekny obal noveho albumu a aj ked to nie je moj styl, zaujimava atmosfera.
Videoklipy nejako neevidujem. Vnimam, ze kapely sa snazia mat klipy, ale trochu mi unika (pripustam problem vo mne) ich vyznam v porovnani s nakladmi.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Uz som ti dal jednu hore s dodavkou. Nadviazem mozno na nu – smer Madarsko, kde sme odohrali 4-5 koncertov svojho casu. Madari - velmi spontanni ludia, zvlastna kultura, velmi hrda na svoje domace kapely, ktore moc nevynikaju smerom von ani hudobne, ale textami a narodnou hrdostou si vedia vybudovat velmi silne domace zazemie. Narod ta ako cudzinca prijem velmi opatrne a postupne (v nasom pripad ovplyvnene aj dobre znamym SK- Madarskym vztahom, vsak to pozname, vsetci chceme sadat do tankoch) a cele to proste chvilu trva. Zaujimavy koncert sme zazili prekvapivo v hlavnom meste, Budapesti. Clovek by statisticky cakal masy ludi, ale hrali sme v istom zatuchnutom podzemnom klube (vlhkost dosahovala uroven protiatomovych krytov v Istrocheme a pivnicnych skusobni z 90tych rokov v Starom meste) s miestnymi asi 2 kapelami. Spolu s clenmi domacich kapiel prislo asi 9 ludi (nezabudol som pridat cislo, naozaj zostavam pri jednocifernom😊 ). Hrali domaci, ktori mali klasicky zvukara plus skoro-osvetlovaca, ktory stal vzadu za podiom a jednoduchym komunistickym vypinacom na stene zapinal/vypinal stroboskop (alebo svetla, uz neviem, ale bol to nejaky vizaulny efekt). Cize vsetok tento servis dvojclenneho personalu pre domace kapely. Dosli sme na rad my a zrazu aj zvukar aj talentovany obluhovac vypinaca, zmizli do neznama. Nebolo ani koho sa spytat - Madarsko, zaciatky 2000's rokov, ziadna uroven anglictiny a ze co robit pri tejto „pohostinnosti“. Obratit sa ? Zostat? Hovorime si, ze ked uz sme isli tu cestu (boli sme tam 2 dni a isli z ineho mesta, cca 400 km od domova na rozhrkanej Skode Favorit), tak reku dame si aspon skusku na neznamom mieste, aj to bude skusenost. Zapojili sme sa sami, mixpult bol na podiu vedla nas, nejako to nazvucili, odposluchy asi ani neboli, ale akustika odrazala vsetko co sme chceli pocut a zacali sme hrat bez akejkolvek snahy vratit toto ponizenie naspaet. Ako klasicky koncert, tak ako sme boli zvyknuti a ako keby tam bolo vsetko co, k tomu patri. Co sa vsak stalo – bud tento ne-hviezdny postoj alebo nasa hudba (nikto netusi) chytila za srdcia tych 9 pritomnych v klube pre 100 ludi (pohlad na "tanecny parket" uplne zufaly = asi 10 % obsadenost, inac len zivajuca podlaha) a ti si zacali koncert neskutocne uzivat. Skakali, kyvali hlavami, tlieskali. Dokonca, ked sme skoncili, prosili nas na kolenach, aby sme este hrali a hlavny osvetlovac (muz obsluhujuci jeden vypinac) prisiel k magickemu tlacitku a recou tela nam ukazuje, ze dostaneme aj tuto vymozenost.(ktoru s nasim nastupom totalne odsabotoval). Cele to bolo pre nas carovne, ale aj uprimne a dodnes jeden z mojich Top3 koncertov.
Ako si vnímal "shutdown" počas Corony, ake myšlienky ti bežali v hlave od marca do júna 2020 ? Malo toto obdobie vplyv na kapelu a dalšiu tvorbu ?
Corona prisla, aby nas, ludi, prinutila zamysliet sa nad istymi vecami: ako sme pripraveni na takuto situaciu (videli sme ako) a ako sme ochotni vzdat sa istych veci, ktorymi nicime planetu (zistili sme, ze da sa zit aj bez lietania, kto by to bol povedal).
Najprv som sa tesil, ze prinutila ludi nechodit do nakupnych centier kvoli selficku s lateckom,, a ze ludom ukazala ze existuju aj lesy, kde sa da vybehnut. Vnimal som to pozitivne, ale ked som zrazu videl, kolko mi prejde ludi po ulici pred domom smerom do lesa, zacalo ma to otravovat a opaet som si zelal otvorene nakupnych centier nech to vsetko zmizne radsej tam a mam klud v mieste, kde byvam.
Hovori sa mi to mozno lahko, ale tym, ze Corona nesiahla na zivot nikomu mne blizkemu, negativny dopad som nepocitil. Je dobre vediet, ze sme nezaujimava krajina este aj pre virus 😉
Zivot sa mi zmenil v tom, ze som robil z domu a usetril denne 2 hodiny na cestu do prace/z prace a ze tento cas som vedel vyuzit aj inymi aktivitami, napriklad skladanim hudby. Podarilo sa mi spravit 3 skladby, cize vyuzil som ako sa najlepsie dalo.
90's vs dnes: hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Tato doba u mna patrila kniham od Stephena Kinga. Svojho casu som bol hrdy na to, ze som dal vsetko co vyslo v Cestine a Slovencine. Neskor to ustalo.
Filmy tiez – nepohrdnem starymi klasikami (asi netrafim presne 90’s) ako Votrelec, Celuste, Saw. Z novych si skor vyberam. Z toho co som posledne videl ma zaujal originalnym napadom The Platform alebo retro horror The Nun.
Hudobne mam rad vela veci z 90tych rokov, ale co ma asi najviac dostalo (originalitou a atmosferou) bol Summoning, albumy Minas Morgul a Dol Guldur. Tolko k zahraniciu, v tomto pripade nie tak celkom daleko od nas, kedze sa bavime len o Rakusku, okrem Summoningu v tejto oblasti prakticky uplne nezaujimavej krajine.
Domaca scena - s pohladom na CZ a SK ako kedysi spolocnu krajinu, dam jednu kapelu, ktoru som nepocul ze by ju niekto z ludi co poznam niekedy co i len spomenul – Death Sentence, z 90tych rokov Brno (mozno aj okolie). V 1999 vydali skvely album „Awaiting the Cinnamon Dawn“, ktory ma svojho casu dostal. Skvele napady, doplnujuce sa zenske a muzske spevy bez toho, aby to znelo prehnane alebo klise len spravit nieco originalne a nepocul som lepsie gitarove sola zapracovane do melodickeho gothic doom metalu ako prave tu. Je tam citit ceske neduhy (spevy a vyslovnost), ale tie skladby maju dusu aj po rokoch a su prijemne roznorode. Svojho casu som kamosil s bubenikom a som rad, ze som zazil ich pokus o comeback niekedy v 2000’s na klubovom koncerte v Brne, avsak zial uz nie v originalnej zostave.
Aké hudobné/tvorivé plány resp. nezrealizované sny máš do budúcnosti?
Dotkli sme sa uz trochu ambicii a tam som uviedol, ze sa chcem zbavit tych 300-400 diskov co mam doma pod stolom 😊 tak budem snivat, ze vzhladom na nasu obmedzenu aktivitu (predsa ... hrame len obcas, znechutit sa uplne nechceme a tiez mame rodiny a povinnosti) sa nieco z toho podari.
Ci budu este nejake tvorive napady, necham na osud. Nechcem hrat za kazdu cenu, len preto, ze sa odo mna nieco ocakava. Bud budu napady, ktore stoja za to a dame ich, alebo nebudu a budeme omielat stare veci, kym nas to bude bavit a kym tob ude bavit aj ludi pocuvat. V osobnom zivote uz zostava len splatenie hypoteky.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Tym, ze sme male zoskupenie, nemame toho prechodeneho tolko, ze by som ti vedel jednoznacne povedat. Vnimam Brutal Assault v CZ, ktory sa vypracoval zo zacinajuceho festaku na svetovy format, mame tu Gothoom na Slovensku, ktory je mensieho charakteru / ma rodinnejsieu atmosferu, zdruzuje neuveritelnu komunitu ludi, ktori spolu drzia a podporuju sa, alebo v Nemecku festaky ale Wacken a Summer Breeze, co je urcite snom kazdej kapely. Vsetko urcite dobre akcie. Mne velkostou a prostredim sadol Gothoom – hrat pod zrucaninou a pri meandri Hrona je nadherne.
Ak sa clovek pozera na predajnost a moznosti ake mu koncert prinesie, tak samozrejme, cim vaecsi festak / koncert, tym vaecsie sance. Dnes to nie je moc jednoduche, kedze vaecsie hviezdy si tahaju svojich zazmluvnenych predskokanov / su v tom agentury. Stal sa z toho business. Svojho casu sa nam podarilo dostat sa pred Nightwish v Banskej Bystrici a to ze zrazu hras nie pred 150-300 ludmi ako si zvyknuty, ale pred 3.000 spravi svoje. Predas viac nosicov a zrazu ta vidia ludia, ktori povyliezaju z dier kvoli velkej kapele a nemaju ani ponatia o existencii mensich spolkov / domacej scene.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Precitam si rad rozhovor s hocikym z black/doom metalovej sceny, kto nie je nakloneny nejakej forme extremizmu. Cize len prosim nie drbnuteho jakobina s nepochopitelnym poctom followerov, ktoreho platim aj z mojich dani za nulovy pracovny a hodnotovy prinos.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
Nie je ziadne/ziadny, ale oblubil som si v robote odpovedat v konferencnych hovoroch na zdvorilostnu otazku „Ako sa mam“ hlaskou z Cernobyl serialu „Not great, not terrible“. Ludi to trochu zaskoci a zacnu rozmyslat nad tym, preco neprisla automaticka a jednoducha a opaet zdvorilostna odpoved, ze sa mam dobre, doplnena proti-otazkou „A ako sa mas ty?" aby aj ten druhy mohol povedat, ze „Dobre“ a presli sme k veci.
Odkaz – dakujem za tvoj cas, zaujem a za naozaj originalne otazky, ktore pre mna spravili tento rozhovor trochu inym ako dostavam normalne (nemusel som robit Kolarovske Ctrl + C a Ctlr + V) a dufam, ze kto toto docital az do konca, nebude nadavat na cas, ktory mu to zobralo. Pozdravujem a „bozkavam vas vsade“.
=========================================
Linky: