Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?
Ahoj, volám sa Jozef Morvay, s prezývkou „Jozzy“ ,som bežný smrteľník živiaci sa prácou v oblasti BOZP, OPP, CO a ochrany objektov a zaujíma ma hlavne práca ( nakoľko som čerstvo od mája 2022 v novej práci), moja rodina a koníčky (muzika a zbieranie zbraní), ktoré sú vďačnou formou psycho-hygieny. Tam patrí aj pôsobenie v našom zoskupení „Prison of my Life“, kde sa rád vyblbnem a vypotím za bicími.
Vymenuj kapely a projekty, v ktorých si pôsobil a na čo si hral.
Osobne som prešiel v puberte gitarou, ale vždy ma to ťahalo k bicím. Aktívne ( ako samouk ) som začal hrávať s nitrianskymi muzikantmi iba tak ako hosť v skúšobniach, až to dospelo okolo roku 2010 v pôsobení v Hard-rockovej kapele Minoris na bicích. Vznikol vlastný repertoár a začali prvé koncerty na nitrianskej klubovej scéne. Tam ma modeloval hlavne Tomáš „Slimo“ Šima, nitriansky gitarový a kompozičný mág ( gitarista Empyrion a v súčasnosti aj v Hoväda.sk ). Zároveň v tomto období ma „draftovali „ chlapci zo skúšobne odvedľa, kapela „Deadwings“, nakoľko im odchádzal bubeník a bolo treba náhradu. Tak už v roku 2012 som pôsobil v oboch kapelách. V Deadwings-e sme komponovali v progresívnom metale a pôsobili tak do roku 2016, kde sa začal formovať projekt „Prison of my Life“ , čo bol názov songu na demo albume „Deadwings – End of Days“. Tam sme začali pritvrdzovať a po odchode basáka „Kečupa“ ( do súčasnej formácie „Hovädá.sk ) a príchodom „Pištu Šatku“ na jeho post, sme v tejto zostave dodnes.
Popíš svoju poslednú výbavu (nástroj, aparatúru, efekty) a čím je/bola pre teba zaujímavá?
Nič zaujímavé, javorové bicie SONOR FORCE 3005 , hardvér od SONORu, plechy Zildjan a Meinl, blany – olejovky Evans a obhospodarujem dvojšľapku Pearl Eliminator. Paličky GoodWood 5B lámem najmenej. Tieto bicie som chcel a bol som si pre ne až v Košiciach, to sa písal rok 2012. Takže slúžia už 10 rokov.
Je umenie subjektívne alebo objektívne ? Čo je ten moment, ktorý oddeľuje "manuálnu zručnosť" od umenia?
Umenie je určite subjektívne, preto je toľko veľa žánrov podania muziky. Každý človek si nájde svoje, čo sa mu páči, čo ho zaujme, čo práve prežíva, v akej fáze života je, aké má vzdelanie, či vníma hĺbku kompozície alebo si rád vypočuje jednoduchú odrhovačku... v tomto je muzika nespútaná a kreativitou neobmedzená.
A zručnosť ??? Áno, treba aj tú. Určite! Posúva ťa to ako hráča zas o kúsok ďalej technicky, ale pokiaľ to nevieš vkusne zakomponovať do songu, nie je v tom emócia, dynamika a kus teba, tak to nie je nič viac, ako roboticky odohrať song.
Aj to je niekedy potrebné, ale nie je nad tvoj osobný „groove“ a to čo vložíš do songu svojou hrou. Každý je jedinečný a aj o tom je umenie.
Má mať umenie hranice resp. sú témy, do ktorých by umenie nemalo zasahovať ?
Myslím si že nie. Umenie je slobodné vyjadrenie pocitov, odraz doby, vyjadrenie názoru alebo emócií autora. Či sa to niekomu páči alebo nie. Tu hranice neexistujú.
Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta/umelca ?
Nemám hranice. Je to iba všetko o mojom subjektívnom vnímaní autora, prípadne hlbšej myšlienky.
Buď sa mi to páči alebo nepáči. Je to jednoduché.
Kde berieš inšpiráciu k tvorbe ?
Ako každý muzikant, v tvorbe druhých, prípadne z nápadov ktoré dostanem... Ale hlavnou studnicou je náš gitarista Ivan, ktorý prinesie gitarový „riff“, z ktorého príde kostra songu a bicie si do toho urobím podľa seba, vhodnej rytmiky a konceptu skladby. Tam je to čisto o mojej kreativite a samozrejme aj technickej zručnosti a „feelingu“. Sme zohratá kapela a funguje nám kapelná chémia na sto percent. Už každý z nás už vie a cíti, čo by to chcelo. Songy sa u nás rodia ľahko.
Ktorý album/song z tvojej/vašej tvorby máš najradšej a prečo ?
Najradšej mám song „Paralysis“ z nášho nového albumu „Purgatory“ ktorý onedlho výde ( videoklip je už vonku ). Je kompozične výborný, je tam veľa zmien, vyvíjajúci sa dej a cítiť v ňom silnú emóciu. Narobím sa sídce za bicími, ale mám ho veľmi rád.
Ktorý text tvojej kapely považuješ za najsilnejší (+úryvok) ?
Tu je to na našom charizmatickom spevákovi Ondrovi. On tvorí texty. Spieva o kacírstve, očistci, démonoch, enviro veciach ... boji dobra a zla, je toho veľa. Ale majú zmysel a aj emóciu.
Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?
Moje ambície sa mi naplnili už v roku 2011, keď som stál s kapelou prvý krát pred živým publikom.
Zahral som si po celom Slovensku a aj v Čechách. Robím to pre fanúšikov a dobrý pocit z baviaceho sa publika.
Čo považuješ za doteraz najsilnejší moment vlastnej umeleckej dráhy ?
Určite nahrávania v štúdiu ( predsa, ide o profesionálny akt a zodpovednosť voči kapele a fanúšikom ).
Druhým aspektom sú priateľstvá s kapelami našej metalovej scény a kontakt s fanúšikmi. Je super, keď sa niekto po koncerte zastaví a pochváli ťa za dobré vystúpenie. Toto je to, čo ma napĺňa a stačí mi to k spokojnosti a ďalšej motivácii.
Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ? Ako vysoko si sa dostal na rebríčku dekadencie ?
Tak v tomto ťa možno sklamem, neočakávaj žiadne senzácie. Nie sme žiadni puberťáci, takže kraviny nevystrájame. Na pódiu sme vtipný, to áno, pred koncertom nechlastáme ( berieme vystúpenie zodpovedne ), odohráme, pobalíme sa a ak je čas zotrvať, nedajbože niekde prespíme, tak pekne decentne pri pive debatíme s kamarátmi a fanúšikmi. Sem – tam si niekto dá viac, a my ostatní ho potom opatrujeme. Takže žiadne dekadencie.
Aké tvorivé plány máš do budúcnosti?
Hrať, hrať, hrať. Počas „kovidového šialenstva“ sme komponovali a aj „jam-ovali“ a tak sme dali dokopy druhý album. Takže tvoriť ďalšie songy a posúvať sa ďalej ( aj technicky ) ... to sú moje plány.
Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ? Ak áno, ktorej ?
Áno, domácej under-groundovej scény :)
Ako sa podľa teba formovala domáca scéna od 1990's a v čom boli špecifické jednotlivé dekády pre teba osobne, pre tvoju kapelu a pre SK/CZ UG scénu?
Po revolúcii sme boli všetci lační po hard – rocku a metale západnej produkcii a to nie len na CD nosičoch, MG kazetách alebo sledovaním západných TV kanálov ( VIVA / Headbangers atď... ) Túžili sme ich vidieť naživo na koncertoch. Moja generácia vyrastala v detstve na Tublatanke, Gladiatore, Citrone, Vitacite, Törr-e, Root-e ... to bol začiatok československého undergroundu, potom sa prepašovali spoza hraníc Europe, Kiss, Manowar, Judas Priest, U.D.O., Black Sabbath, Metallica, Megadeth, Sepultura a iní velikáni tej doby... To bol začiatok aj našej SK/CZ scény, to boli námety, túto muziku začali naši muzikanti raziť aj u nás doma. Neskôr prišli rôzne odnože metalu a rozbehlo sa kopec kapiel s podobnou tvorbou. Krásne časy!!! Bolo z čoho vyberať, kapely rástli ako huby po daždi.
V čom mali podľa teba výhodu kapely, ktoré začínali v 90's oproti dnešným kapelám a naopak, čo vnímaš ako výhody dnešnej doby ?
Ťažko povedať, začiatky každej kapely sú ťažké. Myslím smerom von k publiku a v snahe byť videný a vnímaný ako kapela. Kedysi to bolo trošku náročnejšie, nielen aparatúrou, technickými a technologickými možnosťami tej doby, bola menšia tolerancia na vyhradenešie štýly muziky, to bol fakt drsný a doslovný underground hraný po pivniciach v zafajčených kluboch. To isté platilo o punku a Oi komunite. Po koncerte si nevedel či budeš z klubu vychádzať von bez bitky alebo bez sprievodu policajtov... Metalisti tvorili silnú komunitu na Slovensku, prežil som časy pásikavých nohavíc, rifľových búnd alebo viest posiatymi nášivkami a „maďarskými“ odznakmi, nosili sme Side-ovky s reťazami a po klubovniach sme počúvali MG nahrávky rôznych „nedostupných“ kapiel. Kto nezažil neuverí. Samozrejme „deka“ na hlave ( dlhé „háro“ mal každý ), a metalovými tričkami, nášivkami, odznakmi sa kšeftovalo, pentagram na krku bol povinnou výbavou! Keď si prišiel na koncert, stačil ti rev gitár, otočenie štyroch dvojhmatových akordov na hmatníkoch, tlak od dvojkopáku a pódiové kreácie od kapely, ktorú si počúval a sledoval po pár štartovacích pivách... Nejaké to „promo“ alebo nebodaj dostať sa do aspoň trošku profi štúdia, vydať album a začať hrať na klubovej scéne, to bol sen každej kapely, čo ako tak vedela brnknúť do gitár a bicmen udržal tempo... Ak si sa chytil vtedy s kapelou, tak to bola fakt odohratá drina po kluboch a boj o každú živú metalovú dušu pod pódiom. Samozrejme jedinou výhodou kapiel tých dôb bolo, že bolo kopec fanúšikov metalu, na koncerty sa chodilo húfne ( a to aj do každej dedinskej krčmy ), vtedy to veru žilo.
Dnešné kapely sú už fakt na úrovni a to nielen výbavou v možnostiach doby, ale je tu kopec zdatných a nadaných muzikantov, až sa nebojím povedať „virtuózov“. To je úplne iná úroveň oproti „garážovým kapelám“ dôb minulých, aj keď aj dnes ich kopec v tých garážach a zatuchnutých podzemných skúšobniach vzniká. Každý si ide v svojom štýle, niekedy aj dáky experiment prebehne ( buď sa hľadá kapela sama alebo typ fanúšika ), možnosti sú stále rovnaké ako kedysi... Ale s podporou digitálnej techniky, záznamových zariadení, hutnej aparatúry, klávesov, efektov, triggrov, samplov a neviem čoho všetkého sa tvorí lepšie a hlavne s lepšou kvalitou zvuku.
To už, aký je kto hudobník a čo dokáže je ešte väčším prínosom do kvality. Boj o fanúšika a boj o dostanie sa do povedomia je rovnaký a vždy bude, ale dnes je neskutočnou podporom možnosť okamžitého zdieľania vyprodukovaného hudobného materiálu prostredníctvom sociálnych sietí, urobiť si promo kapely už nie je na náhode objavenia talentu nejakým manažérom z hudobného odvetvia... dnes sa kapely predávajú samy.
Predáva ich kvalita vyprodukovaného materiálu. Dnes už je fanúšik veru náročný, s tým treba rátať!!!
Ktoré SK/CZ UG kapely a žánre si mal rád v minulosti, a ktoré máš rád dnes?
No, ďalšia ťažká otázka... Poviem to takto. Každá hudba vie niečím zaujať a až tak to vyhranene neškatuľkujem. Vždy som mal rád rockové a metalové žánre. Otec vyrastal na The Beatles a strednú školu mi rozhľady formoval Edo Farman, basák z kapely Empyrion ), s ktorým som sedel v jednej lavici. Takže som počúval všetko od vážnej hudby, jazzu, rocku, hard rocku, metalu až po brutal death metal. Všetko má svoje čaro a aj spojenia týchto žánrov. Aj keď si s odstupom vypočuješ Depeche Mode, Aha! Alebo aj Belindu Carlisle , zistíš, že to je v podstate dobrá rocková muzika. O tom svedčia aj cover-verzie rôznych songov mimo záber vtedajších ortodoxných metalových pohľadov.
Takže si vždy vypočujem všetko dobré a môjmu uchu lahodiace.
Čo je podľa teba spoločný menovateľ, ktorý spája umelcov z rôznych žánrov/scén a čo ich naopak rozdeľuje ?
Spája láska k muzike a radosť z hry pre publikum. Rozdeľovanie vnímam ako neschopnosť akceptovať niečo odlišné a to medzi muzikantov nepatrí. Som schopný sa po sóle na cimbale v cigánskej zábavovej kapele postaviť a zatlieskať výbornému výkonu. O tomto je muzika. Nie o žánri. Je to vášeň pre hudbu a zapálenosť pri hre na akýkoľvek hudobný nástroj.
Čo ťa na domácej scéne serie?
Iba neochota fanúšikov chodiť na koncerty a podporovať tak tým svoje obľúbené kapely. Ako som už spomínal, za starých dobrých čias bol natrieskaný aj dedinský kulturák a po koncerte si zažil potlesk a skandovanie. Dnes na koncerte vidíš hŕstku „skalných“ a zopár „analyzátorov“ ( to sú tí čo sedia a rátajú každú dobu a tón z produkcie kapely ) ... Už to tak nežije ako kedysi. To je dnešný underground.
Ale každý z fanúšikov si zas rád z teplučka domova vypočuje tvoj nový song, ideálne v „sreame“ aj klipom a hlavne zadarmo. O tomto to je. Kapely hrajú pre radosť a za svoje náklady. Nie je cítiť podporu z druhej strany... ale zvykli sme si. Doba je zlá. Ale neodradí nás to.
Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?
Ja osobne som fanúšik nitrianskeho Empyrionu, šurianskeho Circular Saw, sereďského Manyac, dubnickej Morny a kopec kapiel, s ktorými hrávame na akciách... Zvukovo aj kompozične je Empyrion na svetovej úrovni a sú u mňa top vo vodách symfonického death metalu.
Škoda dlhodobej prestávky a nečinnosti v ich produkcii. Druhým velikánom sú chlapci z Depresy. A v neposlednom rade moji obľúbenci, kapela Morna. Títo traja ma zaujali zvukom, artworkom aj klipmi.
Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš a prečo.
Na toto nemám veru čas, takže neviem komplexne odpovedať. Viem ti šupnúť iba pár kinematografických vecí : Zelená míľa, Vykúpenie z väznice Shawshank , Zachráňte vojaka Ryana. Som už taký vážnejší. Určujem si striktne ako a s kým strávim voľný čas.
Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia a prečo ?
Osobne moc nechodievam nikde, iba ako vystupujúci po našich klubových koncertoch.
Ale určite „Masters of Rock“ a „Gothoom“ festival
Vinyl alebo CD ?
Aj aj. Každý má svoje obľúbené. Môj syn Jakub už zbiera vinylové metalové kúsky :)
Albumy ale vydávame tradične na CD. Keď bude raz záujem, bude aj vinyl :)
Fenoménom doby ( a mladého publika ) je ale bohužiaľ .mp3 / .vaw formát.
Ten so môžeš zobrať všade so sebou bez zabratia miesta. Kopec kapiel už produkuje aj svoje albumové USBč-ka.
Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?
Určite s chlapcami z Morny.
Motto/obľúbený citát pripadne odkaz na záver.
„Ži tak, aby ťa ľudia mali radi.“ „Všetko zlé je na niečo dobré.“ „Nerob druhým to, čo nechceš aby robili tebe.“
Som optimista / realista a život beriem aký je. Aj s negatívnymi vecami sa musíš popasovať a to viac chutia momenty radosti a šťastia. Snažím sa byť dobrým človekom a robiť život sebe aj ostatným lepším a príjemnejším. Zloby je tu až priveľa. Tak robme život krajším sebe aj všetkým okolo nás.
=====================================
Linky:
https://bandzone.cz/_111036?at=dashboard
No comments:
Post a Comment