#225 DETI / Alternative / Terézia, Palo, Miňo, Michal / 20-Nov-2023

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Terézia: Som Terézia, vokalistka a songwriter v kapele DETI, momentálne riešim najviac školu, stáž a pomaly chystáme s kapelou krst albumu.

Palo: Palo z DETí, som vlastne človek, ktorý sa celý život venuje skôr vizálnemu umeniu. Konkrétne videu a fotke. Úplne momentálne ma zaujalo sledovanie pretekov Monster Truckov. Odporúčam každému.

Miňo: Čauko, Miňo Lukáč (HMNFLY), teší ma. V DETI hrám na gitare a basgitare, máme to s Palim rozdelené, striedame si nástroje počas koncertu. Momentálne všetky aktivity smerujú ku kapele. Radi si točíme videjká, fotíme, vyrábame merch sami. Tak je stále čo robiť.

Michal: Čau, som Michal, bubeník z kapely DETI. Momentálne mám veľa práce okolo albumu, výroby merchu, grafiky a iných propagačných záležitostí, ktoré ešte nevyšli alebo treba dokončiť, aby bol náš album kompletný.


V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ? 

Terézia: Chvíľu som pred Ďetmi spievala v jednej kapele, ale nemali sme ešte ani názov a vlastnú tvorbu.

Palo: DETI sú moja prvá kompletná kapela. Nepočítam množstvom pokusov o kapelu v pubertálnom období s naším druhým gitarisom Miňom. Vo dvojici sme skúšali prvé tóny ešte v jeho rodičovskom dome. V Malej pivnici, kde človeka ohučalo tak, že z toho mal niečo ako opicu.

Miňo: Mal som nejaké kapelky aj pred deťmi, ale vtedy išlo skôr o zábavu, nemali sme koncerty, hrali sme si doma v pivnici nejaké hardcory, punky a podobne. Mám ešte vlastný projekt HMNFLY, kde škriekam, hrám spolu s chalanmi z TAPES (Felix Karásek a Dávid Kovago). Začínal som na bicie, ale nejak som sa prekúsal ku gitare a base a teraz sa venujem hlavne tomu.

Michal: DETI je môj jediný projekt, v ktorom hrám.

 

Aký máš vzťah k svojmu nástroju a myslíš, že využívaš jeho plný potenciál?

Terézia: Hlas vnímam ako nástroj a môj vzťah k nemu sa stále prehlbuje. Určite je milión vecí, na ktorých by sa dalo pracovať po technickej stránke, ale najviac ma baví freestyle počas jamovania a hľadanie flowu. Jedna z TOP 5 činností.

Palo: Ku gitare až taký osobný vzťah nemám. Je to pre mňa doslova nástroj. Prenáša moju energiu a pocity do ampu. Skôr mám sentiment k môjmu pedalboardu. Tam sa skrýva to čo ma na hudbe/zvuku baví. Farby, svetlo, tieň, štruktúry a materiály. Je nebezpečné využívať plný potenciál gitary, to môžeš skončiť ako nejaký mastič sól na rýchlosť. A stále je to punk to by mohlo byť na škodu doháňať potenciál :D

Miňo: V gitare sa cítim najviac doma, stále špekulujem ako by som z nej dostal čo sa mi páči. Nemám žiadne hudobné vzdelanie, tak namiesto toho, že by som sa učil stupnice do toho búcham trepem, hľadám zvuky, ktoré sa mi dobre počúvajú, sú pre mňa zaujímavé, nové. Je toho veľmi veľa čo treba zlepšovať, čo sa môjho hrania týka, ale všetko prichádza postupne.

Michal: Stále mám veľké rezervy v mojom hraní :D


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Vznikla lebo už musela. Asi 4 roky koncertujeme s anonymnym setlistom tak sme tomu konečne dali tvár. Nahrávali sme niekedy na jar v našej skušobni a v lete sme ešte doaranžovali a donahrali nejaké maličkosti. Nahrávku nam nahral a dal dokppy výborný Marek Buranovský z kapely Vojdi. Idea bola vyhnúť sa konvenčnému sterilnému zvuku, nechať vyniknuť naše fuzzy a posadiť zvuk pekne do spodkov.


 

Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Terézia: Môj život. Veci, čo ma naserú, sklamú, potešia, prekvapia. Snažím sa pocit preniesť do slov a dostať to zo seba.

Palo: Určite to, čo počúvam. Ale rád sa nechám ovplyvňovať tým čo vídím, objektami, ktoré ma z rôznych dôvodov oslovia. Aj naše tracky su silno vizuálne, farebné.

Miňo: Asi hudba, moji obľúbení gitaristi a ich kapely.

Michal: Prvotný inštinkt je asi agresia z vecí, ktoré ma frustrujú v bežnom živote, neskôr keď sa skladba uleží tak sa snažím hľadať nuance v pesničke ako by som mohol niektoré momenty krajšie vyzdvihnúť.


Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Terézia: Moja srdcovka je asi Natural 95. Bola to pre mňa prvá pesnička, pri ktorej som bola so sebou spokojná. Páči sa mi, že je tak trochu príbehová, ale zároveň lyrická. A možno aj so slightly sexuálnym podtónom. :D

Palo: Vyzdvihol by som posledný track na doske - Mačeta. Pretože vznikol velmi prirodzene a sám od seba k nám prišiel bez väčšej snahy komponovať a špekulovať nad skladbou. Stále z neho cítim jeho autenticitu a čaro okamihu. Text ma zasa baví v tom, že vždy pri jeho počúvaní mám pocit akoby som sledoval nejakú futuristicku reklamu na nové zajtrajšky a ktovie prečo mám v hlave scény z Vesmírnej pechoty.

Miňo: Ku každej našej pesničke sa viaže nejaký príbeh, čiže ťažko sa to zovšeobecňuje, ale asi Natural 95. Tam sa nám dobre podarilo vychytať súzvuk všetkých nástrojov, liniek, energiu. Môj najobľúbenejší je text pesničky Skap. Stále si ho spievam, páči sa mi jeho drive, asociácie aj slovné metafory. „Zajtra večer obesím na kľučke svoje staré ja...“ Milujem túto frázu, vždy si pri tom spomeniem na Davida Carradina, dohľadajte si prečo.

Michal: Pesničku Mačeta, má podľa mňa najvačšie grády, dobre sa mi hrá a má zaujimavú progresiu. Text za bubnami si veľmi domýšľam a v tejto skladbe vznikli v mojej hlave neaké zábavné kombinácie na záver celej pesničky. :D


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Terézia: Moje ambície boli na začiatku oveľa nižšie ako je realita, respektíve nečakala som, že sa dostaneme tak rýchlo do povedomia ľudí.

Palo: Ja som nikdy netúžil byť muzikantom aj keď mám doma veľa rôznych nástrojov, skôr ma baví fáza objavovania, nové techniky, principy a zvuky. Pravda je ale taká, že by sa dalo aj viac trénovať. :D

Miňo: Vždy som chcel mať kapelu, hudba je vec čo na mňa prehovára asi najviac, čiže mať túto kapelu je splneným detským snom. Nič som od toho neočakával, chcel som si zahrať aspoň jeden koncert v živote a ten som si splnil, všetko ostatné je bonus, ale samozrejme najradšej by som pokračoval čo najdlhšie. Spojenie týchto ľudí nemôže byť jedinečnejšie, nič v mojom živote nedáva väčší zmysel ako táto kapela.

Michal: Nemal som žiadne ambície. :D To, že sa nám podarilo vydať album, nebola podla mňa žiadneho z nás ambíciou keď sme začínali s touto kapelou.

 

Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Terézia: Na silvestrovskej chate pred 2 či 3 rokmi mi dali chlapci k narodeninám vokálový efekt s tým že “vitaj v kapele”. To bolo strašne cute.

Palo: Rád spomínam, aio sme chodievali hrať do starého továrenského komína.

Miňo: Raz sme mali koncert v Kulturáku a v backstagi bola také lampa v tvare gitary, úplný bizárik, no a náš Miško ako vždy robil show a keď sa jej dotkol, lampa vyskratovala a vyhodila poistky v celom klube. Všetci tam behali jak splašení, nevedeli to vyriešiť, už sme si mysleli, že koncert nebude, ale nakoniec to všetko dobre dopadlo, ako v rozprávke. Aspoň sme mali lepší hrací čas kvôli tomu, heh.

Michal: Pri Matadorke bolo veľa zaujímavých príhod z lesíka. Načapali sme tam pár krát milujúcich sa ľudí pri kolajniciach.


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Terézia: Krst, singel, klip, cz tour 2024

Palo: Nový singel DETI.

Miňo: Plánujeme krst albumu, nejaké nové pesničky a klip. Budúci rok by som sa chcel povenovať aj HMNFLY, lebo tento rok som na to vôbec nemal energiu.

Michal: Naďalej pracovať na vlastnej vizuálnej tvorbe, posunúť sa s Deťmi a makať na nových pesničkách.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Terézia: Asi práve vďaka veľkosti slovenských miest sa tu veľmi rýchlo všetci navzájom spoznáme, čo je podľa mňa strašne super. V kapelách sú extrémne zlatí ľudia a z veľkej časti sú dôvodom, prečo ma koncertovanie tak napĺňa.

Palo: Hrávame aj s kapelami čo sú na scéne. Tak asi sme na scéne aj my. A keď nie, tak sme tam aspoň niekedy.

Miňo: Odkedy sme začali hrať spoznali sme veľa úžasných ľudí, kapiel, ktoré nás prijali medzi seba. Za veľa vďačíme Jazvecovi a Oliverovi, ktorí nám poskytli priestor na hranie. Na koncertoch sme spoznali aj našich miláčkov Kovošroťákov, Brizolit/Tatrofka/Priama Čepeľ, Tapes, Vojdov, Krstných otcov a tak dále.

Michal: Za posledné 2 roky sa nám podarilo celkom integrovať do bratislavskej scény, bolo by fajn keby sa nám podarí to posunúť aj za hranice Západoslovenského kraja.


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Terézia: Chcem, aby sa ľudia uvoľnili a nekontrolovali. Aby si užívali hnev a vypustili ho zo seba. Robíme to už milióny rokov, máme to v DNA, ale v dnešnej spoločnosti si to často nemôžeme dovoliť. Naše koncerty sú na autentickú živelnosť safe zónou.

Palo: Základ je, aby to človeka nakoplo, mal chuť si nasadiť tmavé okuliare, naštartovať svoj monster truck a zdemolovať so štýlom všetko čo má v ceste.

Miňo: Chcem aby všetci zahodili pivá z rúk a išli sa pekne rozbiť pri pogu.

Michal: Radosť zo života. :D


Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Terézia: Tvorím ako to príde a ak sa mi náhodou niečo podobá s vecou, ktorá už existuje, snažím sa odlíšiť.

Palo: Určite máme spoločnú vačšinu interpretov, ktorých máme radi. Je to väčšinou americká a austrálska garážová scéna, z ktorej čerpáme inšpiráciu a máme transcendentálny pocit, že patríme tam :D Inak sa až tak nieje od koho odlišovať. Každý na tejto našej malej domácej scéne to robí po svojom a inak. A to je to pekné.

Miňo: Osobne sa mi najviac páčia veci, ktoré sa podobajú na hudbu, ktorú počúvam. Čiže určite sa v nich často vidím. To či sa mi to darí netvrdím.

Michal: Sú tam určitě rôzne vplyvy, ale prispôsobujem sa svojmu skillu a pesničke, ktorú spoločne vytvárame.


Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Terézia: 50s, golden age hiphop, 90s

Palo: Ja som fanúšik všeobecne rockovej histórie a dejín všetkého možného. Fascinuje ma minulosť a tak asi v každej dekáde (50,60,70,80,90,00,) dokážem nájsť niečo, čo ma osloví. Osobnú slabosť mám ale pre 90te roky. Vtedy som sa narodil, stále svietilo slnko, na MTV šla dobrá hudba a nemusel som platiť dane.

Miňo: K horror punku. Misfits je kapela, ktorú počúvam asi od 13tich a doteraz ma bavia ich riffy, texty, klipy, masky.

Michal: Určite z čias detstva, 90 roky boli posledné roky, ktoré mali nejakú jasne vyhradenú tvár. Hračky v mekáči boli ešte z plastu a hudbu si nezískal tak jednoducho, ale musel si sa ku nej prebojovať.


Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Terézia: Vždy mi vadila povrchnosť a pokrytectvo. Najviac to určite cítiť v mainstreamovom slovenskom hip-hope, ale často dnes aj v UG scéne. Keď sa v tvorbe snaží interprét zaflexiť témami, ktoré sú dnes populárne, pritom reálne sú mu ukradnuté.

Palo: Páči sa mi tvorivosť mladých ludí skrz všetky subkultúry, páči sa mi návrat k DIY postupom v hudbe ale aj napríklad v streetovej móde. A že sa chodí na koncerty! Snažím sa aby mi neliezlo na nervy nič, ale príde mi divné keď sa na rapovom koncerte moshuje. :D

Miňo: Mám rád skoro všetky žánre, subkultúry, ale vždy ma najviac zaujme niečo s rockovým základom. Neviem si vždy užiť techno alebo rap, trap. Málo pracujú so sound designom a to mi väčšinou nedá. Napr. rap počúvam hlavne keď tam je skreslená basa alebo gitara. Trošku ma nebavia tie texty, v ktorých sa len chvastajú a nadávajú na iných, ale kým to nerobím ja tak sa viem občas zabaviť aj pri tom.

Michal: Je super, že v našej scéne dramaturgiu koncertov často skladajú z rôznych hudobných žánrov a tak sa dostanú ľudia ktorý počúvaju napriklad čisto len rap aj na naše koncerty a spoznajú tak iné hudobné žánre.

 

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Terézia: Fašistické sklony.

Palo: Samozrejme ak má nejake extrémne názory proti ľudskosti alebo napr. aj škaredý cover art albumu.

Miňo: No to záleží. Asi mám niekoľko levelov akceptovania. Viem oceniť hudbu, motív, spev, text, mnoho aspektov, keď si tvorbu rozložíš, ale je pravda, že sa nezvyknem vracať k pomalým pesničkám, alebo slovenským kapelám, ktoré spievaju po anglicky.

Michal: Only good border is border kolia. :D


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Terézia: Za mňa zvuk momentálne určite kapela XCES, artwork a videoklip tu žiaľ nikto nemá taký, že by mi odpálilo dekel.

Palo: Akože všeličo, ale skôr som orientovaný na dovoz.

Miňo: Mám rád Wilderness, Denis je pre mňa zaujímavá postava, páčia sa mi niektoré ich alebo aj jeho pesničky, mám rád jednoduchosť v hudbe. Jednoduchá linka, tučná basa, striktný beat, energický vokál. Artwork si žiaľ žiaden nevybavujem, takže to ti nepoviem ani keby si ma mučil. Videoklip tiež nie, to skôr zahraničné.

Michal: Z dnešnej scény mam veľmi rád pesničku ZLE od dvoch Denisov. Tá pesnička má neskutočný drive keď sa začne. Cover sa mi páči MOBIUS - The Magic of Macabre.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Terézia:

album: Divo Institute - Divo Institute

kniha: Svetové dejiny sexuality - Morus

film: LEON

seriál: Ozark

pc hra: Tarzan 1999

tetovacie štúdio: David Čáp (ešte od neho nemám ale plánujem)

pivo: nemám obľúbené

Palo:

album - Rudimentary Peni - Death church
kniha - Vrahovia mesiaca kvetov / David Grann /

film - Gummo / Harmony Korine /
seriál - OFFICE
hra - THPS
tetovacie štúdio: - podľa mňa Bubblegum robí pecky

pivo - staničná 12ka v jedálenskom vozni IC

Miňo:

Ohsees – A Foul Form, Hells Angels – Hunter S. Thompson, The Hidden – Jack Sholder, Twin Peaks – David Lynch, Skyrim, Bubble Gum a Orphelin tattoo studio.

Michal:

Momentálne odprúčam album - Bite the Hand That Feeds - Upchuck, Kniha - Charles Burns - Black Hole, film - Wild at Heart, seriál - Mr Pickles, počítačová hra - Postal 2, Tatér - BigBoy247, Pivo - fajný kozlík


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Terézia: Creepy teepee ma láka, ale ešte som nebola :D

Palo: Väčšinou je najviac srandy tam kde hráme my.

Miňo: Levitation Austin Psych Fest. Síce som tam nikdy nebol, ale každý rok tam hrá 90% kapiel, ktoré počúvam.

Michal: Každá na ktorej hráme má svoje čaro.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Terézia: Napríklad kapela Kovošrot

Palo: Napríklad Braňo Špako gitarista Kosa z Nosa. On ma tie najlepšie punkerské historky.

Miňo: Erik Pánči. Slovenský maliar, experimentálny hudobník.

Michal: Cadillac Face


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Terézia: Dejiny a všetko plynie to ako je to tak. GABO

Palo: Rýchlo a tvrdo.

Miňo: „I hate money, its a weapon. You wave with it around and somebody gets hurt.“ Henry Rollins

Michal: Odkazujem ti, že choď na náš koncert a zabav sa

#100 Lord Belial Reviews: Aeon Winds - Night Sky Illuminations (2023)

Aeon Winds - Night Sky Illuminations (2023)

by Lord Belial

V black metale dlhodobo zaznamenávame pretlak nových aj zánovných kapiel, nesväto nesväte prisahajúcich, že to ony sú tie najtemnejšie, najagresívnejšie, najpohanskejšie, ale nájsť medzi nimi skutočnú kvalitu, to si často vyžaduje riadnu dávku bádania, trpezlivosti a prižmúrených očí. Žijeme metalovú dobu supermarketovú, a to doslova. Hudby je skoro až zbytočne veľa a je ľahko dostupná, avšak nechutí tak ako kedysi a nostalgicky spomíname na staré dobré časy, keď zo skromne vybavených štúdií čierneho undergroundu vychádzali samé klenoty. Nie všetci si však zaslúžia hanu a ja hrdo konštatujem, že slovenský (black) metal je v životnej forme!

Je sedemnásty november, významný deň novodobých slovenských dejín, a práve v tento deň, 34 rokov po odmietnutí totalitného režimu, uzrel svetlo nášho pozemského sveta nový album bratislavských Aeon Winds. Night Sky Illuminations vydáva agilný taliansky Avantgarde Music a vrátane bonusovej skladby Nox Aeterna prináša 8 songov na ploche 52 minút. Už predošlý Stormveiled ma presvedčil, že kapela si zaslúži pozornosť, no to čo počúvam na čerstvo vylisovanej novinke ma úplne dostalo. Aeon Wind osvietil nočnú oblohu skutočne žiarivo a piesne, ktoré sa k nám z nej šíria, nesú nádej, že niekde ďaleko od pozemskej márnotratnosti je ešte všetko v poriadku. Nádherné atmosférické pasáže, strhujúco mystické, miestami melancholické, no nestrácajúce black metalové ostrie vždy, keď práve treba pritvrdiť. Tie prechody od náladotvornosti k rúbaníci sú veľkolepé! Tomu všetkému kráľuje slovenčina, ale žiadne prvoplánové klišé texty. Ak niekto dúfa, že fakle osvietia hmlisté pláne dolín tam, kde leží viera tých, čo vo hviezdach spia, tak vedzte že to tak bude, pretože presne toto Svarthen prisahá v majestátnom opuse Primordial Fire. Hudobná i lyrická ekvilibristika v plnej paráde! Ale poďme pekne po poriadku.

Úvodná, titulná Night Sky Illuninations, dáva jasne najavo, čo nás čaká a neminie. Krátke symfonické intro, skôr decentné, navodí atmosféru, ktorá nás bude sprevádzať celým albumom. A latku stavia prekliate vysoko! Ako by aj nie, keď ten, čo zmárnil zrak v blčiacom obzore, ukrytý na vrcholoch spiacich hôr, našiel skon v náručí tichých lesov, žezlom noci v lúčoch posmrtných. Krásny black metal, ale žiadna „raw pure true“ zabíjačka, cítim tam hravosť, počujem sóla, heavy riffy, precíznosť. Opus Coronations sa rozbieha pomaly, žeby prebudený úderom hromu? Nedozvedám sa síce, či sa naozaj ortuť premenila na zlato, zato už teraz celkom určite viem, že mám do činenia s niečím výnimočným. Of Revenants and Apparitions znie o poznanie rýchlejšie. Takmer heavy metalové vyhrávky striedajú obvyklé black metalové postupy. Je vidieť že páni už majú niečo za sebou a vedia sa vyhrať s každým detailom tak, že počas vyše siedmich minút nuda nehrozí ani náhodou. Stellar Transcendence je mimoriadne vydarená hard rocková inštrumentálka s príjemnou atmosférou, ktorá dláždi cestu pre (pre mňa) vyvrcholenie albumu, už spomínaný song Primordial Fire. Po krátkom oddychu teda prichádza atmosferický black metal v plnej paráde. Nech ožije z pahreby plameň! Nech ožiari najkratšiu noc! Toto je balzam na moju ubolenú dušu, toto je liek na starobu, toto je nekompromisné vyvrátenie predsudku, že všetko dobré som už počul. Primordial Fire ma vracia na zem a dáva mi lekciu z pokory a zaslúžený rešpekt pred Aeon Winds. Ani Blazing Monuments v ničom nezaostáva, naopak je suverénnym potvrdením toho, že sa jedna o komplexný, vyrovnaný album, ktorý nemá slabé miesta. A to ma ešte čaká Moonglow. Ivan Krasko, predstaviteľ Slovenskej moderny, začiatkom dvadsiateho storočia určite netušil, že jeho báseň Nox et Solitudo sa o sto rokov stane námetom metalovej hymny slovenskej kapely so svetovými parametrami.

Pretože áno, Aeon Winds už dávno prekročili tieň slovenského undergroundu. Nahrali skutočne výnimočný metalový album, ktorý sa nesnaží nasilu držať v pazúroch jedného subžánru, pôsobí hráčsky aj skladateľsky vyzreto a ja som už teraz zvedavý, kam budú smerovať ich ďalšie kroky. Tie moje sú jasné, idem si Night Sky Illuninations pustiť znova. Dobrá správa pre zberateľov, album vychádza na CD, LP aj MC.

#99 Flork Reviews: Ondrey Zintaer - Spánok / Sleep (2023)

Ondrey Zintaer - Spánok / Sleep (2023)
by Flork

Having a listen to the latest offering Sleep from Slovak artist Ondrey Zintaer is a lot like dreaming itself. Like his past albums, Sleep incorporates a number of sounds and vocal overlays with heavy doses of the sax and clarinet. But his latest album is much more organised, with elements of darkness and suspense, and often foreboding at times. I was captivated immediately by its unique blend of instrumental music and atmospheric soundscapes, a dreamscape that is nightmarish yet hopeful.

The opening track Just a Dream sets a haunting tone with Ondrey's repeated refrain of „maybe it's just a dream (možno je to len sen... to odporne ticho...), which illustrates a vivid image of dead animal corpses lying on the surface of a barren landscape. The spoken word in the first half of this tracks is intensified by the inclusion of machine guns and helicopters halfway through the track. This unsettling introduction establishes the album's thematic depth and artistic ambition. It is quite chilling and the suspense only rises as you listen further. Take Soprano Sax and the Machines of Destruction, which follows the opening track and delves into a world where traditional instruments collide with industrial elements. The result is a cacophony of sound that mirrors the chaos of destruction. The experimental nature of the track showcases Ondrey's willingness to push any and all boundaries and challenge conventional musical norms. It is apparent that this is a much more experimental endeavor compared to his previous releases. Imagine a jazz cabaret rehearsing on the banks of the River Styx, or John Coltrane playing at the final takeoff of Yevgeny Prigozhin’s private airplane. Loads of improvised emotion set against a backdrop of death and destruction and of course, despair.

 

Ondrey continues to explore the darkness and masterfully weaves a foreboding sonic tapestry. The ominous tones and experimental elements of Clarinet and Drones keep the listener on edge, creating a sense of suspense and intrigue. This track is a bit mellower and is entirely instrumental with nothing but the thunderous hum of a drone in the background that contrasts amazingly with a hopeful clarinet. Clarinet and Cement Mixer, the fourth track, takes this experimentation further by introducing the unexpected combination of clarinet and the mechanical sounds of a cement mixer, adding a surreal and industrial dimension to the album. This is one of my favourite tracks—the clarinet sounds somewhat like a dying bird fighting for its life, as if dystopia is choking it to death through suffocation, yet with an ironic element of hope. I have to add at this point that the production is well done and thus the resulting album can hardly be called „noise“. Perhaps Ondrey may describe it this way, and yes, there is enough harsh noise throughout each track, but it‘s all part of the creative process that creates the intended atmosphere. Let’s say that it’s not an alcohol-infused catharsis of screeching guitar feedback and cymbal crashes, but rather a carefully calibrated work of appropriate stops and starts, where none of the sounds nor instruments are drowned under a heap of head-splitting clamour and pandemonium. A box of Ibalgin sitting next to my keyboard remains unopened.

The penultimate Sleep is a highlight of the album, offering a dark and improvised soundscape that reflects the dreamlike quality suggested by the album's title. Here, like the opening track, Ondrey incorporates spoken word with sounds of unknown sources. Although I can identify the sax (or is it the clarinet?), it’s the other sounds that accompany it that are less clear to me. Maybe a fujara plugged into a distortion pedal? I don’t know. In any case, he demonstrates his ability to create an atmosphere that is both captivating and disconcerting, which is particularly evident in this piece.

The album concludes with the epic Organ, Noise, and Tenor Sax, a composition that lasts over 16 minutes. This final track showcases Ondrey‘s commitment to pushing the boundaries of his craft. The combination of organ, noise, and tenor sax creates a mesmerizing and immersive experience that serves as a fitting climax to the album. I particularly love the sounds of the organ on this track and would love to hear more of this in the future.

Sleep takes the listener on a journey of unconventional combinations of instruments and dark thematic elements. And what is the Florkman’s prognosis? While it may not be for everyone, those who appreciate avant-garde and experimental music will find Sleep to be an entrancing and rewarding experience. Ondrey Zintaer has a unique ability to convey emotion and atmosphere through a variety of sounds and subtle noises (as well as great sax, organ, and clarinet skills) that illustrate his artistic vision in the realm of experimental music.

===================================

Ondrey Zintaer on JDOS:

Mar-23: Review#67 Anthroportrait  (Flork)

Mar-23: Review#69 BRAIN (Flork)

Nov-22: Interview#188 LINK

 

 

RK#34 Čítanie po rannej káve so Slavery / Crust Punk / 16-Nov-2023

 

1. Ako vznikal a o čom hovorí song "Prázdnota koloběhu"?

PRÁZDNOTA KOLOBĚHU? To je celkem jednoduché,  o tom, že lidi se rodí a rodí a hned zapadají do vyjetých  kolejí, připravený systémem a žijí své falešné životy. Až na vyjímky mají své místo určené. A pak umírají pod tíhou drtícího kolečka systému.


2. 7"SP split s Cimiterium, ktorý práve vydávate - ako došlo k spolupráci, kto oslovil koho ?

Náš bývalý basák jim chtěl dělat koncert, pak z toho sešlo, protože dostal od nás "padáka", na konec se koncertu ujal Marek Dočekal, tímto mu díky! Tuším, že psali kytaristovi, jestli bychom s nimi neudělali split a my jsme pro každou srandu. Navíc jsme všichni propojeni přes sítě a věděli jsme co od sebe hudebně očekávat. Jen škoda, že se splitko nestihlo vydat při jejich turné.


3. Ako si spokojný s výsledkom a čo chystáte ďalej?

No nahrávku jsme potřebovali nahrát co nejdřív a zrovna jsme měli rozpracovanou Prázdnotu, tak jsme ji sešili horkou nití. Pak nastalo peklo v hledání kdo by to nahrál, samozřejmě nikdo nemohl. Na konec jsem ukecal starého dobrého Pekla (SEBESTŘET, PRODAVAČ), který měl čas asi dvě hodiny. Nahráli jsme to ve zkušebně asi za hoďku a půl a vokál  týden po, taky to dopadlo hrozně. Pak se zjevil Otyn (DAVOS), který nám dělal master a celé to zachránil.

V dubnu se chystáme do studia, tak uvidíme co stihneme. Buď to bude 7" nebo 12", hehe!

Jo a máme ještě domluvený split s DISHONOR z Řecka, tudíž máme před sebou perný rok.


4. Pri počúvaní "Prázdnota koloběhu" a pozeraní sa na vaše logo mi ako maniakovi do albumov South of Heaven a Seasons in the Abyss prichádza na um otázka - do akej miery je kapela inšpirovaná Slayerom? Čo sú vaše ďaľšie inšpirácie ?

Těžko povedať, všichni máme Slayer rádi, nevím zda jsme jimi zrovna ovlivněni. Tak obecně máme rádi starý dobrý špinavý crust a stench core. Asi  se mi nechce psát názvy kapel, však všichni víte, či? Za mě jednoznačně DEVIATED INSTINCT a začátky BOLT THROWER!


 

5. Ako by ste charakterizovali váš štýl, kto sú jeho priekopníci a nová krv v Čechách a na Slovensku?

Hráme STENCH CRUST!!!!!

Určitě GUIDED CRADLE, MASS GENOCIDE PROCES A EVIDENCE SMRTI! Nová krev? Teď to docela dobře rozjeli kámoši z Brniska, LIFE DISAPPOITMENT, celkem solidní stench crust!


6. Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Vždycky mě imponoval starověký Řím ,tudíž v této době. Samozřejmě narozen do patricijského rodu, to znamená do toho nejvlivnějšího a nejmocnějšího. Celkem paradox, když hraji ve Slavery, co?


7. Čo ťa naposledy nasralo?

Lidi ze scény kázající jak by měl člověk žít, co podporovat a myslet si, jiný názor je pro ně nepřípustný a většinou souhlasející s vladou. Tohle je na dlouho a nechci se tu rozčilovat. Pojďme raději dál


8. Posledný videoklip, album alebo song, ktorý si si točil nonstop dokola ?

Jelikož jsem naprosto propadl lesu a sršáteckému trampingu, tak je to takový sestříhaný klip k písni PROKLETÁ VŮNĚ HOR od Wabiho Ryvoly. Pouštím když mě v týdnu lidi serou a to je skoro každý den.

9. Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem ?

Tak zcela jasně vítězí  seriál Doktorka Quinnová, tam najdeš prostě všechny žánry. Viděl jsem všechny díly třikrát! Jo a ještě mě strašně bavil válečný film 1917, za mě skvěle natočený!!!


10. Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):

repelent SS ….moc mě tyhle hipsta hácečka nebaví! Ale super text!

FYASCO : KLIP vtipný, jinak nuda!

SLOBODKA , YES! Milujem!!§

SLAYERRRR je kult!!!!

Turnstile …..kokotina!

ABSENT IN BODY......celkem fajn!

E.N.T.........puberta a stále kult!!!

DRILLER KILLER.......srdcovka!

PESTILENCE …...MASTERPICE!

THE DAMNED......toto období kapel, mě nějak nenadchlo, ale asi nejvíc můžu právě The Damned.


11. Vyraďovačka - koho/čo si vyberáš ako spoločnosť/médium na pustý ostrov a prečo ?

Sex Pistols alebo Dead Kennedys?

Dead Kennedys ...protože jsem měl Pistole vždy za pozéry.

Venom alebo Motörhead?

Těžká otázka, ale spíš Motorhead pro pohodu na opuštěném ostrově.

Vinyl alebo kazeta ?

Vinyl!!!! Protože tenhle nosič je nejlepší a nejkrásnější a má nejlepší zvuk!!

GBH alebo Discharge?

Discharge, protože Hear Nothing See Nothing Say Nothing

Číro alebo mulet?

ČÍRO , nesnáším mulet a jejich vzestup v této době!

Pivo alebo víno ?

PIVO, milujem vše kolem pivní kutůry a hlavně craftové scény!

Láďa Křížek alebo Kuly ?

Láďa, páč je to rodák z mého rodného města!

12. Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Kámo, žádnou nostalgii nemám!


13. Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota" ?

Za mě určitě ne, i když to zní mnohdy fajn, teď mluvím o žánrech. Za mě  jednoznačně žánrová čistota. A subkultúry už vůbec ne, já jsem v tomhle hovado, prostě.


14. V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším  ?

To vůbec netuším, myslím si, když tě to baví, děláš to dobře a nic a nikdo tě v tom nebrání, tak proč přestávat.

#98 Tom/EZR Reviews: Mrakomor - Návraty Básníků Prokletých (2023)

Mrakomor - Návraty Básníků Prokletých (2023)

by Tom/EZR

 

Mrakomor je lo-fi one man gitarový black metal pomenovaný po krutom vládcovi nečasu Mrakomorovi z československej rozprávky 70tych rokov Princ a večernica, v textoch velebiaci odkaz generácie prekliatych básnikov z konca 19. storočia – odkaz romantických asociálov vyčlenených zo spoločnosti, prispievajúcich svojim smutným dielom k jej neodvratnému rozpadu. Romantika, asociáli, black metal – tri ingrediencie, z ktorých je „namiešaný“ debutový album Mrakomora „Návraty básníkú prokletých“. Album vyšiel v digitálnej a MC verzii na jeseň roku 2023 a nadväzuje na predchádzajúce splitko „Life Goes On“ s DSBM projektom Suicidal Solitude a EP „V dekádách dekadence“ – oba datované v tom istom roku.

Prechádzky šedivým mestom, neóny, prázdne lásky (a flaše od vína), mráz, mor a úvahy nad večnosťou. Smutný osud poníženého a rezignovaného Mrakomora, ktorému princ Velén ukradol krásnu Večernicu. To je lyrika „Návratov básnikov prokletých“ – texty, ktorým sa nedá prisúdiť aktuálny čas, sú akoby myšlienkami človeka (alebo vládcu nečasu), ktorý prešiel niekoľkými portálmi doby a reality, odsúdeného na skon v úplnom nepochopení a samote. „Ain’t living long like that“ drahý Mrakomor, chce sa mi povedať parafrázou na skladbu mojich obľúbencov Hangman’s Chair, a pri čítaní Mrakomorových pochmúrnych textov rozmýšľam nad tým aká smrť je lepšia – mor alebo umrznutie ? Prospero alebo dievčatko so zápalkami ...

Ako som som už spomenul vyššie, album „Návraty básníkú prokletých“ radím do kategórie lo-fi black metal. Týmto termínom sa v mojich recenziách pravidelne oháňam – do istej miery je to spôsobené mojou limitovanou slovnou zásobou a nižším intelektom, ale tiež mojou záľubou v dielach, ktoré postrádajú punc perfektnosti dosiahnutej produkciou v nahrávacích štúdiach a legálne zakúpených softvéroch. Kto si myslí, že dobrý album sa nedá nahrať doma v kúpeľni nech si pustí „Natural born loosers“ od Nicole Dollanganger. Ale späť k Mrakomorovi. Okrem lo-fi produkcie je poslucháč konfrontovaný minimalistickým materiálom, v ktorom sa náladové inštrumentálky striedajú s pomalými skladbami založenými na skreslených troj až štvor akordových molových motívov a výraznej sólovej gitary. Prvé zdanie, že podklad a sólová gitara spolu nesúvisia prekvapivo narušia momenty, v ktorých dochádza k ich harmonickým prienikom. Vokál Mrakomora je extrémny - je to sykavý monotónny šepot pekelného plaza vychádzajúci z hĺbok mestskej kanalizácie ako para v decembrovej noci. Jednoliatosť zvukového výstupu je príjemne narúšaná semiakustickými intermezzami a rôznou kvalitou zvuku, ktorá dáva albumu autentickú DIY pečať.

„Návraty básníkú prokletých“ je obskúrnym výkrikom z najskrytejších zákutí melancholického black metalu, ktorý si nájde svoje temné publikum v radoch vydedencov nielen alternatívnej spoločnosti, ale aj extrémnych subkultúr. O to viac však bude v ich mysliach rezonovať zhudobnená dekadentná poézia Mrakomora a odkaz, že sloboda vyjadrenia v akejkoľvek intímnej a nedokonalej forme je oslobodzujúca.

 

 

#224 Necromanth // Black Metal // Dominus // 12-10-2023 (Fotky: Pavla Sirůčková)

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Jsem Dominus. Zakladatel a frontman blackmetalové kapely Necromanth. Pomocí naší hudby sdělujeme poselství těm, kdo slyší. Časy nejsou růžové, naopak. V dnešní době panuje extrémní chaos a situace se neustále zhoršuje.


Kto tvorí kapelu Necromanth, ako ste sa dali dokopy a v akých iných kapelách ste hrali doteraz?

Kapelu Necromanth tvoří:
      Dominus – vokály, kytara
      H.I.M. – bicí
      Kybalion – kytara, doprovodné vokály
Já a H.I.M. již máme zkušenosti z předchozí kapely, a jako členové Necromanth máme ještě další společný blackový projekt – Epitaph for God.


Aké nástroje a aparatúru používaš a ako spĺňajú tvoju predstavu o zvuku kapely?

Používám kytaru ESP Arrow Black metal a kombo Marshall DSL. Se zvukem kapely jsem v podstatě spokojený, ale stále hledám svůj vlastní zvuk kytary. Co se týče vokálů, pochopitelně se snažím stále posouvat dál, uvidíme, kde to skončí…

 

Povedz mi niečo o svojej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Nahrávka First March je náš první oficiální zářez a obsahuje intro a dvě skladby. Jsou to naše ranné kompozice, a právě jimi jsme hodlali představit sebe, naši kapelu a ukázku tvorby. Nahrávka vznikla v domácích podmínkách, nahrávali jsme si jí sami. Je to spolupráce všech současných členů kapely plus bývalého baskytaristy Magnuse. Jinak texty Dominus, hudba Kybalion.


Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Nejvíce mě pohání vášeň k BM muzice. Jsem ovlivněn historií, okultismem, satanismem, démonologií… Filozoficky jsem nejvíce ovlivněn Friedrichem Nietzschem. Black metalem tedy vyjadřuji své pocity, myšlenky a názory.  


Je hudobný alebo myšlienkový prúd v rámci black metalu, s ktorým sa kapela identifikuje ?

Jak jsem řekl, hudbou vyjadřuji své pocity a názory, které jsou velmi nekompromisní až agresívní a pomocí hudby tvořím poselství všem posluchačům a fanouškům kapely. Texty v naší tvorbě jsou velmi důležité. Jsou vyjádřením pravdy. Pojednávají o satanismu, okultismu, a především poukazují na skutečnost, co je křesťanství vlastně vůbec zač. Tvorba Necromanth je naším způsobem boje proti křesťanství a falešné morálce vůbec.


 

Ktorá vlna black metalu je od začiatku 80's pre teba najvýraznejšia a prečo ?

Pro mě zcela určitě druhá vlna BM, tzv. „norský black“. Je nejvýraznější jak hudebně, tak i svou historií. Co se týče hudby – BM se v osmdesátých letech teprve formoval, vycházel z heavy metalu a thrash metalu. Mám rád kapely Bathory, Venom, atd. Pravý a ryzí black je pro mě ale právě ten z devadesátek. Má rovněž i velmi silnou historii. Vypalování kostelů, vraždy, sebevraždy… Devadesátkový black je prostě extrémní jak hudebně, tak i z pohledu jeho samotné historie!


Ktorá doba je podľa teba temnejšia - starovek a pohanstvo alebo stredovek a inkvizícia ?

Za mě, a myslím, že nejen za mě, je nejtemnější doba zcela jasně středověk se svojí svatou inkvizicí.


Čo chystá kapela v blízkej budúcnosti?

Chystáme toho opravdu hodně. Aktuálně je však pro nás v této chvíli nejdůležitější práce na nahrávání a vydání alba v příštím roce.

 

Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Zcela určitě se cítíme a chceme být součástí domácí scény!


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Každý si v naší tvorbě zcela jistě najde to svoje. Ale pro silné jedince je to určitě síla. Agresivita. Člověk by měl samozřejmě naši tvorbu nejprve pochopit ale to už je na něm samotném.


Do akej miery sú podstatné texty pre celkový odkaz, ktorý chceš dať poslucháčom ?

Texty jsou samozřejmě velmi důležité. Společně s hudbou tvoří ucelené sdělení. Život je krutý a já nemám rád falešnou pozitivitu.

 

Čo je v roku 2023 hnacím dôvodom hrať antikresťanský black metal ?

Existence křesťanství.


Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Faleš a přetvářka. Trendy. Tím se interpret zaprodává.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Nejlepší zvuk má Maniac Butcher, s alby Černá Krev nebo Barbarians mají pravý 90s zvuk. Co se týče album coverů, tak se mi líbí Swordsman, Chevallier Skrog.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Album: Behexen – By the blessing of Satan. Knihy: Dílo Friedricha Nietzsche. Film: Trilogie Pán prstenů, full verze. Seriál: Vikingové. Hra: Elder scrolls V. Skyrim. Tetování zatím nemám. Pivo Pilsner Urquell 12°.

 

Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

V zahraničí je spousta dobrých akcí… u nás co se týče komplexnosti určitě Brutal Assault ale i třeba Armageddon of decibels, ale zdaleka nejen ten, a spousty klubových akcí, kde je podstatně odlišná atmosféra, podmínky performance i kontakt s publikem.


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Určitě. Postupně každý frontman blackové kapely…


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Motto: Kdybych se zbavil svých démonů, přišel bych o své anděly. Vzkaz na závěr? Morálkou lze lidstvo nejlépe vodit za nos! (Křesťané) Říkají: „Nesuďte!“, ale posílají do pekel všechno, co jim stojí v cestě. Nuže, poslyšte naši hudbu. Hudbu z pekel!

=======================================================

Linky:

https://necromanth.bandcamp.com/album/first-march

https://www.facebook.com/profile.php?id=100086565382638

https://www.instagram.com/necromanth_official/

https://monastyrmetal.bigcartel.com/product/necromanth-first-march-ep-cass

#97 2 jackets Moloney Reviews: Malokarpatan - Krupinské ohne (2020)

Malokarpatan – Krupinské ohne (2020)

by 2 jackets Moloney

 

Beware the enchanting pastoral sounds of wood, field and meadow! At any moment the peaceful terrain may rupture and tear without warning revealing the hellish fires within! In the theatre of sound the music on their second-latest album Krupinské Ohne shifts constantly between these two worlds, the red tooth grinding under the smile.

Fitting that the album should begin the way it does, with an orchestral piece of music which I am unable to identify (from the movie Andrej Rublev perhaps? If the band ever reads this, a clarification would be most welcome!) which in which the music softly suggests the beguiling lightness of the coming spring before shifting ominously into a choral driven section which blows like an icy wind into the surrounding gloom.

Fitting also, that the band should associate their music with the potent symbolism of the forest, that evocation of nature's dual qualities of pastoral tranquility on the one hand and darkness & danger on the other. In this sense even the gentler musical moments seem to serve as warnings of what dangers lie around the corner.

Musically although the album can fairly justifiably be classified as 'Black Metal' (the lead vocalists death growl on most/all of the songs the one consistent factor that connects the band to that particular category) in my view that term can be said to indicate a state of mind as much as it does a particular musical style and the band members' obvious fondness for different 'non-metal' styles of music is given ample expression throughout.

The expected influences are of course present: I am reminded at times of Bathory's early years and there are moments that would not sound out of place on The Return of Darkness and Evil - elsewhere however flashes of even-older-school melodic heavy metal are featured - I particularly like the surprising (& pleasing) Scorpions-style anthemic sing-along chorus on Krupinské ohne poštyrikráte teho roku vzplanuli for instance.

In addition the band's obvious fondness for 70s prog rock is very much in evidence during such moments as the Genesis/Camel -like musical passage on Na černém kuoni sme lítali firmamentem, and there is a most welcome excursion into medieval/renaissance territory (Filipojakubská noc na Štangarígelských skalách - is that a real krumhorn I have to ask?)

To sum up it's clear that the members' wide-ranging non-metal influences indicate a certain creative restlessness and a commendable willingness to integrate these other sounds into their music. Krupinské ohne strikes me as a worthy specimen of this tendency and I now look forward to listening the other albums released by this intriguing and impressive band.

==================================================

Malokarpatan on JDOS:

Dec-20: Interview#46

RK#33 Čítanie po rannej káve s Rúhadlom / Atmo Black Metal / Sep-2023

 

1. Ako vznikol projekt Rúhadlo a aké má ambície?

Kedysi som vymýšľal hudbu a hral v kapele, no potom som s tým prestal a iba si doma hrával na gitare pre radosť. Potom začali na Slovensku rásť na popularite neonacisti a s nimi spriaznení kresťanskí radikáli a vo mne to po dlhom čase vyvolalo opäť impulz začať na to reagovať aspoň umelecky (než bude treba začať reagovať aj inak). No a s radosťou som zistil, že za ten čas, čo som bol mimo tvorenia hudby, to technologicky pokročilo tak, že si stačí objednať jeden kus techniky a stiahnuť pár appiek a viem prakticky okamžite začať opäť tvoriť a nahrávať hudbu aj bez asistencie ďalších hudobníkov. Vymyslel som názov, ktorý vystihuje celú tú moju hudobno-mobilizačnú emóciu a bolo.


2. Na kompiláciu Jablká & Doom Vol.4 si prispel skladbou Dedina jedu (remix by KRN) - povedz mie niečo o tom ako skladba vznikla a čo bola tvoja inšpirácia?

Ako veľa metalových “hudobníkov”, aj ja som pri skladaní hudby vždy premýšľal hlavne v rovine riffov a v rovine toho, ako niečo chytíš na hmatníku a aké prirodzené následnosti máš k dispozícií pri nejakom ladení a s nejakou anatómiou ruky a prstov. Popri tom som samozrejme počúval aj úplne iné žánre a fascinovalo ma, aké sú v tomto otvorenejšie a slobodnejšie, vrátane tých, ktoré patria do metalu, ale ku skladaniu hudby pristupujú skôr cez nejaké plochy a zvuky, napríklad drone doom či dark ambient. “Dedina jedu” je pre mňa pokus vymaniť sa zo starého zmýšľania a otvoriť sa novému, čo je zároveň trochu aj odkaz toho songu, jedovatá konzervatívna malosť slovenskej dediny a malomesta a to, ako mladí ľudia s mozgom a srdcom z tohto sveta utekajú preč. S finálnym výsledkom mi dosť pomohol KRN, ktorý má na rozdiel odo mňa skúsenosti s mixovaním a masteringom, nehovoriac o skúsenostiach s experimentálnou a tradíciami nezaťaženou hudbou.


 

3. Ako si spokojný s výsledkom a čo bude nasledovať?

Som spokojný a nasledovať budú ďalšie veci a keď ich bude dosť, tak aj album alebo aspoň EP.


4. Skladbu Dedina jedu by som charakterizoval ako blackened atmo drone - budeš sa držať tejto žánrovej škatuľky alebo máš v pláne experimentovať?

Black metal a tá zvuková plošnosť, ktorú si nazval "atmo", budú určite prítomné aj v ďalších nahrávkach. Mám pocit, źe sa týmto smerom dá vydať a nájsť v ňom zaujímavé veci. Či to bude celé namaľované na plátne drone alebo ambientu alebo dreampop shoegazeu, ti zaručiť neviem.


5. Sú na Slovensku alebo v Čechách zoskupenia s ktorými sa vieš hudobne stotožniť?

Asi som príliš vypadol zo scény, aby som sa k tomu vedel dostatočne vyjadriť, no veľmi obdivujem počin "Svet/lo slepých" od Therapist práve pre tú neslovenskú neriffovosť a trpezlivú prácu so zvukovými plochami. Takže asi on.


6. Keby si sa mohol narodiť v minulosti, v ktorej dobe a kým by si chcel byť?

Nechcel by som sa narodiť v inej dobe a na inom mieste, stačilo by mi narodiť sa presne takto, akurát oveľa rýchlejšie nadobudnúť ten rozum, ktorý mám teraz.

 
7. Čo ťa naposledy nasralo?

Blaha ďakujúci Rusom.


8. Posledný videoklip, album alebo song, ktorý si si točil nonstop dokola?

Videoklipy ma už veľmi neberú, ale song "Absenz Elysium" od Imperium Dekadenz považujem za najlepší blackmetalový track posledných minimálne 10 rokov a počúvať ho z pásky miesto Spotify, už dávno je vydratá.

 

9. Filmová tvorba - naj horror, komédia a niečo pri čom si poplačem?

Nedávno som si znovu pozrel môj obľúbený film "Tinker Tailor Soldier Spy", aj keď čo do emócií sa nič nevyrovná filmu Interstellar.


10. Krátke (alebo aj dlhé) komentáre k nasl. hudobnej produkcii (linky dole):

Toto poznám, super vec. Hudobne je to skvelé, čo sa klipu týka, to “kričanie” mi príde ako už dosť ošúchaný koncept.

Aj keď som sa tohto žánru svojho času dosť opočúval, som fanúšikom toho, keď v nejakej muzike nespoznám slovenský pôvod.

Svieže. Na progresívne prvky v blackmetale bývam citlivejší, tu to vypálilo dobre, cením prepojenie s vizuálom od Bélu Tarra.

O kúsok eklektickejšie než väčšinou znesiem, tento song by som si asi radšej vypočul roztiahnutý na dĺžku albumu, čo je ale tiež kompliment.

Zobral som rodinu na Garáže na Vojtíka, nakoniec sa tam nejako menilo poradie line-upu a najprv hrali Shallov. Bál som sa, či to bude baviť moje decká, ale dosť si to užívali a ja s nimi.

Tejto hudbe veľmi nerozumiem, ale prepojenie s klipom sa mi páčilo.

Dobrá produkcia.

Nie je to zlé, ale neubránil som sa myšlienke: “Keď dačo skladáš od klávesov, prečo neposadiť tóninu tak, aby v tom mala speváčka viac komfortu?”

Toto ma svojho času bavilo a hudobne baví aj dnes, ale najzaujímavejšie mi na tom príde, ako sme kedysi úplne inak brali, že si Petr Štěpán išiel všetky tie konšpiračno-mysteriózne hlúposti a všetkému tomu verí.

Poznám song zo starých čias. Ja som bol skôr tím Cradle Of Filth, ale s odstupom času mi toto príde zaujímavejšie.

Uznávam kredit, ale mňa Bathory nikdy nebrali. K blackmetalu ma priviedla druhá generácia a tento archvív mi tým pádom už zostal zavretý.

S Ulverom som to mal opačne: svojho času som mal najradšej toto novšie elektronické obdobie, no teraz mi väčšina tejto tvorby príde len ako také “elektro pre metalistov”. A teda radšej si pustím “Nattens Madrigal”.

Absolútna legenda.

Asi by som si radšej pustil kapely, ktoré očividne miluje táto kapela.

Carcass milujem, ale v tejto novšej tvorbe už iba recyklujú svoje najlepšie veci. Za mňa radšej “Heartwork” a “Necroticism” a kľudne ešte aj “Swansong”.


11. Vyraďovačka - koho/čo si vyberáš ako spoločnosť/médium na pustý ostrov a prečo ?

Beatles alebo Rolling Stones?         - Beatles
Metallica alebo Iron Maiden?        - Iron Maiden
Burzum alebo Mayhem?            - Burzum mínus tá Vargova tupota
Ibanez alebo Jackson?            - Ibanez
Tolkien alebo Sapkowski?        - Tolkien
Perun alebo Thor?            - srať na fiktívne idoly
Forman alebo Kubrick?            - Forman
Generation X alebo Millenials?        - To z toho, čo som ja


12. Umelecké vyjadrenie ako únik z reality alebo naopak aktívna súčasť a odraz diania v spoločnosti?

Snaha o to druhé a ak sa to minie účinku, tak aspoň to prvé. Presne toto je Rúhadlo.


13. Majú sa hudobné žánre a subkultúry miešať alebo je lepšia "žánrová čistota"?

Sloboda vždy.


14. V akom momente je už lepšie hudobné remeslo zavesiť na klinec a prenechať miesto mladším?

Sloboda vždy.

#223 Mike Durden / Black Metal Trap / 26-10-2023.

 

Kto si, čo robíš, čo ťa najviac zaujíma práve v týchto dňoch ?

Pre účely tohto rozhovoru budem ako svoje alterego MIKE DURDEN, inak mám aj svoje ne-alterego, kde sa snažím byť dobrý manžel, otec, kamarát, občan a kolega. Ako Mike Durden ventilujem svoju frustráciu, depresiu a úzkosť cez black metal a trap a všetko medzi tým. Nedávno mi vyšlo EP As Good As Dead.

Aktuálne hľadám čas a inšpiráciu na svoju ďalšiu nahrávku a pri písaní týchto riadkov počúvam svoj dnešný objav, album Atrocity Exhibition (2016) od Chrisa Browna. Už dlhšie som nepočul hip hopový album, ktorý by bol taký ucelený (v tomto prípade klaustrofóbiou a chaotickou intenzitou).

 

V ktorých kapelách si pôsobil a na čo si hral ?

Odjakživa som v kapelách hral na basu. Najprv som začal chodiť na akustickú gitaru, ale jedného dňa som nazbieral odvahu sa opýtať môjho učiteľa, či by som si mohol zahrať na basgitare, ktorú tam mal opretú o stenu. “Ty si rodený basák,” uškrnul sa na mňa istotne s dávkou zhovievavosti, lebo na tú akustiku mi to naozaj nešlo. Domov som sa doslova niesol päť centimetrov nad zemou. Tam ma schladila mama, že je super, že chcem hrať na basgitaru, ale musím si na ňu našetriť. Tak prešiel nejaký čas a kúpil som si 30w Behringer kombo a čiernu Yamahu.

Potom sme mali kapelu so spolužiakom, čo bolo také tradičné “študentské funky” (trošku funk, trošku metal, trošku punk, trošku rock), neskôr som hrával s o niekoľko rokov staršími a hlavne skúsenejšími hudobníkmi, kde som bol jednoznačne najslabší článok, čo ma donútilo zamakať, ale nakoniec to nestačilo. Potom som sa dostal do kapely, kde sme hrali covery Lamb Of God a Rage Against The Machine (nepýtajte sa, prečo práve takéto kombo) a mali sme aj zopár LoG-alike originálok. To nejako vyšumelo a potom som skoro 10 rokov fungoval v rap metalovej kapele Break It Down s mojim najlepším kamarátom Matejom. Niektoré veci sme robili dobre, niektoré sme mohli robiť lepšie a tiež sa to časom rozplynulo do stratena, z mojej strany hlavne kvôli tomu, že som sa presťahoval z Bratislavy do Brna.

Počas covidu som sa snažil založiť niečo nové, ale nefungovalo to a stále viac ma to ťahalo ku projektu, z ktorého potom vzišiel Mike Durden, teda kombinácii black metalu, temného rapu a elektroniky. Väčšinu z nahrávok, ktoré sú na mojom prvom EP, som nahral práve vtedy počas skutočne temných zimných dní v roku 2020. Popravde, mentálne sa tam nechcem vrátiť, ale tá hudba vo mne rezonuje, preto som ju nedávno dokončil. (FYI, nakoniec sa mi v Brne podarilo založiť aj “normálnu” kapelu, voláme sa Bite The Sun a v týchto dňoch ide do sveta náš prvý singel.)

 

Na čom a cez čo hráš/spievaš a ako si spokojný so svojou výbavou?

Na výbave ako sú zvukovka a pluginy si veľmi nepotrpím. Hardware a Ableton sú jediné veci, za ktoré si platím, všetko ostatné sú stock alebo free pluginy. Vlastne, ešte som si zaplatil Matta Halperna z Periphery, aby mi nahral bicie (používam jeho knižnicu Modern And Massive od GetGood Drums).

Čo sa týka gitár, tak mám svoj milovaný mexický Fender s natiahnutými 0.68 strunami (pre negitaristov - veľmi hrubé) naladený do ladenia pre sedemstrunovú gitaru. Podobnú úpravu mám na svojom štvorstrunovom Sterlingu. Jedného dňa si kúpim originál americký Music Man a budem do zblbnutia hrať Waiting Room od Fugazi alebo čokoľvek z Relationship of Command od At The Drive-In. Tomu zvuku sa nič nevyrovná.


Povedz mi niečo o vašej poslednej nahrávke - ako vznikala, kto na nej spolupracoval ?

Ako som naznačil, na As Good As Dead som si všetko spravil sám. Najprv som si myslel, že to niekomu pošlem na mix a master, ale potom som si uvedomil, že je to príliš osobné, než aby sa v tom niekto vŕtal a napríklad počul moje “nahé” spevy. Ukryl som tam niekoľko slov a viet, ktoré som chcel povedať, ale nie tak, aby to niekto počul, ak to dáva zmysel.

Keďže nie som zdatný v mixovaní hudby, tak som si alibisticky vybral black metal a trap, teda lo-fi produkcia je priam výhodou. Chcel som, aby to znelo ako niečo medzi Nattens Madrigal od Ulver a demáčmi Triple Six Mafia, takže cielene surovo. Zároveň som si dal za úlohu, aby nástroje a harmónie trochu vynikli, tak som to ladil a ladil, až som si jedného dňa povedal, že  už stačilo, zajtra to vydávam, lepšie to už nebude. Ďalšia vec bola, že som chcel, aby to bolo v prvom rade úprimné, väčšina nahrávok sú prvé taky. Ak som už časom nebol s niečím stotožnený, radšej som napísal úplne nový part a prelepil ten pôvodný, než sa ho snažil prenahrávať, to sa už potom vytrácala autenticita a bolo to vždy len horšie.


Čo ťa najviac ovplyvňuje pri tvorbe ?

Hudobne ma v prípade tohto projektu ovplyvňujú nahrávky, z ktorých cítim nefiltrovanú úprimnosť a akýsi hlad po inovácii. Takže tí spomínaní starí Ulver, prvé nahrávky Triple Six Mafia alebo aj OM od Negură Bunget či šialenosti typu Death Grips (titulná skladba sa dlho volala “Listens To Death Grips Once”). Ak by niekoho viac zaujímalo, čo ma inšpirovalo, vytvoril som si playlist na Spotify s názvom #studyblastbeats. Tak volám žáner, ktorý hrám. Je to aj trochu hlukový ambient, aj trochu beats a je v tom môj suchý zmysel pre humor.

Ďalej ma ovplyvňuje pocit, že mám čo povedať. Dlho som sa napríklad snažil naučiť nejaké extrémne polohy spevu a vôbec mi to nešlo. Zrazu, keď som začal robiť tento projekt, tak sa mi to podarilo a zároveň som mal pocit, že konečne mám čo povedať a toto je správny výrazový prostriedok. Znie to ezotericky, ale takto to vnímam.


 

Ktorú skladbu, a ktorý text vlastnej kapely by si vyzdvihol ?

Texty som zámerne nezverejňoval. Lebo niekde nemajú zmysel, ide len o slová, ktorými som vytvoril koláž nálad a niekde dokonca nespievam nič, len kričím. Som ale veľmi spokojný s “refrénom” skladby S01E02, kde spievam: 

“Pred nami veľká hora,
nevidno na vrch,
čím viac sa blížim,
tak tým viac som sám”

Tá skladba celkovo asi najlepšie reprezentuje, čo a ako chcem aktuálne povedať.


Aké boli tvoje hudobné ambície v časoch ked si začínal a aká je realita ?

Každý chce(l) byť rocková hviezda a ja som nebol výnimkou. S projektom Mike Durden som si dal jediný cieľ: zverejniť to a dať si to na Spotify, aby som si to mohol sám počúvať. Nehanbím sa povedať, že som svoj vlastný najväčší fanúšik. O to viac ma potešilo (a po pravde aj zaskočilo), keď mi zopár ľudí napísalo, že to v nich rezonuje, alebo aj to, že teraz môžeme spolu robiť tento rozhovor. Neprišlo mi, že bude niekoho zaujímať, čo chcem povedať.


Zaujímavá príhoda/príhody zo života kapely, o ktorú/é sa môžeš podeliť ?

Tie asi ešte len budem musieť zažiť. Pôvodne som neplánoval ako Mike Durden niekde vystupovať, ale jeden známy mi vnukol myšlienku, že to nie je blbosť. Tak uvidím.


Čo chystáš v blízkej budúcnosti?

Mám rozpracovaných viacero skladieb a čakám na príležitosť, kedy sa do toho budem môcť naplno ponoriť, čo sa týka času a aj nálady.


Cítiš sa byť súčasťou domácej scény ?

Ako Mike Durden sa zatiaľ necítim. Máme tu black metalistov, máme tu rapperov, máme tu rapperov, ktorí využívajú black metalovú (vizuálnu) estetiku, ale nemám pocit, že to niekto u nás plnohodnotne spája (vrátane mňa, ešte ma čaká dlhá cesta). Keďže som sa vždy pohyboval len v tej alternernatívno-metalovej a metalcorovej komunite, tak z tých iných kruhov veľmi nikoho nepoznám. Chcem to zmeniť, ale priznám sa, že je to náročné. Komunita v podobe scény je nesmierne dôležitá.


Akú emóciu alebo reakciu chceš svojou tvorbou vyvolať ?

Chcem vykričať svoju frustráciu a spraviť soundtrack k tomu, ako mi to znie v hlave, keď mám nával úzkosti. Ak to niekoho baví počúvať, skvelé, veľmi sa teším. Ale ako som už vravel, robím to kvôli sebe (čo vravia mnohí, viem).
 

Snažíš sa v rámci tvorby k niečomu priblížiť alebo naopak sa od niečoho odlíšiť ?

Takto nad tým nepremýšľam. Áno, Death Grips sú zjavenie, fvck_kvlt tiež, chcel by som byť ako oni, ale zároveň si musím nájsť vlastnú cestu, lebo potom by to nebolo úprimné a ľudia majú na to silný detektor.


Máš nostalgiu za nejakým retro žánrom alebo dekádou ?

Mám dojem, že počínajúc od 80-tych rokov úplne za všetkým. Hudba je môj najväčší koníček, milujem šprtanie sa v detailoch, histórii a súvislostiach, takže cítim nostalgiu (teda taký pocit, že “tam by som chcel byť”) snáď zo všetkého, čo mám rád.
 

Ktoré dnešné trendy v rámci subkultúr môžeš, a ktoré ti naopak lezú na nervy ?

Snažím sa vnímať všetko, čo sa deje vo svete a keď si poviem, že “tomuto skutočne nerozumiem”, tak sa dotlačím k tomu, aby som si o tom niečo naštudoval a aj keď to úplne nepochopím, tak sa snažím to rešpektovať a byť informovaný. Nechcem byť duchom starý a zatrpknutý, v zmysle “zA nAšIcH čiAS sMe bOLi noRmáLNi”.

 

Čo je Tvoja osobná hranica, za ktorou nie si ochotný akceptovať interpreta ?

Asi len to, či je ten niekto nácek.


Ktorý zvuk (štúdio, album/kapela), artwork (album cover) a videoklip na domácej scéne ťa zaujal najviac ?

Nedávno som prispieval do jedného rebríčka a zistil som, že na Slovensku vznikli z môjho pohľadu len dva 10/10 albumy, ktoré nemajú slabé miesto. Chiki Liki Tu-A - Choďte sa hrať pred vlastný vchod (2003) a Gauč Storytelling (2019) od Gleba. Čo sa týka artworku, tak sa mi napríklad veľmi páči estetika albumu Zverstvá (2023) od Besny.


Hudobný album, kniha, film, seriál, počítačová hra, tetovacie štúdio a pivo ktoré odporúčaš.

Pôjdem na prvú dobrú:
Hudobný album: Atrocity Exhibition (2016) od Dannyho Browna
Kniha: Less Than Zero (1987) od Breta Eastona Ellisa
Film: Sideways (2004)
Seriál: nie je to seriál per se, Hears Song For The First Time od Drumea (plačem pri tom od radosti)
Počítačová hra: Age Of Empires II (nič ju neprekoná, hrávam ju už vyše dvadsať rokov)
Tetovacie štúdio: nemám žiadne skúsenosti
Pivo: Birell :)


Ktorá domáca/zahraničná akcia je pre teba najlepšia ?

Jedno leto som pobehal 5 festivalov. Dnes som rád, keď sa mi raz za čas podarí ísť na nejakú klubovku v meste. Aj nemám čas a aj sa mi to už trochu prejedlo. Ale vo všeobecnosti som ešte nezažil zlú akciu od Obscure promotion. Som rád, že aj ku nám do Brna ťahajú skvelé kapely (Moonspell, Napalm Death, Killing Joke a teším sa na budúce koncerty Life Of Agony a Prong - jop, všetko fotroviny, ale ja si to užívam, ja sa cítim dobre).


Je niekto na domácej scéne (aktívny alebo neaktívny hudobník) s kým by si si rád prečítal rozhovor na Jablkách ďaleko od stromu ?

Brainscan. Snažím sa ich presvedčiť, aby sa vrátili. To bola jedna z najlepších metalových kapiel, čo sme tu kedy mali. A ešte [sic], to je tiež úžasná skupina.


Motto/obľúbený citát prípadne odkaz na záver.

Ďakujem za váš čas, vážim si každého, kto to dočítal až sem. 

====================================================

Linky:

https://linktr.ee/mike_durden

https://www.facebook.com/people/Mike-Durden/61551882234619/

https://www.instagram.com/_mike_durden_/